Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoP-25-2019.pdf
PDF · 88.9 KB
Case nature
Subarea
7CoP/25/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matky: Mgr. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., P. XXX/XX, a otca: Ing. A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. - I., B. A. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom v Y., A. X, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 21. marca 2019, sp. zn. 37P/41/2019-46, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v súlade s ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1, ods. 2 CMP a § 366 CMP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: maloletú A. dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca (výrok I.), matku zaviazal k povinnosti platiť výživné na maloletú A. vo výške 60 € mesačne k rukám otca maloletého dieťaťa, počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia (výrok II.), upravil styk matky s maloletou A. každý utorok a štvrtok v čase od 15:00 do 18:30 hod., v prípade poobednej pracovnej zmeny matky v čase od 8:30 do 12:00 hod. a každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 15:00 hod. 18:30 hod. a každú tretiu nedeľu v mesiaci od 15:00 hod. do 18:30 hod., od 2 rokov veku maloletého dieťaťa v uvedených dňoch od 9:00 do 18:30 hod., s ďalšími uloženými povinnosťami otca a matky pri realizácii styku (výrok III.); vo zvyšnej časti návrh otca zamietol (výrok IV.), zároveň rozhodol, že neodkladné opatrenie platí v časti úpravy zverenia a styku na čas do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a v časti výživného do rozhodnutia vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal zo skutkových okolností uvádzaných otcom v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z vyjadrenia matky z 11.3.2019, ako aj zo šetrenia kolízneho opatrovníka v rodine otca z 5.3.2019, ako aj z doplnenia správy zo šetrenia pomerov, doručeného súdu dňa 13.3.2019. Aj keď v danom prípade nie je ohrozený život a zdravie maloletého dieťaťa, vychádzal zo zhodného vyjadrenia rodičov, ktorí sa zhodli na dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca. Dočasná úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu tak bude komplexná až do rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol ďalej o povinnosti matky dočasne platiť výživné na maloletú A. v sume 60 € mesačne, teda v nevyhnutnej miere. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Na základe osvedčených skutočností dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk matky s maloletou aj napriek tomu, že tento nebol obsahom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany otca. Nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti je veľmi dôležité pre dieťa, aby vnímalo vo svojom živote prítomnosti obidvoch rodičov, ak títo nežijú v spoločnej domácnosti. Úpravu styku matky s maloletým dieťaťom v rozsahu upravenom neodkladným opatrením považuje za primeranú, keďže neodkladným opatrením rieši dočasnú úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Dal ďalej do pozornosti, že vo veciach starostlivosti o maloleté deti nie je viazaný návrhmi účastníkov, tieto môže
prekročiť, prisúdiť viac, keď aj v danom prípade takéto okolnosti nastali, kedy upravil styk maloletej s matkou aj nad rámec návrhu otca maloletej.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Nesúhlasil s nariadením neodkladného opatrenia vo výroku III. uznesenia. Uviedol, že na základe podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nežiadal upraviť styk matky s maloletou a nesúhlasil s odôvodnením uznesenia v bode 20., že na daný prípad je možné použiť právnu úpravu § 40 CMP. Upraviť styk s maloletou matka žiadala vo svojom vyjadrení, ktoré mu doručené nebolo a vo vzťahu k ktorému sa nemohol vyjadriť. Rozhodnutie súdu je preto v rozpore s § 220 ods. 2 v spojení s § 234 CMP, keďže z rozhodnutia súdu nie je možné vyvodiť, z akého dôvodu súd rozhodol o stretávaní sa matky s maloletou v daných dňoch a v danom čase, v určenom rozsahu a bez jeho prítomnosti. Styk matky s maloletou bol určený bez prihliadnutia na skutočný režim dieťaťa, ktoré je ešte malé a úplne ho narúša, čo má značný vplyv na zdravý vývoj a pohodu dieťaťa. Upravený styk matky s maloletou koliduje napríklad so stravovacími návykmi maloletej, ktorá obeduje od 11:30 hod. do 12:00 hod., večeria o 18:00 hod., ako aj s denným režimom, keď maloletá zaspáva o 20:00 hod. a poobedňajší spánok končieva o 15:00 hod., čo môže zle vplývať na psychiku a celkové fyzické zdravie maloletej. Nie je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ upravil styk matky s maloletou do budúcna, pretože ani dvojročné dieťa nemôže ísť na celý deň od blízkej osoby, na ktorú je väzobne naviazané. V úprave styku rozhodnutím súdu nebolo prihliadnuté na duševný stav matky, ktorá podľa jeho praktických skúsenosti a z poznania skutočného stavu, potrebuje podporu tretej osoby pri samotnej starostlivosti o dieťa počas styku. Podľa SMS správy zo dňa 29.3.2019, matka sa chce stretávať s maloletej bez jeho prítomnosti, na druhej strane matka potvrdila, že nie je schopná bez pomoci tretej osoby stretnutie s maloletým dieťaťom zvládnuť a o dieťa sa postarať, pričom súd jej dal právo realizovať styk v značne širokom rozsahu bez jeho prítomnosti. Po realizovanom styku badá, že maloleté dieťa po stretnutí s matkou je nesvoje a mrzuté. Súdu nič nebránilo, aby právne relevantným spôsobom zistil, či je matka schopná samostatne zabezpečiť starostlivosť o maloletú v daných časových intervaloch a frekvenciách a či táto frekvencia a rozsah sú optimálne s prihliadnutím na psychický stav matky. Súčasný stav matky je taký, že aj v prípade, že by bola matka v medikovanom stave, je schopná zanechať dieťa hocikde, kde by sa práve s ním nachádzala. Pokiaľ žil s matkou celé roky, vie, ako reaguje na konkrétne situácie vznikajúce pri kontakte s maloletou, že nie je schopná byť s dieťaťom sama a že si ona sama vyžaduje prítomnosti tretej osoby. Maloletá je silno existenčne naviazaná na neho a vzhľadom k jej veku hrozí neadekvátne prežitie separačnej úzkosti, ak sa ocitne v prostredí bez neho ako blízkeho človeka, s ktorým má vytvorenú primárnu väzbu a ktorý zabezpečuje dieťaťu pocit bezpečia, istoty a pohody. Tieto atribúty nie sú naplnené u matky v dôsledku jej duševnej choroby, ktorá pôsobí ako silný stresový faktor. Matka sa okolo 26.3.2019 odsťahovala do prenajatého bytu a stretávanie sa s maloletou v novo prenajatom byte nemôže byť prospešné pre zdravý vývoj dcéry. Nepovažuje za pravdivé tvrdenia matky, že partnerské nezhody viedli k jej hospitalizácii. Medzi nimi neboli väčšie nedorozumenia, ich domácnosť bola harmonická a údajné nezhody medzi nimi prebehli iba v mysli matky, nie skutočne. Aj matka uznáva, že maloletá u neho vyrastá v harmonickom prostredí, nastolenou úpravou styku súdom ju však z tohto harmonického prostredia súd vytrhol. Nie je pravdou, že by sa matka s dieťaťom stretávala 8-krát mesačne, ale len 4- krát do mesiaca. V návrhu nenavrhol upraviť styk matky s maloletou preto, nakoľko styk prebiehal a v tom nevidel žiadny problém. Matka chodila za dcérou priemerne 4-krát mesačne a takýto rozsahu styku vyhovoval tak jemu, ako i samotnej matke maloletej. Stretávanie prebehlo zvyčajne od 15:00 hod. do 18:20 hod. Na rozdiel od tohto režimu, na ktorý bolo dieťa navyknuté, súd stanovil rozsah styku 10-krát do mesiaca v dĺžke 3 hodiny 30 minút a od 2 rokov veku dieťaťa dokonca 8-krát do mesiaca v dĺžke 3 hodiny 30 minút + 2 x do mesiaca na celý deň. Prvý styk po nariadení neodkladného opatrenia sa realizoval dňa 28.3.2019 za jeho prítomnosti, kedy matka za 3 a pol hodiny stretnutia bola tak nervózna, že vyfajčila až štyri cigarety. Dcéra sa z návštevy vrátila so zažívacími problémami, nakoľko režim styku bol absolútne nevyhovujúci z hľadiska jej stravovacieho režimu, ako aj spánkového režimu a zo stretnutí bola rozrušená. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. zmeniť tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý utorok od 15:30 hod. do 18:00 hod. za jeho prítomnosti; v prípade, že matke pripadne na daný deň poobedňajšia pracovná zmena, styk sa bude realizovať najbližšiu sobotu od 15:30 hod. do 18:00 hod. za jeho prítomnosti, alternatívne v utorok od 8:30 do 11:00 hod.
3. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že trvá na tom, aby styk s dcérou prebiehal minimálne v rozsahu, ako ho určil súd v rozhodnutí. Vo veci samej bude žiadať, aby bol tento upravený ešte širšie. Svoju dcéru miluje, chce s ňou stráviť čo najviac času a budovať si s ňou silný citový vzťah. Otec účelovo vytrháva z kontextu jej rôzne úprimné vyjadrenia, prekrúca fakty a znevažuje ju u jej rodičov.
Je schopná postarať sa o dcéru a pokiaľ by si bola v niečom neistá, požiada o pomoc svojich rodičov. Skutočnosť, že trpí schizofréniou neznamená, že by sa mala úplne vzdať dcéry, ako si to praje otec. Tvrdenie otca, že súd upravil styk s maloletou pomerne širokým spôsobom považuje za neadekvátne, ak s vlastnou dcérou má možnosť stretnúť sa dvakrát do týždňa na tri a pol hodiny a k tomu jedenkrát v sobotu a nedeľu v mesiaci. Otec by si mal uvedomiť, že je rovnakým rodičom ich dcéry ako je aj ona a teda má rovnaké práva ako biologický rodič, keďže dcéra nie je vec, ktorú si môže otec len tak privlastniť. Tvrdenia otca, že nie je schopná sa o dcéru postarať, považuje za zavádzajúce, keď v minulosti riadne zabezpečovala starostlivosť o maloletú od jej narodenia. Otec je presvedčený o svojej dokonalosti a o jej neschopnosti sa postarať o dcéru, pri stretnutiach je prítomný len preto, aby mohol všetko kritizovať, dívať sa jej na prsty a každý jej krok hodnotiť. Uvedené správanie otca prežívala niekoľko rokov vo vzájomnom spolužití. To, v akom bola stave po odchode zo spoločnej domácnosti, tak to bola jeho zásluha. Otec nemusí mať žiadne obavy o narušenie režimu ich dcéry, či zvládne dcéru nakŕmiť, prebaliť a podobne, vie sa s otcom dohodnúť aj na termínoch odovzdania a prevzatia dcéry. Dcéra sa s ňou cíti dobre, tvrdenia otca o opaku nie sú pravdivé. Práve naopak, keď dcéru odovzdáva otcovi, táto je smutná. Námietka otca voči výške výživného 60 € je smiešna, keďže zarába 590 € mesačne a musí nanovo riešiť otázku bývania.
4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (362 ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v intenciách § 65 a § 66 CMP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe podaného návrhu otca nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do rozhodnutia vo veci samej upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov maloletej A., vychádzajúc tak z okolností danej prejednávanej veci, je správny. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Odvolanie otca proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorý namietal správnosť rozhodnutia vo výroku III., ktorým súd upravil styk matky s maloletou A. do rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Je zrejmé, že na základe podaného návrhu otca súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti otca a stanovil povinnosť matky platiť výživné na maloletú vo výške 60 € mesačne. Na základe dočasnej úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu do rozhodnutia vo veci samej, bolo preto dôvodné zo strany súdu reagovať na danú situáciu tým, že bolo potrebné upraviť aj ďalšie rodičovského práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu - v danom prípade spočívajúce v úprave styku matky s maloletou A., keďže nariadením neodkladného opatrenia (výrok I.), bola matka obmedzená vo výkone rodičovských práv z dôvodu, že maloletá bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca.
7. Rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti, ktoré budú následne upravené v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v rozhodnutí vo veci samej. Súhlasne preto s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v bodoch 18. - 20. bolo nielen dôvodné, ale aj dôležité pre zachovanie väzby toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti, aby k pretrhnutiu citových väzieb medzi týmto rodičom a maloletým dieťaťom nedošlo. Z uvedených dôvodov preto námietky otca o určenom rozsahu a spôsobu stretávania sa matky s maloletou v zmysle výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie, považoval odvolací súd za nedôvodné. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal tvrdeniami oboch rodičov, ako aj zisteniami kolízneho opatrovníka, ktoré podrobne uviedol v bodoch 1/ - 5/ odôvodnenia. Otec v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedol ďalšie významné skutočnosti, na ktoré by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na základe neodkladného opatrenia neprihliadal. V tejto súvislosti je potrebné a dôležité poznamenať, že má byť v záujme každého z rodičov, aby pre riadny fyzický a duševný vývin maloletej A. mala táto vytvorený kontakt v čo najväčšom možnom rozsahu s obidvoma rodičmi a aby aj títo vzájomne medzi sebou tieto vzťahy rozvíjali. Z uvedených dôvodov preto záujem otca, aby v širšom rozsahu došlo k obmedzeniu kontaktu matky s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej, v ktorom súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodne o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
do budúcna, odvolací súd nepovažoval z hľadiska naplnenia zmyslu a účelu neodkladného opatrenia za adekvátny. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)