Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-5-2017.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v spore žalobkyne Q. Q., K. XX.XX.XXXX, O. B. Z. K. S. T.. Č.. XXXX/X proti žalovanému X. X., K. XX.XX.XXXX, O. B. Y. Č..P.. XXX, XXX XX Y. v konaní o zaplatenie 1.800,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd oproti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na Okresnom súde Skalica dňa 21.3.2017 žalobu, ktorou žiadala súd zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 1800,-eur s 8,75% úrokom z omeškania od 15.1.2017 do zaplatenia titulom pôžičky. Žiadala zaviazať žalovaného k náhrade trov konania v jej prospech. 2. Žalobu žalobkyňa zdôvodnila tým, že zapožičala žalovanému finančnú hotovosť v žalovanej výške. Žalovaný sa zaviazal že sumu 1800,-eur žalobkyni postupne splatí v splátkach po 200,-eur mesačne do 20. dňa v mesiaci, prvou splátkou splatnou 15.1.2017, pri neuhradení jednej splátky s následkom splatnosti celej pohľadávky. Podľa žaloby žalobca dohodnuté splátky v Zmluve o pôžičke neuhradil, navrhla žalobkyňa vydať platobný rozkaz. 3. Žalobkyňa k žalobe pripojila žalovaným nepodpísanú Zmluvu o pôžičke. 4. Žalobkyňa dňa 20.6.2017 súdu doručila „Opravný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku na vymoženie pohľadávky 1800,-eur s príslušenstvom“. V tejto reakcii na žiadosť súdu o doplnenie skutočnosti, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a k výške úroku z omeškania, možnosti, odkedy ho možno uplatniť, žalobkyňa doplnila žalobu. Podľa doplnenia k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo 27.12.2016 v Y.. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný zmluvu o pôžičke nepodpísal, podpisu sa vyhýbal. Žalovaný so žalobkyňou komunikoval formou sms, žalovaný dlh priznal, mal uhrádzať v splátkach, čo nesplnil. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti v žalobe sú skresľujúce, zavádzajúce a nie sú pravdivé. Žiadal o zastavenie konania pre nepodloženie dôkazmi. 6. Žalobkyňa dala k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie. Podľa neho odovzdala žalovanému celkom sumu 1800,-eur po menších čiastkach asi na päťkrát v Nemecku, kde býva a v hotovosti po 400,- eur. Preto nedisponuje bankovým výpisom z účtu, potvrdzujúcim výber čiastok. Žalovaný je jej bratom, preto nežiadala podpísať dlžobný úpis ani zmenku. Prvý krát vyzvala žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov v januári 2017. Žalovaný odmietol podpísať uznanie dlhu, ktoré mu predkladal brat žalovanej X. Q.. Osobné stretnutia žalovaný odmietal a komunikácia prebiehala formou sms, kde uviedol, že sa k dlhu priznáva a chcel splácať. Žalobkyňa obdržala prvú splátku vo výške 50,-eur 10.3.2017 a druhú v rovnakej výške dňa 28.6.2017. Za dôkaz označila a súdu doručila výpis sms komunikácie a výpis z jej účtu.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril. 8. Na riadne predvolané pojednávanie sa strany sporu dostavili. Žalobkyňa predniesla, že žalovanému požičala peniaze ešte v roku 2015, keď spolu pracovali. Požičanú čiastku jej žalovaný nevrátil, iba dva krát po 50,-eur. Žalovaný uviedol, že sa tvrdenia žalobkyne nezakladajú na pravde. 9. Medzi stranami boli sporné skutkové tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa označila za dôkazy sms správy, žalovaný dôkazy neoznačil, nepredložil. Stranám súd uviedol, že vykoná dôkazy listinou Zmluva o pôžičke, sms správami. 10. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke, sms správami a zistil tento skutkový stav veci: 11. Z písomnosti Zmluva o pôžičke“ (zmluva o pôžičke uzavretá podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) súd zistil, že za veriteľa je označená žalobkyňa a za dlžníka žalovaný. Predmetom zmluvy je požičanie peňazí vo výške 1800,-eur dlžníkovi veriteľom. Podľa čl. II pôžička podľa čl. I bola poskytnutá dlžníkovi pred podpisom zmluvy v hotovosti. Dlžník prehlasuje, podpisom potvrdzuje prevzatie sumy. Zmluva je podľa čl. III bezúročná. V čl. IV - Vrátenie pôžičky sa uvádza dohoda veriteľa a dlžníka o vrátení dlhu veriteľovi v splátkach po 200,-eur do 20. dňa v mesiaci, prvá splátka je splatná 15.1.2017 so zročnosťou celého dlhu ako bolo uvedené v žalobe. Čl. V je o zákonnom úroku z omeškania pre prípad omeškania dlžníka podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva je bez dátumu a uvedenia miesta, podpísaná je iba v časti veriteľa, v časti dlžník podpis u mena žalovaného nie je. 12. Po oboznámení sa so sms správami z 1.1.2017, predloženými žalobkyňou z nich súd zistil, že je v nich spomínaný nejaký dlh, v sms správe sa neuvádza výška dlhu. Adresované sú X.. V sms správe zo 4.1.2017, adresovanej X. sa uvádza, že je dlžný 1800,-eur. V sms je žiadosť, aby sa adresát ozval, koľko je mesačne schopný splácať a odkedy. Iné sms sú bez dátumu. Podľa obsahu dlžník uvádza, že nemá peniaze. V sms správe z 27.2.2017 odosielateľ žiada o stretnutie v Z. kvôli doriešeniu dlhu. V sms správe zo 6.3. je uvedené, že ide o poslednú výzvu , oznamuje sa, že inak záležitosť budú riešiť súdy. V sms je oslovenie segra a žiadané číslo účtu za účelom zaslania peňazí, mieni byť poslaných 50,-eur. V sms zo 14.3. sa oznamuje, že boli poslané peniaze. Odosielateľ sms správy z 15.3. žiada podpis na papiere, dohodnúť sa na termíne a ísť k notárovi. V sms 16.3. a 17.3. sa oznamuje X., že je dohodnutý notár v Z., odosielateľ chce mať dlžné peniaze zdokladované a je mu jedno, či adresát bude posielať mesačne 10,- eur, koľko sa bude dať. V sms z 12.5. je správe potvrdené, že bolo poslaných 50,-eur zo sumy 1800,-eur. 13. Podľa výpisu z účtu ČSOB a.s. na čísle účtu žalobkyne došlo dňa 19.6.2017 a 10.3.2017 k prijatiu platieb od X. X. vždy vo výške 50,-eur. 14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 15. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. 16. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 18. Podľa 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Žalobkyňa v žalobe v žalobe tvrdila, že v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, že je veriteľom žalovaného, ktorý je jej dlžníkom a že žalovaný má povinnosť jej vrátiť peniaze. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. 20. Každú stranu sporu zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. 21. Žalobkyňa v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby navrhla v zmysle § 137 písm. a/ C.s.p. aby sa rozhodlo o splnení povinnosti. Splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Žalobkyňa tvrdila, že medzi ňou a žalovaným vzniklo niekoľko právnych vzťahov zo zmlúv o pôžičkách a žalovaný má splniť povinnosť z týchto zmlúv. Takto to uviedla v jej vyjadrení súdu doručenom 20.2.2018 (žalovanému odovzdala peniaze, po menších čiastkach asi päť krát na rôznych miestach). 22. Žalobkyňa bola povinná uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera svoje právo veriteľa. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej a žalobkyňa v spore tvrdila, že jej vzniklo právo, nárok aj na plnenie od žalovaného z viacerých pôžičiek, preto bolo jej povinnosťou uviesť skutkové tvrdenia ohľadom požičania peňazí z každej jednej pôžičky tak, aby súd mohol vyhodnotiť, či každá zmluva vznikla s podstatnými náležitosťami, ako sú požadované v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, najmä kedy žalobkyňa splnila povinnosť veriteľa odovzdať žalovanému tú ktorú sumu, žalobkyňa k tomu tvrdila iba celkovú sumu 1800,-eur a uviedla iba, že peniaze v menších sumách odovzdala v roku 2015. 23. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalovanej v tom, že vôbec medzi ním a žalobkyňou vznikli zmluvy o pôžičke, skutkové tvrdenia žalobkyne v tomto označil za nepravdivé. 24. Z hľadiska veci samej bola povinná žalobkyňa, opierajúc svoj nárok na vrátenie vecí z viacerých pôžičiek povinná tvrdiť, že odovzdala (reálne poskytla) žalovanému peniaze, že sa žalovaný zaviazal peniaze vrátiť a že došlo k dohode o čase vrátenia medzi ňou a žalovaným. Pokiaľ v žalobe chýbali tieto skutkové tvrdenia, nemohla žalobkyňa ani splniť k nim dôkaznú povinnosť. 25. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaný má voči nej záväzok, ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť žalobkyni v splátkach vo výške 200,-eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15.1.2017 pod následkom zročnosti celej sumy pri jeho omeškaní s platením splátok. 26. Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv a podľa § 488 OZ je obsahom záväzkového vzťahu právo veriteľa na plnenie (pohľadávka) a od dlžníka a povinnosť dlžníka splniť záväzok, niečo dať. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že má voči žalovanému pohľadávku, ktorou sa v záväzkovom práve rozumieme subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovo právneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. Veriteľ je v záväzkovom vzťahu osobou oprávnenou požadovať od dlžníka plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase a dlžník je v záväzkovom vzťahu osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Slovo „záväzok“ spája v jednom slove a pojme pohľadávku veriteľa a dlh dlžníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu smerujú proti určitej osobe a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom, v danom prípade mali byť záväzkovo právnym vzťahom zmluvy o pôžičke, ktoré sú právnym vzťahom a z ktorej podľa tvrdenia žalobkyňa prenechala žalovanému z piatich pôžičiek celkom 1800,-eur. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný bol povinný poskytnuté vrátiť, niečo dať, vrátane príslušenstva pohľadávky. V konaní o zaplatenie dlhu má žalobca povinnosť tvrdenia, že poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas veci rovnakého druhu, v spore strán peniaze. V žalobe chýbajú skutkové okolnosti, z ktorých by mohol súd vyvodiť, že zmluvy o pôžičke vznikli. 27. Zo sms vyplynulo, že žalobkyňa ako veriteľ mala prenechať žalovanému ako dlžníkovi peniaze, nevyplýva z nich ale záväzok žalovaného, že žalovaný sa ich zaviazal vrátiť , pričom ani doba vrátenia tej ktorej požičanej sumy, keď malo dôjsť k odovzdaniu peňazí na viac krát žalobkyňou tvrdená nebola. 28. Žalobkyňou predložená „Zmluva o pôžičke“ nie je spôsobilá preukázať, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na požičanie čiastky 1800,-eur. Sama žalobkyňa ani netvrdila, že žalovanému odovzdala ako predmet pôžičky túto čiastku, podľa tvrdenia žalobkyne odovzdávala peniaze na viac krát. Preto súd ani z tohto dôkazu nemohol vyvodiť, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke práve na žalovanú sumu. V kontexte so sms z 1.1.2017, kedy žalobkyňa v nej uvádza, že žalovaný jej dlží 1800,-eur nedokazuje tvrdenie žalobkyne, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanému a kedy vznikol záväzok žalovaného vrátiť žalobkyni akékoľvek plnenie. To, že žalovaný žalobkyni podľa sms a výpisu z účtu žalobkyne uhradil celkom 100,- eur dokazuje iba toľko, že žalovaný plnil nejaký záväzok, ale nedokazuje, že žalovaný plnil z platne vzniknutej zmluvy o pôžičke, resp. zmlúv o pôžičke, podľa žalobkyne odovzdaných žalovanému v roku 2015. Písomnosť nemožno považovať za platené uznanie záväzku zo strany žalovaného v zmysle ustanovenia uvedeného v bode 15 rozsudku, pretože na nej chýba podpis žalovaného, v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka konajúcej osoby k tomu, aby právny úkon uznania dlhu, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma bol platným právnym úkonom. 29. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151ods. 1 C.s.p.), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané.
30. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
31. Zmluva o pôžičke je záväzkovoprávnym vzťahom. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci strán splniť peňažný záväzok a veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.
32. Súd má za to, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď jej žaloba neobsahovala opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jednotlivých pôžičiek, v konečnom dôsledku potom ani výšky celkom uplatnenej pohľadávky. Žalobkyňa nedokázala ani splatnosť svojej pohľadávky, zo žaloby nie je zrejmé, prečo tvrdí ( viď bod 2 a 25 rozsudku), že prvá splátka bola splatná práve 15.1.2017 a ani kedy došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k dohode medzi ňou (veriteľom) a žalovaným ( dlžníkom ) k dohode o splátkach. Zo žiadneho dôkazu, preloženého žalobkyňou nevyplynulo, že sa v zmysle ustanovenia § 565 OZ strany dohodli, pre platnosť dohody sa nevyžaduje písomná forma, na akýchkoľvek splátkach z akejkoľvek sumy pôžičky. Dohodu súd považuje za dvojstranný právny úkon, v ktorom veriteľ a dlžník dohodnú výšku splátky a čas, kedy je zročná. Takáto dohoda preukázaná nebola. Nepreukázané je preto aj tvrdenie žalobkyne, že žaluje splatnú pohľadávku a pre chýbajúce skutkové tvrdenia o splatnosti pôžičiek alebo celkom sumy 1800,-eur nemožno ani prisvedčiť žalobkyni, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu ( viď ustanovenie v bode 18) práve od 15.1.2017 a že jeho omeškanie trvá. Súd pri vyhodnotení dôkazov žalobkyne jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (zmluva o pôžičke, sms), zo skutkových tvrdení žalobkyňou nemal preukázané, v akej výške skutočne odovzdala žalovanému peniaze, z ktorej pôžičky žalovaný čiastočne plnil, či žaluje žalobkyňa splatný záväzok. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej odôvodňujú zamietnutie žaloby.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že mu oproti neúspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .