Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-22-2018.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Fila a členov senátu Anny Gunišovej a Petra Paula, v trestnej veci obžalovaného N. J. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák., na hlavom pojednávaní dňa 14.05.2019
rozhodol:
Obžalovaný:
N. J., nar. XX.XX.XXXX v Komárne, trvale bytom Domov sociálnych služieb pre dospelých, Hlavná 1/1, Zavar
sa uznáva za vinného, že
dňa 18.01.2017 v čase asi o 09: 30 hod. v spoločenskej miestnosti Domovu sociálnych služieb pre dospelých na adrese Hlavná 1, Zavar, vytiahol nôž bledohnedej farby s plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele približne 10 cm a priložil ho ku krku Kornela Q., ktorý je osobou trpiacou ťažkou duševnou chorobou diagnostikovanou ako ťažká duševná zaostalosť, v dôsledku ktorej je odkázaný na ústavnú starostlivosť s permanentným dohľadom, a žiadal, aby mu dal Kornel Q. svoje cigarety, pričom mu povedal, že ho zabije, ak mu cigarety nevydá
t e d a
použil proti inému hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. , § 36 písm. c) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného J. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom DSS Zavar, Hlavná 1/1, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný N. J. neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov doc. PhDr. O. N., O. K., O. J., K.. S. S., E. C., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia K.. A. C. k znaleckému posudku č. 8/2019, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol so súhlasom strán prečítaný znalecký posudok č. 9/2019 rovnakej znalknye a postupom podľa § 269 Tr. por. sa oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi: odpisom registra trestov obžalovaného, výpisom jeho priestupkov z ústrednej evidencie MV SR, správou DSS k správaniu sa obžalovaného (č.l. 146), rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 11Ps/2/2010 (č.l. 139), rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 16Ps/2/2015 a s uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 26Ps/9/2014.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustil obžalovaný ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah výpovede obžalovaného, jednotlivých svedkov, ako ani obsah znaleckých posudkov a vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, vyrovná sa s obhajobou a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Napokon zápisnice o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje skutkové zistenia opiera.
K výroku o vine obžalovaného.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel. Bránil sa tvrdením, že poškodenému Lakatošovi žiaden nôž na krku nedržal. Skutok mal vidieť iný klient zariadenia Roman I., avšak tento si ho vymyslel.
Obrana obžalovaného bola vyvrátená očitým svedkom skutku O. K., ktorá v zariadení, kde je obžalovaný umiestnený, pracuje ako sestra. Po tom, čo bola zavolaná do spoločenskej miestnosti iným klientom videla, že obžalovaný držal poškodeného Kornela Q. zozadu a pod jeho krkom držal v pravej ruke kuchynský nôž, pričom sa od Lakatoša domáhal cigarety a hovoril mu, že ak mu ju nedá, tak ho zabije. Obžalovaný držal bežný kuchynský nôž asi o dĺžke 20 cm s bledohnedou rúčkou. Sama obžalovaného prehovorila, aby Q. pustil a potom incident oznámila riaditeľke DSS a hlavnej sestre. Nôž sa následne nachádzal na ošetrovni a potom ho asi zlikvidovali. Výpoveď očitej svedkyne skutku bola potvrdená výpoveďou svedkov PhDr. O. N. a O. J.. Svedkyňa O. J. pracuje v predmetom zariadení ako hlavná sestra. O skutku sa dozvedela do sestry O. K. buď v deň skutku, alebo deň nasledujúci. O. K. jej vtedy povedala, že obžalovaný mal konflikt s J. Q. ohľadom cigariet, pričom obžalovaný sa poškodenému pri konflikte vyhrážal kuchynským nožom, ktorý mu priložil na krk. Následne, keď incident riešili s obžalovaným sa jej obžalovaný ku skutku priznal a ľutoval ho. Svedkyňa doc. N.. O. N. pracuje v zariadení DSS ako riaditeľka. Vo svojej výpovedi potvrdila, že sa o skutku dozvedela od hlavnej sestry O. J., ktorá ju informovala, že obžalovaný bol agresívny a na J. Q. vytiahol nôž a vyhrážal sa mu sním. Následne mala s obžalovaným pohovor, kde sa jej obžalovaný ku skutku priznal a sľúbil, že sa to už opakovať nebude.
Zo znaleckého posudku č. 8/2018 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia K.. A. C. a jej výpovedi na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný aj vzhľadom na svoj duševný stav (mierna duševná zaostalosť a dissociálna porucha osobnosti) mohol v čase skutku rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Jeho ovládacie schopnosti boli čiastočne znížené pre prevahu pudových, zištných a egocentrických pohnútok.
Výpoveďou očitej svedkyne skutku O. K., ktorá je podporená výpoveďou svedkov O. J. a doc. N.. O. N., ktorým sa obom naviac obžalovaný sám ku skutku priznal a ľutoval ho, bez rozumných pochybností vyvracia obranu obžalovaného, ktorý spáchanie skutku poprel. Proces vykonaného dokazovania preto bez najmenších rozumných pochybností vylúčil iný záver ako ten, že obžalovaný svojim úmyselným konaním priamym naplnil všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., keďže proti poškodenému Kornelovi Q. použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci (cigarety) a čin spáchal s nožom, tzn. závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Znaleckým dokazovaním bolo zároveň preukázané, že skutku sa obžalovaný dopustil ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt. Skutku sa síce dopustil v stave čiastočne zníženej ovládacej schopnosti, tzn. v stave zníženej príčetnosti, avšak uvedený stav nemá vplyv na vyslovenie jeho nepríčetnosti.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že sa skutku dopustil aj závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe (chorej osobe) v zmysle § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák.
Zo znaleckému posudku č. 9/2018 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia K.. A. C. je zrejmé, že poškodený J. Q. trpí závažnou duševnou poruchou (ťažká duševná zaostalosť), ktorá sa u neho prejavuje nedostatočne rozvinutým myslením (na úrovni 3-6 ročného dieťaťa), pričom v jeho prípade i o vrodenú poruchu. V zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. je poškodený Kornel Q. jednoznačne osobou chorou.
Podľa § 139 ods. 2 Tr. zák., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
Ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zák. predstavuje výkladové pravidlo na použitie osobitného kvalifikačného pojmu - chránená osoba. Na to, aby páchateľ trestne zodpovedal i za tento osobitný kvalifikačný znak, trestný čin by musel byť spáchaný práve v súvislosti so stavom poškodeného Q. ako chorej osoby. Samotná skutočnosť, že poškodený Lakatoš je chorou osobou nepostačuje, pretože zavinenie obžalovaného (vrátane vedomej nedbanlivosti) sa musí vzťahovať práve na stav poškodeného.
Z procesu dokazovania je zrejmé, že obžalovaný Kriho sám trpí ľahkou mentálnou retardáciou, ktorá sa u neho prejavuje simplexným myslením s poruchami spávania a dissociálnou osobnosťou, ktorá je charakteristická nedostatkom vyšších citov, emočných väzieb k druhým ľuďom, nerešpektovaním sociálnych a morálnych noriem a bezcitným nezáujmom. Dissociálne rysy sa u obžalovaného objavili už v útlom veku, kedy mal konflikty s inými deťmi v materskej škôlke a pre výbušnosť a neovládateľnosť bol preradený do osobitnej školy. Agresivitou a násilím voči rodičom a pedagógom si vydobíjal svoje požiadavky.
Svedkyňa doc. N.. O. N. ako riaditeľka predmetného DSS uviedla, že v zariadení je umiestnených cca 120 klientov, z ktorých je asi 70 označených za problémových, pričom konflikty sú medzi umiestnenými v podstate na dennom poriadku. Občas stačí, že sa na seba iba pozrú, prípadne prepnú TV na iný kanál. Svedkyňa O. J. uviedla, že najčastejším dôvodom impulzívneho konania medzi umiestnenými sú dlhy, ktoré navzájom medzi sebou majú (najčastejšie cigarety), čo mal byť podľa jej vedomosti i tento prípad, kedy poškodený dlhoval obžalovanému cigarety.
Z vykonaného dokazovania je možné dospieť k záveru, že v tomto prejednávanom prípade spáchala trestný čin jedná chorá osoba na inej chorej osobe. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že dôvodom spáchania skutku bol incident medzi obžalovaným a poškodeným ohľadom cigariet. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nie je možné dospieť k záveru, že práve stav poškodeného Q. by bol akousi pohnútkou obžalovaného na spáchanie skutku, čo vylučuje záver o úmysle obžalovaného, ktorý by sa vzťahoval na osobitný kvalifikačný znak podľa § 139 ods. 1 písm. f) Tr. zák. Inými slovami, zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že obžalovaný sa skutku dopustil na poškodenom práve z dôvodu, že poškodený je osobou chorou, čo by mu napríklad spáchanie skutku uľahčovalo. Prípadná vedomá nedbanlivosť obžalovaného (§ 16 písm. a) Tr. zák.) bola podľa presvedčenia súdu taktiež vylúčená a to znaleckým posudkom č. 8/2019, ktorého závery týkajúce sa rozumovej vyspelosti obžalovaného v dostatočne rozumnej miere vyvolávajú pochybnosti o tom, že si obžalovaný skutočne uvedomoval, že sa skutku dopúšťa na chorej osobe. Z uvedených dôvodov súd upravil právnu kvalifikáciu skutku vypustením osobitného kvalifikačného znaku - na chránenej osobe.
K výroku o treste.
Pri úvahe o druhu a výmere trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 Tr. zák., prihliadol súd na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe porušenia objektu chráneného Trestným zákonom, zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Za existencie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Tr. zák. (spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby - ľahká mentálna retardácia v spojení s dissociálnou poruchou osobnosti) a absencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zák., mohol súd po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému ukladať trest v zákonnej výmere určenej podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. v rozsahu 7 rokov - 9 rokov.
Pri hodnotení osoby obžalovaného majú okrem údajov vyplývajúcich z jeho registra trestov a výpisu priestupkov nepochybne relevanciu i údaje vyplývajúce zo znaleckého posudku K.. A. C. č. 8/2009 rozvedené už vyššie, údaje vyplývajúce z hodnotenia správania sa obžalovaného v DSS Zaver, údaje o jeho pozbavení na spôsobilosti na právne úkony a i údaje poskytnuté svedkami doc. PhDr. O. N., O. J. a O. K. o jeho správaní sa v DSS.
Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.09.2010, sp. zn. 1T/130/2010 už bol odsúdený za spáchanie rovnakého trestného činu a to zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov, pričom dňa 02.01.2013 mu bol trest odpustený amnestiou a v súčasnosti sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol.
V evidencii priestupkov MV SR nemá obžalovaný žiaden záznam.
Zo hodnotenia správania sa obžalovaného z DSS Zavar vyplýva, že menovaný má odo dňa 11.04.2013 evidovaných 39 poznatkov o nevhodnom správaní sa, pričom v 13-tich prípadoch sa jedná o záznamy, že napadol fyzicky iného umiestneného. Posledný záznam o negatívnom správaní je zo dňa 03.05.2017.
Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 07.02.2011, sp. zn. 11Ps/2/2010 bol obžalovaný celom pozbavený na spôsobilosti na právne úkony, pričom mu bol ustanovený opatrovník, ktorého osoba bola následne zmenená uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 03.02.2015, sp. zn. 26Ps/9/2014.
Svedkovia doc. PhDr. N., J. a K. v podstate zhodne uviedli, že správanie sa obžalovaného v DSS je kolísavé a veľmi záleží i od toho, ako sa menovaný zapája do aktivít. Aktuálne je zaradený v divadelnom krúžku a jeho správanie je dobré a spolupracuje s personálom. Dodali, že deď je menovaný zapájaný do aktivít, má pocit vlastnej dôležitosti a vtedy je pokojný a spolupracuje bez problémov. Keď je zapojený iný umiestnený, prestáva spolupracovať. Jeho správanie je však neporovnateľne lepšie ako pred skutkom. Na jeho správanie podľa názoru svedkov má vplyv i vedené trestné stíhanie, kedy si obžalovaný uvedomuje možné konzekvencie. Uvedené tvrdenie svedkov potvrdila i znalkyňa MUDr. C. s tým, že obžalovaný si doposiaľ myslel, že keď je pozbavený na spôsobilosti na právne úkony, tak nie je trestne zodpovedný. Prebiehajúce trestné stíhanie na neho zaúčinkovalo ako určitá brzda.
Zo znaleckého posudku č. 8/2019 znalkyne K.. A. C., ako už bolo uvedené vyššie vyplýva, že schopnosť obžalovaného ovládať svoje konanie bola v čase spáchania skutku čiastočne znížená. V znaleckom posudku znalkyňa nenavrhla uložiť obžalovanému ochranné liečenie, čo odôvodňovala tým, že je permanentne pod dohľadom psychiatria v chránenom prostredí DSS. Na hlavom pojednávaní však dodala, že v prípade, ak by menovaný nebol umiestnený v DSS, uloženie ochranného psychiatrického liečenia by v jeho prípade bolo dôvodné a to za účelom poskytovania medikácie, ktorá tlmí jeho agresívne sklony.
Vychádzajúc z výsledkov procesu dokazovania, prihliadajúc pri tom na účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že v prípade obžalovaného, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, prihliadajúc pritom na jeho zdravotný stav, je možné za súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania v zmysle aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. vo výmere 2 roky s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov. Trest uložený obžalovanému v takejto výmere za súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia považuje súd za dostatočne represívny na dosiahnutie jeho účelu tak z hľadiska individuálnej ako i generálnej prevencie trestu.
Poškodený J. Q. si prostredníctvom ustanoveného opatrovníka riadne uplatnil nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 Eur. S poukazom na výsledky procesu dokazovania súd konštatuje, že na rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. a poškodeného odkázal s jeho nárokom na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.