Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-15-2018.pdf
PDF · 212.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu H.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 1. mája XX/X, XXX XX Y. nad V. proti žalovanej R. poisťovni, ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10 , Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 25756-3/2018-BA zo dňa 27. marca 2018 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 25756-3/2018-BA zo dňa 27.03.2018.
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vydala dňa 20.09.2017 rozhodnutie pod č. 17501-2/2017-VT, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch s týmto výrokom: Samostatne zárobkovo činnej osobe H.. E. L. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.08.2008, ale zaniklo 30.06.2010.
2. Toto rozhodnutie Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že poukázal na aplikáciu § 5 zákona v spojení s § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 a § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom v rovnakom období.
3. Podľa správneho orgánu prvého stupňa žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe rozhodnutia o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore urológia + USG a RTG vydaného Okresným úradom vo Vranove nad Topľou pod č. 95/00991 zo dňa 22.08.1995 a následne na základe na základe rozhodnutia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore urológia vydaného Prešovským samosprávnym krajom pod č. 6519/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 06.12.2006.
4. Povolenie č. 6519/2006/ODDZ-CIZ bolo zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja pod č. 3723/2008/OZ-CIZ ku dňu 31.08.2008. Žalobca dňa 03.09.2008 osobne doručil správnemu orgánu prvého stupňa registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.12.2008 spolu s rozhodnutím z Prešovského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore urológia. Na základe týchto dokladov došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.08.2008.
5. Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z.z. účinného od 01.09.2005 zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
6. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora.
7. Slovenská lekárska komora ako orgán príslušný na poskytovanie údajov podľa § 233 ods. 9 zákona poskytuje Sociálnej poisťovni údaje o vydaní, resp. zrušení povolenia na výkon zárobkovej činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona. Dohodou medzi Slovenskou lekárskou komorou a Sociálnou poisťovňou bolo dohodnuté aj poskytovanie údajov o pozastavení oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Na základe uvedeného poskytla Slovenská lekárska komora údaje o licencii L1A PO/0834/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s dátumom vzniku 04.05.2006.
8. V záujme presného a úplného zistenia vyššie uvedenej skutočnosti bolo žalobcovi dňa 30.06.2017 zaslané vyžiadanie dokladov, ktoré sú rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia.
9. Následným šetrením bolo zistené, že žalobcovi bolo ku dňu 31.08.2008 zrušené povolenie z Prešovského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale licencia L1A PO/0834/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola aktívna.
10. Podľa správneho orgánu prvého stupňa podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31.12.2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 01.01.2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, príjem H.. E. L. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol v sume 44.740,32 eur, čo je suma vyššia ako 3.226,44 eur (čo predstavuje sumu 97.200,00 SKK), za rok 2008 bol v sume 41.058,35 eur, čo je suma vyššia ako 3.546 eur (čo predstavuje sumu 106.826,00 SKK), t. j. príjmy sú vyššie ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem žalobcu za rok 2007 a za rok 2008 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
11. Zároveň podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31.12.2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 01.012012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že žalobca podal daňové priznanie za rok 2009, kde dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou v sume 0 eur, čo je suma nižšia ako 3.834,96 , t. j. 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2009 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 0l.07.2010.
12. Nakoľko bola licencia L1A PO/0834/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti k 31.08.2008 aktívna a príjem za rok 2007 a za rok 2008 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica, status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia žalobcovi trvá aj po 31.08.2008.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo ku dňu 31.08.2008, ale zaniklo dňom 30.06.2010, a preto správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
14. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca včas odvolanie. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná citovaným rozhodnutím č. 25756-3/2018-BA zo dňa 27.03.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2018.
15. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnila so záverom správneho orgánu prvého stupňa v tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2008, ale zaniklo až dňa 30.06.2010.
16. Slovenská lekárska komora vydala dňa 28.02.2006 žalobcovi licenciu č. L1A/PO/0834/06 (právoplatné 04.05.2006) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore urológia.
17. Žalovaná poukázala na znenie § 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2010. Ďalej poukázala na ustanovenie § 5 písm. c) citovaného zákona, § 14 ods. 1 písm. b) citovaného zákona a § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 a § 138 ods. 9 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2009 a následne aj v znení účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2010.
18. Podľa žalovanej podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011 ako Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol za rok 2007 vo výške 1.347.847,00 Sk (daňové priznanie podané 26.03.2008) a za rok 2008 vo výške 1.236.924,00 Sk (daňové priznanie podané 30.03.2009), t. j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2007 (97.200,00 Sk) a pre rok 2008 (106.827,00 Sk).
19. Námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
20. Podľa právneho názoru žalovanej, v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má prijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.
21. Ďalej poukázala žalovaná na ustanovenie § 228 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2010, ďalej § 228 ods. 6 v znení účinnom do 31.12.2008 a § 228 ods. 7 v znení účinnom do 31.12.2010.
22. Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzate!' poistného nepodá Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený.
23. V prípade žalobcu bol dňa 03.09.2008 podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku poistenia 31.08.2008, na základe ktorého bol žalobca registrovaný v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 31.08.2008, pretože o existencii licencie typu L1A žalobcu nemala žalovaná žiadnu vedomosť, keďže žalobca licenciu typu L1A žalovanej nepredložil. Žalobca mal sám informovať žalovanú o existencii licencie typu L1A.
24. Žalobca však bol aj po 31.08.2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (Licencia č. L1A/P0/0834/06) a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2007 a 2008. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem za uvedené roky dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.
25. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia 31. augusta 2008 a z dôvodu, že žalobca za rok 2009 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 17501 -2/2017-VT zo dňa 20.09.2017 rozhodol, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2008 nezaniklo, ale zaniklo dňa 30.062010.
26. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky žalovanej, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka žalovanej urobila voči žalobcovi prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon !e možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ žalovaná disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Žalovaná nemá v danej veci podľa zákona v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť žalovanej pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa žalobcovi k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011).
27. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky žalovanej. Organizačná zložka žalovanej nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať zvláštnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka žalovanej je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky žalovanej, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
28. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 zákona. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je náležíte odôvodnené. Správny orgán prvého stupňa uviedol všetky príslušné ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie.
29. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba je účastník konania povinný odvádzať sám za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov" za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“, poistné by sa neodvádzalo.
30. Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „povolenie“) (§11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
31. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení zákona č. 653/2007 Z.z. účinnom od 01.01.2008 do 31.05.2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].
32. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení zákona č. 133/2010 Z.z. účinnom od 01.06.2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)].
33. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení zákona č. 653/2007 Z.z. účinnom od 01.01.2008 do 31.05.2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.
34. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení zákona č. 133/2010 Z.z. účinnom od 01.06.2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.
35. Licencia typu L1A je licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Pokiaľ je lekár držiteľom tohto typu licencie, v zmysle zákona v znení neskorších predpisov je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu (nadobúda status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby). To sa týka aj lekárov zamestnancov, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, aj keď licenciu L1A nevyužívajú. Podľa informácií, ktoré na svojej webovej/internetovej stránke uvádza Slovenská lekárska komora, lekár zamestnanec, okrem lekára odborného zástupcu (potrebuje licenciu typu L1C), nepotrebuje žiadnu licenciu.
36. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.
37. Žalovaná mala vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v rámci odvolacieho konania boli zistenia prvostupňového orgánu preukázané. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.
38. Vzhľadom na uvedené žalovaná, ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
39. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napádaného rozhodnutia žalovanej z dôvodu, že toto rozhodnutie podľa nej je nezákonné. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd napádané rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania.
40. V podanej žalobe žalobca uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného úradu, referátu okresného lekára Vranov nad Topľou č. 95/00991 zo dňa 22.08.1995 o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore urológia + USG a RTG som počnúc dňom 01.09.1995 mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
41. K žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia žalobca mimo iných dokladov v zmysle § 32 ods. 3 písm. b) zákona č. 277/1994 Z.z. doložil aj vyjadrenie príslušnej stavovskej organizácie (Slovenskej lekárskej komory) o mojej etickej a odbornej spôsobilosti a o personálnom a vecnom vybavení zariadenia. V tom čase žiadne licencie Slovenská lekárska komora ešte nevydávala.
42. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 578/2004 Z.z., t. j. po viac ako 10 rokoch poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení žalobca požiadal o vydanie povolenia podľa tohto zákona z dôvodu, že ak by nezískal toto povolenie do 31.12.2016, povolenie vydané rozhodnutím Okresného úradu, referátu okresného lekára Vranov nad Topľou by stratilo platnosť uplynutím tejto doby.
43. Rozhodnutie podľa zákona č. 578/2004 Z.z., ktorým žalobcovi bolo povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore urológia mu bolo vydané Prešovským samosprávnym krajom, Prešov pod č. 32882/2006/ODDZ- CIZ dňa 29.12.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o povolení vydanom Okresným úradom vo Vranove nad Topľou č. 95/00991 zo dňa 22.08.1995.
44. Rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja, Prešov č. 32882/2006/ODDZ-CIZ dňa 29.12.2006 bolo zrušené ku dňu 31.08.2008 rozhodnutím č. 3723/2008/OZ-CIZ zo dňa 12.08.2008 na základe žiadosti žalobcu, pretože od 01.09.2008 zdravotnícku starostlivosť začal poskytovať v rámci obchodnej spoločnosti BAPNE s.r.o. ako spoločník a zodpovedný zástupca.
45. Podľa žalobcu v súvislosti so zrušením povolenia pre fyzickú osobu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov mu zrušil aj kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dňom 31.08.2008.
46. Po vydaní rozhodnutia o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ako fyzickej osobe žalobca dňa 03.09.2008 osobne doručil správnemu orgánu prvého stupňa odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.08.2008. Spolu s odhláškou pobočke Sociálnej poisťovne doručil aj vyššie uvedené rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja, Prešov o zrušení povolenia vydaného fyzickej osobe.
47. Na základe predložených dokladov správny orgán prvého stupňa u osoby žalobcu vyznačil zánik povinného nemocenského poistenia i povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.08.2008.
48. Dňa 20.09.2017 správny orgán prvého stupňa pod č. 17501-2/2017-VT vydal rozhodnutie vo veci zániku sociálne poistenia, ktorým rozhodol, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 31.08.2008 nezaniklo, ale zaniklo dňa 30.06.2010.
49. Podľa žalobcu pobočka Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutie odôvodnila v podstate tým, že podľa ustanovenia § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení zákona č. 351/2005 Z.z. sa zdravotnícke povolanie vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pričom licencia je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.
50. Podľa žalobcu na tretej strane rozhodnutia pobočka Sociálnej poisťovne uviedla, že na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, resp. na dosahovanie príjmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. žalobca bol oprávnený nielen na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore urológia, ale aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Zrušením rozhodnutia o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore urológia mu nezanikli všetky oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Ku dňu 31.08.2008 mu zaniklo povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj naďalej mu trvá licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
51. Podľa žalobcu samotný výrok rozhodnutia je v rozpore s vyjadrením na druhej strane rozhodnutia, v ktorom sa doslova uvádza: „Žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore urológia + USG a RTG vydaného Okresným úradom vo Vranove nad Topľou č. 95/00991 zo dňa 22.08.1995 a následne na základe rozhodnutia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore urológia vydaného Prešovským samosprávnym krajom pod č. 6519/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 06.12.2006.
52. Proti rozhodnutiu správneho orgán prvého stupňa č. 17501-2/2017-VT podal žalobca odvolanie s tým, že jeho základnou podstatou je fakt, že súhlas na akékoľvek podnikanie v zdravotníctve môže vydať jedine a iba orgán štátnej správy.
53. Podľa žalobcu licencia na ktorú poukazuje pobočka Sociálnej poisťovne v rozhodnutí je na výkon samostatnej lekárskej praxe a prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia nepostačujúca. V licencii sa uvádza, že žiadateľ je spôsobilý na právne úkony, zdravotne i odborne spôsobilý a bezúhonný. Licencia je jedným z podkladov pre rozhodnutie orgánu štátnej správy. Na základe licencie nie je možné prideliť IČO, DIČ a správca dane len na základe licencie nezaregistruje platcu dane. Na základe rozhodnutia, nie samotnej licencie, bol žalobcovi úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pridelený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Bez kódu poskytovateľa, ktorý je uvedený aj na pečiatke poskytovateľa, nie je možné vykonávať prax, predpisovať recepty, vypisovať žiadanky o vyšetrenia, žiadať o preplatenie výkonov, pretože všetky zdravotné poisťovne po vydaní rozhodnutia o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia so žalobcom ukončili zmluvný vzťah.
54. Po vydaní rozhodnutia o povolení na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore urológia ku dňu 31.08.2008 žalobcovi správca dane zrušil DIČ, štatistický úrad mu zrušil IČO, úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mu zrušil kód poskytovateľa, zdravotné poisťovne so mnou zrušili zmluvy, v dôsledku čoho prestal byť samostatne zárobkovo činnou osobou a z tohto titulu už nemohol dosahovať žiadne príjmy.
55. Žalovaná rozhodnutím č. 25756-3/2018-BA zo dňa 27.03.2018 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 17501-2/2017-VT zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
56. Podľa žalobcu okrem poukazovania na konkrétne paragrafové znenia zákonov žalovaná vo svojom rozhodnutí mimo iného na strane 4 uvádza: „...pretože o existencii licencie typu L1A žalobcu nemala žalovaná žiadnu vedomosť, keďže žalobca licenciu L1A žalovanej nepredložil.“ Vzhľadom na uvedené je namieste otázka, prečo pri registrácii - prihláške a odhláške žalovaná nepožadovala predloženie všetkých dokladov potrebných k prihláseniu. S odstupom času sa vydanie rozhodnutia pobočkou o čase zániku poistenia javí ako snaha o nápravu vlastného pochybenia, či o úmysel vylepšiť žalovanej výber poistného.
57. Ďalej na strane 4 uvádza: „Žalobca však bol aj po 31.08.2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (Licencia č. L1A/P0/0834/06 a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2007 a 2008.“
58. K uvedenému záveru žalobca poukázal na to, že po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ku dňu 31.08.2008 žiadnu samostatne zárobkovú činnosť nevykonával, preto tak z takejto činnosti - nečinnosti nemohol dosahovať a ani nedosahoval žiadne príjmy.
59. Podľa žalobcu z uvedených ustanovení zákona č. 578/2004 Z.z. nepochybne vyplýva, že zákon a zákonodarca rozlišuje medzi výkonom povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a výkonom povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ.
60. Podľa žalobcu v jeho prípade je nepochybné a nevyvrátiteľné, že zdravotnícke povolanie ako fyzická osoba vykonával na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy ( Okresného úradu vo Vranove nad Topľou) o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, nie na základe licencie. Licencia mu bola vydaná až na základe § 98 zákona č. 578/2004 Z.z. a len z toho dôvodu a za tým účelom, aby povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydané podľa doterajších predpisov nestratilo platnosť. Zdravotnícke povolanie pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti ako fyzická osoba žalobca poskytoval len a len na základe uvedeného rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou.
61. Podľa žalobcu v žiadnom prípade nie je možné oddeliť povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti od licencie vydanie podľa § 98, ako sa to snaží urobiť žalovaná.
62. Ďalej žalobca poukázal na to, že ak oprávnenie na výkon povolania poskytovanie zdravotnej starostlivosti nadobudol a samostatne zárobkovo činnou osobou sa stal na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti mu zaniklo zrušením tohto rozhodnutia, nie licencie.
63. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, t. j. po 31.08.2008 už žalobca nemohol a ani nedosahoval žiadne príjmy z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia uvedené v § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, preto ako samostatne zárobkovo činná osoba nemohol byť ani povinne nemocensky poistený, ani povinne dôchodkovo poistený a nebol povinný platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity.
64. Na pojednávaní dňa 14.5.2019 ďalej žalobca namietal nedodržanie zákonnej lehoty pre vydanie rozhodnutia o odvolaní žalovanou.
IV.
Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
65. Žalovaná sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.07.2018 k podanej žalobe vyjadrila tak, že žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa podrobne vyjadrila aj k jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe.
66. Podľa žalovanej na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31.12.2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby.
67. Podľa žalovanej vzhľadom na vyššie uvedené je námietka žalobcu, že si zrušil registráciu pre daň z príjmu, a preto nemohol mať na účely sociálneho poistenia v období po 31.08.2008 status samostatne zárobkovo činnej osoby, právne irelevantná. Registrácia podľa osobitného predpisu (t. j. podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 01.01.2011 do 30.06.2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z.).
68. Podľa žalovanej rovnako nie je dôvodná ani námietka žalobcu týkajúca sa zrušenia identifikačného čísla, pretože pre žalovanú je ako identifikačný znak smerodajný variabilný symbol odvádzateľa poistného, pričom variabilný symbol prideľuje odvádzateľovi poistného samotná žalovaná.
69. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
70. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávať:
a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu
c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti
e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
71. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že zákon č. 578/2004 Z.z. upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Jednou z nich je výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pričom ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v jednotlivých písmenách upravuje aj ďalšie spôsoby výkonu zdravotníckeho povolania, a to napríklad aj v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo aj na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu. Ak by mal zákonodarca v úmysle zakotviť, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nemôže jej držiteľ vykonávať zdravotnícke povolanie, nezapracoval by osobitne do § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v písmene c) možnosť vykonávať zdravotnícke povolanie na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
72. Taktiež z § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2006 vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je nielen fyzická osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, resp. na základe živnostenského oprávnenia, ale aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
73. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér, pričom na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe í§ 68 ods. 1 písm. a)l. Odsek 2 tohto ustanovenia definuje pojem „samostatná zdravotnícka prax" tak, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Je teda zrejmé, že na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zákon č. 578/2004 Z.z. ukladá jedine povinnosť existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. K uvedenému prispieva už samotné pomenovanie tejto praxe, a to že ide o „samostatnú zdravotnícku prax".
74. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom č. 578/2004 Z.z. ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak: a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1 B] b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia.
75. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie právnickej osobe, ak: a) má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 68 ods. 1 písm. c)]; v prípade žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu podľa odseku 10, b) má užívacie právo k priestorom, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia d) je bezúhonná
76. V zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zákon č. 578/2004 Z.z. neuvádza.
77. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom zákon č. 578/2004 Z.z. v § 68 rozoznáva štyri typy licencií (nie tri, ako to mylne uvádza žalobca), a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a), tzv. licencia L1A], licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b), tzv. licencia L1B], licencia na výkon činností odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c), tzv. licencia L1C], licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [§ 68 ods. 1 písm. d), tzv. licencia L1D]. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie. Každá z vyššie spomínaných licencií má osobitné určenie.
78. V zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa zákona č. 578/2004 Z.z.
79. Podľa žalovanej na tomto mieste mala za potrebné poukázať na verejne prístupnú parlamentnú tlač č. 487, kde je zverejnená odpoveď ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na interpeláciu č. 18 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo veci problematiky platenia odvodov za licencie Slovenskej lekárskej komory, z ktorej je zrejmé, že sa stotožňuje s právnym názorom Sociálnej poisťovne na predmetnú vec. Okrem iného z jeho odpovede vyplýva, že: „Podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotnícke povolanie môže fyzická osoba vykonávať okrem iného na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorú vydáva Slovenská lekárska komora (SLK) a na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva samosprávny kraj. Obidve oprávnenia zakladajú status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.
80. Žalobcovi bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3723/2008/OZ-CIZ, zo dňa 12.08.2008, zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore urológia, a to ku dňu 31.08.2008. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne uviedol, že bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. 6519/2006/ODDZ-CIZ, avšak jemu bolo Prešovským samosprávnym krajom udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pod číslom: 32882/2006/ ODDZ-CIZ. Pri uvedení daného čísla povolenia správny orgán prvého stupňa vychádzal z údaju o čísle povolenia, uvedenom v rozhodnutí Prešovského samosprávneho kraja č. 3723/2008/OZ-CIZ zo dňa 12.08.2008.
81. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore urológia č. L1A/ P0/0834/06, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný žalobca. Predmetná licencia L1A nebola podľa údajov, ktoré žalovanej poskytuje Slovenská lekárska komora, ku dňu napísania tohto vyjadrenia zrušená.
82. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A. môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe" článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A)", v ktorom okrem iného uviedla, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup žalovanej vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A). Zároveň uviedla celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na internetovej stránke komory dňa 15. apríla 2008, z ktorého vyplýva, že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva samostatne zárobkovo činnou osobou -podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu samostatne zárobkovo činnej osoby nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na Štatistickom úrade o pridelenie IČO“. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby.
83. Podľa žalovanej licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B. Licencia na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda jej držiteľovi nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (držiteľ licencie L1B vykonáva činnosť v pracovnom pomere), avšak táto licencia slúži na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z., ktoré sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu považuje.
84. Licencia na výkon funkcie odborného zástupcu, označovaná ako licencia L1C sa vydáva tým zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, atď., ktorí budú poskytovať zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba. Na to, aby právnická osoba získala povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné, aby táto právnická osoba mala odborného zástupcu, ktorý je držiteľom licencie na výkon funkcie odborného zástupcu, označovanej ako licencia L1C. Odborný zástupca osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení a musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s poskytovateľom. Z dôvodu, že držiteľ tejto licencie vykonáva činnosť odborného zástupcu v pracovnom pomere, nemá na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby.
85. Podľa žalovanej samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie.
86. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 01.07. kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov.
87. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 01.07. kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
88. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2007 (v sume 1.347.847.00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97.200.00 Sk, a preto bol v období od 01.07.2008 do 30.062009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobcu z podnikania za rok 2008 (v sume 1.236.924.00 Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu 106.826.00 Sk, a preto žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 01.07.2009 do 30.06.2010.
89. Podľa žalovanej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 30. júna 2010, z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2009, nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2010.
90. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 aj po 31.08.2008, kedy bolo žalobcovi Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobcovi dňom 31.08.2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. S poukazom na uvedené mala žalovaná za to, že aj po 31.08.2008 žalobca spĺňal právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31.12.2010, t. j. bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z.z.), a zároveň mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu.
91. Podľa žalovanej vyjadrenie žalobcu, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonával zárobkovú činnosť je právne irelevantná. Zákon o sociálnom postení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobca bol v spornom období držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) a zároveň že v rozhodujúcom období dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu.
92. S právnym názorom žalovanej, že na vznik a trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa vyžaduje existencia statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31..12.2010 (t. j. existencia oprávnenia na vykonávanie činnosti) a dosiahnutie zákonom o sociálnom poistení ustanovenej hranice príjmu, sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017, uviedol: „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti, a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v rozsudku konštatoval, že „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.“.
93. V tejto súvislosti žalovaná doplnila, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (to znamená, nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba). Tu chceme len podotknúť, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí žalovaná vychádzala len z príjmu, ktorý žalobca dosiahol podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., nie z príjmu ktorý dosiahol podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
94. Žalobca dňa 03.09.2008 predložil správnemu orgánu prvého stupňa Registračný list fyzickej osoby
- odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 31.08.2008. Avšak z dôvodu, že žalobca pri predložení predmetného registračného listu neuviedol pobočke žalovanej všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, správny orgán prvého stupňa Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijal. V opačnom prípade, teda ak by žalobca uviedol, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ho informovala, že k zániku jeho povinného poistenia nemohlo v deň 31.08.2008 dôjsť.
95. Podľa žalovanej skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/P0/0834/06 zistil správny orgán prvého stupňa, až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne po preskúmaní skutkového stavu veci, správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. 17501-2/2017-VT zo dňa 20.09.2017 podľa S 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení rozhodol o nezániku sociálneho poistenia žalobcu k 31.08.2008 a o zániku jeho sociálneho poistenia dňa 30.06.2010, ako o spornom prípade. Spornosť prípadu spočívala v tom, že žalobca dňa 03.09.2008 predložil správnemu orgánu prvého stupňa Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dňom zániku sociálneho poistenia dňa 31.08.2008, avšak po dodatočnom preskúmaní veci bolo zistené, že žalobcovi vzhľadom na existenciu platnej licencie L1A/PO/0834/06 a dosiahnutého príjmu v rozhodujúcom období, dňa 31.08.2008 nezaniklo povinné poistenie. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Opätovne žalovaná uviedla, že ak by žalobca žalovanej oznámil, že je držiteľom licencie L1A, mohla pobočka žalovanej konať a rozhodnúť o zániku jeho sociálneho poistenia dňom 30.06.2010 skôr. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení bol práve žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej osoby tak neurobil, a teda porušil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o sociálnom poistení.
96. Podľa žalovanej žalobca namietal, že po 31.08.2008 nemohol vykonávať činnosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pretože nemal platný kód poskytovateľa. Predmetná skutočnosť je však podľa právneho názoru žalovanej irelevantná, nemajúca vplyv na zákonnosť jej prejednávaných rozhodnutí. Zákon č. 578/2004 Z.z. až v znení účinnom od 01.05.2015 v § 79 ods. 7 zakotvil, že poskytovateľ, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný do 90 dní od právoplatnosti licencie požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa. S účinnosťou do 30.04.2015 zákon č. 578/2004 Z.z. kládol túto povinnosť len poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.
97. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná žiadala, aby správny súd správnu žalobu voči rozhodnutiu žalovanej č. 25756- 3/2018-BA zo dňa 27.03.2018 zamietol. V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej
98. K vyjadreniam žalovanej sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 29.10.2018, v ktorom zotrval na právnych argumentoch uvádzaných v podanej žalobe. Zdôraznil, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby som mal už od 01.09.1995 na základe rozhodnutia Okresného úradu, referátu okresného lekára Vranov nad Topľou č. 95/00991 zo dňa 22.08.1995 o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore urológia + USG a RTG. K žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia žalobca mimo iných dokladov v zmysle § 32 ods. 3 písm. b) zákona č. 277/1994 Z.z. doložil aj vyjadrenie príslušnej stavovskej organizácie (Slovenskej lekárskej komory) o jeho etickej a odbornej spôsobilosti a o personálnom a vecnom vybavení zariadenia. V tom čase žiadne licencie Slovenská lekárska komora ešte nevydávala.
99. Podľa žalobcu len na základe tohto povolenia - rozhodnutia orgánu štátnej správy - OÚ, nie licencie L1A bol žalobca oprávnený na to, aby sa zaevidoval ako samostatne zárobkovo činná osoba podaním žiadosti o vydanie identifikačného čísla. Identifikačné číslo organizácie skrátene nazývané IČO, je jedinečné 8 miestne neutrálne číslo, ktoré slúži na odlíšenie podnikateľov a má evidenčný význam. Až s identifikačným číslom sa mohol registrovať na sociálnej poisťovni ako SZČO. IČO je nemenné a je vydávané na celú dobu právnej existencie tak právnickej osoby ako aj fyzickej osoby podnikateľa. IČO 35507705 žalobcovi bolo pridelené 01.09.1995 a bolo zrušené nie na jeho žiadosť, ale na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja, Prešov č. 3723/2008/OZ-CIZ zo dňa 12.08.2008, ktoré bolo doručené Krajskej správe Štatistického úradu Slovenskej republiky, Prešov, ako to vyplýva z rozdeľovníka na druhej strane rozhodnutia. Dňom označenom na rozhodnutí ako dátum zrušenia 31.08.2008 žalobca prestal právne existovať ako fyzická osoba podnikateľ - poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti. Dňom skončenia právnej existencie poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti skončila aj platnosť kódu poskytovateľa, ktorý bol pridelený k identifikačnému číslu u Výpis zo štatistického registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky žalobca predložil v prílohe Vo výpise je jednoznačne uvedený dátum zániku fyzickej osoby podnikajúcej na základe iného ako živnostenského zákona, a to dňom 31.08.2008, uvedeným orgánom aj sa prideľuje každej právnickej osobe a každému podnikateľovi. Podľa identifikačného čísla možno nájsť určitú obchodnú spoločnosť aj v prípade, ak došlo k zmene jej obchodného mena, resp. názvu alebo sídla.
100. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 578/2004 Z.z., t. j. po viac ako desiatich rokoch poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení žalobca požiadal o vydanie povolenia podľa tohto zákona z dôvodu, že ak by nezískal toto povolenie do 31.12.2006, povolenie vydané rozhodnutím Okresného úradu, referátu okresného lekára Vranov nad Topľou by stratilo platnosť uplynutím tejto doby a on by už ďalej nebol oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 578/2004 Z.z bolo povinnosťou žalobcu požiadať a získať povolenie od úradu Prešovského samosprávneho kraja, bez ktorého by nemohol ako samostatne zárobkovo činná osoba poskytovať zdravotnú starostlivosť.
101. Podľa žalobcu rozhodnutie podľa zákona č. 578/2004 Z.z., ktorým mu bolo povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu špecializovanej ambulantnej starostlivosti v špecializovanom odbore urológia mu bolo vydané Prešovským samosprávnym krajom, Prešov pod č. 32882/2006/ODDZ- CIZ dňa 29.12.2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o povolení vydanom Okresným úradom vo Vranove nad Topľou č. 95/00991 zo dňa 22.08.1995.
102. Rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja, Prešov č. 32882/2006/ODDZ-CIZ dňa 29.12.2006 bolo zrušené ku dňu 31.08.2008 rozhodnutím č. 3723/2008/OZ-CIZ zo dňa 12.08..2008 na základe žiadosti žalobcu, pretože od 01.09.2008 zdravotnícku starostlivosť začal poskytovať v rámci obchodnej spoločnosti BAPNE s.r.o. ako spoločník a zodpovedný zástupca.
103. Podľa žalobcu žalovaná vo svojom vyjadrení k jeho žalobe sa opakovane snažila oddeliť od seba „Povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení" a „Licenciu“ vydanú Slovenskou lekárskou komorou.
104. Podľa žalobcu samotná licencia, ktorú vydáva Slovenská lekárska komora, neumožňuje žiadnemu lekárovi vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. K výkonu samostatne zárobkovej činnosti je nevyhnutné, aby lekárovi - držiteľovi licencie bol vydaný štátny súhlas na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti vo forme povolenia v súčasnej dobe vydávaného úradom samosprávneho kraja v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti je obdobou živnostenského listu, ktorý oprávňuje fyzickú osobu na výkon samostatne zárobkovej činnosti. (Výučný list v odbore pekár ešte neumožňuje jeho držiteľovi výkon samostatne zárobkovej činnosti v predmete pekárstvo. K výkonu takejto samostatne zárobkovej činnosti je nevyhnutne potrebný živnostenský list vydaný príslušným orgánom štátnej správy.).
105. Podľa žalobcu žiadny lekár nie je oprávnený samostatne poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení ako samostatne zárobkovo činná osoba len na základe licencie L1A. K nadobudnutiu postavenia samostatne zárobkovej činnosti je nevyhnutné aj povolenie vydané príslušným správnym orgánom.
106. Podľa vyjadrenia žalovanej na strane 3 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zákon č. 578/2004 Z.z. ukladá jedine povinnosť existencie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Uvedený výklad zákona interpretovaný žalovanou na strane 3 je pomýlený a je v rozpore s ustanoveniami zákona.
107. Podľa žalobcu, ak by mu na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti postačovala len licencia L1A vydaná Slovenskou lekárskou komorou, povolenie vydané správnym orgánom by nemalo žiadny zmysel a správny orgán (predtým ONV a v súčasnej dobe úrad VÚC) by naňho ako poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti nemal žiadny dosah. Pritom správny orgán mimo vydávania povolenia prideľuje rajonizáciu, odsúhlasuje ordinačné hodiny, kontroluje prevádzku, vydáva súhlas k prechodnému uzatvoreniu ambulancie s nutnosťou zabezpečenia zastupovania. Povolením vydaným správnym orgánom (VÚC) žalobca preukazoval oprávnenie na výkon samostatnej zdravotníckej činnosti pri uzatváraní zmlúv so zdravotnými poisťovňami.
108. Podľa žalobcu za právne významnú skutočnosť je potrebné považovať to, že kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mi bol pridelený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle § 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z.z. na základe Povolenia vydaného Prešovským samosprávnym krajom dňa 09.02.2006, t. j. pred vydaním Licencie L1A. Kód poskytovateľa bol žalobcovi pridelený na základe Povolenia a identifikačného čísla, ktoré je už uvedené na Pridelení kódu PZS zo dňa 09.02.2006 Tento kód poskytovateľa musí byť uvedený aj na pečiatke každého lekára.
109. Podľa žalobcu v zmysle vyššie uvedeného právne neobstojí tvrdenie žalovanej, že pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti mne ako fyzickej osobe postačuje len samotná licencia L1A bez splnenia ďalších podmienok. V konečnom dôsledku je možné si žalobcom uvádzané tvrdenia overiť jednoduchým spôsobom - dotazom na Úrade Prešovského samosprávneho kraja.
110. Podľa žalobcu žalovaná na strane 9 svojho vyjadrenia uvádza, že zákon č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2015 ukladal povinnosť požiadať o pridelenie kódu poskytovateľa len poskytovateľovi, ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.
111. Z kontextu noviel zákona č. 578/2004 Z.z. a samotného vyjadrenia žalovanej podľa žalobcu vyplýva, že ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z. boli vykladané a interpretované tak, že poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení ako samostatne zárobkovo činnej osobe bolo a je možné len na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.
112. Podľa žalobcu, aj napriek tomu, že žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na konkrétne súdne rozhodnutia, ktoré majú svedčiť v jej prospech, žalobca je toho názoru, že zovšeobecňovať tieto rozhodnutia nie je možné, nakoľko neboli publikované ako judikáty v zbierke súdnych rozhodnutí a výklad ustanovení zákona nie je aplikovateľný na jeho prípad.
113. Na základe uvedeného žalobca navrhol rozhodnúť tak, ako je to uvedené v jeho správnej žalobe, t.j. zrušiť rozhodnutie žalovanej č. 25756-3/2018-BA zo dňa 27.03.2018 a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
114. Krajský súd v Prešove po preskúmaní žaloby a predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomoci správneho súdu, že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na rozhodnutie vo veci, že žalobca má aktívnu procesnú legitimáciu, rovnako správne označil pasívne procesne legitimovaný orgán verejnej správy a že sú splnené aj ďalšie procesné podmienky na to, aby vo veci bolo možné rozhodnúť.
115. Po preskúmaní administratívneho spisu, po oboznámení sa so žalobou a vyjadreniami žalovanej a na základe záverov vykonaného pojednávania v predmetnej veci súd dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť a že preskúmavané rozhodnutia žalovanej vrátane postupu, ktorý im predchádzal sú v súlade so zákonom, a to z týchto dôvodov:
116. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
117. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
118. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistení sú zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
119. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistení sú - samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
120. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
121. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.
122. Medzi účastníkmi konania bola spornou otázka posúdenia právneho statusu žalobcu, ktorý v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii v odbore urológia podľa jeho právneho názoru stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom bol ale aj naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, č. licencie L1A/ PO/0834/06, pričom žalovaná mala za to, že táto skutočnosť aj naďalej zakladá postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia.
123. Vznik a zánik sociálneho poistenia sa riadi pravidlami upravenými v zákone o sociálnom poistení, ktorý okrem iného upravuje aj vlastné definície pojmov, medzi nimi aj definíciu pojmu samostatne zárobkovo činná osoba. Tento právny predpis súčasne upravuje aj časové ohraničenie vzniku a zániku sociálneho poistenia a súčasne stanovuje právnu zodpovednosť za nesplnenie povinnosti voči Sociálnej poisťovni ako správnemu orgánu v zmysle zákona o sociálnom poistení.
124. Podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, je samostatne zárobkovo činnou osobou len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky: dovŕšila 18 rokov, v rozhodujúcom kalendárnom roku dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov).
125. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
126. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
127. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
128. Zároveň platí, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby automaticky nezakladá tejto osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Toto vznikne samostatnej zárobkovo činnej osobe až od 01.07. kalendárneho roku, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu.
129. Pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je preto rozhodujúce, aby dotknutá osoba dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmov za príslušný kalendárny rok.
130. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30.06. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, príp. zánikom oprávnenia na výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby (v posudzovanom prípade zánikom licencie L1A), alebo aj na základe čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti (poistenie zaniká najskôr dňom doručenia čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni).
131. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon zdravotníckej praxe L1A, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby (ak už predtým nemal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu), a to so všetkými povinnosťami, ktoré právny poriadok samostatne zárobkovo činnej osobe ukladá.
132. Súd sa vo vzťahu k žalobcovi zaoberal v prvom rade otázkou, či žalobca mal v posudzovanom období postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Z údajov, ktoré žalovanej poskytla Finančná správa Slovenskej republiky vyplýva, že príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2007 bol v sume 1.347.847 Sk a za rok 2008 bol v sume 1.236.924 Sk, teda bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07.2008 a následne k 01.07.2009. Z poskytnutých údajov teda vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za uvedené roky dosiahli úroveň rozhodujúcu na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Nie je pritom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania alebo z inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daní z príjmov. V prejednávanom prípade žalobca zároveň dovŕšil vek 18 rokov, preto súd zhodne so žalovanou dospel k záveru, že žalobca spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Zároveň súd konštatuje, že nakoľko príjmy žalobcu boli v rozhodujúcom období vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania, žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. V priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo zároveň preukázané, že žalobca bol držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0834/06 na obdobie od 04.05.2006, ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj po dátume 31.08.2008, ku ktorému dňu bolo rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3723/2008/OZ-CIZ zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcom v neštátnom zdravotníckom zariadení v ambulancii v odbore urológia.
133. Po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení žalobca síce požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správu dane a oznámil Štatistickému úradu Slovenskej republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie IČO, avšak u žalobcu nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol aj naďalej držiteľom platnej licencie L1A a jeho príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov boli vyššie ako zákonom stanovená hranica príjmu. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaná správne konštatovala, že žalobcovi nezaniklo povinné sociálne poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.08.2008.
134. Zákon č. 578/2004 Z.z. p poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti rozlišuje štyri typy licencií. Licencia „L1A“ je licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tento typ licencie využije lekár, pokiaľ nemá a neplánuje mať svoje vlastné súkromné zdravotnícke zariadenie, ale bude poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú. Ďalšou situáciou kedy lekár využije túto licenciu je situácia , ak bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na inom mieste ako je zdravotnícke zariadenie. Pri tejto licencii vzniká lekárovi povinnosť registrácie na daňovom úrade do 30 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti Rozhodnutia o vydaní licencie. Lekár si teda z príjmov z činnosti odvádza dane a platí si odvody. Služby fakturuje.
135. Hlavnou žalobnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že po 31.08.2008 nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, a táto skutočnosť nemôže vyplývať len zo samotnej licencie L1A. K tejto podstatnej hlavnej žalobnej námietke žalobcu správny súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne na rozsudok sp. zn. 9Sžsk/16/2018 zo dňa 26.09.2018, v ktorom Najvyšší súd riešil identickú právnu otázku: „Otázku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. z titulu vydania oprávnenia na vykonávanie činnosti nielen vecne správne, ale aj logicky a zrozumiteľne vysvetlil krajský súd, zohľadňujúc tak formálnu ako aj materiálnu rovinu oprávnenia. Formálnou rovinou je samotná existencia tohto oprávnenia, zatiaľ čo rovinou materiálnou praktická možnosť vykonávať činnosť v zmysle tohto oprávnenia a mať z nej príjem. Rovnaký výklad vyplýva aj z krajským súdom citovaných nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom opačný názor by viedol k záveru, kedy by ktokoľvek (po splnení zákonných náležitostí) mohol získať x licencií na výkon povolania, tvrdiť však, že žiadne z nich nevykonáva a takto neprimerane prenášať dôkazné bremeno na správny orgán. Vznik takejto situácie je však neprípustný. Zákon vychádza z racionálneho predpokladu, že ten, kto požiada o licenciu na výkon regulovanej činnosti, má záujem túto činnosť vykonávať. Na tomto mieste považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že na výkon lekárskej činnosti v pracovnom pomere nie je potrebné vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z., ale licencia na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 68 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Ak by teda žalobca mal úmysel vykonávať činnosť lekára výlučne iba v pracovnom pomere, nebolo potrebné žiadať o licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobca však o takúto licenciu požiadal a tiež mu bola vydaná. Pokiaľ mal záujem mať licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, avšak túto dočasne nevykonávať, mal možnosť požiadať o dočasné pozastavenie licencie podľa § 73 zákona č. 578/2004 Z.z.. Ani toto zákonné oprávnenie však nevyužil, požiadal o vydanie licencie a túto ponechal aktívnou. Vzhľadom na uvedené má potom kasačný súd za to, že obe, materiálna ako aj formálna rovina oprávnenia boli v prejednávanej veci naplnené.“.
136. A ďalej kasačný súd uviedol: „So všeobecným princípom spravodlivosti nie je možné stotožňovať úspech v spore. Medzi predpoklady právneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci právom či rovnosť účastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby SZČO (ktorý žalobca naplnil, ako už uviedol kasačný i krajský súd a žalovaná) a výška príjmu (ktorá pred kasačným súdom spochybnená nebola). Keďže teda žalobca splnil všetky predpoklady pre vznik povinného sociálneho poistenia, bolo by práve porušením princípov právnej istoty a legality, ak by žalobcovi uvedené povinné poistenie, a tým aj platiť poistné na sociálne poistenie nevznikla. V právnom štáte - a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti - nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinností na základe či už neznalosti práva (žalobca tvrdí, že nevedela o tom, že vydaním licencie je vzniká status samostatne zárobkovo činnej osoby), alebo akéhokoľvek iného opomenutia.“.
137. V uvedenom konaní o kasačnej sťažnosti najvyšší súd riešil identickú právnu otázku, a preto na tento rozsudok správny súd poukazuje a v plnom rozsahu sa s právnymi závermi tam uvedenými stotožňuje.
138. Z hľadiska subjektov interpretácie práva rozlišujeme medzi iným aj výklad autentický, pod čím rozumieme výklad právnej normy tým štátnym orgánom, ktorý ju vytvoril. Hoci takýto výklad nie je pre súd záväzný, bližšie objasňuje čo viedlo zákonodarcu k tvorbe určitej právnej normy. Gestorom právnych predpisov v oblasti práva sociálneho zabezpečenia je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto smere súd poukazuje na verejne prístupnú parlamentnú tlač č. 487, odpoveď na interpeláciu č. 18 ministra práce sociálnych vecí a rodiny poslancom Národnej rady SR vo veci problematiky platenia odvodov za licencie Slovenskej lekárskej komory. Z jeho odpovede vyplývajú obdobné právne závery ku ktorým preskúmaním veci dospel správny súd: „Podľa zákona č. 578/2014 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotnícke povolanie môže fyzická osoba vykonávať okrem iného na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorú vydáva Slovenská lekárska komora a na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva samosprávny kraj. Obidve oprávnenia zakladajú status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.“.
139. Zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch, preto námietka žalobcu ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa nie je dôvodná. Naviac, prvostupňový správny orgán nedisponoval príslušnými informáciami o platnej licencii žalobcu. Už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Slovenská lekárska komora platnú licenciu L1A, ktorou disponovala žalobca predložila správnemu orgánu prvého stupňa až v roku 2016. Do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané na podklade tejto skutočnosti bolo vydané v primeranej lehote. Tu je potrebné súhlasiť so žalovanou, že zákon o sociálnom poistení neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
140. Pokiaľ žalobca namietal na pojednávaní dňa 14.5.2019 nedodržanie lehoty pre rozhodnutie o jeho odvolaní žalovanou, správny súd k uvedenému konštatuje, že oneskorené vydanie rozhodnutia po uplynutí lehoty na rozhodnutie samo o sebe predstavuje nečinnosť správneho orgánu, nejedná sa však o takú vadu, ktorá by priamo spôsobovala nezákonnosť žalobou napádaného rozhodnutia, preto túto námietku nepovažoval za dôvodnú.
141. Registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992 Zb. bola pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby rozhodujúca od roku 2011 do 30.06.2014. Od 01.07.2014 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby už nie je závisle od registrácie na daňovom úrade, ale status samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení je založený iba na vyššie uvedenom dosahovaní príjmov, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
142. Úlohou žalobcu ako držiteľa licencie L1A bolo v prvom rade požiadať o zrušenie licencie a až následne, po jej právoplatnom zrušení oznámiť zánik samostatne zárobkovo činnej osoby Štatistickému úradu Slovenskej republiky a požiadať o zrušenie registrácie príslušného správcu dane. Skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o tom, že licencia L1A mu zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúcej mu z tohto právneho postavenia. V tomto smere zhodne s vyjadrením žalovanej súd poukazuje na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobcovi teda svedčí nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Neobstojí teda námietka žalobcu o jeho nevedomosti týkajúcej sa právnych následkov spojených s držbou licencie.
143. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.
144. Súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
145. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, nevzniklo mu preto právo na náhradu trov konania. Rovnako náhradu trov konania súd nepriznal ani žalovanej, pretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).