Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-25-2021.pdf
PDF · 107.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného X. Q., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára 2022 o odvolaní obžalovaného X. Q. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/153/2016 zo dňa 21.12.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/153/2016 zo dňa 21.12.2020 v celom rozsahu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaný X. Q., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom Z. Q. - R. Q., R. XXX/XX,
uznáva sa za vinného
z prečinu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože v období od 30. 01. 2011 do 21. 04. 2011 v obci Z. Q., okres S. ako predseda Pozemkového spoločenstva urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480, na základe ústnej dohody, ktorú uzatvoril nezisteného dňa v mene Pozemkového spoločenstva urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 ako predávajúceho so subjektom s obchodným menom X. W. s miestom podnikania P. 2, IČO: 35 486 465 ako kupujúcim o predaji a kúpe drevnej hmoty, prevzal na základe faktúr číslo 201101 až 201104 vystavených spoločenstvom pre X. W. opakovane od X. W., nar. XX. XX. XXXX v rôznych čiastkach finančnú hotovosť spolu vo výške 12.500,- Eur, ktorú následne nepodchytil v účtovníctve spoločenstva a neodviedol do pokladne, ani na účet spoločenstva a účtovníčke vydal príkaz na vystavenie nových faktúr s číslami 201101 až 201104 vzťahujúcich sa na iné obchodné prípady spoločenstva a znejúcich na sumu spolu vo výške 1.106,- Eur, ktoré dal zaevidovať do účtovníctva spoločenstva a finančnú hotovosť vo výške 12.500,- Eur, vedomý si svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva - Pozemkové spoločenstvo urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce zo 04.12.2004 článkom 9, svojvoľne použil, čím Pozemkovému spoločenstvu urbárskych a pasienkových spoločnosti Hontianske Moravce, Mačkáš 338, Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 spôsobil účtovnú škodu vo výške 12.500,- Eur, teda
- inému spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy opatrovať a spravovať cudzí majetok,
za to sa odsudzuje
podľa § 237 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodené Pozemkové spoločenstvo urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce „v likvidácii“, so sídlom Hontianske Moravce, Hontianske Moravce 962 70, IČO: 37 998 480, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/153/2016 zo dňa 21.12.2020 bol obžalovaný X. Q. uznaný za vinného sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v období od 30. 01. 2011 do 21. 04. 2011 v obci Z. Q., okres S. ako predseda Pozemkového spoločenstva urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480, na základe ústnej dohody, ktorú uzatvoril nezisteného dňa v mene Pozemkového spoločenstva urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 ako predávajúceho so subjektom s obchodným menom X. W. s miestom podnikania Drňa 2, IČO: 35 486 465 ako kupujúcim o predaji a kúpe drevnej hmoty, prevzal na základe faktúr číslo 201101 až 201104 vystavených spoločenstvom pre X. W. opakovane od X. W., nar. XX. XX. XXXX v rôznych čiastkach finančnú hotovosť spolu vo výške 12.500,- Eur, ktorú následne nepodchytil v účtovníctve spoločenstva a neodviedol do pokladne, ani na účet spoločenstva a účtovníčke vydal príkaz na vystavenie nových faktúr s číslami 201101 až 201104 vzťahujúcich sa na iné obchodné prípady spoločenstva a znejúcich na sumu spolu vo výške 1.106,- Eur, ktoré dal zaevidovať do účtovníctva spoločenstva a finančnú hotovosť vo výške 12.500,- Eur si ponechal a v presne nezistenom čase v mieste svojho trvalého pobytu túto použil pre vlastnú potrebu, čím Pozemkovému spoločenstvu urbárskych a pasienkových spoločnosti Hontianske Moravce, Mačkáš 338, Hontianske Moravce, IČO: 37 998 480 spôsobil škodu vo výške 12.500,- Eur.
Za to okresný súd obžalovaného X. Q. odsúdil podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. e), § 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu ustanovil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Pozemkovému spoločenstvu urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce „v likvidácii“, so sídlom Hontianske Moravce, Hontianske Moravce 962 70, IČO: 37 998 480, škodu vo výške 12.500 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný X. Q., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V odôvodnení podaného odvolania uviedol, že po vykonanom dokazovaní a zhodnotením tohto dokazovania súd dospel k záveru, že jeho vina bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná a ako obžalovaný mal byť usvedčovaný zo spáchania skutku viacerými dôkazmi, ktoré však bližšie v rozsudku neboli špecifikované. Poukázal, že k pojmom napĺňajúcich skutkovú podstatu trestného činu sprenevery patria prisvojenie, cudzia vec a zverenie. Vec je definovaná v § 130 ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku t. j. do 30.04.2011 ako hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, ovládateľná prírodná sila alebo energia, cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. Z uvedeného vyplýva, že spreneveriť možno len vec, kde do tohto pojmu nespadá finančná hotovosť a peniaze vo všeobecnosti. Je toho názoru, že nie je možné naplniť skutkovú podstatu trestného činu sprenevery podľa podanej obžaloby. V samotnej obžalobe je uvedené, že
si mal ponechať finančnú hotovosť vo výške 12.500 eur. Ďalším znakom skutkovej podstaty prečinu sprenevery je zverenie veci, kde v tomto prípade jeho osobe neboli zverené žiadne veci zo strany pozemkového spoločenstva, s ktorými by som mal užívať len určitým spôsobom a určitými podmienkami. Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. V konaní nebolo preukázané, že by si finančnú hotovosť nechal a nakladal s ňou ako s vlastnou, prípadne túto finančnú hotovosť zobral v úmysle nakladať s ňou. Na základe uvedeného má za to, že nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, lebo neboli naplnené všetky jej znaky a to najmä objekt a objektívna stránka, ale aj subjektívna stránka a subjekt. Počas celého konania uvádzal, že je nevinný a nespáchal prečin sprenevery. Finančné prostriedky použil pri renovácii Domu gazdovských tradícii, o čom svedkovia vypovedali v jeho prospech. Vyplácanie finančných prostriedkov bez vystavenia dokladu bolo z jeho strany neuvážené, avšak pri renovácii mal obmedzené finančné možnosti a táto splnila účel v tom zmysle, že pomerne rýchlo za výhodné ceny táto budova bola zrekonštruovaná. Poukázal, že po nariadení doplňujúceho znaleckého dokazovania, podal návrh na to, aby ho znalkyňa prizvala na obhliadku, kde by jej presne ukázal vykonané práce na nehnuteľnosti. Táto však druhú obhliadku nehnuteľnosti nevykonala a ani si nevyžiadala jeho stanovisko v zmysle podaného návrhu. Vypracovaný znalecký posudok je preto nielen v rozpore s právom na obhajobu, ale je aj neúplný, pretože napr. pri krbe uviedla, že hodnotila len obmurovanie krbu, ale nezapočítala aj konštrukciu krbu, ktorá má niekoľko tisícovú hodnotu, môžu ho realizovať len vyškolení ľudia a v podstate ušetril finančné prostriedky na jeho vyhotovenie. Znalkyňa vykonaným znaleckým posudkom neurčila, ale ani nevyvrátila, hodnotu vykonaných prác na nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu svedčí proti jeho osobe len trestné oznámenie zo strany poškodeného JUDr. Q. S.. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že vypočutí svedkovi si napriek rozpätiu niekoľkých rokov rozpamätali na to, aké konkrétne práce vykonali pri rekonštrukcii nehnuteľnosti a súčet všetkých im vyplatených súm v súčte predstavoval presne 12.500 eur. Súdu výpovede svedkov prišli ako nedôveryhodné. Pri svojej argumentácii nedôveryhodnosti svedkov poukázal aj na to, že ich výsluch bol z jeho strany navrhnutý až „po čase, keď už boli vykonané určité dôkazy, z ktorých bolo možné dedukovať trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného“. Má zato, že toto tvrdenie súdu nie je pravdivé, pretože výsluch svedkov navrhol ešte v prípravnom konaní, len tieto návrhy boli zo strany príslušníka PZ a dozorujúceho prokurátora zamietnuté. Súd v odôvodnení uznesenia svoje úvahy bližšie nešpecifikoval, ani nepoukázal nejaké časové obdobie, kedy podľa jeho názoru mal takýmto „vypočítavým“ spôsobom navrhnúť vypočutie svedkov. Rovnako nebolo v konaní ani preukázané, že dal príkaz účtovníčke upraviť vystavené faktúry, tak ako je to uvedené v obžalobe. Ako aj uviedol počas svojho výsluchu, do účtovníctva sa nevyzná, na to boli kompetentné osoby, ktorým len predkladal doklady na účtovanie. Ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 7, 10,11, 12 Trestné poriadku, pričom súd v súlade so zásadami trestného konania mohol vykonať dôkazy, ktoré by zabezpečili objasnenie skutku, preto argument súdu v tomto smere neobstojí, že nemal inú možnosť ako uznať vinu jeho osoby.
K uloženému trestu uviedol, že súd pri určovaní jeho druhu výmery vychádzal so zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V jeho prípade nezistil žiadnu poľahčujúci okolnosť, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. e) Trestného zákona, a preto zvýšil dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd mu mal priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Z výpovedí svedkov aj z preukázaných skutočností je zrejmé, že v pozemkovom spoločenstve pôsobil 21 rokov a pozemkovému spoločenstvu sa darilo. Počas svojej činnosti sa zväčšil objem lesných pozemkov, pozemkové spoločenstvo malo príjmy, vyplácali sa dividendy a zveľaďoval ho, čo dosvedčil aj starosta obce Ing. Y. F. vo svojej výpovedi. Ako prestal vykonávať funkciu predsedu, pozemkové spoločenstvo išlo do likvidácie neodborným postupom nového predsedu a aj oznamovateľa trestného činu p. JUDr. S..
K náhrade škody uviedol, že v konaní bolo preukázané, že na rekonštrukciu Domu gazdovských tradícii boli použité nevydokladované finančné prostriedky patriacich pozemkovému spoločenstvu a teda mal súd znížiť sumu 12.500,00 eur (náhradu škody) o práce ohodnotené znalkyňou, pretože je zrejmé, že z tejto sumy práce vyplatené boli, len znaleckým dokazovaním sa nedala určiť hodnota týchto prác a adekvátnosť cien k zinkasovaným sumám. Súd vo svojom odôvodnení ani neuviedol, prečo túto sumu ponechal vo výške 12.500 eur, prípadne v čom videl dôvody ponechať ju v plnej výške.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen, zo dňa 21.12.2020 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Poškodený v podanom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že na základe odôvodnenia rozsudku, ako aj rozsiahlej spisovej dokumentácie je zrejmé, že konanie na prvom stupni netrpí žiadnou vadou a súd vykonané dôkazy vyhodnotil zákonne a správne. Vykonané úkony vyšetrovateľa i súdu, znalecký posudok a najmä opakované výpovede obžalovaného a svedkov jednoznačne potvrdzujú, že sa stal skutok vymedzený v napadnutom rozsudku. 12 svedkovia, ktorí pred vyšetrovateľom po poučení vypovedali, že od obžalovaného Q. žiadne peniaze neprevzali tak na súde „otočili“ a zároveň sa pred súdom objavili noví svedkovia, ktorých 2 roky obžalovaný vyšetrovateľovi neoznámil, (až pred podaním obžaloby), aj keď roky vyšetrovateľovi tvrdil, že viac nemá čo uviesť, lebo žiadne „čierne peniaze neexistovali“. Záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietol.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodov odvolania. Poukázal, že obžalovaný má už 66 rokov. Vyslovil názor, že sa jedná o špecifický prípad a verí, že rozhodnutie súdu bude objektívne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a zákonný. Navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Splnomocnenec poškodeného uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje v celom rozsahu za zákonný a správny, dostatočne odôvodnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie obžalovaného zamietol.
Obžalovaný vyslovil súhlas so stanoviskom svojho obhajcu. Ďalej dodal, že tu ide o účelovú diskreditáciu jeho osoby za účelom dostať spoločenstvo do likvidácie, čo sa dotyčnému Q. S. aj podarilo.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolania bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, a to tak vo vzťahu k výroku o vine a treste tieto skutkovo správne ustálil avšak dospel k nesprávnym právnym záverom pri právnom posúdení skutku.
Pokiaľ ide o skutkové zistenia, krajský súd konštatuje, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku predsedom Pozemkového spoločenstva urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce. Obžalovaný popiera spáchanie žalovaného skutku, pričom na svoju obhajobu uviedol, že finančné prostriedky vo výške 12.500 eur, použil za vykonané práce a za materiál na výstavba Domu gazdových tradícií. Odmenu za vykonané práce vyplácal bez dokladu v hotovosti, aby tak ušetril náklady. Určite to nespravil správne, čo nepopiera.
Svedok X. W. uviedol, že s Pozemkovým spoločenstvom urbárskych a pasienkových spoločností Hontianske Moravce mali uzatvorené zmluvy, pričom vždy sa robila nová zmluva na jeden rok, kde boli dohodnuté podmienky. Zo spoločenstva komunikoval s obžalovaným, pánom Tesárskym a pánom F.. Faktúru uhrádzal obžalovanému na príjmový doklad v hotovosti, a dodatočne sa vystavila faktúra.
Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2016 Ing. Z. O. je zistiteľné, že zdroje príjmov Pozemkového spoločenstva boli najmä za predaj palivového dreva, predaj dreva a príjem z nájomného. Na základe daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2011 dosiahlo spoločenstvo príjmy v celkovej výške 40.732,01 eur a výdavky v celkovej výške 55.325,06 eur, teda dosiahlo stratu 14.593,05 Eur. Na základe daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2012 dosiahlo spoločenstvo výnosy v celkovej výške 43.099,63 eur a náklady v celkovej výške 48.459,11 Eur, teda dosiahlo stratu vo výške 5.359,48 eur, avšak spoločenstvo zaevidovalo pripočítateľnú položku vo výške 1.603,57 eur, strata teda bola vo výške 3.755,91 eur. Znalkyňa taktiež uviedla, že faktúry, ktoré predložil odberateľ drevnej hmoty X. W., nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise, vo výške 12.500 eur, sa v účtovníctve pozemkového spoločenstva nenachádzajú. Pokiaľ by taká suma bola zaúčtovaná, strata by bola vo výške - 2.039,05 Eur, avšak daňovú povinnosť by to neovplyvnilo.
Pokiaľ ide obžalovaným o namietaný znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Z. O., tak odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne také vady, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť a ako aj pre ktoré by bolo nevyhnutné doplniť znalecké dokazovanie.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v uvedenom období Pozemkové spoločenstvo realizovalo výstavbu Domu gazdových tradícií cez viacerých dodávateľov, avšak niektoré vykonané práce neboli fakturované a ani inak dokladované, ale sa vyplácali v hotovosti bez riadneho dokladu, preto výdavky neboli zaúčtované v účtovníctve a bolo znemožnené preveriť účelnosť použitia finančných prostriedkov vo výške 12.500 eur, pritom za riadne vedenie účtovníctva spoločnosti je zodpovedný jeho štatutár.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je zistiteľné, že obžalovaný jediný nakladal s finančnými prostriedkami spoločenstva. Finančnú hotovosť v celkovej výške 12.500 eur, ktorú prevzal od svedka X. W., na základe faktúr číslo 201101 až 201104 vystavených spoločenstvom pre X. W., následne nezaevidoval v účtovníctve spoločenstva a neodviedol do pokladne, ani na účet spoločenstva a účtovníčke vydal príkaz na vystavenie nových faktúr s číslami 201101 až 201104 vzťahujúcich sa na iné obchodné prípady spoločenstva a znejúcich na sumu spolu vo výške 1.106,- Eur, ktoré dal zaevidovať do účtovníctva spoločenstva. Finančnú hotovosť vo výške 12.500 eur si ponechal u seba a následne s ňou nakladal svojvoľne a súčasne zmaril preverenie hospodárneho využitia finančných prostriedkov. Obžalovaný v danom prípade konal v rozpore s čl. 9 spoločenskej zmluvy Pozemkového spoločenstva.
Okresný súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, avšak bližšie nerozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Odvolací súd sa nestotožnil s danou kvalifikáciou skutku, pretože u tohto trestného činu sa vyžaduje prisvojenie si zverenej veci a jej použitie na iný účel, na ktorý mu bola vec daná do dispozície, v danom prípade takéto konanie zo strany obžalovaného nebolo preukázané.
Po právnej stránke odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok (nielen veci, ale aj ďalšie majetkové hodnoty - finančné prostriedky). Podstatou trestného činu je konanie, ktorým vzniká akákoľvek škoda na cudzom majetku, bez ohľadu na to, či sa páchateľ obohatil, alebo nie. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa malou škodou rozumie škoda prevyšujúca 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom zahrnutá aj starostlivosť o ich majetok alebo nakladanie s ním. Taká povinnosť v danom prípade vyplývala zo spoločenskej zmluvy, ako aj zo všeobecne záväzného právneho predpisu, a to § 5 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Obžalovaný v danom prípade svojvoľne nakladal s finančnými prostriedkami, ktoré prijal za drevnú hmotu od X. W., vo výške 12.500 eur, keďže tieto neodviedol do pokladne spoločenstva a následne nedokázal dokladovať účelnosť a rozsah použitia týchto finančných prostriedkov. Obžalovaný ako štatutárny orgán si musel byť vedomý, že koná v rozpore s právnym predpisom a môže svojim konaním spôsobiť škodu. Obžalovaný v danom prípade spôsobil väčšiu škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy opatrovať a spravovať cudzí majetok.
Na základe pochybenia súdu prvého stupňa, preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen v celom rozsahu a vo veci rozhodol sám. Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd ďalej rozhodoval o uložení trestu. Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Druh a výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 237 ods. 2 Tr. zákona umožňujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere jeden až päť rokov. Odvolací súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (podobu 37 rokov). Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. u obžalovaného odvolací súd nevzhliadol. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby obžalovanému hrozil trest odňatia slobody na jeden rok až tri roky a osem mesiacov. Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere dvanástich mesiacov. Odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného X. Q. výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto v zmysle § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobná dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Takto uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih obžalovaného je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest nie je možné považovať za neprimeraný a represívny.
Do trestného konania sa s náhradou škody pripojil poškodený JUDr. Q. S., za Pozemkové spoločenstvo, ktorý si uplatnil škodu vo výške 12.500 eur. Keďže výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú dostatočný podklad na to, aby uplatnený nárok poškodeného na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, mohol byť poškodenému prisúdený a doplnenie dokazovania v tomto smere už neprichádza do úvahy, preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.