Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_11P-24-2019.pdf
PDF · 74.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/24/2019
Uznesenie
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : Š.B. K., V.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: Q. K., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Z., T. Č.. XXXX/ XX, štátny občan SR a Š. K., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Z., E. XXXX/XX, B..Č.. P. D. XXX, Česká republika, štátny občan SR o zrušenie výživného, takto
rozhodol:
I. V y h l a s u j e s a, že Okresný súd Lučenec nemá právomoc vo veci konať.
II. Konanie o zrušenie výživného s a z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom otca, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 06.05.2019, sa otec maloletého Š. K. domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Š. K., ktorý bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu v Lučenci zo dňa 19.10.2009, sp.zn. 11P/80/2006, s účinnosťou od 01.09.2019.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho maloletý syn Š. býva v Rakúsku so svojou matkou, kde doteraz navštevoval Základnú školu. Na vyžiadanie Úradu pre medzinárodnú ochranu detí v Brne spolu s Rakúskou ochranou starostlivosti o dieťa bolo zistené, že jeho maloletý syn Š. už od polovice decembra 2018 nenavštevuje základnú školu, ani iné odborné učilište, pracuje v kuchyni, a teda je zárobkovo činný. K návrhu pripojil správu Úradu pre medzinárodnú ochranu detí v Brne a tiež správu rakúskeho orgánu, odboru sociálnej práce.
3. Vzhľadom k tomu, že maloletý Š. K. spolu s matkou Q. K. sa nachádzajú v Rakúsku, súd zisťoval, či má vôbec vo veci právomoc konať.
4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.11P/80/2006 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec, 11P/80/2006 zo dňa 24.03.2006 bol maloletý Š. zverený do osobnej starostlivosti matky Q.I. K.. Otec bol zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona od 01.12.2005. Výživné bol zaviazaný zasielať k rukám matky vždy mesačne vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2006.
5. Z lustrácie v registri obyvateľov SR súd zistil, že otec Š. K. má trvalý pobyt na ul. E. XX L. Z. a matka maloletého má trvalý pobyt na T. Č.. XX/XXXX L. Z. a prechodný pobyt na ul. P.Á. XX/XX L. Z.. Z predloženej správy z rakúskeho úradu odboru sociálnej práce súd zistil, že maloletý Š. od polovice decembra 2018 je zamestnaný v kuchyni, spoločnosti Römertherme Báden. Z tvrdenia otca maloletého, ktoré uviedol v návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti súd zistil, že maloletý žije s matkou v Rakúsku, kde doteraz navštevoval aj základnú školu.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa § 161 ods. 1/, 2/ CSP (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa Čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
10. Podľa Čl. 1 ods. 1 Nariadenia rady ( ES č. 4/2009 o právomoci rozhodnom práve uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v znení korigenda uverejneného v úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011 ) ďalej len „ nariadenie o výživnom“ ), Toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
11. Podľa Čl. 3 nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
12. Podľa Čl. 10 nariadenia o výživnom, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Podľa Čl. 15 nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa a jeho rodičia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, no na území SR sa nezdržiavajú. Otec maloletého žije na území Českej republiky a matka spolu s maloletým Š. žije v Rakúsku. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že maloletý Š. v Rakúsku absolvoval aj základnú školu a momentálne je zamestnaný u rakúskeho zamestnávateľa.
15. Zo znenia nariadenia vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdov členských štátov sa považuje obvyklý pobyt povinného aj jednak obvyklý pobyt oprávneného.
16. Z dôvodu, že neexistuje legálna definícia obvyklý pobyt, Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pristúpil k jeho objasneniu a uviedol, že tento pojem treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu ( rozsudok Súdneho dvora EÚ z 02.04.2009 vo veci C-523/07 ).
17. Vzhľadom na vyššie uvedené, pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa, je potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde navštevuje školské zariadenie, pričom u väčšiny maloletých detí bude sledovať jeho obvyklý pobyt jeho rodiča, s ktorým dieťa žije.
18. Z obsahu podaného návrhu ako aj z pripojených listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že maloletý Štefan Lakatoš sa dlhodobo zdržiava na území Rakúska, kde dokončil povinnú školskú dochádzku a následne sa zamestnal. Na území tohto štátu žije spolu so svojou matkou. Otec maloletého, hoci je občanom Slovenskej republiky dlhodobo žije na území Českej republiky, čo mal súd preukázané aj z pripojeného spisu 11P/80/2006, kedy konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu prebehlo bez prítomnosti otca, ktorý sa na území SR už v tejto dobe nezdržiava, ale na neznámom mieste v Českej republiky.
19. Súd konštatuje, že Okresný súd Lučenec nemá v zmysle čl. 3 nariadenia ES č.4/2009, právomoc vo veci zrušenia výživného konať, nakoľko nie je súdom miesta obvyklého pobytu povinného, t.j. rodiča, ani súdom miesta obvyklého pobytu oprávneného, teda dieťaťa. Napriek tomu, že z výpisu z registra obyvateľov vyplýva trvalé bydlisko rodičov dieťaťa na území SR, a to v meste Fiľakovo, má súd za to, že táto evidencia má len formálny charakter a reálne nezodpovedá skutočnosti. Naopak je zrejmé, že maloletý žije so svojou matkou v Rakúsku, pričom súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by k zmene miesta pobytu u maloletého došlo neoprávnene.
19. Vzhľadom k tomu, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je daná právomoc tunajšieho súdu konať vo veci návrhu otca, súd v zmysle čl. 10 nariadenia rady ES č. 4/2009 vyslovil svoju neprávomoc, a zároveň vzhľadom na absenciu uvedenej právomoci tunajšieho súdu, predmetné konanie zastavil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie a na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolanie sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.