Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-50-2018.pdf
PDF · 178.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2019 v konaní pred senátom zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kollára a členov senátu Vladimír Kapusta a Eva Dobrotová v trestnej veci obžalovaného Y. V. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a iné takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. V. H. G. O. T. H. B., nar. XX.XX.XXXX P. D. V., Č., trvale bytom U., j e v i n n ý , že dňa 26.12.2017 v presne nezistenom čase po 15.30 hodine prišiel do priestorov rodinného domu s popisným číslom XXX/X v obci U. na ulici O., ktorého vlastníčkou je a v ktorom zároveň býva jeho priateľka H. T., B.. XX.X.XXXX, O. X. U., O. D. XXX/X spolu s ich maloletou dcérou, kde po príchode do rodinného domu obvinený uzamkol vonkajšiu bránu domu a dvere domu majiteľkinými kľúčmi a po tom ako vošli spoločne do priestorov domu povedal, že sa budú rozprávať, aby vyriešili ich problém, pričom H. T. sedela v obývačke na gauči, v rukách držala ich maloletú dcéru a počas rozhovoru, jej začal hovoriť, že určite ich dcéra nie je jeho, že sa „kurvila s niekým iným", začal jej vulgárne nadávať a následne k nej pristúpil a začal ju najprv biť otvorenými dlaňami a následne päsťami do oblasti tváre, po celom tele a chrbte, škrtil ju, na čo sa H. T. bránila a chcela z gauča odísť, v čom jej páchateľ bránil a zakaždým ju sotil späť na gauč, aby nemohla odísť, pričom sa neustále snažila upokojiť ich maloletú dcéru a zároveň sa jej vyhrážal nech sedí, že z domu odíde, keď jej to povolí, že ju zabije a potom zabije seba kým prídu policajti, počas tohto šiel vziať do kuchyne nôž a po celý čas ho potom držal v ruke a hovoril, nech si sadne, že ju zabije, stále sa chcel rozprávať, pričom jej vzal mobilný telefón, aby si nemohla zavolať pomoc a bránil jej zavolať si pomoc tým, že jej opakovane bránil volať o pomoc cez okno tým, že jej držal ruku na ústach a sotil ju na zem, čo spravil niekoľkokrát počas hádky, kde ju hodil na zem a zakrýval jej ústa a škrtil ju, pričom ho H. T. počas tohto incidentu opakovane žiadala, aby sa ukľudnil a opustil jej dom a odišiel, čo on odmietol a zotrval v rodinnom dome napriek týmto výzvam, na čo následne H. T. po nejakom čase, keď bola v spálni využila situáciu, kedy obvinený išiel von fajčiť a z rodinného domu ušla tak, že musela preskočiť vonkajšiu bránu k susede odkiaľ zavolala na políciu, čím obvinený Y. V. takto svojím konaním spôsobil H. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U. O. D. XXX/X pomliaždenie palca ľavej ruky s opuchom, pomliaždenie oboch ramien s podkožnými krvnými podliatinami, pomliaždenie oboch predlaktí s podkožnými krvnými podliatinami, pomliaždenie ľavého zápästia s podliatinou s dobou liečenia a PN v trvaní 14 dní,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. XT XXX/XXXX Z. J. XX.XX.XXXX, L. J. XX.XX.XXXX uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov,
t e d a
inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím,
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
neoprávnene zotrval v obydlí iného,
inému ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. d) Trestného zákona,
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4, 5, § 39 ods. 1, 3 písm. e), § 41 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný Y. V. na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2018 uviedol, že sa cíti byť nevinný. Ďalej dodal, že prišiel na rozdiel od toho, ako to tvrdí prokuratúra a polícia, do ich domu. Odvodzuje to z toho, že sa v roku 2014 nasťahovali do U., sú spolu už 14 rokov. Aj keď je žena vlastníčkou nehnuteľnosti, oni tam prišli s určitou sumou peňazí a to milión korún českých. Jedná sa o rodinný dom, ktorý darovala žene jeho svokra, ktorá tam má právo doživotného bývania a to bola jedna z podmienok. Dom sa na komplet prerobil. Peniaze boli však v prvom rade jeho. Zobratí neboli a ani nie sú, pretože manželka sa dlho rozvádzala asi 6 rokov s bývalým manželom a striedavo žili v ČR a na Slovensku. Je pravdou, že prišiel do rodinného domu 26.12.2017. Presný čas si nepamätá, je možné, že to bolo po 15.30 hod.. Prišiel autobusom z ČR najprv do Zvolena, potom do Dobrej Nivy, kde ho čakala poškodená aj s dieťaťom. Ona ho zaviezla do toho domu. Po tom, ako vošli dnu, keďže boli Vianoce, vyložil v obývačke darčeky. Pokiaľ je v obžalobe uvedené, že uzamkol vonkajšiu bránu domu, je to pravda, robí to vždy. Nie je pravdou, že by uzamkol vchodové dvere domu. Nie je na to dôvod a okrem toho, že poškodená mala kľúče od domu, tieto mal od domu aj on. Pokiaľ hovoril o tom, že položil kľúče na bar, jednalo sa o kľúče poškodenej. Po tom, ako sa vyložili darčeky, sedeli pri stromčeku a tu nastáva celý ten problém. Debata s poškodenou nezačala tým, že mal povedať poškodenej, že dcéra nie je jeho, pýtal sa poškodenej na záležitosť starú deväť rokov a nevie, prečo sa to vtedy pýtal prvý krát. Nevie, ako presne na to prišla reč. Na tomto celom sa to zlomilo. Ona na to zareagovala hysterickým revom, že to určite robil tiež. Potom sa do toho montovala aj záležitosť, že robil s drogami. Nevie, čo všetko sa tam povedalo. Nehovorí, že tam nezvýšil hlas, ale sa snažil situáciu ukľudniť, pretože poškodená začala behať z jednej strany na druhú, k oknu, vyhrážať sa políciou, pričom stále držala na rukách dieťa, ktoré hystericky kričalo pre jej krik a možno aj pre jeho. Nie je pravdou, že by mal poškodenú najprv biť otvorenými dlaňami a následne päsťami do oblasti tváre, po celom tele a chrbte a škrtil ju, pretože aj keď je tam nejaká lekárska správa, bol by jej, keďže má 100 kg, spôsobil určite nejaké viditeľné zranenia. Absentuje v lekárskej správe akákoľvek zmienka o zranení tváre a stopách po škrtení. Jeho žena trpela fyzickým
a psychickým týraním od bývalého manžela, celú dobu je ambulantne liečená u množstva psychiatrov, dokonca si dva krát siahla na život, o čom sú aj záznamy. Veľmi ťažko sa mu o tom rozpráva, o celej veci je robené veľké haló. Išiel k nej z princípu ju ukľudniť, aj keď dostal milión faciek. Pamätá si, že chytila smaltovaný hrniec a udrela ho do lakťa. Pokiaľ hysterčila, je možné, že keď k nej pristúpil, že ju chytil za ramená, za ruky. Pokiaľ aj mala nejaké zranenia na palci, tak to rozhodne nie je prejav útočného zranenia alebo na zápästí. Tvrdí, že na ňu neútočil. Nie je pravdou, že by bránil poškodenej odísť z gauča, hoci ona to tak mohla vnímať. Nie je pravdou, že by sa vyhrážal žene, že ju zabije. Nie je pravdou, že by bol išiel do kuchyne vziať nôž a pokiaľ je v spise nejaký oranžový nôž, tak by chcel vedieť, či na tom nožíku sú odtlačky jeho prstov. Takisto nie je pravdou ani následná veta v obžalobe, že nôž mal držať v ruke a hovoriť poškodenej nech si sadne, že ju zabije. Pokiaľ sa uvádza, že mal brániť poškodenej zavolať si pomoc tým, že jej mal vziať telefón, jednalo sa o telefón mobilný, ale zároveň poukazuje aj na to, že v dome bolo x ďalších telefónov, či už s kartou alebo bez SIM karty, čo nebránilo z neho volať prípadne políciu. Pokiaľ by mala byť pravda to, že jej mal držať ruku na ústach a opakovane jej zakrývať ústa, tak určite by mala nejaké známky takéhoto konania na ústach ako aj po škrtení. To škrtenie je v obžalobe už uvedené po druhý krát. Nie je pravdou, že by poškodená mala opakovane žiadať, aby opustil jej dom, ona by to nikdy takéto niečo nepovedala. On sa len snažil, aby poškodená sa ukľudnila, čo sa aj podarilo. Ona išla s dieťaťom do spálne a uspávala dieťa a tým to pre neho haslo. V čase, keď poškodená uspávala dieťa, stál pri bare, celý čas plakal. Nie je pravdou, že by bol vonku išiel fajčiť, nebol vonku. Od barového pultu je asi meter k vchodovým dverám a ona okolo neho prechádzala. Boli od seba možno pol metra, ona prešla odomknutými vchodovými dverami. Obžalovaný si myslel, že ide buď do pivnice alebo niekam inde a vôbec ho nenapadlo, že kam ide a len následne počul lomcovať bránou, to trvalo asi 2-3 minúty. Keby chcel zamedziť poškodenej opustiť dom, tak to urobí už pri vchodových dverách. Pokiaľ by sa mu to tam nepodarilo, tak určite to zvládne pri vchodovej bráne. On sa potom zobral, odišiel z domu, chodil po dedine, x krát okolo neho tá hliadka prešla. Potom išiel smerom na Zvolen, vtedy prešla asi piaty krát okolo neho a vtedy ho zbalili. To, čo mu poškodená urobila, že mu bola neverná, to jej nikdy neurobil a žije s tým 9 rokov. To, že na to reagovala ona arogantne, to ho zamrzí, aj rozčúli. Je však čistý nezmysel to, čo tvrdí obžaloba, že tam išiel niekoho potrestať, týrať, zbiť alebo ktovie čo ešte. Keby vyšetrovateľ aspoň vyšetril tie úkony, ktoré sa s ním vtedy robili, že to má byť vyšetrovanie a nie usvedčovanie. Vyšetrovateľ počas doby zadržania v CPZ sa mu tam chodil vysmievať, myslí tým národnostné urážky a z celého jeho správania pochopil, že by to tak malo byť. Nevidel tam žiaden kus vyšetrovania, ba práve naopak. Nie je to komplot polície, ale hlúposť jedného konkrétneho hlúpeho človeka. Súd to môže brať ako vyviňovanie. Nehnevá sa na svoju ženu, hnevá sa na celý tento postup a je to až nepochopiteľné. Pokiaľ došlo k zmene výpovede poškodenej a tvrdí sa, že sa to udialo až po tom, keď ho navštívila vo väzbe tak tvrdí, že sú tam návštevy robené za sklom a aj nahrávané a nič také sa tam neodohralo. Pokiaľ vyšetrovateľ písal o domácom násilí a týraní tak mu povedal, že sa to dá následne zobrať späť kedykoľvek. Toto je dôvod na prešetrenie inšpekciou, ktorá doposiaľ nebola, ten vyšetrovateľ musí mať nejaký etický kódex. Vo Zvolene na polícii nezažil nič pozitívne. Pokiaľ bola poškodená raz na ošetrení a potom jej polícia kázala ísť na ošetrenie aj druhý krát, čo odmietla s tým, že jej nič nie je, tak ako je možné, že bol pribratý znalec a ten sa vyjadroval aj k tomu, ako sa jej tie zranenia mali stať a že sa potom nemohla venovať starostlivosti o dieťa, však kto by sa o to dieťa staral, keď nie ona. Ono je to možno štandardný postup, ale on to vníma ako vyšetrovanie v jeho neprospech. Keď bol vyšetrovaný duševný stav poškodenej, tak prečo nebol aj jeho? Tvrdí, že z ničoho je urobená veľká vec. V decembri 2017 býval po vzájomnej dohode s poškodenou v ČR. Dôvodom bola vec, ktorá sa riešila na tomto súde v roku 2016. Určite odtiaľ nebol vyhodený. Od 01.01.2017 do 18.08.2017 bol každý deň v predmetnom dome. Potom dal výpoveď v práci a tak sa rozdelili, ale nerozišli. Potom, ako išiel na úrade práce, tam ešte bol v mesiaci september, október. Následne chodieval približne 2-3 krát do mesiaca po vzájomnej dohode do U.. Pravdepodobne tam aj prespal. Vždy, keď tam došiel, tak mali spolu aj sex. Ppočas obdobia mesiaca august až december - mohol kedykoľvek prísť do domu, aj bez povolenia. Nemyslí si, že keby prišiel neohlásene a zaklopal na okno, že by ho vyhodila. Nemusel jej dopredu volať, bol s ňou v každodennom telefonickom kontakte, aj emailovo. Pri návštevách mávali hádky, ale nie také ako sa prejednávajú. Pokiaľ by sa aj hádali tak len slovne. Ženu by nikdy neudrel. V predmetnom dome žila poškodená, ich spoločné dieťa a dieťa poškodenej z prvého manželstva. Pokiaľ sa týka spoločného dieťaťa, to sa narodilo XX.XX.XXXX. To druhé dieťa malo v tom čase 16 rokov, v čase skutku doma nebolo. V deň skutku prišiel do U. na pozvanie ženy, v ten deň dokonca telefonicky komunikovali. Nevie sa vyjadriť, prečo nebol v tom dome na Štedrý deň, možno kvôli spojom. Pokiaľ tvrdil, že položil kľúče na bar, ktoré mali byť poškodenej, týmito zatváral vchodovú bránu. Do toho tégliku, čo ich vložil, tam sú aj iné kľúče od domu, od bráničky. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo nezamkol vchodovú bránu svojimi kľúčmi, tie kľúče vtedy mal so sebou. Vchodovú bránu zamkol preto, lebo to robí stále. Jeho žena nezamyká nikdy,
v tomto je nezodpovedná a majú veľký dvor. On videl poškodenú vychádzať z vchodových dverí vonku, však išla popri ňom. Spoločné dieťa bolo v tom čase v spálni, lebo ho tam predtým poškodená uspávala. Poškodenú už nevidel prichádzať späť do domu. Z domu odišiel preto, lebo už nevládal. Najprv ho to aj v prvej chvíli napadlo, či šla volať políciu, susedu, aby sa tam nehádali pred ľuďmi. Pre neho to bol vyčerpávajúci psychický zážitok, hoci to netrvalo dlho. Pre neho bolo podstatné, že dieťa ležalo, spalo. Vedel, že poškodená je niekde opodiaľ a dieťa spalo v ohrádke. Z dvora sa dostal von tak, že preskočil bránku. Nevie, prečo si neodomkol. Ten telefón, o ktorom hovoril, že sa jednalo o mobilný telefón, je to v podstate jeho telefón, ktorý bol počas toho obdobia jednak na bare, jednak vo vrecku a určite nebola to úloha, aby sa jej znemožnilo zavolať na políciu. Tie ďalšie mobilné telefóny boli poškodenej, jej dcéry a možno aj jeho. Nevie, na koho sú písané. Pokiaľ volal z mobilného telefónu, tak to bolo z toho dôvodu, že tam bol paušál s neobmedzenými volaniami. On sám mal telefón na kredit a dobíjanie. Počas návštev mohol normálne využívať zariadenie kuchyne. Na poškodenej videl bezradnosť, zúfalosť. Neprišiel na to, že by mu mala poškodená niekedy klamať. Už prvotná výpoveď poškodenej nie je úplne z jej úst. Podľa neho si taká osoba, ktorá už zažila týranie alebo podobné veci, môže myslieť, ale on jej do hlavy nevidím. Myslí si, že ju však pozná. Je možné, že sa vtedy bála. Ona zle reaguje aj na krik. Je dosť možné, že sa aj bála. Na otázku prokurátora, či si vie vysvetliť, že sa mala poškodená ukľudniť, uspávať dieťa, nechať dieťa doma a ísť volať na políciu, obžalovaný odpovedal, že to vysvetľuje jej skúsenosťami z minulosti. Ona proste nevedela, ako z toho vycúvať, videl na nej, že sa hanbí.
Vo veci bola vypočutá aj poškodená H. T., ktorá uviedla, že s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti asi do septembra 2017, potom mu tam zrušila trvalý pobyt. Dôvodom, prečo tak urobila, boli v prvom rade dlhy obžalovaného, v druhom rade aj to, že medzi nimi vznikali menšie konflikty slovného charakteru, pričom si myslela, že keď to spraví, tak si obžalovaný uvedomí, že to myslí vážne, nemienila mu rušiť trvalý pobyt natrvalo. Chodieval potom k nim vždy vtedy, keď dostal peniaze z ÚPSVaR, polovicu peňazí dal na dieťa ako aj na úhradu dlhov, sem - tam sa vyskytli obdobia, že bol častejšie ako raz za mesiac. Naposledy pred skutkom tam bol asi pred desiatimi dňami. Návšteva 26.12.2017 bola vopred dohodnutá, ona ho pozvala na Vianoce. Následne poškodená vypovedala zhodne ako v spise na čl. 84-87, kde uviedla, obžalovaný jej povedal, že sa budú teraz rozprávať, čo ona nechápala. Vravel jej, že s kým sa kurvila, keď bol vo väzbe, z čoho ostala zarazená a nechcela sa o tom rozprávať a pokiaľ bude vulgárny, bude lepšie aby odišiel. Nechcel to riešiť. Začal byť nahnevaný, vravel jej, že sa má priznať. Ide o vec z roku 2010 a nechcela to riešiť. Aj ho chápala, že je rozčúlený. Ona je temperamentnej povahy, tak mu povedala niečo čo ho rozčúlilo, vzal tanier a hodil ho do kuchyne. Povedala mu, že bude lepšie ak odíde, na čo uviedol, že až keď sa dorozprávajú. Na to začalo dieťa plakať, postavila sa a chcela ho ísť odprevadiť, na čo ju strčil, nech si sadne. Začala hádka o tom, či si to vysvetlia a kedy si to vysvetlia. Keď ju nechcel pustiť, začala byť výbušná, možno neodhadla situáciu, možno vec zveličila, tak začala utekať k oknu, že bude kričať, že je tu Y. V., na čo ju on ukľudňoval, aby dieťa neplakalo. Následne sa vzájomne urážali, strkali do seba, že kto pôjde preč, pričom on chcel stále riešiť ich intímnu záležitosť. Potom sa nejako snažila dostať ku dverám, do ktorých si on stúpol a mala dojem, že má v ruke nôž. Po príchode policajtov, keď to riešili si všimla, že na linke je len oranžový, tak nevie ako to mohlo byť. Nechce mu ublížiť, chce byť fér, preto si nie je istá, či v ruke niečo mal. Ona mala pocit, že hej, lebo aj povedal, že ju zabije a aj seba a kto vychová dieťa. Nechá sa ľahko vytočiť a je pravdou, že je psychiatrický pacient, ale nie je blázon. Je labilnejšej povahy, myslí si, že ju strašil, avšak vtedy nevedela čo sa ide diať a podnecovalo to v nej strach, pričom ich dcéra veľmi kričala. Potom nejako prebehla okolo neho do kúpeľne, si myslela, že sa tam zamkne, avšak stále ju dobehol a vravel si svoje o rozprávaní sa, stále ho odstrkávala, on stále naťahoval ruky, aby utíšila dcéru. Potom prebehla do spálne, nakoľko jej povedal, že má ísť tam a ju uspať, čo si ona v tom momente nevedela predstaviť. Potom sa snažila kričať z okna, že bude vyskakovať, na čo sa ju snažil stiahnuť do vnútra a riešil prečo kričí, ho vyháňa, následne si kľakol, že ju miluje. Potom chcel držať v rukách dcéru, avšak sa mu ju bála dať, nakoľko potom kričal, že je kurva, že dieťa nie je jeho, čo ju urazilo. Ona mu dieťa dať nechcela, na čo zobral uterák a s tým uterákom ju akoby bil pri tom ako ju čičíkala. Snažila sa mu vysvetliť, že ho chápe, ho ukľudniť. Na to si išiel vziať jedlo a potom keď dcéra zaspala pociťovala strach a zamkla dcéru, pričom si myslela, že on ide fajčiť, tak sa obula a potichu vybehla von privolať pomoc. Ešte za ňou kričal, že mu chce stále len zle. Bola prekvapená, že za ňou nejde, pričom si prisunula kôš a preskočila bránu. Utekala k susede, od ktorej volala políciu. Na to sa vrátila späť, kedy on v dome už nebol, aby skontrolovala dieťa. Potom keď prišli policajti vlastne zistila, že kľúče nie sú v zámke, že nebola celý čas zamknutá a boli položené na bare. On musel preskočiť tiež bránu, pretože sa nemal ako dostať preč. On kľúče nemá. Ona nechce, aby išiel do väzby, aby ho niekto trestal, pričom ju nenapadlo, že ho budú zatvárať. Vie, že urobil zlú vec, je z toho zmätená. Ani ju nenaháňal keď chcela odísť, on to periférne videl. V tej chvíli mala strach,
pričom ju nikdy nebil, ani jej neublížil, ani netýral. Myslí si, že keby chcel tak jej ublíži. Dal jej facku, čo bolo prvýkrát a aj sa jej ospravedlnil, z čoho sa sám zľakol. V predchádzajúcich výpovediach sa píše, že ju bil päsťami do tváre, s čím nesúhlasí, nakoľko by vyzerala ináč a nebil ju päsťami do tváre, ale sa ju snažil posadiť a riešiť s ňou problém. Stále ju chytal, preto mala modriny na rukách. Bola to reťazová reakcia pri hádaní sa, ale keby jej chcel za tú hodinu ublížiť, tak to spraví. Vtedy keď tak vypovedala bola o tom presvedčená, bola v šoku. V živote na ňu nezdvihol ruku ani k ničomu ju nenútil. Zamknutá určite nebola a ohľadom noža si uvedomila, že oranžový nôž v jeho rukách nevidela, lebo bola presvedčená, že on má hnedý, ale ten tam nebol. Chcela ho donútiť zrušením trvalého pobytu, aby sa zmenil, myslela si, že to prospeje ich vzťahu. V čase skutku nemal kľúče od domu a tiež nemal zákaz ísť do domu. Po príchode zamkol tú veľkú bránu, ale dvere na dome nezamkol, čo bola asi sila zvyku. Kľúče nevedela kde boli a až potom zistila, že celý čas boli k dispozícii na barovom pulte ako vždy. Mala možnosť sa dostať ku kľúčom, neriešila či je zamknutá, nakoľko brala, že je zamknutá a ani ju nenapadlo sa pozrieť na bar. Zo začiatku aj mala možnosť odísť z domu, ale potom si vždy stúpol medzi dvere a dohováral jej, že nech nejde, avšak nevie, čo by sa stalo, keby pritvrdila. Proste to neskúšala na neho fyzicky tlačiť, len on jej vravel, že nepôjde preč. Chvíľkami jej fyzicky bránil odísť, chvíľkami nie, proste ju posadil na tú sedačku, ona sa vždy zošuchla a potom ona prebehla do kúpeľne, kde jej povedal, že má ísť do spálne. Z tej spálne potom odišla z domu. Len pri tom ako prichádzali do domu sa jej zdal zvláštny. K susede p. U. je to asi 50 metrov. Z domu do dvora sa dostala tak, že bežala, skúšala kľučku, bolo zamknuté na hlavných dverách. Dom bol odomknutý, ale brána bola zamknutá, preto použila kôš na jej preskočenie. Počas konfliktu kričala asi dvakrát z okna o pomoc. Na blízku však nikoho nevidela. K nadávkam uviedla to, že jej nadával len do kuriev a vravel prečo to urobila. Vulgarizmy padali z oboch strán, išlo o emócie. Fyzicky na ňu útočil tak, že ju chcel upokojiť, posadiť, lebo malá kričala a vravel jej čo robí, že to je kvôli nej a preto ju chytal za ruky a driapal ju a chcel ju stále posadiť, pričom dlaňami ju proste plieskal a dal jej jednu facku. Potom sa jej ospravedlnil, nebil ju po tvári a padla len jedna facka a potom ešte jedna v kúpeľni. Nebola to facka, proste ju tak trafil do hlavy ako ju chcel chytiť, aby sa postavila, pretože sedela a zemi. Nebil ju po hlave, ani po chrbte a po tvári ju určite nebil päsťou, ani po tele. Zo začiatku pri hádke jej tvrdil, že musí tam sedieť, nikam neisť a povedal, že zabije ju a seba a kto potom vychová dcéru. Opätovne uviedla, že jej povedal, že má sedieť, budú sa rozprávať a neodíde kým mu to nevysvetlí. Vždy ju posadil do kresla a preto sú tam tie modriny na rukách. V kuchyni mu povedala, že zavolá políciu na čo jej povedal, že zabije seba a ju a nikam nepôjde, lebo zabije seba a potom ju. K nožu uviedla, že si myslela, že má ten nôž, o čom bola presvedčená, ale tam ležal iný nôž. Ona videla proste v tú chvíľu, že má hnedý nôž, ktorý bol inde v kúpeľni. Nie je si istá, či držal nôž, pretože bola zarazená keď to išli fotiť, že prečo fotia oranžový nôž a nie hnedý. Po príchode si vypýtal od nej mobil, niekomu zavolal, že je v poriadku a začali riešiť ten problém a potom už telefón neriešila. On si mobil vypýtal. Mobil bol jej, ona ho chce kvôli fotkám. Dvakrát jej bránil zavolať pomoc, raz v obývačke, keď ju sotil a druhýkrát keď ju sotil na posteľ k malej. Zakrýval jej ústa, aby bola ticho, aby nekričala lebo sa ich dcéra bojí a škrtil ju. Vravela mu zároveň, že bude lepšie keď pôjde preč, že nič nevyriešia. Keď odchádzala z domu, on stál pri bare, jedol a zrejme si šúľal cigaretu, ona sa obula a myslela si, že bude bežať, ale nič sa nedialo. Po konflikte ju bolel palec na ruke, ale o nič nešlo, nemala nič zlomené a mala modriny po rukách z toho ako ju dával sedieť. Iné následky nemala. Ona navštevuje 12 rokov psychiatra a keď otehotnela prestala k nemu chodiť. Mala stanovenú 12 rokov zlú diagnózu. Po pôrode sa jej potom stav zhoršoval, mala smutné nálady, bola výbušná, mala výkyv nálad. Uvedené sa učí dať do rovnováhy, preto dostala na to lieky od MUDr. Gemzu. Diagnózu si veľmi nepamätá, pričom lekár jej vysvetľoval, že je buď veľmi utlmená alebo veľmi energická, že nemá medzitým takú rovnováhu, pričom musí mať veci na svojom mieste, je podráždená keď tam nie sú. Aj MUDr. Štrbianová jej dala zlú liečbu, pričom brala neprimerane veľa liekov. Tiež uviedla, že aj jej priateľ utrpel zranenia a to keď bola v kúpeľni a pri konflikte vzala hrniec za rúčku a týmto ho udrela. On začal kričať, že mu ublížila. S obvineným mieni žiť do budúcna. Celé jej je to ľúto, nenapadlo jej, že by to takto dopadlo, ona len chcela, aby odišiel z domu a nie, aby ho niekto zatváral.
Svoju výpoveď doplnila tým, že uviedla, že bránu zamykal obžalovaný jej kľúčmi, v predmetný deň on kľúče od rodinného domu nemal. Teraz už vie, že vchodové dvere do domu zamknuté neboli. Pokiaľ je v obžalobe uvedené, že ju mal biť otvorenými dlaňami a následne päsťami do oblasti tváre, tela a chrbta, je pravdou len to, že ju 1x udrel otvorenou dlaňou po hlave, aj to sa hneď ospravedlnil. Päsťami ju nebil, to aj vyšetrovateľovi povedala dvakrát, aby to tam nepísal. Nie je pravdou, žeby ju škrtil, on ju len oboma rukami držal za trapézy a nútil ju sadnúť si. Je pravdou to, že jej mal brániť, aby z gauča odišla, zakaždým ju vrátil naspäť na gauč, že ju nechá, keď sa ukľudní a malá prestane plakať. Nevie presne, čo sa odohralo ohľadom záležitosti popísaných v obžalobe ohľadom vyhrážok zabitím, myslí, že hovoril
slová, že keď sa niečo udeje, kto tu malú vychová. Pokiaľ je v obžalobe zmienka o tom, že mal zobrať do ruky nôž a držať ho potom v ruke, v prvotnom momente si myslela, že možno aj hej, ale následne, keďže ho našla v odkvapávači, tak asi nie. Nepamätá si, či sa vyhrážal zabitím, ale určite to nebolo s nožom v ruke. Potom, ako odovzdala telefón obžalovanému, tak ho už v rukách nemala. Po prvom raze, keď volala cez okno, obžalovaný to okno zavrel, pravdepodobne ešte raz sa snažila dostať k oknu. Toto okno otvorila, snažila sa kričať, ale nikto - nič, zdá sa jej, že toto okno ostalo otvorené. Ruku na ústach jej držal len po prvom raze, potom sa aj váľali po zemi, škrtiť ju neškrtil. Hovorila obžalovanému, že bude lepšie, aby odišiel, načo povedal, že odíde, keď on bude chcieť a následne, že až vtedy, keď sa ona ukľudní. Keď odchádzala von z domu, vchodové dvere boli otvorené, čo súviselo s tým, že obžalovaný bol predtým fajčiť vonku. Odišla v čase, keď bol ešte v dome a išla popri ňom, stál pri barovom pulte a ani ju nezastavil. Pre rozpory vo výpovediach u poškodenej boli prečítané výpovede poškodenej z čl. 59 a 63 zo dňa 27.12. a 28.12.2017. Predseda senátu vyzval poškodenú, aby sa vyjadrila, prečo sú výpovede zo dňa 27.12. a 28.12.2017 odlišné od výpovede na hlavnom pojednávaní a tej zo dňa 26.01.2018. Na to poškodená uviedla, že prvé dve výpovede sú odlišné preto, lebo tam bol nával emócii, v prvom rade bola vystresovaná. Hlavne vždy vidí veci horšie než sú, situáciu nevyhodnotila tak, ako ju mala. Trvá na tom, že pokiaľ ju vypočúval pán Polakovič, tak niektoré veci do výpovede nedal, niektoré upravil, ona výpovede nečítala. Je jej chybou, že tie výpovede podpísala. Ani jednu z tých výpovedí nečítala. Tvrdí, že vypočúvajúci ako aj ďalšia žena z tých záležitostí, ktoré rozprávala, mali srandu. Neboli sústredení na to, čo rozpráva. Viac sa zaoberali tou malou dcérou. Ona pociťovala zo zranení hlavne to s palcom ľavej ruky. Má to citlivé už z minulosti, keďže mala zlomeninu člnkovej kosti. Palec ľavej ruky opuchnutý nebol, citlivejší nejaké 3-4 dni, ale normálne fungovala. Mala modriny na obidvoch ramenách, modrinu na ľavom zápästí nemala, ani na predlaktí. Reálne PN nebola. Palec nemala ani zaviazaný. Fungovala však normálne, keďže bola vykurovacia sezóna, tak musela štiepať drevo, nosiť ho do domu. Pokiaľ bola na ošetrení u lekára, kázal jej prísť len v prípade, že by mala nejaké problémy. Okrem tohto sa starala o dieťa o domácnosť, žiadne problémy s tým nemala. Pokiaľ bola na ošetrení, toto sa odohralo asi na druhý deň, doktorovi vysvetlila, čo sa tam odohralo, bola poslaná aj na vyšetrenie RTG na jej požiadanie. Na otázku prokurátora, či si výpovede zo dňa 27.12., 28.12.2017 policajt prispôsobil, poškodená odpovedala, že dokonca pri druhom výsluchu mal byť aj obžalovaný, pretože sa jej vyšetrovateľ pýtal, či jej to bude vadiť, povedala, že nie, vyšetrovateľ sám na to povedal, že mu to ani nepovie, resp., že to vedieť nemusí. Na otázku prokurátora, či sa jej vyhrážal počas celého konfliktu obžalovaný, poškodená odpovedala, že niečo povedal v zmysle, zabijem teba, seba, a kto to dieťa potom vychová, presný obsah slov si už nepamätá, bolo to iba raz. Poškodená následne uviedla, že tam bol aj konflikt s uterákom, dvakrát ju ním švihol, zasiahol ju raz do oblasti krížov, krížov sa to len tak šuchlo, prišlo jej to také komické. Na otázku prokurátora ako dlho trval konflikt od príchodu do domu, poškodená odpovedala, že jej to prišlo dlhé, ale nakoniec zistila, že to mohlo trvať asi hodinu, aj keď najprv hovorila o dvoch hodinách, ale to časovo nesedelo s tým, ako mal prísť od autobusu. Nie je pravdou, že by policajtovi Stanovi uviedla, že obžalovaný kopol do ľadvín a do chrbta. Je pravdou, že obžalovaného škriabala, naťahovali sa medzi sebou, pichala ho do očí a kopala. V kúpeľni ho mlátila hrncom.
Svedok T.. T. X. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 113, kde uviedol, že bol vyslaný na preverenie v uvedený deň a pri preverovaní zistil, že na mieste bola poškodená, pričom brána do domu poškodenej bola otvorená. Zistili, že páchateľ sa v dome nenachádza. V rámci vyťažovania im poškodená uviedla, že v ten deň k ním mal prísť jej priateľ, pričom prišli do jej domu, kde vo vnútri domu vznikol konflikt, kedy ju mal fyzicky napadnúť a to viackrát údermi po chrbte, kopaním na zemi, pričom keď sa chcela postaviť z gauča, mal ju strkať späť na gauč. Uviedla im, že mal zamknúť aj dom a ona nemala kľúče od domu. Chcela otvoriť aj okno, v čom jej takisto zabraňoval. Tiež ho niekoľkokrát vyzývala, aby odišiel z domu. V rámci hádky mal chytiť nôž do ruky a vyhrážať sa, že ju zabije, že ukončí túto hádku a vulgárne jej nadávať. Tiež im popísala ako sa dostala z domu von a to tak, že po nejakom čase využila jeho nepozornosť tým, že išiel vonku fajčiť a nechal otvorený dom, čo ona využila a vyšla von z domu, kde on za ňou mal niečo kričať. Mal jej vziať aj mobil. Poškodená bola rozrušená, hlasnejšie artikulovala, bola vyrevaná a psychicky rozrušená. Bála sa, že jej ublíži, pričom viditeľné zranenia nemala a ošetrenie nežiadala. Svoju výpoveď ešte doplnil tým, že v čase, keď prišli na miesto samé, vchodová brána na pozemok bola odomknutá, neodomykala sa za ich prítomnosti. Keď oznámili, že prišli, vyšla poškodená z vnútorných priestorov domu za nami. Nemali nejaký sťažený komunikačný kontakt s oznamovateľkou, aj keď bola nejakým spôsobom rozrušená. Vyjadrila pred nimi obavu o svoj život. Vyjadrila sa v tom zmysle, že toto nebolo prvý krát, pričom hovorila aj o obave kvôli tomu, že mal mať páchateľ v ruke nôž a mala sa báť, že by sa mohol vrátiť. Nespomína si, či mala nejaké zranenia oznamovateľka, ale nežiadala, aby jej zabezpečili ošetrenie. Na zásahu boli približne hodinu, hodinu
a pol. Počas doby vyťažovania oznamovateľky sa tam páchateľ neobjavil. Má taký dojem, že jedno jednokrídlové okno v obývačke bolo otvorené. Na miesto neprišli obe hliadky súčasne, možno po nejakej minúte, ale nešli tam spoločne. Prišli do kontaktu aj s osobou, ktorá mala umožniť oznamovateľke volať z telefónu, ale jej meno si už nespomína. Dlho ju nevyťažovali. Povedala len toľko, že dala oznamovateľke telefón, nakoľko táto nemala žiadny so sebou, aby si zavolala políciu. Iné úkony tam nerobili. Len prezreli dom za účelom, či sa tam nenachádza páchateľ. Oni nezaisťovali nôž. Vie, že nejaký nôž bol položený na kuchynskej linke, ale či to mal byť práve ten nôž, nevie. Nevie, či bol nejaký nôž aj reálne zaisťovaný. V rámci svojej práce na tom mieste už asi raz bol, nespomína si, kedy a myslí, že aj kolegovia tam boli. Ani potom ako sa vrátili z výjazdu, s podozrivým do kontaktu neprišli. Obžalovaného určite predtým nepoznal a marí sa mu, že nejaké veci na tom mieste preverovali. Pokiaľ spomínala oznamovateľka fyzický konflikt, hovorila o tom, že sa len bránila. Pýtali sa oznamovateľky na rozbité taniere a povedala, že páchateľ hodil tanier, ktorý trafil do lustra a tým došlo k rozbitiu obidvoch vecí. Pokiaľ hovoril o otvorenom alebo polootvorenom okne v obývačke, toto okno smerovalo na ulicu.
Druhý člen hliadky svedok J. U. uviedol, že vzhľadom na tom, že je to už 9 mesiacov, presne si nepamätá, za akým účelom boli vyslaní. Boli vyslaní do U. na O. ulicu. Myslí si, že ich čakala pani U. a pravdepodobne aj oznamovateľka. Určite vyťažili oznamovateľku, ktorá vyslovila domnienku, že jej druh by mohol byť ešte v dome alebo na dvore. Svedok ďalej vypovedal zhodne ako na čl.109 spisu, kde uviedol, že po príchode na miesto ich na ulici čakala staršia pani a poškodená. Poškodená bola rozrušená a povedala im, že jej druh prišiel ku nej s darčekmi a zamkol dvere na bráne a dvojkrídlovú bránu a vnútri domu začal konflikt, zároveň, že zamkol dom a povedal jej, aby sedela v obývačke a začal jej nadávať, pričom sa ho ona bála, nakoľko mal aj držať nôž v ruke a vyhrážať sa jej. Povedala im, že ju udrel a kopol a chcela sa dostať von, avšak ju mal chytiť a hodiť o zem a tam ju držať. Nakázal jej potom uspať dieťa, potom využila nepozornosť a odišla z domu a dieťa uzamkla v spálni. Celé to malo trvať asi hodinu. Po ich príchode na miesto tam už páchateľ nebol, avšak vie, že ho zdržala druhá hliadka v Dobrej Nive. Na hlavnom pojednávaní ešte dodal, že oznamovateľka sa sťažovala na bolesť chrbta, hovorila o tom, že sa pokúšala cez okno volať o pomoc, pričom ju viackrát mal druh stiahnuť naspäť od okna, údajne ju mal aj škrtiť. Na otázku prokurátora, či odzneli aj vyhrážky, svedok odpovedal, že im bolo povedané, že áno, vtedy keď mala tendenciu oznamovateľka dostať sa k oknu a páchateľ ju mal stiahnuť naspäť na zem, a tam sa jej mal vyhrážať zabitím. Nielen v kuchyni, ale aj v inej miestnosti boli na zemi črepiny, s tým, že oznamovateľka uviedla, že mal po nej hádzať tanier, resp. pohár, takisto mal údajne vojsť do kuchyne zobrať si aj nôž. Myslí, že tento bol aj ukázaný. Myslí, že vyťažovali aj pani U., ale tá veľa toho nevedela povedať, pravdepodobne reagovala len na volanie o pomoc. Pokiaľ vchádzali na pozemok domu, vošli cez bránu, určite ju nepreliezali. Nepamätá si či sa im zmienila oznamovateľka, žeby pri tomto incidente mal byť zranený aj obžalovaný. Oznamovateľka povedala, že ju mal obžalovaný zamknúť v dome jej kľúčmi. Oznamovateľka ďalej uviedla, že mal zavrieť dvojkrídlovú bránu, údajne mal tam dať aj nejakú reťaz, čo sa bežne nedáva a mal zamknúť aj vchodové dvere, keď za poškodenou vošiel do domu. Pokiaľ sa týka črepín, tieto boli hlavne v kuchyni, potom ako sa prechádza okolo barového pultu a aj čiastočne v obývacom priestore, zdá sa mu, že boli porcelánové. Z výpovede svedkyne Z. U.Á. súd zistil, že vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní na čl. 106 - 107, kde uviedla, že v uvedený deň bola doma, pričom poobede už bola tma, jej niekto zvonil na zvonček, kde bola jej suseda H., ktorá bola zadychčaná, vyrevaná a povedala jej, aby jej pomohla, že ten ju tam dve hodiny bije. Chcela zavolať políciu, čo aj urobila a H. zavolala políciu. V ruke držala kľúč od izby, kde mala zamknutú dcéru. Spolu išli k jej domu, pričom brána do dvora bola zamknutá a pomohla jej preliezť bránu. Ona išla dnu do domu, pričom nevidela, či dvere na dome boli zamknuté. Po chvíli prišla H. k bráne a odomkla jej bránu s tým, že Y. už nie je doma. Následne prišla hliadka PZ. Od poškodenej býva asi 60 metrov. Nepočula žiaden krik, nakoľko mala zatvorené okno. Keď k nej prišla, bola zadychčaná, myslela si, že skolabuje a povedala jej, že ju jej druh bil. Viac informácií k tomuto nemá. Tiež na nej nevidela viditeľné zranenia ani sa jej na žiadne nesťažovala.
Vzhľadom na tvrdenia poškodenej o charaktere jej výsluchov v prípravnom konaní bol vypočutý aj svedok T. L., ktorý uviedol, že vie, o aký prípad sa jedná, realizoval v ňom úkony vznesenia obvinenia. Vypočul obvineného, ktorý využil svoje právo a nevypovedal. Pokiaľ sa týka výsluchu poškodenej, pamätá sa, o akú vec sa jedná. Podrobnosti si už s odstupom času nepamätá. Pokiaľ sa týka obsahu zápisníc z 27. 12.2017 a 28.12.2017 - obsah zápisnice zodpovedá reálne úkonom. Vylučuje, že by sa v zápisnici objavilo niečo, čo tam neodznelo, resp. naopak. Pokiaľ sa pamätá, tak poškodená tam bola s malým dieťaťom, s dcérou a bola tam prítomná aj zapisovateľka. Pokiaľ sa týka toho, ako poškodená pôsobila, bola rozrušená. Viac krát sa zmienila o tom, že má strach z pána V.. Nevie, či to nie aj zapísané v
zápisnici. Nemá pocit, že by sa stav poškodenej pri druhom výsluchu oproti prvému zmenil. Pri druhom výsluchu, keď sa už bavili, vedela, že je obžalovaný zadržaný a že pravdepodobne pôjde do väzby bola o niečo kľudnejšia. Pokiaľ sa týka priebehu výsluchu, poškodená vypovedala sama od seba, pokiaľ potreboval za potrebné, tak sa pýtal. Vylučuje, že by si prispôsoboval obsah výpovede poškodenej podľa seba. Pri druhom výsluchu dňa 28.12.2017 sa poškodená sťažovala, že nie je vyspatá, tak jej zapisovateľka robila aj čaj. Poškodená však nežiadala, aby sa výsluch vtedy neuskutočnil. Pokiaľ by to poškodená bola žiadala, bolo by jej možné vyhovieť. Dokonca si pamätá aj to, že pri prvom výsluchu sa dohadovali, kedy by poškodená mohla prísť, nestanovoval sa presný čas výsluchu, lebo poškodená vtedy povedala, že sa dostaví podľa toho, keď bude mať možnosti a konkrétne spomínala nutnosť starostlivosti o dcéru. Na otázku obhajcu z čoho usudzoval, že obvinený pôjde do väzby svedok odpovedal, že videl jeho register trestov a vedel aj to, že je cudzí štátny príslušník. Pokiaľ sa týka zápisnice z 28.12.2017, táto zápisnica bola poškodenej predložená na prečítanie. Nepamätá si, či poškodená tú výpoveď čítala. Poškodená nemala pri výsluchu dňa 28.12.2017 požiadavky na to, aby sa zápisnica nejakým spôsobom zmenila alebo doplnila. S prihliadnutím na spôsobené zranenia bol vypracovaný aj znalecký posudok znalcom MUDr. Jaroslavom Gregom pod č. 12/2018, v ktorom znalec uviedol, že poškodená utrpela pomliaždenie palca ľavej ruky s opuchom, pomliaždenie oboch ramien s podkožnými krvnými podliatinami, pomliaždenie ľavého zápästia s podliatinou, ktoré sú charakterizované ako ľahké. Pomliaždeniny horných končatín vznikli nastavovaním končatín pred seba ako spôsob odvracania úderov zo strany obvineného. Pomliaždenie v oblasti kolena a predkolenia pravej dolnej končatiny vzniklo pri páde na zem. Poškodená nemala ohrozené životne dôležité orgány a nebola v nebezpečenstve smrti. Doba trvania liečenia a PN bola stanovená na 14 dní. Dominantným zranením bolo pomliaždenie palca s opuchom. Obmedzenie vo vedení riadneho života spočívalo v bolesti palca pri úchopovej činnosti ľavej ruky v rámci zabezpečenia normálneho chodu a starostlivosti o domácnosť. Znalec pri svojom výsluchu následne v podstate zotrval na záveroch posudku. Zároveň uviedol, že teoreticky je možné, že zranenie vzniklo aj iným mechanizmom ako pri odvracaní útoku a to napríklad pri páde na podlahu alebo pri údere do steny. Znalec bol osobne vypočutý aj na hlavom pojednávaní dňa 25.07.2019, kde uviedol na otázku obhajcu, aby vysvetlil odpoveď na otázku č. 1, kde charakterizuje zranenia poškodenej ako ľahké, v odpovedi 5 stanovuje dobu liečenia a PN 14 dní, zatiaľ čo na str. 13 znaleckého posudku (čl. 152) uvádza, že v praxi sa odporúča PN do 7 dní, znalec odpovedal, že na str. 13 pod bodom i/ vysvetlil aké tri formy pomliaždenia z hľadiska závažnosti poznáme, je toho názoru, že u poškodenej nebola ľahká forma pomliaždenia, ale stredne ťažká, keďže sa malo jednať aj o opuch pomliaždenej lokality aj s rozsiahlejšími podkožnými krvnými podliatinami, pričom toto je prípad, ktorý vyplýva z lekárskej správy lekára, ktorý prvotne ošetroval poškodenú dňa 26.12. popoludní a jedná sa o MUDr. Bacigála. Poukázal tiež zároveň na kvalitné vyšetrenie a pomerne podrobný popis zranení. Dominantným zranením neboli vyššie uvedené pomliaždeniny, ale zranenie palca ľavej ruky s funkčnou poruchou a to obmedzeným rozsahom pohyblivosti palca, pričom palec je najdôležitejším prstom v rámci úchopovej funkcie ruky. V tomto smere poukazuje na hodnotenie zranenia poškodenej ako ťažkej formy pomliaždenia, kde sa doba liečenia pohybuje od 14 do 21 dní. Pokiaľ stanovil dobu liečenia a PN 14 dní jedná sa o dolnú hranicu rozpätia 14 až 21 dní. V znaleckom posudku sa vôbec nezaoberal zraneniami v oblasti tváre a krku, pretože v lekárskej správe MUDr. Bacigála o tom nebola ani zmienka a ani sa nesťažovala, žeby bola bývala škrtená. Sťažovala sa, že bola napadnutá inou osobou, sťažovala na bolesť palca ľavej ruky a na početné modriny. Názor znalca je, vychádzajúc z lekárskej správy, že škrtená nebola, keďže to nie je popísané v podrobnej lekárskej správe a ani sa na to poškodená nesťažovala. Fyzické dispozície obžalovaného totižto umožňujú, aby vznikli pri potenciálnom škrtení a úderoch do tváre evidentné známky fyzického násilia. Vychádzal z lekárskej správy, poškodenú osobne nevyšetril, nakoľko to nevyplývalo z uznesenia o pribratí znalca. Zranenie palca a ostatné mohli vzniknúť pri odvracaní útoku. Pokiaľ by vyšlo najavo v rámci dokazovania, žeby mala poškodená spadnúť, je možné, aby si to zranenie mohla spôsobiť aj pri páde. Pokiaľ študoval včera znalecký posudok tak myslí, že z jej výpovede to aj vyplýva, že mala spadnúť niekde pri gauči na zem. Na obhajcu obžalovaného, či je možné uzdravenie poškodenej aj skôr ako za 14 dní, znalec odpovedal, že je potrebné sa vyslovene opýtať poškodenej, pretože ona nespolupracovala s lekárom, neprišla na kontrolu a preto nebolo možné overiť následný zdravotný stav a priebeh liečenia. Po oboznámení sa s výpoveďami poškodenej znalec uviedol, že vyšetrovateľ sa u poškodenej zo dňa 26.01.2018 nezameral na to, ako dlho sa jej zranený palec ľavej ruky liečil. Pokiaľ sa týka výpovede zo dňa 27.12.2017 a následnej zo dňa 26.01.2018 poškodená výrazne zmenila svoju výpoveď, teda dá sa povedať, že ju ukecala v prospech obžalovaného. Poškodená v pôvodnej výpovedi hovorila o tom, že sa váľali v okolí gauča, že ju mal obžalovaný biť päsťami, pričom sa ona snažila brániť a tak ju doudieral najmä do rúk a do chrbta. Vo výpovedi zo dňa
26.01.2018 bol popísaný jediný fyzický útok tým, že obžalovaný mal skrútený uterák a tým poškodenú bil. Ošetrujúci lekár konštatoval, že zranenie si vyžaduje 7dní až viac a bude sa ďalej upresňovať na základe kontrolného chirurgického vyšetrenia, keďže v prvotnej lekárskej správe lekár uviedol, že vykonaním RTG palca nemožno s určitou vylúčiť neúplnú zlomeninu respektíve nalomeninu kosti palca. Poškodená na kontrolné vyšetrenie však neprišla. V rámci vykonávania úkonov prípravného konania boli do spisu zabezpečené viaceré znalecké posudky z vyšetrenia duševného stavu poškodenej a po podaní obžaloby aj obžalovaného. Znalkyňa MUDr. Zuzana Kašparová vyšetrovala duševný stav poškodenej a PhDr. Štefánia Stanislavová stanovovala psychologický profil poškodenej a z výsledku znaleckého dokazovania vyplynulo, že u poškodenej nezistili duševnú poruchu. Zistená porucha osobnosti - emočne labilná je porucha trvalá, liečbou neovplyvniteľná a neovplyvňujúca ovládaciu a rozpoznávaciu zložku konania. Neurotická symptomatika je liečbou ovplyvniteľná. Sekundárna neurotizácia u poškodenej súvisí s jej psychotraumou, ktorou trpela od detstva a nesúvisí s týmito udalosťami. Poškodená v čase skutku netrpela žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ktorá by ovplyvnila jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Poškodená je schopná chápať zmysel trestného konania. Nebolo zistené u nej požitie liekov, ktoré by ovplyvnili správanie. Dokázala rozpoznať nebezpečnosť konania a primerane reagovať na jeho konanie. Nebola u nej zistená závislosť od psychoaktívnych látok, či alkoholu. Pravidelne užívaný liek jej konanie v čase skutku neovplyvní. Znalec nepredpokladá, že by konanie páchateľa v čase skutku podstatnejším spôsobom mohlo ovplyvniť osobnosť poškodenej a zanechať negatívne následky. Prehnané emocionálne prežívanie poškodenej nemožno vylúčiť, pričom poškodená s odstupom času má tendenciu zľahčovania a zmierňovania konania páchateľa. Nebol zistený zanedbaný psychický vývoj poškodenej, avšak bol sprevádzaný frustráciami a psychotraumatickými zážitkami od detstva. Vývoj viedol ku štrukturácii osobnosti nezrelej, emočne slabšie diferencovanej, labilnej, čo do značnej miery prispelo k výberu partnerov. Mentálna úroveň je priemerná a myslenie je ovplyvnené naivnými subjektívnymi postojmi pri tvorbe úsudku, osobnosť je nezrelá, infantilná s menej odolnou emotivitou. Je ľahšie ovplyvniteľná so zníženým zmyslom pre realitu. Motívom konania poškodenej spočívajúcom v pozvaní obvineného na návštevu mohla byť nízka schopnosť starať sa o rodinu, finančný aspekt, potreba podpory a povzbudenia a to napriek tomu, že vedela o drogových skutočnostiach. S riešením nevery nerátala, čo bolo mimo jej plánu a v rámci hádky sa postupne u nej oslabovala racionálna kontrola správania sa, čo vyústilo do privolania hliadky. U poškodenej je predpoklad, že je zvýšene sugestibilná, ovplyvniteľná. V takom prípade môže u nej dochádzať k zveličovaniu, sebadramatizovaniu a k upravovaniu niektorých prvkov prežitých situácií, čo môže znižovať celkovú vierohodnosť popisu udalostí. Udalosti, ktoré pri výsluchu uviedla sa v základnej fabule javia vierohodné. Chorobný sklon k skresľovaniu výpovedí nebol zistený. Poškodená netrpí duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by mala vplyv na schopnosť vnímať, pamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Poškodená je pravdepodobne ovplyvňovaná samotným obžalovaným, jeho príbuznými a jej výpoveď pri podaní trestného oznámenia možno považovať za vierohodnú, nakoľko obsahuje množstvo detailov.
Obidve znalkyne boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa MUDr. Zuzana Kašparová uviedla, že pokiaľ sa týka výpovedí poškodenej zo dňa 27.12 a 28.12. - tieto boli spomenuté v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania. Je predpoklad, že tam boli k dispozícii, aj keď v samotnom znaleckom posudku ohľadom dokumentov spomenuté nie sú. Pokiaľ sa týka samotného rozhovoru s poškodenou, tam boli prítomné obe znalkyne. Ona sama vykonávala vyšetrenie poškodenej 21.02.2018, tomuto ešte predchádzalo vyšetrenie znalkyňou PhDr. Stanislavovou dňa 20.02.2018 a následne rozhovor s poškodenou ohľadom anamnestických údajov a o skutku robili spolu. Nebola zistená duševná choroba, resp. porucha v užšom slova zmysle, teda psychóza. Zistila sa emočne labilná osobnosť, nezrelá so znakmi sekundárnej neurochizácie. Toto súviselo s viacerými prežitými faktormi, ktoré posudzovaná prežívala už od obdobia detstva. Kontakt s realitou mala poškodená zachovalý, bola orientovaná v čase a aj v priestore. Rozumela aj zmyslu vyšetrení. Samotný rozhovor s poškodenou trval do 2-3 hodín. Verbálny prejav poškodenej bol bohatý, niekedy zachádzala aj do takých podrobností, ktoré nesúviseli s tým, čo potrebovali riešiť. Niekedy sa podarilo ľahko ju vrátiť a niekedy nie. Pozornosť poškodenej bola počas celého vyšetrenia dostatočná. Bola výrazne centrovaná na okolnosti skutku a predmetného trestného stíhania. Poškodená bola schopná chápať zmysel trestného konania. Vedela, aké by to mohlo mať konsekvencie. Aj keď osobnosť poškodenej vykazuje určité znaky emočnej lability, že sa ľahko rozruší, odpovede poškodenej na ich otázky boli primerané. Pokiaľ aj zistili, že poškodená užívala nejaké lieky, jej konanie to v čase skutku neovplyvnilo. Poškodená mohla popísať to, čo mohla prežiť, ale je to podfarbené jej osobnosťou. Je tam tendencia k sebadramatizácii, že sa ľahko rozruší, že môže zveličovať nejaké okolnosti, ktoré prežila. Chorobný podklad k prípadnému
klamaniu u poškodenej nezistili. Pokiaľ sa týka prvej výpovede poškodenej, tá bola vlastne realizovaná bezprostredne po skutku. Pokiaľ sa aj vyjadrovala u nich k priebehu skutku, tak mala na to oveľa zmierlivejší náhľad, neopisovala tú situáciu s takou intenzitou. Nevylučuje, že tam došlo k nejakému ospravedlňovaniu, ochraňovaniu obžalovaného. Môže to súvisieť buď s tým, aká je jej osobnostná štruktúra, že bezprostredne po skutku bola rozrušená, zatiaľ čo po určitom čase emócie odozneli do určitej miery a mohla mať na to triezvejší pohľad. Možno pod tlakom, že príbuzní jej vyčítali, že kvôli nej je obžalovaný vo väzbe, možno aj po uvedomení sa dôsledkov, čo z toho vyplývajú pre obžalovaného. V tej prvej fáze si možno poškodená neuvedomovala, čo vlastne hrozí, postupne s tým bola oboznámená. Zrejme ona nechce, aby obžalovaný znášal také dôsledky, aké mu hrozia. Poškodená bola schopná posúdiť prípadnú protiprávnosť konania poškodeného. Výber prostriedkov, akým proti tomu zakročila takisto súvisí s jej osobnosťou. Neboli zistené nejaké závažnejšie dôsledky z prípadného konania obvineného u poškodenej. Emočne labilná osobnosť sa prejavuje v správaní ľahkou rozrušiteľnosťou, emočne neprimeranými reakciami na podnety, rýchlo sa rozplače alebo prejde do nejakej verbálnej agresivity, podnety na takéto reakcie sú často minimálne, niekedy dokonca môžu byť aj bez podnetu. Je tam kolísanie afektívnej zložky, polarity emócií sa rýchlo mení. Takisto aj opačný prípad - návrat do kľudu môže byť rýchlejší. Pokiaľ spomínala nejakú ovplyvniteľnosť poškodenej zo strany rodiny obžalovaného, toto sa dozvedeli od poškodenej, pri rozhovore. Povedala im poškodená vyslovene to, že príbuzní jej hovorili, či to takto muselo dopadnúť. Počas rozhovoru poškodená viac krát prejavila výčitky voči sebe ohľadom toho, že obžalovaný je vo väzbe. Ľahká ovplyvniteľnosť patrí tiež do štruktúry jej osobnosti, to si dokonca ona uvedomuje, lebo im o tom hovorila. Tá ovplyvniteľnosť nesúvisí len s príbuznými. Poškodená sa o tom vyjadrovala len všeobecne. Z výpovede znalkyne PhDr. Štefánie Stanislavovej súd zistil, že pamäťové schopnosti poškodenej sú zachované. Ona má výborné výsledky v tejto oblasti pri testoch. Treba k tomu dodať, že poškodená dosť živo reaguje na všetko a veľmi často aj vychádza zo seba a tým, že má tendenciu veľa hovoriť, môže sa stať, že si nemusí všetko zapamätať, čo povedala, ale to nemá vplyv na zachovanie pamäťových schopností. Tým, že je egocentrická, vnáša do toho veľa subjektívneho vnímania, názorov a postojov, čo môže niekedy vyzerať, že nehovorí pravdu. Nie je vylúčené, že by pri ovplyvnení mohlo dôjsť k nejakým zmenám alebo modifikáciám výpovedí, bližšie venovala tomuto problému v odpovedi na otázku č. 16 a na tomto závere aj trvá. Ešte poukazuje aj na závery v bode 18, kde sa zmieňovala o pravdepodobnosti ovplyvnenia poškodenej samotným obžalovaným a vychádzala z toho, že toto vyšetrenie sa odohralo po tom, čo poškodená bola na návšteve s obžalovaným vo väzbe, pričom sama popísala, že si vysvetľovali medzi sebou túto záležitosť. Ona sama priznala, že nemusela volať políciu. Znalkyňa pracovala so všetkými 3 výpoveďami poškodenej. Možno že práve tá posledná, kde bola aj osobne účastná u vyšetrovateľa Slováka, jej utkvela viac v pamäti. Jej výpoveď zo dňa 26.01.2018 možno považovať za vierohodnú a v odpovedi na otázku č. 18 aj odôvodnila, prečo si to myslí. Pokiaľ sa týka anankastickej osobnosti - vysvetľuje to tak, že môže sa jednať napríklad o poriadkumilovného človeka, puntičkára, drobnostiam prikladá veľkú dôležitosť väčšiu než reálne veci majú. Závislosť myslela nie drogovú, ale na ľuďoch, resp. na ich mienke, túžba byť nimi prijímaná pozitívne. V niektorých situáciách, ktoré poškodená vníma ako ohrozujúce, vzniká u nej úzkosť a preto, aby sa táto úzkosť neprejavila, tak sa týmto situáciám vyhýba. Pithiatické rysy - môže sa hovoriť aj o histriónskych črtách osobnosti - to sú tie sklony k sebadramatizácii, k veľmi živému emocionálnemu prežívaniu, zveličovaniu. Jedná sa o trvalý stav, ktorý nemá veľkú tendenciu sa výraznejšie meniť. Snaží sa vytvoriť zázemie rodiny, získať podporu blízkych, pričom na druhej strane naráža na výber partnerov, ale v tom ju limituje jej samotná osobnosť, môže to zdokumentovať aj tým, že poškodená sa ľahko pre niečo nadchne a možno aj nedomyslí ďalšie následky s tým spojené. V čase vyšetrenia bol vzťah poškodenej k obžalovanému pozitívny, lebo uviedla, že spolu plánujú ďalej žiť. Znalkyňa predpokladá, že pravdepodobne s ním asi chcela zostať, keďže ho v decembri volala, resp. iniciovala návštevu, ale myslí si, že v podstate to, že pokiaľ aj poškodená volala obžalovaného, pravdepodobne neočakávala, že sa tam bude riešiť jej nevera, čo ju zrejme dosť vyviedlo z rovnováhy. Keďže sa on stále k tomu vracal, u nej sa stupňovala rozrušenosť. Následne to ona začala tak dramaticky vnímať. Možno, že mala aj pocity ohrozenia a riešila to útekom a zavolaním polície, resp. nie útekom, ale odchodom, nebola však naháňaná. Jej prvá výpoveď bola určite ovplyvnená citovým rozpoložením aktuálne po skutku. Pokiaľ sa týka výpovede zo dňa 28.12.2017 / predseda senátu umožnil znalkyni nahliadnuť do výpovede zo dňa 28.12.2017 na čl. 63 /, emocionálne rozrušenie doznievalo a možno, že sa snažila pridržať tej prvotnej výpovede. Poškodená si uvedomuje súvislosti prípadných rozdielnych výpovedí. Bližšie sa k tomu vyjadriť nevie. Ešte v tejto súvislosti poukazujem na odpoveď č. 13 na posledný riadok. To sú slová samotnej poškodenej. Ak aj boli nejaké následky skutku poškodenej, neboli nejaké intenzívne. Nevyžadovali osobitnú liečbu. Postupne sa stav poškodenej stabilizoval.
Duševný stav obžalovaného skúmala znalkyňa MUDr. Jana Bahledová, ktorá v znaleckom posudku č. 22/2019 uviedla, že obžalovaný nemá narušený úsudok, pre ktorý by nebol schopný chápať zmysel trestného konania. Obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou, do popredia vystupuje jeho abnormná osobnostná štruktúra. V čase spáchania skutku išlo o stav ľahkého emočného rozrušenia v dôsledku partnerskej hádky, avšak ovládacie a rozpoznávacie schopnosti zostali plne zachované, z tohto dôvodu nenavrhla znalkyňa ani ochranné liečenie. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila svoje závery v tom smere, že pri vypracovaní znaleckého posudku mala k dispozícii kompletný spisový materiál. Povahové črty u ľudského jedinca sa dajú skúmať od 3 rokov života, pokiaľ sa hovorí o osobnosti človeka a teda nie sú len v čase vyšetrovania a podávania znaleckého posudku. Znalkyňa prešla z dostupných údajov celú genézu vývoja obžalovaného a zistila aj konflikty so zákonom. Poukazuje na to, že nie u každého dôjde ku konfliktu so zákonom, pretože niekto na to nemá guráž. Obžalovaný poukazoval na to, aký význam má pre neho rodina, deti, čo je pravdou, ale takisto je pravdou aj to, že má v povahe črty, ktoré zisťovala a o ktorých som teraz hovorila. Pokiaľ bol obžalovaný prepustený z väzby, tak sa okamžite zamestnal a snažil sa vykresliť v lepšom svetle. Obžalovaný sa mal dopustiť drogovej trestnej činnosti. Pokiaľ sa týka tretieho odstavca na strane 49, uvádzala v znaleckom posudku jedine tú skutočnosť, že v prípade, že by bola vina preukázaná, tak správanie obžalovaného nebolo spôsobené choromyseľným úsudkom. Znalkyňa Mgr. Vladimíra Čekelová vypracovala psychologický profil obžalovaného v znaleckom posudku č. 71/2018, kde uviedla v záveroch, že obžalovaný ťažšie zvláda konfliktné a traumatizujúce situácie, ktoré nedokáže ovplyvniť. Osobnosť obžalovaného je egocentricky a vzťahovačne nastavená, v životnom štýle s prevládajúcimi momentmi vlastného záujmu. Správanie môže byť účelové a manipulatívne, simulujúce alebo disimulujúce skutočné prežívanie a postoje. Emočná zložka osobnosti je málo diferencovaná, labilná, citový život plytký, empatia nerozvinutá, je menej citlivý voči morálnym problémom. Vyčíta si, že tému nevery otvoril on, ale tvrdí, že partnerka nezvládla situáciu, zareagovala hystericky a provokovala ho. Podľa neho sa nedostal právom do takej situácie a „z ničoho nje zrazu niečo“ a to si nezaslúžil. V rámci úkonov prípravného konania boli oboznámené listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr. poriadku:
- zápis o dychovej skúške z čl. 16
- zápisnica o ohliadke miesta činu + fotodokumentácia z čl. 115-134
- výpis z listu vlastníctva z čl. 135
- lekárske správy z čl. 136-137
- prepis zo záznamu REDAT z čl. 171
- odstúpenie podnetu z čl. 175
Zo zápisnice dychovej skúške vyplýva, že obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu. Ohliadka miesta činu sa uskutočnila dňa 26.12.2017 od 20.45 hod do 21.20 hod. Je zadokumetovaná celkovo 48 fotografiami. Z výpisu z lista vlastníctva č. XXX vyplýva, že vlastníčkou nehnuteľnosti je poškodená v celosti. Z prepisu zo záznamu REDAT vyplýva, že na tiesňovú linku prišiel dňa 26.12.2017 o 16.54 hod telefonát poškodenej, kde je uvedené, že poškodená uvádzala, že prišiel za dcérou priateľ a zamkol ich, povedal, že ich zabije, zobral jej telefón a že to nie je po prvýkrát. Obžalovanému Y. V. sa podanou obžalobou kládlo za vinu spáchanie zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. d) Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona pre skutok zo dňa 26.12.2017. Vykonaným dokazovaním je preukázané, a nepoprel to ani obžalovaný, že bol v predmetný deň v rodinnom dome v U. na ulici O. XXX/X u poškodenej. Obžalovaný predostrel verziu, že síce došlo k nezhodám, ktoré mali podklad v eventuálnej nevere poškodenej, ale nedošlo ku konaniu popísanému v skutkovej vete obžaloby. Poškodená bola hysterická, on sa ju snažil ukľudňovať, poukázal na to, že poškodená je psychiatrický pacient, bola týraná v predchádzajúcom manželstve. Nepamätá si, či mu poškodená hovorila, aby odišiel z rodinného domu. Poškodená H. T. vypovedala v prípravnom konaní celkovo trikrát, v dňoch 27.12.2017, 28.12.2017 a 26.01.2018. Zatiaľ čo v prvých dvoch výpovediach ( pred vznesením obvinenia a prvá po vznesení obvinenia ) vypovedala o konflikte medzi ňou a obžalovaným tak, ako je to popísané v obžalobnom návrhu, následne už modifikovala svoje predchádzajúce tvrdenia s tým, že len chcela, aby odišiel z domu a nie, aby ho niekto zatváral. Avšak aj pri týchto výpovediach trochu popisovala konflikt,
hovorila o obmedzení vyjsť von, dvakrát jej zabránil zavolať pomoc, zakrýval jej ústa, aby bola ticho, takisto tam odzneli aj vyhrážky zabitím. Podľa názoru súdu aj napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný prvotnou výpoveďou poškodenej po vznesení obvinenia a čiastočne aj výpoveďou zo dňa 26.01.2018. Prvostupňový súd nemá pochybnosti o tom, že pokiaľ vznikol konflikt, hlavné slovo mal v ňom obžalovaný, ktorý svojim konaním jednak fyzicky napadol poškodenú a pri zápase medzi nim a poškodenou došlo k viacerým zraneniam poškodenej, pričom najzávažnejším zranením bolo pomliaždenie palca ľavej ruky s opuchom. Znalec MUDr. Grega uviedol možné mechanizmy vzniku zranenia poškodenej a uviedol, že k tomu pravdepodobne došlo pri zápase, eventuálne pri páde poškodenej na zem, ale podľa názoru súdu stále v rámci zápasu obžalovaného a poškodenej. Aj napriek tomu, že poškodená tvrdila, že nebola obmedzená na obvyklom spôsobe života a aj káľala drevo a normálne fungovala, súd je iného názoru, vzhľadom na vyjadrenie znalca, ktorý pochyboval o možnostiach poškodenej vykonávať takéto činnosti. Aj keď sú zranenia hodnotené ako ľahké, doba liečenia je stanovená na 14 dní, skutok vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Pokiaľ sa týka vyhrážok, ktoré mali determinovať prečin nebezpečného vyhrážania, poškodená sa síce snažila prezentovať situáciu tak, že odzneli slová, že keď sa niečo udeje, kto tú malú vychová. V tomto kontexte súd poukazuje na prepis telefonického rozhovoru na tiesňovej linke 112 zo dňa 26.12.2017, kde je výslovne uvedené poškodenou, že obžalovaný sa mal vyhrážať poškodenej a dcére, že ich zabije, pričom pri tomto rozhovore bola prítomná aj svedkyňa Z. U. ( hlas v pozadí ). Je teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný vyslovene použil tieto slová, tieto slová vzbudili u poškodenej dôvodnú obavu o svoj život a aj o život dcéry a preto volala na políciu. Takisto pri predbežnom vyťažovaní poškodenej svedkami X. a U. takáto informácia odznela. To či pri čine bol použitý nôž alebo nie, je právne irelevantné, pretože takáto právna kvalifikácia nebola v obžalobe použitá a neobsahuje ju ani rozsudok. Avšak aj v tomto prípade takáto okolnosť je podľa názoru preukázaná výpoveďami poškodenej, príslušníkov polície a uvedený nôž sa našiel pri ohliadke miesta činu. Najzávažnejším obvinením je ale zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona. Tohto trestného činu sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu a čin spácha závažnejším spôsobom konania - násilím. Teda je to zásah, ktorým sa znemožňuje alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu zabraňuje o svojom pohybe slobodne rozhodovať s tým, že toto bránenie musí byť ťažko prekonateľné. V tomto prípade ide o takú skutočnosť, vzhľadom na to, že poškodenej bolo zabránené opustiť rodinný dom a čiastočne aj volať o pomoc. Dĺžka obmedzenia osobnej slobody nie je rozhodujúca. Obmedzovanie osobnej slobody je často prostriedkom, prípadne počiatočným štádiom inej závažnejšej trestnej činnosti. Pokiaľ následne poškodená tvrdila, že okolo obžalovaného len prešla a tento jej nebránil opustiť rodinný dom, súd tejto verzii poškodenej neuveril, pretože pri prvotných výsluchoch uvádzala, že využila chvíľkovú nepozornosť obžalovaného a poza jeho chrbát vybehla von. V tomto prípade poškodenej hrozilo nebezpečenstvo, o tom je súd presvedčený, pretože je veľmi ťažko predstaviteľné, že by matka malého dieťaťa nechala dieťa v mieste, kde sa zdržiava násilník, po opustení rodinného domu by preliezala s pomocou kuka nádoby železnú bránu, ktorá bola zamknutá ( z ohliadky miesta činu vyplýva, že dosahuje výšku približne 2 m ), pričom treba zobrať do úvahy aj hmotnosť poškodenej a fakt, že vybehla von v papučiach v decembri. Skutok je kvalifikovaný aj ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, keďže neoprávnene zotrval v obydlí iného. Je irelevantné tvrdenie poškodenej, že obžalovaný nemal zákaz vojsť do domu. Postačuje aj fakt, že pokiaľ sa aj niekto dostane do rodinného domu so súhlasom vlastníka, avšak potom bude vyzvaný, aby opustil obydlie, je povinný tak okamžite urobiť, inak je jeho konanie trestné. Fakt, že to poškodená urobila, vyplýva z jej výpovede zo dňa 26.01.2018, kedy sa vyjadrila, že ho nechcela dostať do basy, len aby odišiel. Z toho vyplýva, že obžalovaný bol vyzvaný na opustenie obydlia. Aj keď znalkyne hovorili o možnosti určitej dramatizácie konfliktu poškodenou, zároveň zdôraznili, že neboli zistené sklony ku konfabuláciám a poškodená mohla reálne prežiť okolnosti, ktoré primárne opísala. Na základe týchto skutočností nedošlo k úprave skutkovej vety rozsudku, ani právnej kvalifikácie.
Obžalovaný Y. V. bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný, rozsudkom OS Zvolen XT XXX/XXXX Z. J. XX.XX.XXXX, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov do XX.XX.XXXX.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane života a zdravia, osobnej a domovej slobody a iných práv a slobôd. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúce okolnosti, 2 priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), m) Tr. zákona
( odsúdenie v minulosti, spáchanie viacerých trestných činov ). Pri prevahe priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4, 5 Tr. zákona ( spáchanie opakovaného zločinu ) sa pôvodná trestná sadzba v trvaní 3 - 8 rokov mení na sadzbu 5 rokov 6 mesiacov až 8 rokov. Jedná sa o trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona pre spáchanie viacerých trestných činov a trest nepodmienečný podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona, keďže sa obžalovaný dopustil skutku počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Súd však zobral do úvahy okolnosť, ktorá bola prezentovaná na poslednom hlavnom pojednávaní verifikovaná lekárskou správou zo dňa 30.04.2019 o tom, že spoločné dieťa obžalovaného a poškodenej trpí závažným zdravotným postihnutím ( detský autizmus ) a hodnotil ju ako okolnosť, ktorá nastala na strane obžalovaného po spáchaní skutku a je teda dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zákona. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody v trvaní len 18 mesiacov do ústavu na výkjon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).