Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cbi-14-2018.pdf
PDF · 130.11 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cbi/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 690 360, zastúpeného: AK Kovár a partneri s. r. o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 971 662, proti žalovanému: A., správcovi úpadcu: A.G.P., s.r.o., so sídlom úpadcu Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840, právne zastúpenému: JUDr. Lena Mišalová, advokátka, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 577 433, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta .
Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 07.03.2018 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka voči úpadcovi, prihlásená do konkurzného konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 4K/23/2016 v celkovej výške 17.753,10 eur, evidovaná v zozname pohľadávok pod č. XX/X, je v celom rozsahu zistená čo do prihláseného právneho dôvodu a výšky a súčasne sa domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka voči úpadcovi, prihlásená do konkurzného konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 4K/23/2016 v celkovej výške 4.327,65 eur, evidovaná v zozname pohľadávok pod č. XX/X, je v celom rozsahu zistená čo do prihláseného právneho dôvodu a výšky. Žalobca požadoval náhradu trov konania.
2. Na základe výzvy súdu žalobca upresnil žalobný návrh takým spôsobom, že navrhol, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky evidovanej v zozname pohľadávok pod č. XX/X, prihlásenej do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/23/2016 z titulu bezdôvodného obohatenia na strane úpadcu, ktoré vo výške 17.753,10 eur poskytol žalobca úpadcovi na základe preddavkovej faktúry č. 201630001, vystavenej dňa 05.01.2016, pričom nedošlo k riadnemu zdokladovaniu ich použitia. Žalobca upresnil žalobný návrh aj v časti týkajúcej sa určenia pohľadávky evidovanej v zozname pohľadávok pod č. XX/X, a to takým spôsobom, že žiadal, aby súd určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 4K/23/2016 z titulu náhrady škody spôsobenej žalobcovi, uplatnenou voči úpadcovi faktúrou č. 302160102, vystavenou žalobcom dňa 01.04.2016, splatnou dňa 01.05.2016.
3. Na odôvodnenie žaloby uviedol žalobca skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/23/2016, uverejneným v Obchodnom vestníku dňa 07.11.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Za správcu bola ustanovená A.. Žalobca v zákonnej lehote prihlásil do konkurzu súhrnnou prihláškou svoje nezabezpečené pohľadávky, ktoré boli do zoznamu pohľadávok zapísané pod č. XX/X a XX/X. Obe pohľadávky boli správcom, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie žalovaného, popreté. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný mu podaním zo dňa 29.01.2018, doručeným dňa 02.02.2018, oznámil popretie predmetných pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobca uviedol, že oznámenie popretia neobsahovalo odôvodnenie popretia poradia prihlásených pohľadávok. Žalobca odvolávajúc sa na ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ZKR) uviedol, že vzhľadom na to, že správca doručil žalobcovi oznámenie popretia pohľadávky veriteľom dňa 02.02.2018, ktorým v súlade s § 32 ods. 9 ZKR informoval žalobcu o účinnom popretí pohľadávky zo strany správcu, lehota na uplatnenie práva na určenie popretej pohľadávky plynula do 05.03.2018. Preto sa žalobca domnieval, že svoje právo uplatnil včas.
4. Vo vzťahu k pohľadávke prihlásenej v konkurze v celkovej výške 17.753,10 eur žalobca uviedol, že uhradil úpadcovi preddavkovú faktúru č. 20163001 vystavenú dňa 05.01.2016 znejúcu na sumu 17753,10 eur, avšak úpadca riadnym spôsobom nezdokladoval použitie týchto prostriedkov, a teda na strane úpadcu došlo k bezdôvodnému obohateniu. Výzvou zo dňa 29.03.2017 vyzval žalobca úpadcu na úhradu pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k pohľadávke uplatnenej v sume 4.327,65 eur žalobca uviedol, že sa jedná o pohľadávku z titulu náhrady škody uplatnenej faktúrou č. 302160102 zo dňa 01.04.2016 splatnou dňa 01.05.2016, podľa čl. 9 ods. 2 zmluvy o dielo č. XXX/XXXXX/XXXX., uzatvorenej dňa 19.06.2014 medzi žalobcom ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom. Škoda bola spôsobená porušením zmluvných povinností zo strany zhotoviteľa, a to omeškaním s dodaním diela zo strany zhotoviteľa, nekvalitou prevedených prác alebo vyvolaná nesprávnou činnosťou zhotoviteľa, v dôsledku čoho objednávateľ s cieľom uvedené omeškanie minimalizovať a nedostatky diela po zhotoviteľovi odstrániť bol nútený dodanú časť diela objednať u tretích osôb za zvýšené náklady oproti položkovitému rozpočtu dojednanému v zmluve alebo za náklady súvisiace s odstraňovaním nedostatkov diela. Vzhľadom na zápočet pohľadávok zo dňa 15.06.2016 si žalobca uplatnil neuhradenú časť pohľadávky vo výške 4.327,65 eur. Ohľadom popretia pohľadávok žalovaným žalobca uviedol, že s popretím pohľadávok čo do právneho dôvodu a výšky nesúhlasí, podľa jeho názoru sa jedná o úkon, ktorý z hľadiska rozsahu a obsahu nie je dostatočne určitý na to, aby z neho bolo možné vyvodiť právne následky spájané s takýmto úkonom právnou úpravou. Z pohľadu žalobcu je takéto konanie správcu nepreskúmateľné, čoho priamym následkom by mala byť neúčinnosť takéhoto popretia poradia pohľadávky veriteľa zo strany konkurzného správcu.
5. Na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v žalobe žalobca označil a predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky: faktúru č. 302160102, vystavenú dňa 01.04.2016, znejúcu na sumu 253.683,16 eur, ktorou bola fakturovaná v zmysle čl. 9 ods. 1 zmluvy o dielo č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 19.06.2014 škoda spôsobená porušením zmluvných povinností zo strany zhotoviteľa. Podľa poznámky na faktúre, fakturovaná škoda bola vyčíslená ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi objednávateľa a cenou dojednanou v zmluve a je presne špecifikovaná v prílohe č. 1 k tejto faktúre. K predmetnej faktúre bola priložená aj uvedená príloha č. 1. Žalobca súdu ako dôkaz predložil taktiež oznámenie o popretí pohľadávky datované dňa 29.03.2018 a výpis z účtu zo dňa 13.01.2016, týkajúci sa úhrady sumy 17.753,10 eur v prospech úpadcu. Spolu s podaním zo dňa 07.01.2019 bola súdu predložená zmluva o dielo č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 13.06.2014, podpísaná medzi žalobcom ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom a taktiež súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok, ktorou si žalobca prihlásil pohľadávky, ktorých určenie je predmetom tohto konania. Všetky tieto listinné dôkazy boli na pojednávaní vykonané.
6. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
7. Dňa 14.05.2019 sa konalo za účasti právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného pojednávanie. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané, lehota na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) bola zachovaná. Dňa 13.05.2019, t. j. deň pred nariadeným termínom pojednávania, bol súdu doručený návrh advokátskej kancelárie AK Kovár a partneri s. r. o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 971 662 na odročenie pojednávania, v ktorom označená advokátska kancelária uviedla, že v tento deň, t. j. dňa 13.05.2019 prevzala zastupovanie žalobcu vo veci, na preukázanie ktorej skutočnosti predložila splnomocnenie zo dňa 13.05.2019, v dôsledku ktorej okolnosti nemala dostatok času na prípravu právneho zástupcu.
8. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 92 ods. 3 CSP, odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
10. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
11. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
12. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
13. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
14. Súd návrhu zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za dôležitý, ktorú skutočnosť mu súd bez zbytočného odkladu oznámil. Pritom súd zohľadnil aj okolnosť, že súd nemal vedomosť o tom, či, akým spôsobom a kedy došlo k zániku plnomocenstva, ktoré bolo žalobcom udelené predchádzajúcemu právnemu zástupcovi - AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024 (splnomocnenie zo dňa 03.03.2017, č.l. 9 spisu), a teda súd vychádzal z predpokladu, že plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii AK Antol, s.r.o. naďalej trvá. Pokiaľ k zániku tohto plnomocenstva došlo, súdu nebol oznámený a preukázaný žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý k zániku plnomocenstva došlo, ani dôvod, pre ktorý nebol včas žalobcom zvolený iný zástupca (predvolanie na pojednávanie bolo zástupcovi žalobcu AK Antol, s.r.o. riadne doručené dňa 24.03.2019). S prihliadnutím na uvedené okolnosti a časové súvislosti dospel súd k záveru, že pokiaľ k zvoleniu nového právneho zástupcu došlo jeden deň pred pojednávaním, jedná sa o nezodpovedné konanie zo strany žalobcu, a preto okolnosť, že nový právny zástupca nemá dostatok času na naštudovanie veci a prípravu na pojednávania nemôže byť hodnotené ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a to ani v záujme zachovania práva žalobcu na zastúpenie advokátom.
15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že došlo k zániku plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii AK Antol, s.r.o., bližšie časové okolnosti však nevedel uviesť. V tejto súvislosti poukázal na to, že k prevzatiu právneho zastúpenia došlo predchádzajúci deň, pričom súčasne nemal k dispozícii ani celý spisový materiál ani dostatok informácii o tomto spore, a preto požiadal súd o poskytnutie dodatočnej lehoty na doplnenie skutkových tvrdení a označenie, príp. predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania, a to postupom podľa § 181 ods. 4 CSP. V nadväznosti na uvedené sa vyjadril zástupca žalovaného, ktorý poukázal na to, že zodpovednosť za zabezpečenie si zástupcu a poskytnutie mu podkladov a informácií nesie žalobca.
16. Podľa § 181 ods. 4 CSP, ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie, súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.
17. Žiadosti zástupcu žalobcu na poskytnutie lehoty na dodatočné splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti súd nevyhovel, nakoľko takýto postup nepovažoval s prihliadnutím na časové okolnosti zmeny zástupcu a taktiež vzhľadom na predbežné právne posúdenie veci za dôvodný a hospodárny.
18. V rámci svojho prednesu učinil zástupca žalobcu návrh na zmenu žaloby, ktorému súd vyhovel a pripustil zmenu žaloby v znení, podľa ktorého súd určuje, že pohľadávka žalobcu, prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu ako iná pohľadávka vo výške 17.753,10 eur z titulu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok veriteľov úpadcu pod por. č. XX/X., je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná. Ďalej súd určuje, že pohľadávka žalobcu, prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu ako iná pohľadávka vo výške 4.327,65 eur z titulu nároku žalobcu na náhradu škody, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok veriteľov úpadcu pod por. č. XX/X, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná. Súd pripustil zmenu žaloby z dôvodu, že došlo k rozšíreniu žalobného návrhu o určenie vymáhateľnosti a poradia popretých pohľadávok. Súčasne zástupca žalobcu v rámci právnej argumentácie zdôraznil, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o popretí pohľadávok, v ktorom nebol uvedený konkrétny dôvod popretia pohľadávok. Tento postup správcu považuje žalobca za nesprávny, čo zakladá neúčinnosť popieracieho prejavu.
19. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Primárne uplatnil námietku oneskoreného podania žaloby, s poukazom na to, že žaloba bola podaná dňa 07.03.2018, čo vyplýva z elektronickej doručenky v súdnom spise, pričom lehota na podanie žaloby uplynula žalobcovi dňa 05.03.2018, nakoľko oznámenie o popretí, ktoré bolo žalobcovi zo strany správcu doručované, prevzal žalobca dňa 02.02.2018, a teda v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii 30 dňová lehota na doručenie žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky uplynula 05.03.2018. Lehota na podanie žaloby je podľa názoru zástupcu žalovaného lehotou hmotnoprávnou, a preto žaloba bola podaná oneskorene. Preto zástupca žalovaného v záujme hospodárnosti konania navrhol, aby súd ďalej vo veci nevykonával dokazovanie a žalobu ako oneskorene podanú zamietol. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že oznámenie o popretí pohľadávok bolo neúčinné, žalovaný uviedol, že oznámenie o popretí pohľadávok obsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysel § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Správca nie je povinný v oznámení o popretí špecifikovať dôvody popretia, pričom tieto sa kvalifikovane uvádzajú v zozname pohľadávok pri každej samostatne popretej pohľadávke. Preto oznámenie o popretí pohľadávok považuje za účinné. Ohľadom vecnej stránky žaloby poukázal zástupca žalovaného na to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal vznik nároku žalujúcej strany na bezdôvodné obohatenie. Predmetná preddavková faktúra bola zúčtovaná zo strany úpadcu, bola doručená riadna faktúra, kde boli vyúčtované realizované stavebné práce, naopak z tohto právneho vzťahu medzi žalujúcou stranou a úpadcom vznikla pohľadávka úpadcu voči spoločnosti DÚHA, a.s., a to vo výške presahujúcej 1.000.000 eur, ktorú uplatňuje správca v mene a na účet úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II., sp. zn. 42Cb/273/2018 (vec je v štádiu pred prvým pojednávaním). Vo vzťahu k druhej uplatnenej pohľadávke zástupca žalovaného zotrval na dôvodoch popretia s tým, že žalobca nepreukázal predpoklady vzniku zodpovednosti za náhradu škody (nepreukázal porušenie povinnosti úpadcu, či už titulom zmluvnej povinnosti alebo titulom porušenia zákonnej povinnosti, nezdokladoval, že sa domáhal odstránenia nejakých vád alebo že reklamoval u úpadcu ako zhotoviteľa diela nejaké vady, nijakým spôsobom nepreukázal, že mal zvýšené náklady, ktoré si v tejto faktúre uplatňuje a ktoré mal údajne vynaložiť tretím stranám) a pohľadávka žalobcu je neexistujúca.
20. Na vyjadrenie zástupcu žalovaného reagoval zástupca žalobcu, ktorý vyjadril právny názor, že pri pohľadávkach z titulu bezdôvodného obohatenia je na dlžníkovi alebo domnelom dlžníkovi, t. j. v tomto prípade na strane žalovaného, aby preukázal, že bezdôvodné obohatenie na strane úpadcu nenastalo. Preto nemožno vytýkať žalobcovi, že nedoložil ďalšie dôkazy. Pokiaľ si prihlásil pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, bolo na strane úpadcu preukázať, že bezdôvodné obohatenie na jeho strane nevzniklo, a teda existoval tu právny dôvod pre toto peňažné plnenie. Ďalej uviedol, že pokiaľ protistrana poukazuje na prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Bratislava II. vedené pod sp. zn. 42Cb/273/2018, v ktorom sa má úpadca domáhať zaplatenia pohľadávky, ktorá má mať súvis s preddavkovou faktúrou č. 201630001, je zrejmé, že v tomto konaní sa rieši predbežná otázka, ktorá má súvis s posúdením otázky vzniku bezdôvodného obohatenia aj na strane úpadcu, resp. otázka, či z jeho strany ponechanie si peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté na základe preddavkovej faktúry, bolo dôvodné. Vo vzťahu k pohľadávke titulom nároku na náhradu škody, resp. zostatku nároku na náhradu škody, ktorá bola uplatnená zo strany žalobcu faktúrou č. 302160102, požiadal zástupca žalobcu súd, aby mu bolo umožnené doplniť skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy v náhradnej lehote podľa § 181 ods. 4 CSP.
21. V nadväznosti na vyjadrenie zástupcu žalobcu ohľadom pohľadávky prihlásenej titulom vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zástupca žalovaného uviedol, že je zrejmé, že medzi úpadcom ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom existoval právny vzťah, a to vzťah založený zmluvou o dielo, na základe ktorého úpadca vykonával práce pre žalobcu nad rámec tejto zmluvy o dielo, ale zároveň v jej bezprostrednej súvislosti bola vyhotovená dodatočná objednávka na viac prác zo dňa 23.12.2015, ktorou si žalobca objednal ďalšie práce na tom istom diele, na ktoré sa vzťahovala samotná zmluva o dielo aj samotná objednávka. Preto podľa názoru zástupcu žalovaného medzi zmluvnými stranami nemôže ísť o vzťah bezdôvodného obohatenia, keďže existoval medzi zmluvnými stranami vzťah založený zmluvou o dielo, či už teda v jej písomnom znení, resp. v ústnom znení v spojitosti s predloženou objednávkou. Objednávka bola realizovaná na sumu 35.506 eur s tým, že bola zaplatená preddavková záloha a táto preddavková záloha bola aj kvalifikovaným spôsobom zo strany úpadcu vyúčtovaná, a to konečnou faktúrou č. 201650001 zo dňa 15.01.2016 na sumu 17.753,10 eur, doručenou žalobcovi dňa 21.01.2016. Následne žalobca požiadal túto faktúru z účtovného hľadiska prepracovať s tým, že úpadca vystavil opravenú faktúru, ktorá bola doručovaná elektronicky žalobcovi. Takto opravenú faktúru žalobca už nenamietal ani ju úpadcovi nevrátil. Preto táto pohľadávka bola náležitým spôsobom zdokladovaná a preddavok bol vysporiadaný. Čo sa týka zvyšku sumy objednávky na viac prác, ďalšia suma bola následne riešená zúčtovacími faktúrami, ktorých zaplatenia sa domáha úpadca v spore na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 42Cb/273/2018.
22. Zástupca žalobcu učinil na pojednávaní návrh na vykonanie dokazovania pripojením zoznamu pohľadávok úpadcu, ktorému súd vyhovel. Zástupca žalovaného na pojednávaní predložil oznámenie o popretí pohľadávok spolu s doručenkou preukazujúcou doručenie oznámenia žalobcovi, resp. jeho zástupcovi, objednávku žalobcu zo dňa 23.12.2015, faktúru úpadcu zo dňa 15.03.2016 s prezenčnou pečiatkou žalobcu o jej prijatí dňa 22.01.2016, e-mail zamestnankyne žalobcu, v ktorej žiadala úpadcu o opravu faktúry, opravenú faktúru úpadcu s dátumom 15.01.2016. K dôkazom predloženým zo strany zástupcu žalovaného vzniesol zástupca žalobcu námietku, že sa jedná o oneskorene predložené dôkazy, súd však túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko sa nejednalo na návrhy na vykonanie dokazovania, pre ktoré by súd musel odročiť pojednávanie.
23. Podľa § 206g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2018, ak odsek 2 neustanovuje inak, konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.
24. Podľa § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej ako ZKR), prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.
25. Podľa § 23 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
26. Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
27. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
28. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
29. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
30. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
31. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
32. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
33. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
34. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
35. Podľa § 203a ods. 1 ZKR, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
36. Podľa § 203a ods. 2 ZKR, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
37. Podľa § 203a ods. 3 ZKR, lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
38. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.
39. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
40. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
41. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak je adresátom orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie elektronickej podateľne. Ak adresátom nie je orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára automatizovaným spôsobom modul elektronického doručovania a správca modulu elektronických schránok prostredníctvom modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby ju mal prijímateľ pri preberaní doručovaného elektronického dokumentu vždy pred jeho sprístupnením k dispozícii a bol povinný ju potvrdiť.
42. Podľa § 30 ods. 3 zákona o e-Governmente, prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.
43. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
44. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.
45. Podľa § 30 ods. 7 zákona o e-Governmente, orgán verejnej moci je povinný prijímať elektronicky doručované elektronické úradné správy každodenne.
46. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
47. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy.
48. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/23/2016 zo dňa 31.10.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 212/2017, vydaným dňa 07.11.2017, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Účinky vyhlásenia konkurzu preto v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 ZKR nastali nasledujúci deň, t. j. 08.11.2017. Konkurzné konanie voči úpadcovi bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/23/2017 zo dňa 16.01.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 14/2017 vydanom dňa 20.01.2017. V konaní nebolo sporné, že pohľadávky, určenie ktorých je predmetom tohto konania, si žalobca uplatnil u správcu súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok dňa 22.12.2017. Správca predmetné pohľadávky dňa 17.01.2018 poprel, z dôvodov uvedených v zozname pohľadávok. Správca poprel výšku a právny dôvod vzniku pohľadávok. Súd považuje za preukázané, že oznámenie správcu o popretí pohľadávok prihlásených do konkurzu žalobcom bolo žalobcovi doručené prostredníctvom zástupcu (advokátska kancelária AK Antol, s.r.o.) splnomocneného na zastupovanie žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní voči úpadcovi, dňa 02.02.2018, ktorá skutočnosť bola tvrdená žalobcom v žalobe a vyplýva aj z doručenky preukazujúcej doručenie oznámenia o popretí pohľadávok advokátskej kancelárii AK Antol, s.r.o., opatrnej nečitateľným podpisom, ktorým podpísaná osoba potvrdila prevzatie písomnosti dňa 02.02.2018, pričom uvedený dátum sa zhoduje s dátumom uvedeným na pečiatke pošty Pezinok 1.
49. Vzhľadom na to, že zákon ( § 32 ods. 9 ZKR) stanovuje lehotu na včasné uplatnenie práva na určenie popretej pohľadávky na súde, súd primárne z úradnej povinnosti preskúmal včasnosť podania tejto incidenčnej žaloby. Z elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise (č.l. 13 spisu), vytvorenej pri podaní žaloby na súde, vyplýva, že žaloba bola doručená súdu dňa 07.03.2018 o 19.00 h, pričom opak nebol preukázaný. Vychádzajúc z nesporného skutkového tvrdenia, preukázaného doručenkou, že oznámenie správcu o popretí pohľadávok bolo žalobcovi doručené dňa 02.02.2018, možno konštatovať, že zákonná tridsaťdňová lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť v súlade s § 203a ods. 1 ZKR dňa 03.02.2018 a uplynula dňa 05.03.2018 (05.03.2018 bol posledný deň na včasné podanie žaloby, pripadol na pondelok, bežný pracovný deň). Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 07.03.2018, urobil tak potom, čo lehota uplynula márne. Táto lehota je lehotou zákonnou a hmotnoprávnou, ktorej dĺžku upravuje ustanovenie § 32 ods. 9 ZKR a jej povaha vyplýva z § 203a ods. 3 ZKR, podľa ktorého lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania. Povahou lehôt sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 26. septembra 2001, sp.zn. 29 Cdo 2226/99, publikovanom ako Rc 44/2002, kde súd uviedol: „Lehota na podanie žaloby o určení pravosti, výšky alebo poradia nevykonateľnej pohľadávky v konkurze nie je procesnou lehotou, na ktorej zachovanie by stačil postup podľa § 57 ods. 3 OSP, ale hmotnoprávnou lehotou, na ktorej zachovanie je nevyhnutné, aby žaloba najneskôr v posledný deň lehoty došla súdu. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.“ Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 30. januára 2014, sp.zn. 2 Obdo V 25/2012, ZSP č. 54/2014 skonštatoval, že lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 ZKV i § 23 ods. 5 ZKV nie je lehotou určenou k procesnému úkonu konkurzného veriteľa, ktorý popretú pohľadávku v konkurznom konaní prihlásil, ale lehotou pre uplatnenie práva na súde. Z uvedeného dôvodu lehota na podanie žaloby o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia § 29 ods. 5, § 23 ods. 2 v spojení s § 23 ods. 5 ZKV nie je lehotou procesnou, pre zachovanie ktorej stačí postup podľa § 57 ods. 3 OSP, ale lehotou hmotnoprávnou, obdobne ako lehota podľa § 23 ods. 5 ZKV, na zachovanie ktorej je nevyhnutné, aby žaloba bola najneskôr posledný deň lehoty doručená súdu, nie podaná na pošte, ktorá mala povinnosť žalobu súdu doručiť. Súd podporne pre stanovenie hmotnoprávneho charakteru lehôt stanovených ZKR poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 66/2017-22 z 8. februára 2017.
50. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že incidenčná žaloba musí byť najneskôr v posledný deň lehoty, ktorá je počítaná na dni, doručená súdu. Zmeškanie tejto zákonnej lehoty nemožno odpustiť. Včasné podanie incidenčnej žaloby je základným predpokladom jej úspechu. Lehota na podanie incidenčnej žaloby má zároveň prekluzívny charakter, pričom márnym uplynutím lehoty na podanie incidenčnej žaloby zaniká veriteľovi postavenie účastníka konkurzného konania.
51. Právna argumentácia žalobcu, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávok neobsahovalo dôvody popretia, a preto ho nemožno považovať za účinné, nemá oporu v zákone. Obsahové náležitosti popretia vyplývajú z ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR. Ustanovenie § 32 ods. 6 ZKR stanovuje, že popretie pohľadávky správca zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. V zozname pohľadávok musia byť uvedené všetky náležitosti popretia, pričom ich absencia je sankcionovaná neúčinnosťou popretia. Uvedené však neplatí pre oznámenie o popretí. Podľa názoru súdu, pokiaľ správca v oznámení o popretí uvedenie dôvody popretia, oznámenie sa môže javiť informatívnejšie, na druhej strane však v prípade, keby správcom uvedené dôvody popretia v oznámení nezodpovedali skutočnosti, príp. boli neúplné, veriteľ by sa nemohol dovolávať žiadnej ochrany, pokiaľ by v žalobe vychádzal len z údajov uvedených v oznámení. Je v záujme popretého veriteľa, aby pri posudzovaní dôvodov popretia vychádzal z údajov uvedených v zozname pohľadávok, nakoľko len tie sú záväzné.
52. V nadväznosti na uvedené musel súd skonštatovať, že lehota na včasné uplatnenie práva na súde nebola zachovaná, a preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom rešpektujúc procesnú ekonómiu nebolo dôvodu ďalej sa zaoberať hmotnoprávnym posúdením uplatneného práva.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu v konaní. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a teda nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému. O nároku na náhradu trov konania preto rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že náhradu trov konania priznal v plnom rozsahu žalovanému. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).