Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/922/2018

Uznesenie

O. súd R. R. v exekučnom konaní oprávneného D. V. E. s.r.o., so sídlom D. XX, XXX XX R., B. XX XXX XXX, právne zastúpený K. kancelária C.. K. V., s. r. o., L. XX, XXX XX R., B. XX XXX XXX proti povinnej F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX E. H., právne zastúpená K. kancelária

- C. R., s. r. o., Za H. 17, 05X XX E. U. H., B. XX XXX XXX, o vymoženie XX.XXX,XX eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom G.. C. H., Y. úrad E., E. hrdinov AB-XXX, XXX XX E., o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu O. súdu R. R. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX takto

rozhodol:

I. E. povinnej proti uzneseniu O. súdu R. R. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a.

II. O. m á n á r o k voči povinnej na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou povinnej vo výške XXX,XX eur.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom G.. C. H., so sídlom E. hrdinov AB-XXX, XXX XX E. pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX zamietol, oprávnenému priznal náhradu ďalších trov exekučného konania a povinnú zaviazal nahradiť oprávnenému ďalšie trovy exekučného konania vo výške XXX,XX eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny zástupca povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že uplatňovaný nárok oprávneného zo zmenky má svoj pôvod v spotrebiteľskom vzťahu, nakoľko povinná nebrala úver na účely podnikania, hoci toho času vykonávala činnosť opatrovateľky v A.. Má za to, že oprávnený toto oprávnenie na výkon opatrovateľskej činnosti zneužil na zakrytie spotrebiteľského charakteru zmluvného vzťahu, aby sa vyhol režimu ochrany spotrebiteľa. Získané peniaze z úveru boli použité na chod domácnosti a splatenie dlhov. Ďalej uviedol, že podľa jeho znalostí odmena, ktorú oprávnený v zmysle uplatnenej zmenky požaduje, je úžerná a teda odporuje dobrým mravom. Oprávnený (správne malo byť uvedené povinná) cestou svojho právneho zástupca navrhuje, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu, že nárok sa uplatňuje zo zmenky a malo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.

3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu so zastavením exekúcie nesúhlasil, keď vo vyjadrení uviedol, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali len po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, mala povinná možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (odpor voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinná však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužila. Ďalej uviedol, že z tvrdení povinnej okrem popretia obsahu zmluvy ako vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jej tvrdení. Je podľa neho zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Samotná skutočnosť, že povinná takmer 4 roky povahu zmluvy nespochybnila, ale robí tak až v čase exekučného konania, svedčí o účelovosti jej tvrdení. Ďalej žiadal, aby súd priznal oprávnenému ďalšie trovy exekučného konania v podobe trov právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.

4. Následne vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí konštatoval, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonom určenej lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinná vo svojom návrhu argumentuje najmä skutočnosťou, že v zmluvnom vzťahu, z ktorého vzišiel exekučný titul, bola spotrebiteľom, pričom poukazuje aj na § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku. Uvedené zákonné ustanovenie sa však zaoberá konaním v čase skúmania návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. pred samotným vydaním poverenia. Samotný charakter zmluvného vzťahu medzi zmluvnými účastníkmi sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán a pri uzavretí zmluvy. Každá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony by mala mať rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel právnych úkonov, ktoré uzatvára, ako i jazykové vyjadrenie obsiahnutých zmluvných podmienok. Povinná by teda nemala vstupovať do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasila a nebola stotožnená. Označenie povinnej v zmluve, resp. iných dokumentoch aj rodným číslom slúži najmä na jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby v zmluvnom vzťahu a je nevyhnutné napr. aj pre prípad jednoznačnej identifikácie fyzickej osoby v konaní pred súdom, predovšetkým v prípade ak počas trvania záväzkového vzťahu prestane dlžník vykonávať podnikateľskú činnosť. Takéto označenie však žiadnym spôsobom nepotvrdzuje skutočnosť, že zmluva bola uzavretá ako spotrebiteľská zmluva. S poukazom na skutočnosť, že oprávnenie na podnikanie v zahraničí bolo udelené cudzím orgánom, t. j. orgánom štátu, v ktorom sa podnikateľská činnosť vykonáva (Rakúsko), bolo potrebné bližšie špecifikovať osobu povinnej. Na aký účel boli reálne použité finančné prostriedky, je irelevantné, nakoľko keď sa finančné prostriedky dostali do dispozície povinnej, bolo na jej slobodnej vôli, na aký účel ich použije, t. j. či na chod domácnosti alebo kúpu zariadení či iných vecí slúžiacich na podnikanie. Na základe toho vyšší súdny úradník konštatoval, že z dostupných dôkazov a vyjadrení účastníkov, resp. ich právnych zástupcov zistil, že v súčasnosti neexistujú okolnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu a nakoľko tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie, návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal náhradu ďalších trov exekučného konania vo výške 366,66 eur.

5. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1 písm, d), § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 13a ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

6. Proti tomuto uzneseniu podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že súd v podstate konštatuje, že povinná nemala vstupovať do právneho vzťahu pokiaľ s obsahom zmluvy nesúhlasila. Uvedené však úplne míňa režim ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu k vopred pripravenému dodávateľovi. Povinná je navyše právny laik oproti vopred pripravenému dodávateľovi - oprávnenému. Podstata ochrany spotrebiteľa spočíva vo vyvažovaní tohto nerovnovážneho vzťahu tak, že práve spotrebiteľ a nie dodávateľ je chránený a súd i ex offo skúma či právny vzťah podlieha ochrane spotrebiteľa a sám iniciatívne i ochranu bez predchádzajúcich námietok spotrebiteľa poskytuje. Poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/45/2014 zo dňa 19.08.2015 právny zástupca povinnej uviedol, že zneužívanie postavenia pripravených dodávateľov sa dostalo až do tej miery, že vyprovokovalo zmenu judikatúry v tom smere, že dodávateľ musí preukazovať, že vzťah nie je spotrebiteľským a nie spotrebiteľ má dokazovať, že vzťah nie je obchodnoprávnym. Názor súdu, že „Na aký účel boli reálne použité finančné prostriedky, je irelevantné, nakoľko keď sa finančné prostriedky dostali do dispozície povinnej, bolo na jej slobodnej vôli, na aký účel ich použije, t. j. či na chod domácnosti alebo kúpu zariadení či iných vecí slúžiacich na podnikanie.“ považuje za nesprávny, nakoľko pokiaľ sa prostriedky použili do domácnosti na jej chod, tak je jasné, že povinná nevstupovala do vzťahu ako podnikateľ a nepotrebovala peniaze na účely alebo z dôvodov svojho podnikania. Navyše z logiky veci vyplýva, že opatrovateľka v zahraničí ani žiadne investičné pôžičky nepotrebuje, nakoľko stravu a ubytovanie má hradené na náklady opatrovaného a jediným nákladom je cestovné a i to hradí agentúra sprostredkujúca prácu. Z uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie nesprávne a je nutné ho zrušiť a vrátiť na ďalšie rozhodnutie.

7. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinnej podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že oprávnený nesúhlasí s tvrdením povinnej v sťažnosti, že „súd v podstate konštatuje, že povinný nemal vstupovať do právneho vzťahu pokiaľ s obsahom zmluvy nesúhlasil. Uvedené však úplne míňa režim ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany vo vzťahu ku vopred pripravenému dodávateľovi. Povinný je navyše právny laik oproti vopred pripravenému dodávateľovi - oprávnenému.“ a rozhodnutie súdu považuje za vecne správne. Oprávnený sa stotožňuje so záverom exekučného súdu že „Samotný charakter zmluvného vzťahu medzi zmluvnými účastníkmi sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. Každá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony by mala mať rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel právnych úkonov, ktoré uzatvára, ako i jazykové vyjadrenie obsiahnutých zmluvných podmienok.“ Oprávnený tvrdí, že ani ochrana spotrebiteľa nie je absolútna a je vylúčené, aby fyzická osoba vstúpila do záväzkového vzťahu, s ktorým nesúhlasí a podpísala zmluvu, v ktorej je jednoznačne a zrozumiteľne definované, že sa uzatvára podľa ustanovení Obchodného zákonníka a úver sa poskytuje na výkon podnikateľskej činnosti a aj z ostatných ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týka podnikateľskej činnosti povinnej. Aj pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií či vykonávania úkonov (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a pod. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva. S poukazom na uvedené je tvrdenie povinnej neakceptovateľné. Fyzická osoba podnikateľ (a ani spotrebiteľ) nemôže podpísať zmluvu, v ktorej deklaruje svoje postavenie podnikateľa a použitie peňažných prostriedkov na podnikateľské účely a následne sa dovolávať právnej ochrany ako spotrebiteľ. Aj osoba bez právneho vzdelanie je spôsobilá posúdiť jednoznačne a zrozumiteľne formulované ustanovenia zmluvy. Oprávnený ďalej zdôraznil, že povinná mala uvedené námietky uplatniť v základnom konaní. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie.

8. Zároveň má oprávnený za to, že súd správne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou ako obchodnoprávnu a nie spotrebiteľskú bez ohľadu na to, na čo boli peňažné prostriedky reálne povinným použité. Tvrdenie povinnej, že „tento názor súdu nie je správny, nakoľko pokiaľ sa prostriedky použili do domácnosti na jej chod, tak je jasné, že povinná nevstupovala do vzťahu ako podnikateľ a nepotrebovala peniaze na účely alebo z dôvodov svojho podnikania. Navyše z logiky veci vyplýva, že opatrovateľka v zahraničí ani žiadne investičné pôžičky nepotrebuje, nakoľko stravu a ubytovanie má hradené na náklady opatrovaného a jediným nákladom je cestovné a i to hradí agentúra sprostredkujúca prácu.“ je nielen právne ničím neodôvodnené, ale je aj právne irelevantné. Povaha zmluvného vzťahu sa nemôže určovať podľa skutočnosti, ktorá nastáva po uzavretí zmluvy. Čiže nemôže sa zmluva zmeniť na podnikateľskú alebo spotrebiteľskú podľa toho, ako následne po uzavretí koná zmluvná strana a použije peňažné prostriedky. Povaha zmluvy sa určuje na základe okolnosti vzniknutých pred a pri uzavretí zmluvy. Podľa uvedeného záveru by sa právny charakter zmluvy mal posudzovať nie podľa jej obsahu a jednoznačného písomného prejavu vôle, ale na základe faktického konania jednej zo zmluvných strán (povinného) a to aj za predpokladu, že uvedené konanie je v rozpore s písomne dohodnutým obsahom zmluvy, t. j. charakter zmluvného vzťahu by určovalo aj protiprávne konanie povinného. Tvrdenie povinnej o použití finančných prostriedkov na iný účel ako pôvodne dohodnutý v zmluve nie je ničím iným iba snahou sa vyhnúť splneniu povinnosti, na ktorú sa sama a dobrovoľne zaviazala. Povinná nepreukázala prečo po uzatvorení zmluvy a porušovaní povinností z jej strany má byť tvrdenie, že peňažné prostriedky neboli použité na podnikateľský účel vierohodnejšie ako tvrdenie písomne potvrdené v zmluve o úvere a žiadosti o poskytnutie úveru o tom, že tento jeho úver sa použije na jej podnikanie. Všetky údaje a skutočnosti uvádzané v dokumentoch, ktoré boli povinnej poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa povinná oboznámila a podpisom ich odsúhlasila. V zmluve o revolvingovom úvere povinná vyhlásila, že si zmluvu prečítala, jej obsahu porozumela, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Ak povinná tvrdí použitie peňažných prostriedkov na iný ako podnikateľský účel, je to tvrdenie o jej vlastnom porušení zmluvy, z čoho sa nemôže teraz dovolávať výhod či prospechu. Rovnako ani tvrdenie, že nepotrebovala peňažné prostriedky na podnikanie nie je dôvodom na posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej, pretože pri podaní žiadosti podnikateľský účel čerpania úveru deklarovala a podpísaním zmluvy podnikateľský účel čerpania úveru potvrdila. V súdnej praxi je ustálené, že pokiaľ osoba hoci by len predstierala, že je podnikateľom, potom sa nemôže dovolávať postavenia spotrebiteľa a v tejto súvislosti právny zástupca povinnej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie rozhodol C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG) alebo rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvoru, z 22.12.2004, sp. zn. VIII ZR 91/04.

9. V ostatnom sa pridržiavajú doterajších vyjadrení a predložených listinných dôkazov. Oprávnený rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica nevyhovel sťažnosti povinnej, sťažnosť povinnej zamietol ako v celom rozsahu nedôvodnú a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/922/2018 zo dňa 17.12. 2018 ako vecne správne potvrdil. Zároveň oprávnený navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 % za podanie tohto vyjadrenia k sťažnosti vo výške 184,04 eur vrátane DPH.

10. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 159 ods. 2 a ods. 3 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

22. Podľa § 175 ods. 3 prvá veta OSP ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinná v sťažnosti zopakovala len tie isté argumenty (nesprávne posúdenie charakteru vzťahu medzi účastníkmi ako nespotrebiteľského), ktoré uviedla v návrhu na zastavenie exekúcie a teda neuviedla žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedla žiadne dôvody, v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne.

24. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že základom argumentácie povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, z ktorého vyplývajú aj všetky jej námietky, je spotrebiteľský charakter vzťahu. Pokiaľ teda povinná namieta nesprávne právne posúdenie charakteru vzťahu medzi účastníkmi ako nespotrebiteľského, je potrebné uviesť, že v Zmluve o revolvingovom úvere č. 198310 - 73585 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou bolo uvedené, že sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a povinná (ako dlžník) je označená meno a priezvisko: Ľudmila Mertová; sídlo: Mlynská 122/1, Spišský Štiavnik, 059 14; rodné číslo: 586127/6905, výpis zo živnostenského registra (Auszug aus dem Gewerberegister) registračné číslo: 70130208, obchodné číslo (Geschäftszahl): 3.0-32919/12-2.“ Zároveň v bode 1.1 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere bolo výslovne uvedené, že: „veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške ...“. Pod takto vyplnenú zmluvu o revolvingovom úvere sa povinná podpísala, čím prejavila vôľu byť zmluvu viazaná tak, ako ju podpísala a musela si byť vedomá, akú zmluvu podpisuje. Rovnaké označenie povinnej meno, priezvisko, živnostenský register a číslo (Ľudmila Mertová, Mlynská 122/1, 59 14 Spišský Štiavnik, živnostenský register číslo 70130208, Geschäftszahl 3.0-32919/12-2, Innsbruck, Rakúska republika) je uvedené aj na vlastnej zmenke vystavenej a podpísanej samotnou povinnou. Na základe uvedeného je jednoznačné, že z obsahu zmluvy s prihliadnutím na všetky okolnosti vyplýva, že predmetnú zmluvu povinná uzatvárala ako podnikateľský subjekt, takže daný vzťah v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľský.

25. Pokiaľ ide o námietku povinnej týkajúcej sa odmeny, ktorú považuje za úžeru a odporujúcu dobrým mravom a ktorú povinná uviedla až v sťažnosti proti uzneseniu, tak na túto vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu nespotrebiteľského charakteru vzťahu nemôže exekučný súd prihliadnuť vzhľadom na obmedzenú právomoc exekučného súdu preskúmavať exekučné tituly. Navyše treba skonštatovať, že exekučným titulom je v danom prípade súdne rozhodnutie, kde exekučný súd podľa novej právnej úpravy exekučného konania nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd teda nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá, resp. nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Inými slovami povedané exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje právoplatný exekučný titul. Všetky námietky treba uplatniť v nachádzacom konaní a teda povinná sa svojimi námietkami mala brániť v základnom konaní, no povinná tak neurobila. Povinná nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne ani formálnoprávne námietky, ktoré mala v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní. Keďže exekučný súd za žiadnych okolností nesmie preskúmavať meritórnu stránku právoplatného súdneho rozhodnutia, neobstoja žiadne námietky povinnej, ktoré mala uplatniť pred vznikom exekučného titulu.

26. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcu význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

27. S poukazom na vyššie uvedené je exekučné konanie vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 56Ek/922/2018 zo dňa 17.12.2018 zamietol.

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

32. Súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k sťažnosti povinnej proti uzneseniu sp. zn. 56Ek/922/2018 zo dňa 17.12.2018 spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti vo výške 143,57 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 9,80 eur, spolu suma 153,37 eur + 20 DPH, t. j. 184,04 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.