Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/158/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu S Slovensko, spol. s r.o., Tomášikova 17, 821 02 Bratislava, IČO: 35 812 419, zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o. Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 724 111 proti žalovanému C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany, Priemyselná 2, 071 01 Michalovce, IČO: 31 688 381, zast. JUDr. Danica Holováčová, Čajakova 5, 040 01 Košice, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec : Z., katastrálne územie: Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/2, evidované na katastrálnej mape ako : pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce; zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec: Z., katastrálne územie : Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/1, evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis stavby : rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby : rozostavaná budova, umiestnenie : stavba postavená na zemskom povrchu zo dňa 06.07. 2016, spolu s návrhom na vklad v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.08. 2016 uzavretá medzi spoločnosťou C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany, IČO: 31 688 381, so sídlom Priemyselná 2, Michalovce 07101, Slovenská republika, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel : Sro, vložka č. 4487/V, a Z. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z., štátny občan SR a L. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z., štátny občan SR je voči žalobcovi n e ú č i n n ý m právnym úkonom.

II. Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov konania proti žalovanému s tým, že o výške týchto trov súd rozhodne osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca v konaní žiadal, aby súd určil, že Kúpna zmluva, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec : Z., katastrálne územie: Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/2, evidované na katastrálnej mape ako : pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, pozemok

- parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce; zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec: Z., katastrálne územie : Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/1, evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis stavby : rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby : rozostavaná budova, umiestnenie : stavba postavená na zemskom povrchu zo dňa 06.07. 2016, spolu s návrhom na vklad v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.08. 2016 uzavretá medzi spoločnosťou C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany, IČO: 31 688 381, so sídlom Priemyselná 2, Michalovce 07101, Slovenská republika, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel : Sro, vložka č. 4487/V, a Z. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z.Ň., štátny občan SR a L. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, XXX XX Z., štátny občan SR je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovaní I. a II. sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 122.390,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške : 8,05 % zo sumy 161.844,34 Eur od 13.10. 2014 až do 12.02. 2016, t.j. 17.383,19 Eur, 9,05 % zo sumy 147.370,34 Eur od 12.02. 2016 až do 15.02. 2016, t.j. 109,62 Eur, 9,05 % zo sumy 122,390,34 Eur od 15.02. 2016 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia. Žalovaní v I. a II. rade sú povinní zaplatiť aj trovy konania vo výške 16.978,61 Eur vrátane DPH a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.513,64 Eur vrátane DPH spolu s paušálnou náhradou vo výške 40,- Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v J & T Banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia. V postavení žalobcu v konaní na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 bola spoločnosť S Slovensko, spol. s.r.o., IČO: 35 812 419, so sídlom Tomášikova 17, 821 02 Bratislava. V postavení žalovaného v I. rade v konaní na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp. zn. Rsp V-10/2015 bola spoločnosť React Trading s.r.o., IČO: 36 830 569, so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice. V postavení žalovaného v II. rade v konaní na Rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. RsP V-10/2015 bol Z. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T.P. XX, XXX XX Z., štátny občan SR. Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 nadobudol právoplatnosť 09.05. 2016 a vykonateľnosť dňa 13.05. 2016. Ani jeden z dlžníkov si povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom dobrovoľne neplnil, preto žalobca, spoločnosť S Slovensko, spol. s.r.o., IČO: 35 812 419, so sídlom Tomášikova 17, 821 02 Bratislava (ďalej len „žalobca“) podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal súdneho exekútora JUDr. Petra Stodolu aby povinnosť uložená rozhodcovským súdom bola vymáhaná. Na základe návrhu zo dňa 30.05. 2016 je na exekútorskom úrade vedená exekúcia pod sp.zn. EX 69/2016, v rámci ktorej súdny exekútor dňa 08.08. 2016 vydal upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. EX 69/2016- 16 a sp.zn. EX 69/2016 - 18. Počas prebiehajúcej exekúcie sa žalobca (ako oprávnený v exekúcií) dozvedel, že povinný Z. Z. previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam : zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec : Z., katastrálne územie: Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/2, evidované na katastrálnej mape ako : pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres: Z., obec: Z., katastrálne územie : Z., ako parcely registra „C“, spoluvlastnícky podiel: 1/1, evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s parcelným číslom : XXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku : pozemok, na ktorom je dvor, umiestnenie pozemku : pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis stavby : rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby : rozostavaná budova, umiestnenie : stavba postavená na zemskom povrchu, (všetky nehnuteľnosti ďalej spolu ako „nehnuteľnosti“). Z. Z. (ďalej aj ako „povinný“) previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 06.07. 2016, ktorú uzavreli Z. Z., L. Z. a spoločnosť C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany, IČO: 31 688 381. Následne bol medzi účastníkmi zmluvy dňa 15.08. 2016 uzatvorený Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve. Prevod podielu bol podľa žalobcu uskutočnený účelovo s zámerom znemožniť vymoženie žalobcovej pohľadávky. Napriek skutočnosti, že povinný mal vedomosť o tom, že je zaviazaný z rozhodcovského rozsudku a je povinný plniť záväzok v zmysle rozsudku, svoj nehnuteľný majetok previedol na tretiu osobu, žalovaného. Z vyššie opísaného skutkového a právneho stavu je podľa žalobcu nepochybne preukázaný úmysel povinného úmyselne ukrátiť žalobcu, nakoľko mu bol známy právny stav a to rozhodnutie rozhodcovským rozsudkom, aj začatá exekúcia, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.08. 2016. Dodatok ku Kúpnej zmluve podpísali žalovaný s povinným dňa 15.08. 2016, v čase keď bolo povinnému dobre známe začatie exekúcie. Rovnako rozhodnutie, ktorým povolil Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor vklad bol zo dňa 18.08. 2016. Podľa zmluvného dojednania mal žalovaný odovzdať kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy. V zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z.z. sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5.000,- Eur. Preto k vyplateniu tejto sumy nemohlo dôjsť v hotovosti. Exekučným šetrením bolo zistené, že tieto finančné prostriedky - kúpna cena, nie je pripísaná na účet povinného a rovnako je neštandardné, aby pri takejto finančnej operácii, pri dojednanej výške, nebolo uvedené číslo účtu predávajúceho v kúpnej zmluve. Ani exekútor, ktorý vykonal šetrenie, finančné prostriedky za prevod nehnuteľností u povinného nezistil. Z týchto skutočnosti vyplýva dôvodné riziko, že žalovaný mal vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa, nakoľko z doterajšieho priebehu exekúcie je možné vyvodiť záver, že žalovaný nesplnil finančný záväzok, na ktorý bol zaviazaný. Účelom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa a tiež zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým k zmareniu, resp. k ohrozeniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa. Veriteľovi zákon priznáva možnosť prostredníctvom odporovacej žaloby uplatniť právo na určenie, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ vedú ku skráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Ďalej je podozrivé, že žalovaný neskontroloval právny stav prevodcu - povinného, nadobúdanej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť je bezpochyby zrejmá, pretože ak by jeho právny stav skontroloval, disponoval by informáciou o prebiehajúcej exekúcií na majetok povinného. Tieto skutočnosti mohol žalovaný zistiť v Centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii. V kúpnej zmluve je prehlásenie predávajúceho, že k prevádzaným nehnuteľnostiam nie je začaté exekučné konanie, avšak nepravdivosť prehlásenia sa žiadnym ustanovením nesankcionuje a žalovaný ani napriek tejto skutočnosti nepreviedol žiadnu lustráciu pre potvrdenie prehlásenia. To iba s vyššie uvedeným faktami potvrdzuje podozrenie, že išlo len o predstierané prehlásenie, o ktorom žalovaný vedel, že nie je pravdivé.

2. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, t.j. že spoločnosť CARNEX s.r.o. ( do 20.10. 2016 pod názvom C A R N E X, spoločnosť s ručením obmedzeným, Parchovany) vôbec nemala byť a ani nemôže byť žalovaným v predmetnom súdnom konaní o neúčinnosť právneho úkonu, nakoľko vo vzťahu k spoločnosti CARNEX, s.r.o. nemožno uplatniť ani jednu zo skutkových podstát odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré sú upravené v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka. Aj v zmysle občianskoprávnej teórie určenie aktívnej a pasívnej legitimácie odporovateľnosti legitimovaného subjektu musí byť založené na existencii a/ záväzkového vzťahu žalobcu a jeho dlžníka a b/ vzťahu dlžníka a tretej osoby, ktorá sa má stať nástupcom majetkových hodnôt dlžníka (alebo právnym nástupcom tretej osoby), prípadne je dlžník v inom vzťahu s takouto treťou osobou. Pasívne legitimovaným subjektom je teda tretia osoba alebo právny nástupca (napr. dedič). Proti ďalším osobám, ktoré nevstúpili do právneho vzťahu s dlžníkom je možné s úspechom podať žalobu len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi. Z ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že pasívne legitimovanými osobami je : osoba (bez ohľadu na vzťah k dlžníkovi ), pri ktorej dlžník prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia a spôsobil tým stav predpokladaný v ustanovení § 42a ods. 5 OZ. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti CARNEX s.r.o. je zrejmé, že Z.X. Z., resp. L. Z. nemali v spoločnosti CARNEX s.r.o. ani majetkovú účasť, nikdy neboli ani jej štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom ani likvidátorom, teda nejde ani o prípad podľa ustanovenia § 42a ods. 3 písm. b/, c/, d/ OZ. Rovnako nejde ani o prípad upravený v ustanovení § 42a ods. 4 OZ, nakoľko dlžník Z. Z. nie je právnickou osobou a nakoniec nejde ani o prípad upravený v ustanovení § 42a ods. 5 OZ, keďže v danom prípade Z. Z. ako dlžník neprevzal žiadny záväzok bez primeraného protiplnenia, na základe čoho by mali nastať následky uvedené v § 42a ods. 5 písm. a/ - c/ OZ.

3. Žalobca naďalej tvrdil, že podľa zmluvného dojednania mal žalovaný odovzdať kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy. Exekučným šetrením bolo zistené, že tieto finančné prostriedky - kúpna cena, nie je pripísaná na účet povinného a rovnako je neštandardné, aby pri takejto finančnej operácii, pri dojednanej výške, nebolo uvedené číslo účtu predávajúceho v kúpnej zmluve, ani súdny exekútor, ktorý vykonal šetrenie, finančné prostriedky za prevod nehnuteľností u povinného nezistil. Kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka preukazuje samotný dlžník v námietkach proti exekúcii, v ktorých uviedol, že nedisponuje žiadnym ďalším majetkom, ktorým by mohol uspokojiť veriteľa. Znaky skutkovej podstaty sú vyjadrené v ust. § 42a ods. 2 OZ, podľa ktorého možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Ustanovenie § 42a ods. 2 OZ prvá veta predstavuje skutkovú podstatu, pri ktorej OZ nevyžaduje účasť blízkej osoby 1. Odporovacia žalobe môže smerovať proti akejkoľvek osobe, ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka, a na ktorú previedol dlžník svoj majetok, ak toto spôsobilo nemožnosť uspokojiť veriteľa dlžníka. Nie je preto správny výklad žalovaného, že iná ako blízka osoba nemôže mať prospech z takéhoto úkonu a teda nemôže byť pasívne legitimovaná. Okrem obrany žalovaného cez nedostatok pasívnej legitimácie sa tento žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k dôvodom a spôsobu výplaty kúpnej ceny a k správnosti (pravdivosti) tvrdení predávajúcich v kúpnej zmluve. Úmysel dlžníka ukrátiť je dostatočne preukázaný tvrdeniami v podanej žalobe a prílohami k nej priloženými. Podľa uvedeného je zrejmé, že došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, avšak absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola zaplatená. V zmysle uvedeného je tak preukázaný prevod nehnuteľností bez preukázania odplaty. Má za to, že nehnuteľnosti boli prevedené bez odplaty, čo preukazuje vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko bezodplatný prevod nehnuteľnosti musel u žalovaného vzbudiť dojem, že prevod dotknutých nehnuteľností je úkonom v rozpore s právnym poriadkom.

4. Žalovaný sa k tomuto tvrdeniu žalobcu nevyjadril.

5. Na pojednávaní dňa 15.05. 2018 a 16.04. 2019 právny zástupca žalobcu tvrdil, že predpokladmi odporovania sú vymáhateľná pohľadávka, skutočnosť a úmysel ukrátiť veriteľa , úmysel žalovaného, o tom, že mal vedomosti o zmarení vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu a skutočnosť, že žaloba bola podaná v trojročnej lehote. Jediná skutková okolnosť, ktorú je treba objasniť, je vedomosť žalovaného o tom, že scudzením nehnuteľnosti bol žalobca ako veriteľ ukrátený, vymáhateľnosťou pohľadávky. Zo skutkového a právneho stavu je možné vyvodiť závery, že žalovaný vedel o tom, že scudzením nehnuteľného majetku dôjde k zmareniu vymáhateľnej pohľadávky. V zmysle zmluvy, ktorou bol predaný nehnuteľný majetok bolo určené, že kúpna cena bude odovzdaná pri podpise zmluvy. Súdny exekútor šetrením zistil, resp. nezistil, že kúpna cena bola prevedená na účet predávajúceho. Nakoľko v zmysle zák.č. 394/2012 Z.z. je zakázané v hotovosti prevádzať sumu vyššiu ako 5.000,- Eur, má zato, že týmto je preukázané to, že k skutočnému zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, pričom porušenie podľa zák.č. 394/2012 Z.z. je charakterizované ako priestupok alebo správny delikt. Fungujúca obchodná spoločnosť je s limitáciou prevodov v hotovosti oboznámená. V čase prevodu a podpisu zmluvy bolo možné vedené exekučne konania na prevodcov dohľadať vo verejnom registri exekúcií. Z rozhodovacej praxe NS a ÚS vyplýva, že subjektívne konania, teda úmyselné je vždy ťažko dokázateľné a preto treba všetky okolnosti právne ako aj skutkovo posúdiť tak, aby veriteľ nebol poškodený a ukrátený na svojich právach. Samotný inštitút odporovateľnosti úkonov je zameraný a určený na to, aby veriteľ sa mohol úspešne domáhať vymoženia svojej pohľadávky. V exekučnom konaní proti prevodcovi sám prevodca v námietkach žiadal o zastavenie exekúcie pre svoju nemajetnosť. Ak však prijal peňažné plnenie od kupujúceho, je zrejmé, že nebol nemajetný a pokiaľ kúpa bola naozaj odplatná, v tom čase sa nemohol domáhať zastavenia exekúcie pre nemajetnosť. Námietky vyhotovil prevodca dňa 02.05. 2016. V kontexte prípravy kúpnych zmlúv a dokumentov je možné pozorovať veľmi rýchle konanie tak, aby došlo k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovaného čo rovnako navodzuje dojem , že žalovaný dobre vedel o úmysle ukrátiť žalobcu. Štatutári obchodných spoločností sú povinní konať v obchodných veciach s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovení o mandátnej zmluve. Samotný Občiansky zákonník pri odporovateľných právnych úkonoch vyžaduje náležitú starostlivosť, v spojení so štatutárnym orgánom spoločnosti je však požadovaná vždy odborná starostlivosť. Žalovaný mal skontrolovať register exekúcií pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Ďalším dôvodom preukazujúcim tvrdenia žalobcu o účelovosti tohto prevodu je aj skutočnosť, že žalovaný v tomto konaní vedel, že kupuje nehnuteľnosť so záložným právom Prvej stavebnej sporiteľne. Ak by skutočne išlo o nie účelový prevod, osoba konajúca so starostlivosťou dobrého hospodára by predsa nekúpila nehnuteľnosť zaťaženú dvoma záložnými právami. V súvislosti s prebiehajúcou exekúciou a blokáciou peňažných prostriedkov povinného, táto doteraz nebola ukončená a peňažné prostriedky doteraz neboli zinkasované. Žalobca nerozporoval výšku kúpnej ceny, ale poukazuje na to, že je neštandardné aj v súvislosti so zákonom o obmedzení hotovostných platieb, aby tak vysoká kúpna cena bola vyplatená v hotovosti a pri podpise kúpnej zmluvy, bežným štandardom je vinkulácia v banke alebo u notára , výplata až po zavkladovaní do katastra.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, okrem iného aj v otázke prítomnosti úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dlžník nie je ani nikdy nebol osobou blízkou voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu sa na žalovaného nemôže aplikovať tvrditeľná právna domnienka o prítomnosti vedomosti dlžníkovho úmyslu ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Aj v zmysle právneho názoru NS ČR sp.zn. 21Cdo/549/2001 bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa nesie samotný veriteľ. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve táto bola uzatvorená dňa 06.07. 2016, Upovedomenie o začatí exekúcie č.k. Ex/69/2016 - 19 je zo dňa 08.08. 2016 vo vzťahu k tomuto upovedomeniu má zato, že nie je v tomto konaní objasnené, kedy došlo k jeho doručeniu dlžníkovi. V čase podpisu kúpnej zmluvy samotný dlžník a tým skôr ani nadobúdateľ nemal vedomosť o prebiehajúcej exekúcii. Vo vzťahu ku kúpnej cene je toho názoru, že táto bola dohodnutá ako ekvivalentná cena. Jedná sa o sumu 130.000,- Eur. Žalobca v konaní nespochybňuje primeranosť kúpnej ceny. Kúpna zmluva je synallagmatický a dvojstranný právny úkon. Zakladá vzájomný vzťah, pri ktorom sú predávajúci aj kupujúci súčasne oprávnení aj povinní nie v zmysle exekučnom ale v zmysle záväzkovom. Predávajúci sa podpisom zmluvy stali veriteľmi žalovanej ako kupujúceho. Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy malo dôjsť k úhrade kúpnej ceny hotovostnou platbou. Túto hotovostnú úhradu žalobca spochybňuje a to s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o obmedzení platieb v hotovosti. Aj v zmysle § 5 tohto zákona však vykonanie hotovostnej úhrady nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol právnym titulom k danej úhrade. Napokon aj žalobca sa v tunajšom konaní nedomáha neplatnosti ale neúčinnosti. Pokiaľ by bolo pravdou, že k úhrade kúpnej ceny nemalo dôjsť, ako to tvrdí žalobca, má zato, že práve s poukazom na povahu kúpnej zmluvy ako synallagmatického právneho úkonu by sa majetok prevodcov nezmenšil, iba by došlo k zmene jeho štruktúry, kde z pôvodne hmotného nehnuteľného majetku sa stáva majetok finančný v podobe pohľadávky, ktorá je právom v zmysle občiansko-právnej teórie, v danom prípade by malo povahu práva na úhradu alikvotnej časti kúpnej ceny. Poukázal na právne závery vyjadrené v rozsudku KS v Žiline sp.zn. 13Cob/94/2015. Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony. V uznesení exekučného súdu, ktorým bol OS Košice II. v konaní sp.zn. 48Er/2772/2016 v rámci ktorého prevodca Z.A.Y. Z. vystupoval ako povinný, kde na str. 2, bod 3. odôvodnenia sa uvádza, že voči povinnému 2/ bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, pričom na základe tohto príkazu mali byť zablokované finančné prostriedky vo výške vymáhanej pohľadávky 208.753,69 Eur s príslušenstvom. Evidentne dlžník pán Z. týmto majetkom disponovať musel. V opačnom prípade by nebolo možné takúto sumu zablokovať. Táto skutočnosť má vplyv pre tunajšie konanie. Žiaden právny predpis explicitne neukladá povinnosť využívať webovú službu Slovenskej komory exekútorov, ktorou je Centrálny register exekúcií, prevodca v rámci zmluvy učinil isté vyhlásenie, ktorým sa nadobúdateľ v dobrej viere spravoval.

7. Súd uložil žalovanému, aby preukázal odplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 06.07. 2016, teda, že kúpna cena bola skutočne vyplatená a to aj listinným dôkazom z účtovníctva. Žalovaný túto povinnosť nesplnil, ani po urgencii súdom.

8. Podľa 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podľa § 150 ods. 1/, 2/ CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

10. Podľa§ 151 ods. 1/, 2/ CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi : kúpnou zmluvou zo dňa 06.07. 2016, uzavretou medzi predávajúcim Z. Z. N. L. Z.Ž. rod. H. a kupujúcim CARNEX s.r.o., Parchovany, dodatkom č. 1 k tejto kúpnej zmluve zo dňa 15.08. 2016, návrhom na vklad vlastníckeho práva zo dňa 06.07. 2016, rozhodnutím OÚ Rožňava, Katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, číslo vkladu V 1396/2016, zo dňa 18.08. 2016, rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015 zo dňa 18.03. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05. 2016 a vykonateľnosť dňa 13.05. 2016, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.08. 2016 sp.zn. EX 69/2016 - 16 zo dňa 08.08. 2016 a upovedomením o začatí exekúcie sp.zn. EX 69/2016 - 18 zo dňa 08.08. 2016.

12. Súd vec právne takto posúdil :

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

13. Úmysel dlžníka ukrátiť odporovateľným právnym úkonom uspokojenie veriteľa je charakteristickým prvkom objektívneho odporového práva a vo vzťahu k záväznému deklarovaniu relatívnej neúčinnosti úkonu predstavuje kritérium zásadného významu. Pri podpornej aplikácii trestnoprávnej terminológie stačí nepriamy úmysel, teda ak dlžník vedel, že svojím úkonom ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky a pre prípad, že takýto následok reálne nastane, bol s tým uzrozumený. Právna úprava rozlišuje medzi ukracujúcimi úkonmi, ktoré dlžník urobil v prospech osoby jemu blízkej a v prospech osoby, ktorá tento status nespĺňa. Pokiaľ veriteľ odporuje právnemu úkonu dlžníka, ktorým bol v posledných troch rokoch prevedený jeho exekvovaný majetok na tretiu osobu nespĺňajúcu kritéria podľa ods. 3 a 4 § 42a, je povinný v konaní tvrdiť a preukázať ukracujúci úmysel dlžníka a kumulatívne aj to, že daný úmysel musel byť tretej osobe známy. Ukracujúci úmysel dlžníka sa pritom nemusí bezprostredne vzťahovať na žalobcu a mohol pôvodne smerovať aj k ukráteniu iného dlžníkovho veriteľa, pokiaľ jeho účinky negatívne dopadajú aj na samotného žalujúceho veriteľa. Dlžník navyše nemôže konať výlučne s týmto úmyslom a ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky nemusí byť jediným cieľom odporovateľného právneho úkonu. Stačí vedomosť dlžníka o ukrátení veriteľa; a to aj v prípade, ak odporovateľným právnym úkonom plní dlžník svoju právnu alebo morálnu povinnosť. Ukracujúci úmysel dlžníka nemôže súd v týchto prípadoch prezumovať, ale žalobcom tvrdené konanie je povinný dôsledne vyhodnotiť a to v nadväznosti na vykonané dokazovanie a celkové súvislosti prejednávaného prípadu.

14. Súd zistil nasledovný právny stav :

Žalobca preukázal úmysel povinného ukrátiť žalobcu a že tento úmysel musel byť žalovanému známy. V čase uzavretia odporovaného úkonu a jeho dodatku ( kúpna zmluva s dodatkom), mal povinný vedomosť o začatí exekúcie (o svojej povinnosti plniť žalobcovi mal vedomosť už právoplatným rozhodcovským rozsudkom). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný nesplnil finančný záväzok, vyplývajúci mu z kúpnej zmluvy (žalovaný nepreukázal opak). Súdu tiež z dokazovania vyplynulo, že ani predávajúci (dlžník žalobcu) sa od žalovaného ani nedomáhal vyplatenia kúpnej ceny ( resp. nebol preukázaný, ani tvrdený opak). Súd je tiež toho názoru, že žalovaný mal možnosť dostupným, jednoduchým spôsobom si zistiť, či voči predávajúcemu nie je vedená exekúcia (hoci mu táto povinnosť nevyplýva zo zákona) Súdu tiež pripadá neštandardný spôsob výplaty kúpnej ceny vo výške 130.000,- Eur dohodnutej v kúpnej zmluve - „pri podpise zmluvy“ (bez bližšieho určenia a bez uvedenia čísla účtu), z čoho vyplýva, že bola dohodnutá výplata v hotovosti, čo odporuje zákonu, čo muselo byť obom stranám kúpnej zmluvy známe. Tvrdenie žalovaného, že tento samotný fakt nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu (a žalobca sa neplatnosti ani nedomáha), je pravdivé, ale v konečnom dôsledku tento postup žalovaného a dlžníka žalobcu len nasvedčuje tomu, že je daná a preukázaná vedomosť tretej osoby (žalovaného) o úmysle dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa. Najmä v tomto konaní žalovaného ako kupujúceho súd vidí jeho vedomosť o úmysle dlžníka (predávajúceho) ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa. Súd preto žalobe vyhovel, majúc zato, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, preukázal dôvody na odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42 a ods. 2, OZ prvá veta, žalovaný naopak, svoju obranu neuniesol..

15. Podľa § 153 ods. 1/, 2/, 3/ CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - výsluch konateľa žalovaného v rozhodnom čase - E. W., pretože ide o dôkaz, ktorý súd považoval za prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý nebol uplatnený včas a to aj vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Jeho vypočutie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo vzhľadom na postup a postoj žalovaného v konaní ( odročovanie viacerých pojednávaní z dôvodov na strane žalovaného) žiadosti o poskytnutie dodatočnej lehoty na predloženie listinného dôkazu žiadaného žalobcom, ktorý napokon súdu predložený nebol, viedlo súd k tomu, že tento dôkaz navrhnutý žalovaným nevykonal, čo súd považuje za postup v súlade so zákonom.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

18. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).