Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/121/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: GEOINFOS s.r.o. so sídlom Račianska 109/B, 831 05 Bratislava, IČO: 31 371 400, zast. LEGAL CARTEL s.r.o. so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/171/2016-273 zo dňa 27.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/171/2016-273 zo dňa 27.11.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že Zmluva o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.02.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 30.05.2007, Dodatku č. 3 zo dňa 27.08.2009, Dodatku č. 5 zo dňa 26.02.2010 a Dodatku č. 6 zo dňa 19.01.2011, uzatvorená medzi OTP Banka Slovensko, a.s. so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava IČO: 31 318 916 a GEOINFOS s.r.o. so sídlom Račianska 109/B, 831 05 Bratislava, IČO: 31 371 400 je absolútne neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4500U06102/N01 podpísali za žalovaného V.. I. I. označený ako riaditeľ Regionálneho korporátneho centra (RKC) Žilina a V.. I. R. označený ako firemný poradca RKC Žilina. Obsahovou súčasťou zmlúv ani ich príloh však nebola listina, ktorá by verifikovala oprávnenosť uvedených fyzických osôb konať za žalovaného s prihliadnutím na obsah takejto listiny, ktorá by vymedzovala prípady, v ktorých sú označené osoby oprávnené konať za žalovaného a akým spôsobom bez ohľadu na jej formálne pomenovania (poverenie, resp. splnomocnenie).Žalobca má za to, že uvedeným postupom nebola zachovaná písomná forma právneho úkonu, s poukazom na ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka s tým, že absencia podpisu oprávnenej, resp. osoby oprávnenej konať v mene žalovaného ako obligatórnej náležitosti zmluvy, má za následok absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Naliehavosť právneho záujmu v danom prípade vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný na základe Oznámenia preukázateľne pristúpil k realizácii záložného práva k nehnuteľnostiam, zriadeného na zabezpečenie pohľadávky žalovaného titulom Zmluvy o hypotekárnom úvere, pričom je zrejmé, že požadovaným určením možno dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv žalobcu. Uviedol, že určenie, ktorého sa žalobca domáha, má aj preventívnu funkciu, nakoľko zabráni budúcemu uplatňovaniu si nárokov zo Zmluvy o hypotekárnom úvere, ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva. Toto určenie vytvorí pevný základ pre právne vzťahy stranám sporu a predíde sa žalobe na plnenie.

3. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal právomoc konať v danej právnej veci s ohľadom na námietku nedostatku právomoci ako namietal žalovaný, práve v dôsledku uzatvorenej rozhodcovskej doložky v rámci Zmluvy o hypotekárnom úvere. V tomto bode privolil argumentácii žalobcu, ktorý argumentoval, resp. svojím podaním namietal platnosť zmluvy, ktorá obsahovala ustanovenie o rozhodcovskom konaní ako rozhodcovská doložka z dôvodu konania osôb neoprávnených konať za žalovaného. V zmysle právnej teórie účastníci právneho vzťahu môžu uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu, vzťahujúcu sa na určitý zmluvný vzťah. Majú však možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok, a to vo forme rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve t.j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Neplatnosť zmluvy teda nemá vplyv na neplatnosť rozhodcovskej doložky okrem skutočnosti, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Súd za takýto dôvod vyhodnotil aj namietané konanie neoprávnených osôb, ktoré má vplyv na celý právny úkon. Išlo by o neplatný právny úkon vzťahujúci sa na samotnú základnú zmluvu ako aj na rozhodcovskú doložku, pretože osoba, ktorá uzatvárala zmluvu, by nebola oprávnená konať, alebo napr. ak by nemala spôsobilosť na právne úkony.

4. V ďalšom kroku súd prvej inštancie skúmal splnenie podmienok konania ako procesnej stránky. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 137 CSP a § 80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V danom prípade je predmetom určenia neplatnosť právneho úkonu. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo/56/2009 zo dňa 22.09.2010 „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému.“ Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 1 M Cdo 7/2004, uverejnenom v periodiku ZSP 17/2008 „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť.“ Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 3 Cdo 112/2004, uverejnenom v periodiku ZSP 81/2006 „Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.“

5. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takéto určenie je spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie právne postavenie - vlastníka t.č. založenej nehnuteľnosti.

6. V merite veci súd prvej inštancie skúmal opodstatnenosť a právnu kvalifikovanosť uplatneného nároku na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 4500U06102 zo dňa 21.07.2006 v znení dodatkov. Súd na námietku žalobcu analyzoval konanie za žalovaného, ktorý vystupuje v úverom vzťahu v pozícii veriteľa. Argumentácia žalobcu ohľadne vady právneho úkonu spočívajúcej v skutočnosti, že právny úkon učinila osoba bez oprávnenia konať, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný v priebehu konania osvedčil, že v čase vykonania namietaného právneho úkonu existovalo vystavené poverenie pre osoby konajúce v danej právnej veci za žalovaného. Samotný fakt, že nebolo priložené k vykonanému úkonu, nie je spôsobilé privodiť tak závažný následok, ako je neplatnosť právneho úkonu. Pripúšťajúc argumentáciu s poukazom na ustanovenie § 15 ObZ je nutné uviesť, že konajúce osoby boli v pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému s uplatnením aj interných dokumentov žalovaného (Podpisový a kompetenčný poriadok), po právnom zhodnotení predložených listinných dôkazov - pracovná zmluva konajúcich osôb, poverenie na konanie a Podpisovaný a kompetenčný poriadok, súd vyhodnotil návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že podmienka platnosti poverenia ako ju odôvodnil žalobca, spočívajúca v nutnosti preukázania prijatia poverenia, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a ani iného zmluvného dojednania. Poverenie v zmysle právnej úpravy pracovného práva znamená, že za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, robí právne úkony štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto týchto uvedených osôb môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. Poverenie udeľuje zamestnávateľ osobne, či už je právnickou alebo fyzickou osobou. Poveriť možno len vlastného zamestnanca. V poverení je nutné uviesť, na akú vec sa zamestnávateľ poveruje a aké konkrétne úkony môže za týmto účelom vykonávať. Z rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo 4/2012 zo dňa 16.08.2012 vyplýva „...na to, aby konajúce osoby boli osobami oprávnenými podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni v mene zamestnávateľa, a to bez ohľadu na skutkové okolnosti daného prípadu, by bolo udelenie poverenia na právne úkony v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 Zákonníka práce. Konajúce osoby v danom prípade neboli osobami oprávnenými robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za žalovaného ani na základe udeleného splnomocnenia, ktoré predložili, pretože z obsahu spisu vyplynulo, že v čase udelenia tohto plnomocenstva neboli zamestnancami zamestnávateľa.“ Najvyšší súd SR v odôvodnení predmetného rozhodnutia nerozlišuje medzi udelením poverenia zamestnancovi a udelením splnomocnenia, z čoho možno vyvodiť, že pre prípad zastúpenia v pracovnoprávnych vzťahoch tieto dva pojmy považuje za totožné a vzájomne zameniteľné, a teda poverenie zamestnanca podľa § 9 Zákonníka práce považuje za jediný prípustný spôsob zastúpenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Ustanovenie § 9 Zákonníka práce preto predstavuje ucelenú a úplnú úpravu zastúpenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch t.j. zastúpenia zamestnávateľa pri individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch, medzi ktoré patrí aj konanie zamestnávateľa pri vzniku, zmene a zániku pracovného pomeru. Predmetné ustanovenie Zákonníka práce neobmedzuje zastúpenie zamestnávateľa ako subjektu mimo rámca pracovnoprávnych vzťahov. Pri konaní zamestnávateľa, ktorý je zväčša obchodnou spoločnosťou, nič neobmedzuje tento subjekt splnomocniť tretie osoby podľa ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka alebo udelením prokúry podľa ustanovenia § 14 Obchodného zákonníka na konanie v mene zamestnávateľa ako podnikateľského subjektu, avšak mimo rámca pracovnoprávnych vzťahov. Zmluvný systém v pracovnom práve je špecifický - uzatvorený a skladá sa len z takých zmlúv a dohôd, upravených v pracovnoprávnych predpisoch, najmä v Zákonníku práce. Pracovné právo v ustanovení § 18 ZP na rozdiel od občianskoprávnej úpravy diktuje uzavretosť typov pracovných zmlúv a dohôd. Z ustanovenia § 18 ZP vyplýva, že zmluvy pre oblasť pracovného práva možno uzatvárať len podľa pracovnoprávnych predpisov, predstavuje preto numerus clausus zmluvných typov v pracovnom práve. To znamená, že dohoda alebo zmluva, ktorá nie je upravená v pracovnoprávnych predpisoch, nie je v pracovnom práve dovolená. Vzhľadom na kogentnú povahu pracovnoprávnych predpisov sa princíp zmluvnej voľnosti v pracovnom práve neuplatní tam, kde Zákonník práce neumožňuje odchylnú úpravu. Z uvedeného základného princípu pracovného práva - princípu uzavretosti zmluvných typov - jednoznačne vyplýva, že aj dohodu o plnomocenstve podľa ustanovenia § 31 Občianskeho zákonníka, pri aplikácii subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka, možno platne uzatvoriť len v prípadoch, kedy to Zákonník práce výslovne dovoľuje alebo predpokladá. Akýkoľvek právny úkon urobený v mene zamestnávateľa, ktorý nie je za zamestnávateľa riadne podpísaný na to oprávnenou osobou, bude preto neplatný.

8. Záverom súd prvej inštancie uviedol, aj vo svetle vyššie uvedeného rozsudku NS SR, sp.zn 4 Cdo 4/2012, že podpísať v mene zamestnávateľa právnickej osoby právny úkon môže len jej štatutárny orgán, poverený zamestnanec alebo iný zamestnanec, ktorému uvedené oprávnenie vyplýva z vnútorných organizačných predpisov (napr. podpisového poriadku). Vo vzťahu medzi žalovaným a jeho zamestnancami sa aplikuje pracovnoprávna úprava. Súd mal za to, že na riadne poverenie zamestnancov sa vyžaduje existencia pracovnoprávneho vzťahu, čo žalovaný vo vzťahu k osobám V.. R. Z. V.. I. preukázal ako oprávnenie konať v rozsahu poverenia s náležitosťami vyžadovanými v zmysle ustanovenia § 9 ZP, majúce právny základ v Podpisovom a kompetenčnom poriadku žalovaného. Zjavne ide o odlišný právny vzťah ako precizuje obchodnoprávna úprava odkazujúca na ustanovenie § 15 ObZ. Na dôvažok je potrebné uviesť, že v citovanom ustanovení ZP nie je uvedené ako podmienka platnosti prejav vôle podpísanie prijatia poverenia, postačí konkludentné prijatie priamo konaním, čo preukázané v tomto prípade bolo. Súd teda nezistil žiadne vady právneho úkonu v konaní podpisujúcich osôb, vedúce k tak významného rozhodnutiu, ako je neplatnosť právneho úkonu.

9. V danom prípade po posúdení veci a na vec sa vzťahujúcich rozhodujúcich skutkových zistení, aplikujúc príslušné právne predpisy, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné a spravodlivé ju zamietnuť.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodovať nebude, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto z hľadiska hospodárnosti súd nevydá ďalšie samostatné uznesenie o výške trov konania.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na ust. § 15 Obch. zák., v ktorom je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Žalovaný považoval za samozrejmé, že zamestnanci banky v pozícii riaditeľa a firemného poradcu RKC sú zamestnancami, u ktorých obvykle dochádza k podpisovaniu úverových zmlúv a súvisiacich zabezpečovacích dokumentov, preto sú títo zamestnanci ex lége splnomocnení na všetky úkony súvisiace s uzatváraním úverových obchodov. Napriek vyššie uvedenému žalovaný dodatočne predložil súdu písomné poverenie, z ktorého vyplýva, že tam uvedení zamestnanci, vrátane V.. I. I. Z. V., I. R.Á., boli oprávnení, v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy podpisovať v mene žalovaného úverové zmluvy. Uviedol, že vo vzťahu k predloženému písomnému povereniu však namietli absenciu akceptácie poverenia zo strany tam uvedených zamestnancov, pričom je toho názoru, že absencia tejto obligatórnej obsahovej náležitosti (rozsah a vôľa zamestnancov takéto poverenie prijať) spôsobuje neplatnosť predloženého poverenia.

12. Stotožnil sa so záverom súdu, na základe ktorého bola preukázaná existencia pracovnoprávneho pomeru vo vzťahu k osobám V.. I. R. Z. V.. I. I., teda bolo preukázané, že sa jedná o vlastných zamestnancov žalovaného ako zamestnávateľa. Namietal však záver súdu prvej inštancie ktorý má zato, že udelené poverenie spĺňa požadované náležitosti odkazujúc na Podpisový a kompetenčný poriadok. Súd prvej inštancie uviedol, že zo Zmluvy o hypotekárnom úvere v znení jej neskorších dodatkov vyplýva, že úver bol poskytnutý vo výške 53.000.000.- Sk. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na ustanovenie Pokynu č. 35 predstavenstva zo dňa 19.12.2002, Podpisový a kompetenčný poriadok v znení dodatku č. 32, z ktorého je zrejmé, že riaditeľ regionálneho korporátneho centra a poverený zamestnanec regionálneho korporátneho centra sú oprávnení na podpísanie hypotekárneho úveru do výšky 5.000.000.-SK. S týmto zjavným rozporom medzi výšku poskytnutého úveru a výškou úveru, na podpísanie ktorého boli zamestnanci zamestnávateľa, v zmysle Podpisového a kompetenčného poriadku, oprávnení, sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal.

13. Žalobca namietal aj postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Mal za to, v prípade, ak žalovanému ako úspešne] strane sporu preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mal rozhodnúť tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že tvrdenie žalobcu v ods. 4 až 6 na str. 5 odvolania je nepravdivé, nakoľko z Pokynov č. 35 predstavenstva z 12.12.2002 (Podpisový a kompetenčný poriadok) v znení dodatku č. 32 (ako tvrdí žalobca) vôbec nevyplýva, že riaditeľ regionálneho korporátneho centra a poverený zamestnanec regionálneho korporátneho centra sú oprávnení na podpísanie hypotekárneho úveru do limitu 5.000.000,- Sk. Naopak, ako žalovaný uviedol vo vyjadrení zo dňa 10.11.2017, zo zmeny citovaného interného predpisu žalovaného - s názvom „Dodatok č. 32 k 29.4.2005 k pokynom predstavenstva č. 35/2002 OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 19.12.2002 - Podpisový a kompetenčný poriadok OTP Banka Slovensko, a.s.'' vyplýva, že úvery v segmente corporate (t.j. korporátni klienti - obchodné spoločnosti) podpisujú bez obmedzenia riaditeľ RKC (regionálneho korporátneho centra) a poverený zamestnanec RKC, nakoľko (ako vyplýva z vrchnej časti str. 6 Dodatku k PaKP) označenie „S“ je určené pre schvaľovanie úverov a označenie „P“ je určené pre podpisovanie úverových zmlúv, takže všetky úverové zmluvy k označeným úverovým obchodom podpisuje bez obmedzenia riaditeľ regionálneho korporátneho centra (RKC) a poverený zamestnanec RKC. Žalovaný má za to, že konanie za spoločnosť žalovaného v zmysle kompetenčného a podpisového poriadku bolo v konaní preukázané a toto ani sám žalobca v konaní na súde prvej inštancie nespochybnil, dokonca ho uznal, t.j. táto skutočnosť v konaní podľa žalovaného nebola sporná.

16. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 07.05.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, preto v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. t.j., že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a interpretovanú nesprávne aplikoval.

20. Žalobca ako nesprávne právne posúdenie uviedol, že podľa jeho názoru absencia obligatórnej obsahovej náležitosti, ktorou je rozsah a vôľa zamestnancov takéto poverenie prijať, spôsobuje neplatnosť predloženého poverenia a že za žalovaného konali a podpisovali osoby, ktoré neboli na takýto úkon oprávnené, t.j. konali v rozpore s Podpisovým a kompetenčným poriadkom, čo spôsobuje podľa žalobcu neplatnosť právneho úkonu.

21. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie aplikoval na predmetnú zmluvu správne normy a tieto aj správne interpretoval, keďže aplikoval ust. § 15 Obchodného zákonníka (ďalej iba Obch. zák.) v spojitosti so súvisiacimi predpismi § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba a § 9 Zákonníka práce (ďalej iba . Následne súd prvej inštancie správne právne posúdil poverenie konajúcich osôb, ktoré boli zamestnancami žalovaného a konali v rozsahu interných dokumentov zamestnávateľa ako platné a teda tieto osoby mohli podpisovať za žalovaného.

22. Podľa § 15 ods. 1 Obch. zák. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. 23. Podľa § 20 OZ (1)právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). (2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.“

24. Podľa § 9 ZP (1) V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. (2) Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.“

25. Z ustanovenia § 15 Obch. zák. vyplýva, že osoba, ktorú podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa, nakoľko môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je na určitú činnosť poverená. Ide o faktický stav poverenia, ktorý vyplýva z organizačnej štruktúry podniku. V praxi vyplýva poverenie najmä z vnútorných organizačných predpisov alebo rozhodnutia štatutárneho orgánu. Aplikácia tohto ustanovenia je možná aj pri právnických osobách, kde spoločný spôsob konania štatutárnych orgánov môže byť nahradený práve samostatným poverením pre riaditeľa podniku, pričom poverenie vyplýva z vnútorných organizačných predpisov.

26. Keďže súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je právnická osoba v mene ktorej konali zamestnanci v zamestnaneckom pomere, správne ich konanie posudzoval podľa § 9 ZP, ktoré predstavuje ucelenú úpravu zastúpenia zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch t.j. zastúpenia zamestnávateľa pri individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch.

27. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že absencia akceptácie poverenia zo strany zamestnancov spôsobuje neplatnosť predmetného poverenia. Poverenie pre zamestnancov nie je plnou mocou, ktorá vyžaduje, aby bola plná moc prijatá splnomocnencom, v tomto prípade ide o poverenie vyplývajúce z organizačných predpisov, vyplýva teda zo samotnej organizačnej štruktúry a zamestnaneckého vzťahu.

28. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozporom medzi výškou poskytnutého úveru a úveru, na ktorí boli zamestnanci oprávnení. Súd prvej inštancie správne vychádzal z vnútorných predpisov t.j. Podpisového a kompetenčného poriadku OTP Banka Slovensko a.s. v znení Dodatku č. 32, podľa ktorého úvery v segmente corporate podpisujú bez obmedzenia riaditeľ regionálneho korporátneho centra a poverený zamestnanec regionálneho korporátneho centra. V konaní bolo teda preukázané, že zamestnanci p. I. Z. C.. R. konali v súlade so svojou pracovnou náplňou a v zmysle interných predpisov žalovaného.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1a 2 C.s.p. potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, zohľadní to súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške trov t.j. neuloží mu povinnosť plniť. Uvedené nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný má na základe úspechu vo veci nárok na náhradu trov odvolacieho ako aj prvoinštančného konania.

31. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).