Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-99-2020.pdf
PDF · 101.95 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/99/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Ing. Peter Kolumber, s miestom podnikania, Partizánska 700/49, 058 01 Poprad, IČO: 44412118, zastúpeného: prof. JUDr. Tomáš Gábriš, PhD, LL.M, Krížna 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: AVANT ARCH, s. r. o., so sídlom Magurská 3, 831 01 Bratislava, IČO: 46 143 025, zastúpenému: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 746, o zaplatenie 9.200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/148/2019-85 zo dňa 29.01.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/148/2019-85 zo dňa 29.01.2020 v napadnutej časti výroku, ktorým súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne :
- zo sumy 300,- Eur od 01. 01. 2016 do 20. 01. 2016,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 02. 2016 do 03. 04. 2018,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 03. 2016 do 23. 05. 2018,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 04. 2016 do 22. 06. 2018,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 05. 2016 do 31. 01. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 06. 2016 do 04. 03. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 07. 2016 do 30. 04. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 08. 2016 do 31. 05. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 09. 2016 do 02. 07. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 10. 2016 do 05. 08. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 11. 2016 do 04. 09. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 12. 2016 do 03. 10. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 01. 2017 do 04. 11. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 02. 2017 do 20. 12. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 03. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 05. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 07. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 09. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 10. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 12. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 01. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 02. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 03. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 04. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 05. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 06. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 07. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 10. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 11. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 12. 2018 do zaplatenia a v súvisiacom výroku, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým meritórnym rozhodnutím súd prvej inštancie konanie v časti istiny v sume 2.700,- Eur zastavil (výrok I), zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne:
- zo sumy 300,- Eur od 01. 01. 2016 do 20. 01. 2016,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 02. 2016 do 03. 04. 2018,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 03. 2016 do 23. 05. 2018,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 04. 2016 do 22. 06. 2018,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 05. 2016 do 31. 01. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 06. 2016 do 04. 03. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 07. 2016 do 30. 04. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 08. 2016 do 31. 05. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 09. 2016 do 02. 07. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 10. 2016 do 05. 08. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 11. 2016 do 04. 09. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 12. 2016 do 03. 10. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 01. 2017 do 04. 11. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 02. 2017 do 20. 12. 2019,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 03. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 04. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 05. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 06. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 07. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 08. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 09. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 10. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 12. 2017 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 01. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 02. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 03. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 04. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 05. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 06. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 07. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 08. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 09. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 10. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 11. 2018 do zaplatenia,
- zo sumy 300,- Eur od 01. 12. 2018 do zaplatenia (výrok II), povinnosťou zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu v sume 40,- Eur (výrok III) a povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania, o výške náhrady ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (výrok IV).
2. Predmetné meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou, doručenou dňa 19.02.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 9.200,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia splátok ceny za vykonané dielo - projektovú dokumentáciu „Zástavba Staré Grunty - Bratislava“, časť zdravotechnika a plynofikácia. Žalobca následne v dňoch 18.06.2019, 23.10.2019 a 15.10.2020 vzal žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.700,- Eur späť a žiadal, aby súd prvej inštancie konanie v predmetnej časti zastavil. Súd prvej inštancie postupujúc podľa § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) s poukazom na udelenie súhlasu žalovanej strany sporu s uvedeným dispozičným úkonom čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu konanie v časti istiny 2.700,- Eur zastavil.
3. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. a), § 2 ods. 2 písm. b), § 261 ods. 1 a 8, § 272 ods. 1, § 323 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1, § 365 ods. 1 - 3, § 369 ods. 1 a 2, § 387 ods. 1 a 2, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1 veta prvá, § 397, § 407 ods. 3, § 536 ods. 1 a 2 veta prvá, § 536 ods. 3, § 537 ods. 1 veta prvá, § 537 ods. 2, § 546 ods. 1 veta prvá, § 548 ods. 1 , § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564 veta prvá, § 768f (účinný od 15.01.2009), § 768k ods. 2 a 3 (účinný od 01.02.2013) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1 a § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a predloženými dôkazmi jednoznačne preukázaný, preto žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.
4. Súd prvej inštancie mal za to, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo v ústnej forme a nakoľko žalobca ako zhotoviteľ diela si svoju zmluvnú povinnosť zhotoviť dielo pre objednávateľa splnil, vznikla žalovanému ako objednávateľovi diela povinnosť cenu diela zaplatiť. Túto však žalovaný aj napriek dohode o splátkovom kalendári nezaplatil riadne a s plnením jej podstatnej časti (9.200,- Eur) sa dostal do omeškania. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že dohodnutím splátkového kalendára, ktorý sa premietol do faktúry žalobcu č. 26/2015 a jeho čiastočným plnením (6 splátok pred začatím sporového konania a 9 splátok po začatí sporového konania) žalovaný uznal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela za existujúci a dôvodný. Námietka premlčania žalobného návrhu, vznesená žalovaným, bola zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko súd sa v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom žalobcu v zmysle ustanovenia § 392 Obchodného zákonníka, kedy pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, kedy sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). V žalobcom predloženej faktúre č. 26/2015 bola uvedená doba splatnosti dňa 24.12.2018, pričom táto bola upravená na základe požiadavky žalovaného o splácanie v splátkach. Z emailovej komunikácie medzi sporovými stranami vyplývalo, že bol medzi nimi dohodnutý splátkový kalendár, čo potvrdzuje aj samotné konanie žalovaného, spočívajúce v čiastočnom plnení dlhu na bankový účet žalobcu. V zmysle ustanovenia § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka tak možno považovať plnenie žalovaného na základe splátkového kalendára za uznanie zvyšku dlhu, na základe čoho v zmysle ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri čiastkovom plnení (plnenie podľa dohodnutého splátkového kalendára) plynie pre každé čiastkové plnenie (splátku) premlčacia doba samostatne. Žalovaným uskutočnené čiastkové plnenie v splátkach bolo zohľadnené v žalobe s tým, že žalovaný naposledy pred podaním žaloby uhradil žalobcovi splátku v sume 300,- Eur dňa 31.01.2019, pričom toto plnenie žalobca započítal na splátku, ktorá bola splatná v apríli 2016. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v čase začatia sporového konania zostala neuhradená najstaršia splátka za máj 2016, splatnosť ktorej uplynula dňa 31.05.2016 - s poukazom na ustanovenie § 392 Obchodného zákonníka začala premlčacia doba pri tejto splátke plynúť od 01.06.2016 a keďže podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4-ročná, najstaršia žalovaným neuhradená splátka - rovnako tak ako ani ostatné, neskôr splatné splátky, premlčaná nie je.
5. V predmetnej sporovej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný bez právneho či zmluvného dôvodu žalobcovi cenu diela neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo okrem práva na uhradenie ceny diela (§ 365 Obchodného zákonníka) aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne z jednotlivo uplatnených cien diel za obdobie od 01.01.2016 (deň nasledujúci po dni splatnosti prvej neuhradenej splátky). K prvému dňu omeškania žalovaného (01.01.2016) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,05%, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková sadzba, t.j. 9,05% ročne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do
dňa jej reálneho zaplatenia žalovaným. Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi vzniklo právo na úhradu jednorazovej paušálnej náhrady v sume 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktoré mu ako dôvodne uplatnený nárok priznal.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a tento priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
7. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odvolací súd podľa obsahu posúdil ako odvolanie proti časti výroku II (vo vzťahu k príslušenstvu istiny), dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) C.s.p. tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie napriek žalobcom vymedzenému petitu prekročil žalobný návrh, keď priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne počas celého uplatneného obdobia, a to aj napriek tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9% ročne. Súd prvej inštancie rovnako tak prisúdil žalobcovi viac, ako žiadal, keď v napadnutom rozsudku priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 300,- Eur od 01.12.2018 do zaplatenia, a to napriek skutočnosti, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 200,- Eur od 01.12.2018 do zaplatenia. Tým, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania nad rámec uplatnenej výšky, porušil zásadu viazanosti žalobným návrhom, podľa ktorej súd nemôže prekročiť rozsah návrhu a rozhodnúť ultra petitum. Žalobcovi tak bol neoprávnene priznaný úrok z omeškania, nakoľko súd rozhodol nad rámec žalobného návrhu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že po dispozičnom úkone čiastočného späťvzatia žaloby zostali predmetom konania zákonné úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo možné určiť pevnou sumou a tieto mal žalobca kvantifikovať. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby tak mali byť pevnou sumou vyčíslené, kapitalizované úroky z omeškania ako samostatne uplatnené príslušenstvo pohľadávky. Súd prvej inštancie zároveň neurčitým výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pretože v ňom absentuje rozsah, resp. pomer prisúdeného nároku. V záujme právnej istoty je potrebné, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj vyjadrenie pomeru úspechu strany v sporovom konaní. Žalovaný preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že aj keď žalovaný napáda vo svojom odvolaní výrok II meritórneho rozhodnutia, z obsahu odvolania je zrejmé, že tento napáda len v časti príslušenstva a nie v časti samotnej výšky priznanej istiny. Pokiaľ sa jedná o rozpor medzi žalobným návrhom a vyhotovením rozsudku, žalobca predpokladá, že sa jedná o chybu v písaní alebo počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť podľa § 224 C.s.p., ktorú súd prvej inštancie môže sám aj bez návrhu opraviť opravným uznesením. Odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa nekvantifikovania časti príslušenstva - úrokov z omeškania, žalobca nepovažuje za argument spôsobilý poslúžiť ako akceptovateľný základ pre podanie odvolania. Naopak, žalobca upozorňuje na to, že žalovaný nijakým spôsobom neodôvodnil odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu vo výroku III (povinnosť uhradiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu v sume 40,- Eur), čím podľa názoru žalobcu možno aj tento výrok považovať materiálne za nenapadnutý. Záverom žalobca poukázal na to, že je zrejmé, že súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi - aj s poukazom na jeho úspech v konaní, náhradu trov konania v rozsahu 100%, zdôrazňujúc skutočnosť, že žalovanému nebola náhrada trov konania priznaná ani len čiastočne. Vzhľadom na uvedené preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
10. Žalovaný následne vo svojom vyjadrení uviedol, že na podanom odvolaní trvá, a to v celom rozsahu, pričom argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú. Žalovaný má naďalej za to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, pričom k tomuto nesprávnemu rozhodnutiu dospel predovšetkým v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, preto žalovaný zotrváva na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po
oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a súvisiacom výroku IV o nároku na náhradu trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Podľa § 216 ods. 1, 2 C.s.p., súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 389 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
15. Podľa 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
16. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
17. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
18. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Civilné sporové konanie ako konanie, účelom ktorého je poskytovanie ochrany súkromnoprávnym vzťahom, je okrem iného ovládané dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začína len na základe podanej žaloby, pričom žalobca vymedzuje jeho predmet, a to pokiaľ ide o: 1) konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený alebo porušený, 2) konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, 3) výšku alebo rozsah plnenia, ktoré z daného nároku žiada priznať. Medzi sporovými stranami totiž môže existovať viac právnych vzťahov, resp. aj v rámci jedného právneho vzťahu môže existovať niekoľko ohrozených alebo porušených práv a žalobca sa nemusí domáhať ochrany celého nároku, ale napríklad len jeho časti (žaluje istinu bez úrokov z omeškania). V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu a ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní vecne nezaoberá iným právnym vzťahom, iným právom a ani iným plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie, aké je žiadané v žalobnom návrhu (zásada ne ultra petitum). Výnimku z predmetnej zásady tvoria prípady, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 C.s.p.).
20. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia istiny 9.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.01.2016 do 20.01.2016, úrokom z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.02.2016 do 03.04.2018, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.03.2016 do 23.05.2018, úrokom
z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.04.2016 do 22.06.2018, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.05.2016 do 31.01.2019, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.06.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.08.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.09.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.10.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.12.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.01.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.02.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.03.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.04.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.05.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.08.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.09.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.10.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.12.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.01.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.02.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.03.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.04.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.05.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.06.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.07.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.08.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.09.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.10.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 300,- Eur od 01.11.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 200,- Eur od 01.12.2018 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a náhrady trov konania.
21. Následne s poukazom na dispozičné úkony čiastočného späťvzatia žaloby vzal žalobca žalobu v časti istiny 2.700,- Eur späť a súd prvej inštancie konanie v predmetnej časti zastavil (viď ods. 2 odôvodnenia).
22. Ako však vyplýva z výroku II napadnutého meritórneho rozhodnutia, súd prvej inštancie aj napriek viazanosti žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 C.s.p.) priznal žalobcovi úroky z omeškania v jednotnej výške 9,05% ročne z jednotlivých uplatňovaných dlžných súm a navyše, v prípade úroku z omeškania uplatňovaného za obdobie od 01.12.2018 do zaplatenia priznal žalobcovi predmetný úrok z omeškania z namiesto v žalobe uvedenej dlžnej sumy 200,- Eur až zo sumy 300,- Eur, čím preukázateľne priznal žalobcovi v časti príslušenstva pohľadávky plnenie nad rámec žalobného návrhu. Súd prvej inštancie zároveň svoje rozhodnutie priznať žalobcovi jednotný úrok z omeškania vo výške 9,05% zo všetkých uplatňovaných dlžných súm napriek odlišnému zneniu žalobného návrhu nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil, čím sa predmetné meritórne rozhodnutie stáva v uvedenej časti nepreskúmateľným, a preto je potrebné jeho zrušenie. Odvolací súd zároveň dodáva, že uvedený nesúlad nie je možné zhojiť postupom podľa § 224 C.s.p., ako navrhoval vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobca, pretože ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, nariadeného súdom prvej inštancie na deň 29.01.2020, rozsudok bol v znení, bližšie špecifikovanom v ods. 1 odôvodnenia, riadne vyhlásený (§ 219 ods. 2 C.s.p.), čo s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 4 C.s.p. zakladá tú skutočnosť, že predmetný výrok rozsudku súd už zaväzuje (a to aj v prípade, ak by následne zistil, že rozhodol nesprávne, už nie je možnosť rozhodnúť inak).
23. Odvolací súd taktiež s poukazom na to, že rozhodovanie o trovách konania je akcesorické k tzv. hlavnému žalovanému nároku a je ním podmienené, uvádza, že v danom prípade bude nevyhnutné, aby súd prvej inštancie rozhodol opätovne aj o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd zároveň dodáva, že aj keď esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania je zásada úspechu v spore, ktorá je premietnutá do ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu bude zaviazaná povinnosťou nahradiť v spore úspešnej strane vzniknuté trovy konania, pričom plný úspech v spore sa zistí porovnaním žaloby a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej (bližšie viď napr. nález ÚS SR, II. ÚS 399/2019-37 zo dňa 15.04.2020), aj v rámci výroku o náhrade trov konania je potrebné
okrem toho, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (bližšie viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017) uviesť (ako vyplýva aj z dôvodovej správy k C.s.p.) taktiež pomer vyjadrený buď percentom, alebo zlomkom, čo v danom prípade v odvolaním napadnutom výroku IV rozsudku súdu prvej inštancie absentovalo. Ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry, výroková časť rozhodnutia má byť formulovaná tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým vykonateľná (bližšie viď napr. nález ÚS SR č .k. I. ÚS 122/2012-47 zo dňa 03.10.2012).
24. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej sporovej veci je nevyhnutné aplikovať procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., a teda nápravu docieliť zrušením meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II v časti, ktorou súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania a v odvolaním napadnutom výroku IV, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a vrátením mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
25. Keďže súd prvej inštancie v prípade rozhodovania o príslušenstve pohľadávky porušil zásadu ne ultra petitum, pričom zároveň svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom neodôvodnil, bude jeho povinnosťou, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), opätovne o úrokoch z omeškania z jednotlivých uplatňovaných dlžných súm rozhodnúť a rovnako tak opätovne rozhodnúť aj o súvisiacom (závislom) nároku na náhradu trov prvoinštančného konania - aj s poukazom na odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa absencie vyjadrenia pomeru a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Súd prvej inštancie zároveň v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).