Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-16-2018.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5Pc/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci navrhovateľky mal. W. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. Č.. XXX, t. č. bytom T. Č.. XX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, matky R. Ď., W.. XX.XX.XXXX, M. F. C.É. F. Č.. XXX, M.. Č.. F. T. Č.. XX a muža, ktorého otcovstvo má byť v konaní určené, M.Š. Ď., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. K. Č.. XXX, H., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že M. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. K., H. je otcom maloletej W. Ď., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z matky R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. F. XXX.
II. Maloletá W. Ď., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. M. Ď. je povinný prispievať na výživu maloletej W. výživné vo výške 60,- € mesačne vždy do 25- teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 25.10.2018.
V. Zameškané výživné za obdobie od 25.10.2018 do 31.05.2019 vo výške 433,55 € je M. Ď. povinný zaplatiť v splátkach po 20,- € mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
VI. Styk M. Ď. s maloletou W. sa neupravuje.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VIII. M. Ď. je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 373,12 € na účet Okresného súdu Revúca v splátkach po 20,- € mesačne, splatných do 25-teho dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, mal. W. Ď., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca sa návrhom doručeným súdu dňa 25.10.2018 domáhala určenia, že M. Ď., nar. XX.XX.XXXX je jej otcom.
2. Matka a muž, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené sa k návrhu písomne nevyjadrili. Na pojednávaní konanom 08.01.2019 matka mal. dieťaťa uviedla, že si je istá, že otcom dieťaťa je M. Ď. a uviedla, že ak M. Ď. otcovstvo k mal. dieťaťu neuzná, bude trvať na zistení otcovstva znaleckým dokazovaním. Muž, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené uviedol, že s matkou maloletej sa
intímne stretával aj opakovane, ale nie je si istý, či je otcom maloletej, preto trval na zistení otcovstva znaleckým dokazovaním.
3. Dokazovanie súd vykonal výsluchmi účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to najmä lustráciami mal. dieťaťa, jeho matky a muža otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené v Registri obyvateľov, znaleckým posudkom č. 5/2019 znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej, znalkyne z odboru genetika, analýza DNA, správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v domácnosti matky mal. dieťaťa, správmi a potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca o príjmoch matky mal. dieťaťa, potvrdeniami zamestnávateľa muža, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené a dokladmi o jeho výdavkoch, daňovými priznaniami muža, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené za roky 2015
- 2018, potvrdením Okresného dopravného inšpektorátu ORPZ Revúca, výsledkami lustrácie matky mal. dieťaťa a muža, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené z www.katasterportal.sk <http:// www.katasterportal.sk> a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
4. Z matky R. Ď., nar, XX.XX.XXXX pochádza mal. dieťa, W. Ď., nar. XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku č. 5/2019 znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej, znalkyne z odboru genetika, analýza DNA, mal súd preukázané, že na základe výsledkov DNA analýzy je M. Ď. potvrdený biologický otec mal. W. Ď., pretože má vo svojom genotype všetky alely, ktoré biologický otec musí mať. Genotypová zhoda M. Ď. voči mal. W.K. je vo všetkých STR polymorfizmoch.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine mal. dieťaťa mal súd preukázané, že starostlivosť o mal. W. od jej narodenia zabezpečuje jej matka R. Ď.C.K.. Matka má okrem mal. W. ešte dve mal. deti, mal. E. Ď., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcom je H. F., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a mal. M. Ď., nar. XX.XX.XXXX, otcovstvo ku ktorému nie je určené. Matka s mal. deťmi žije v rodinnom dome. Domácnosť pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne. Voda a elektrina sú v domácnosti zavedené, domácnosť je vykurovaná tuhým palivom. V domácnosti s matkou a mal. deťmi žijú aj jej rodičia, ktorí jej so starostlivosťou o mal. deti pomáhajú. Kolízny opatrovník šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti matky o mal. W..
6. Ohľadne muža, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené mal súd preukázané, že tento pracuje v súčasnosti v Senici, žije so svojimi rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. V domácnosti žijú aj súrodenci M. Ď.. Dom pozostáva z kuchyne, obývačky, spálne, soc. zariadenia a každé dieťa žijúce v domácnosti má svoju izbu. Domácnosť je kompletne zariadená a udržiavaná v čistote a poriadku.
7. Ohľadne príjmu matky mal. dieťaťa mal súd zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca preukázané, že nie je ani nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220,70 € a prídavkov na deti vo výške 73,02 €. Matka mal. dieťaťa svoje výdavky ani výdavky na mal. dieťa súdu nešpecifikovala, ani nezdokladovala a to ani na základe opakovaných výziev zo strany súdu, preto mal súd za to, že výdavky matky a výdavky na mal. dieťa predstavujú bežné výdavky na živobytie, ktoré súd nedokazuje, nakoľko sú všeobecne známe.
8. Z potvrdenia zamestnávateľa muža, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené mal súd preukázané, že M. Ď. je od 23.01.2019 zamestnaný v spoločnosti Emotrans spol. s r.o. so sídlom v Senici a jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 682,90 €. Pred zamestnaním sa u tohto zamestnávateľa, mal M. Ď. príjem zo živnostenskej činnosti, s predmetom podnikania poskytovanie služieb v lesníctve, ktorý bol podľa daňových priznaní v r. 2015 vo výške 249,- € mesačne netto, v r. 2016 vo výške 306,83 € mesačne netto, v r. 2017 M. Ď. nedosiahol príjem zo živnosti a v r. 2018 bol čistý mesačný príjem zo živnosti vo výške 428,44 €. Z výsluchu muža, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené, mal súd preukázané, že tento aj v súčasnosti pracuje v lesníctve, avšak už nie na živnosť, ale ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy. Uviedol, že takáto forma práce mu viac vyhovuje, nakoľko si nemusí sám platiť dane a odvody zo zdravotnej a sociálnej poisťovne. Porovnaním príjmu muža, otcovstvo, ktoré malo byť v konaní určené zo závislej činnosti s predchádzajúcim príjmom, ktorý dosahoval zo živnosti súdu vyplynulo, že na základe pracovnej zmluvy, je M. Ď. schopný dosiahnuť vyšší mesačný príjem ako keď bol živnostník. Z výsluchu muža, otcovstvo, ktoré malo byť v konaní určené mal súd tiež preukázané, že jeho mesačnými výdavkami sú úhrady výživného na jeho druhé mal. dieťa, M. Ď., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- € mesačne, splátky podlžnosti v Sociálnej poisťovne a v poisťovni Union v súhrnnej výške 105,- € mesačne a splátky spotrebného úveru, ktorý si zobral z Poštovej banky, a. s. v r. 2013 na
podnikanie vo výške 105, € mesačne. Ďalej sú to výdavky na bývanie v ubytovni v Senici vo výške 5,- € denne a približne 100,- € mesačne pri dĺžke pobytu v Senici cca 20 dní mesačne, výdavky na cestovné zo Senice do Zvolena keďže sa M. Ď. dvakrát mesačne vracia domov, vo výške 80,- € mesačne a bežné výdavky na stravu, oblečenie a hygienu. M. Ď. na pojednávaní uviedol, že pri jeho príjmoch a výdavkoch je schopný platiť výživné na mal. W. vo výške 60,- € mesačne. Z jeho výpovede mal súd tiež preukázané, že doteraz si vyživovaciu povinnosť voči mal. W. neplnil vôbec. Svoj styk s mal. W. upravovať nežiadal.
9. Podľa ust. § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
10. Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
15. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
17. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Vykonaným dokazovaním - znaleckým posudkom mal súd preukázané, že otcom mal. W. Ď. je M. Ď., preto určil jeho otcovstvo k mal. dieťaťu. Zároveň upravil práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu a to tak, že mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky mal. dieťaťa, ktorá starostlivosť oň od narodenia zabezpečuje riadnym spôsobom a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd upravil vyživovaciu povinnosť M. Ď. k mal. dieťaťu. Výšku výživného súd určil v súlade s § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine vo výške 60,- € mesačne.
20. Pri určení výživného vychádzal zo zistených odôvodnených potrieb mal. dieťaťa ako aj z možností a schopností muža, otcovstvo ktorého malo byť v konaní určené, výživné poskytovať. Matka výdavky na potreby maloletého dieťaťa osobitne nepreukazovala. Tieto, keďže podľa špecifikácie matky ide len o bežné potreby, súd osobitne nepreukazoval, nakoľko sa jedná o skutočnosť všeobecne známu. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa súd ustálil vo výške minimálne 180,- € mesačne. Z toho len strava predstavuje sumu minimálne 90,- € mesačne, t.j. 3,- €/deň pri mesiaci s počtom dní 30 dní pri mesiaci s počtom dní 31, 93,- €. Výdavky na ubytovanie mal. dieťaťa, hoci ich matka nevyčíslila (čo však neznamená, že tieto nevznikajú a že na ich úhrade sa obaja rodičia nemusia podieľať) predstavujú minimálne sumu 30,- €. Suma 30,- € mesačne predstavuje sumu za všetky náklady na bývanie mal. W., vrátane zabezpečenia tepla, vody, elektriny, príp. plynu, poplatkov za odvoz komunálneho odpadu je minimálnou sumou, ktorú je potrebné na tieto náklady vynaložiť. Výdavky na zabezpečenie ostatných potrieb mal. dieťaťa ako je oblečenie, obuv, hygienické potreby, hračky, lieky súd ustálil v minimálnej sume 60,- € mesačne. Netreba opomenúť, že maloletá W. je dieťa vo vývoji, preto na jej oblečenie a obuv je potrebné vynakladať pravidelné výdavky minimálne trikrát do roka a to na sezóny jar - jeseň, leto a zima. Súd konštatuje, že takto uvedené mesačné výdavky sú spôsobilé zabezpečiť len minimálny štandard na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa.
21. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal aj z možností a schopností muža, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené. Do úvahy bral výšku jeho zisteného mesačného príjmu 682,90 €, ale aj výšku mesačných výdavkov, ktoré boli, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, zistené v súhrnnej výške 490,- € mesačne a približne 150,- € mesačne na ostatné bežné výdavky (strava, hygiena, oblečenie). Keďže samotný M. Ď. na pojednávaní uviedol, že je na mal. W. schopný platiť výživné vo výške 60,- € mesačne, mal súd za to, výživné v takejto výške zodpovedá jeho možnostiam platiť výživné na mal. dieťa a je čiastočne uspokojivo schopné pokryť mesačné potreby mal. dieťaťa.
22. V súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd vyživovaciu povinnosť M. Ď. určil odo dňa začatia súdneho konania. Spätne odo dňa narodenia maloletého dieťaťa výživné neurčoval, nakoľko na to nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Zameškané výživné za obdobie od 25.10.2018 (deň začatia súdneho konania) do 31.05.2019 vo výške 433,55 € (7 mesiacov x 60,- € = 420,- € + pomerná časť výživného za mesiac 10/2018 vo výške 13,55 €) súd mužovi, ktorého otcovstvo malo byť v konaní určené umožnil splácať v splátkach vo výške 20,- € mesačne, lehotu splatnosti ktorých určil pod sankciou zosplatnenia celého dlhu v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky.
23. Styk M. Ď. s mal. dieťaťom súd neupravoval nakoľko to rodičia nežiadali.
24. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 a 53 Zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z nich nepriznal nárok na ich náhradu.
25. V predmetnom konaní vznikli štátu trovy konania v podobe znalečného, ktoré bolo z rozpočtových prostriedkov vyplatené znalkyni za vypracovaný znalecký posudok vo výške 373,12 €, pretože muž, ktorého otcovstvo bolo v konaní určené nezaplatil preddavok na znalecké dokazovanie. Na náhradu takto vzniknutých trov štátu súd zaviazal M. Ď., ktorého otcovstvo bolo v konaní potvrdené, nakoľko vzniklo v dôsledku toho, že svoje otcovstvo k mal. dieťaťu dobrovoľne neuznal. Vzhľadom na príjem M. Ď. a jeho mesačné výdavky, ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vznikla a bola určená týmto rozsudkom, mal súd za to, že nie je schopný splatiť trovy konania štátu jednorazovo. Preto mu umožnil zaplatiť ich v splátkach vo výške 20,- € mesačne, splatnosť ktorých určil s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (trojmo).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku. Ak nebude povinnosť platiť výživné stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.