Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom A. A. A., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX C., právne zastúpená VOLČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 55 968 058 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa X. XXXX XXXX, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 656 226 6557 0 zo 07.06.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie) Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 30.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žalobkyni podľa , a a o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „“) od 10.2.2022 odníma invalidný dôchodok. Po vyššie uvedenej zmene výroková časť napadnutého rozhodnutia oproti výroku prvostupňového rozhodnutia obsahuje navyše aj poukaz na a zákona o sociálnom poistení.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä vyplynulo, že

- podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 24.11.2021 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni 30% od 24.11.2021;

- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov v posudku zo dňa 02.03.2022 zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne;

- z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 28.04.2022 vyplynulo, že žalobkyňa bola od septembra 2018 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% pre náhodne zachytený nádor pravej obličky, na ktorý bola dňa 10.07.2018 operovaná. Kontrolné vyšetrenia dokumentujú stabilizáciu stavu, bez recidívy základného ochorenia v mieste resekcie, s primeraným nálezom v oblasti ostatného parenchýmu pravej aj ľavej obličky, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, bez nutnosti onkologickej liečby, v dispenzarizácii onkourologickej ambulancie. Nefrologickým vyšetrením je dokumentovaná hraničná glomerulárna filtrácia, bez retencie dusíkatých katabolitov, s negatívnym močovým syndrómom, bez hypertenzie a anémie. Stav naďalej nevyžaduje liečbu.

Ochorenie je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, v dolnej hranici referenčného rozmedzia pre plne stabilizovaný stav po takmer štyroch rokoch od operačného parciálneho odstránenia pravej obličky napadnutej nádorom zo svetlých buniek v T1aN0M0 štádiu. Dokumentovaná panická porucha neznižuje psychické schopnosti a pracovnú činnosť, ktorá je zároveň súčasťou psychosociálnej rehabilitácie, resocializácie a reintegrácie. U žalobkyne je zároveň zistený pozitívny efekt ambulantnej monokombinačnej liečby a ochorenie nemá vplyv na jej pracovnú schopnosť. Psychická porucha je v ľahkej forme ochorenia a nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár ďalej uviedol, že osteopénia nie je posudkovo závažným ochorením, nie je ani citovaná v prílohe číslo 4 zákona o sociálnom poistení, a preto nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Degeneratívne zmeny ľavého kolenného kĺbu druhého stupňa bez funkčnej poruchy ľavého kolenného kĺbu je posudkovo nezávažné ochorenie, nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nález bol v čase posúdenia kompenzovanom stave. Degeneratívne zmeny bedrových kĺbov boli prvýkrát dokumentované v ortopedických vyšetreniach zo dňa 15. decembra 2021 a 26. januára 2022, a boli zaslané na posudkové zhodnotenie v rámci odvolacieho konania. Jedná sa o nové diagnostické závery, bez splnenia podmienok dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a zároveň sa jedná o ľahký stupeň funkčného postihnutia. Posudkový lekár zároveň hodnotil bolesť v driekovokrížnej oblasti chrbtice, ako aj Tietzov syndróm vpravo a Gilbertovu chorobu, ktoré nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

- rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XI - choroby močovej sústavy, oddiel A - postihnutie obličiek, položka 7 - zhubný nádor obličky, písmeno b) - po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%;

- iné zdravotné ochorenia neboli posudkovo závažné, a preto posudkový lekár nezistil dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

II.

Správna žaloba, stanoviská

A.

3. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“). Navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedla, že

- lekársky posudok zo dňa 24.11.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie podpisu lekára, ktorý predmetný posudok vyhotovil a v posudku zo dňa 28.04.2022 absentujú údaje o osobe, ktorá predmetný posudok vyhotovila, akýkoľvek podpis, ako aj pečiatka, pričom v tejto súvislosti poukázala na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 7.5.2018;

- žalobkyňa predložila žalovanému lekárske správy z ortopedickej ambulancie zo dňa 15.12.2021, 26.01.2022 a 15.03.2022, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa trpí nasledovnými ortopedickými diagnózami: o M 16.0 – Coxarthrosis I. dx. Gr. III. (obojstranná primárna koxartóza bedrového kĺbu) o M 16.1 – Coxarthrosis I. sin. Gr. II. (iná primárna koxartóza) o M 53.3M 54.4, M 51.3, M 47.86, M 19. 05 Lumbosacralgia s lumboischialgiou discogenes L3-4, L5- S1 cum spondylosis gr. II cum SI artrosis medii o M 81.00 Osteopénia o M 94.0 Osteochondritis sternoclavicularis I. dx – Tiezov syndróm o M 17.3 Gonarthrosis I. sing. Gr. II;

- ochorenie - Obojstranná primárna koxartróza má 4 štádiá, pričom konštatovať ľahký stupeň v treťom, teda v predposlednom štádiu je opovážlivé a zároveň z posudku zo dňa 28.04.2022 nevyplýva, z akého dôvodu sa predmetné ochorenia žalobkyne, najmä koxartróza III. (teda predposledného) stupňa považuje iba za ľahký stupeň funkčného postihnutia a z akého dôvodu sa ortopedické diagnózy považujú za posudkovo nezávažné;

- psychiatrickú diagnózu nemožno označiť ako posudkovo nezávažnú;

- žalobkyňa až doručením listu – Predloženie posudkovej spisovej dokumentácie – odvolanie zo dňa 02.03.2022 sa dozvedela, čo bolo potrebné v tomto konaní dokazovať, keďže až do tohto času žalobkyňa nevedela, že určité skutočnosti sú pre správny orgán sporné;

- žalovaný zvolil nesprávny výklad ust. § 71 ods. 2 „zákona o zdravotnom poistení“ keď konštatoval, že v prípade ortopedických diagnóz sa jedná o nové diagnostické závery, bez splnenia podmienok dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, keďže v prípade žalobkyne sa jedná o III. stupeň obojstrannej primárnej koxartrózy, teda sa jedná o diagnózu, ktorej logicky predchádzali štádia I. a II., avšak ochorenie bolo diagnosticky zistené až v III. štádiu., čo logicky znamená, že uvedené ochorenie u žalobkyne pretrváva už dlhšiu dobu;

- napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pričom absentuje najmä riadne vysporiadanie sa s ostatnými zdravotnými diagnózami žalobkyne, ktoré žalovaný označil ako posudkovo nezávažné;

- v prípade žalobkyne nebola vykonaná ani osobná prehliadka, a ani vyšetrenie posudkovým lekárom;

- vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nesprávne vyhodnotila skutkový stav a všetky ostatné diagnózy žalobkyne, považovala za posudkovo nezávažné, nemohlo ani dôjsť k správnemu záveru žalovanej na vplyv týchto ochorení na pracovné zaradenie žalobkyne, resp. vplyv týchto ochorení a následkov z nich vyplývajúcich na pracovnú činnosť žalobkyne;

- žalovaný pri odôvodnení rozhodnutia so žalobkyňou zachádzal „inak“ ako by tomu bolo s iným účastníkom konania, keďže konštatoval, že v prípade žalobkyne sa jedná o zdravotníckeho pracovníka a rozumie zdravotníckej terminológii. Predmetný argument je avšak právne bezvýznamný, keďže aj napriek tejto skutočnosti musí byť akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu ako aj akákoľvek ďalšia komunikácia zrozumiteľná.

B.

4. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná rekapitulovala priebeh a výsledky administratívneho konania a navrhla správnu žalobu zamietnuť. Ďalej najmä uviedla, že:

- subjektívne presvedčenie žalobkyne o vyššej MPSVZČ nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia;

- z lekárskych nálezov nevyplýva vyššia MPSVZČ, pričom lekárske posudky sú presvedčivé, úplné a zodpovedajúce kritériám zákona o sociálnom poistení;

- Lumbosakralgia s lumboischalgiou je bez trvalej ťažkej poruchy funkcie a prejavov nervového dráždenia a nie je posudkovo závažným ochorením;

- Koxartróza vpravo III a vľavo II stupňa - funkčné postihnutie bedrových kĺbov je podľa doložených ortopedických nálezov ľahkého stupňa, bez vplyvu na mobilitu, žalobkyňa je schopná samostatnej chôdze, bez opory a podľa prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení jej zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%, z ktorého dôvodu nemôže byť toto ochorenie hodnotená ako rozhodujúce zdravotné postihnutie;

- Osteopénia, teda Mierne znížená hustota kostí nie je posudkovo významným zdravotným postihnutím, z ktorého dôvodu nie je ani uvádzaná v prílohe číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení, posudkovo významná je až osteoporóza, teda závažnejšie zníženie hustoty kostí;

- Osteochondritída sternoklavikulárna vpravo – Tietzov syndróm vpravo je zápal v chrupavke kovom spojení hrudnej kosti a rebier, ktorý sa prejavuje zväčša bolesťou v uvedenej oblasti a jeho príčina nie je presne známa, pričom toto zdravotné postihnutie je tiež posudkovo nevýznamné;

- Gonartróza vľavo II. stupňa je aktuálne bez klinických príznakov a funkčných obmedzení;

- k absentujúcemu podpisu posudkového lekára žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.09.2019, v zmysle ktorého je absentujúce označenie, pečiatka a podpis posudkového lekára, overovateľa a odborného referenta formálnou nezrovnalosťou, ktorá nezakladá bez ďalšieho nepreskúmateľnosť či nezákonnosť samotného rozhodnutia správneho orgánu;

- Neprítomnosť žalobkyne pri posúdení jej zdravotného stavu nemala vplyv na posudzovanie zdravotného stavu, pričom uvedený postup vyplýval z v danom čase platnej právnej úpravy, ktorá reagovala na výskyt prípadov ochorenia COVID-19.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 5. V podaní z 21.10.2022 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s argumentáciou žalovanej, pričom ďalej zopakovala svoje žalobné námietky a zotrvala na žalobnom návrhu.

6. Žalovaná sa k vyššie uvedenému stanovisku žalobkyne nevyjadrila.

7. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 1. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudcovi ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia, a je vedená pod sp. zn. .

8. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.05.2024. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe, pričom najmä uviedol, že orgány verejnej správy sa nedostatočne vysporiadali s ostatnými diagnózami žalobkyne, neuviedol prečo nebolo možné aplikovať ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, bez výhrad sa stotožnili so závermi posudkových lekárov bez toho, aby samostatne vyhodnotili zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdil otázku dlhodobosti zdravotného postihnutia žalovanej podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Poverená zástupkyňa žalovanej poukázala na skutkové a právne dôvody rozhodnutí orgánov verejnej správy, uviedla, že tieto sú náležite odôvodnené a vysporiadavajú sa so všetkými zistenými zdravotnými postihnutiami žalobkyne, poukázala na obsah lekárskych posudkov a navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol. Právny zástupca dodal, že v rámci správneho súdneho konania žalovaná nemôže prostredníctvom vyjadrenia k žalobe konvalidovať nedostatky napadnutého rozhodnutia.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

9. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

11. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

12. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

13. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

14. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

15. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

16. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

17. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p. po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

18. V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovanej o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

19. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti vo veciach sociálneho poistenia, je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

20. Podľa názoru správneho súdu v konaní neboli, ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne akékoľvek objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistila žalovaná, a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu.

21. Podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 24.11.2021, v zmysle ktorého je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni 30% od 24.11.2021. Po podaní odvolania žalobkyňou posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov v posudku zo dňa 02.03.2022, zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu. Z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 28.04.2022 vyplynulo, že žalobkyňa bola od septembra 2018 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% pre náhodne zachytený nádor pravej obličky, na ktorý bola dňa 10.07.2018 operovaná. Kontrolné vyšetrenia dokumentujú stabilizáciu stavu, bez recidívy základného ochorenia v mieste resekcie, s primeraným nálezom v oblasti ostatného parenchýmu pravej aj ľavej obličky, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, bez nutnosti onkologickej liečby, v dispenzarizácii onkourologickej ambulancie. Nefrologickým vyšetrením je dokumentovaná hraničná glomerulárna filtrácia, bez retencie dusíkatých katabolitov, s negatívnym močovým syndrómom, bez hypertenzie a anémie. Stav naďalej nevyžaduje liečbu. Ochorenie je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, v dolnej hranici referenčného rozmedzia pre plne stabilizovaný stav po takmer štyroch rokoch od operačného parciálneho odstránenia pravej obličky napadnutej nádorom zo svetlých buniek v T1aN0M0 štádiu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je teda zdravotné postihnutie zaradené v

kapitole XI - choroby močovej sústavy, oddiel A - postihnutie obličiek, položka 7 - zhubný nádor obličky, písmeno b) - po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%.

22. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že rozhodujúce zdravotné postihnutie je podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ohodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí od 30% až 50%, pričom z vyššie uvedených lekárskych posudkov vyplynula stabilizácia toho ochorenia, bez postihnutia lymfatických uzlín a vzdialených metastáz, absencia ďalších negatívnych javov a stav podľa posudkových lekárov nevyžaduje liečbu. Uvedené ani podľa správneho súdu nesvedčí o potrebe zvýšenia pôvodne stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a naopak, z obsahu lekárskych posudkov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vyššie uvedené závery posudkových lekárov.

23. Pokiaľ ide o ostatné zdravotné postihnutia, aj tieto posudkový lekár hodnotil, z lekárskych posudkov vyplynuli pomerne strohé hodnotiace úsudky, pričom bolo uvedené, že

- panická porucha u žalobkyne neznižuje jej psychické schopnosti a pracovnú činnosť, ktorá je zároveň súčasťou psychosociálnej rehabilitácie, resocializácie a reintegrácie. U žalobkyne bol zároveň zistený pozitívny efekt ambulantnej monokombinačnej liečby. Posudkový lekár tak uviedol, že ochorenie nemá vplyv na pracovnú schopnosť žalobkyne. Zároveň uviedol, že psychická porucha je v ľahkej forme ochorenia a nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár správne uviedol, že ľahká forma uvedeného ochorenia nie je zaradená ani v kapitole V položke 4 prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, posudkovo významná je až stredne ťažká forma;

- osteopénia rovnako, vzhľadom na to, že nie je citovaná v prílohe číslo 4 zákona o sociálnom poistení, nemá vplyv na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a teda jedná sa o posudkovo nezávažné ochorenie;

- degeneratívne zmeny ľavého kolenného kĺbu druhého stupňa sú bez funkčnej poruchy ľavého kolenného kĺbu posudkovo nezávažným ochorením, bez vplyvu na výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár dodal, že nález bol v čase posúdenia v kompenzovanom stave;

- degeneratívne zmeny bedrových kĺbov boli prvýkrát dokumentované ortopedických vyšetreniach zo dňa 15. decembra 2021 a 26. januára 2022, a boli zaslané na posudkové zhodnotenie v rámci odvolacieho konania. Jedná sa o nové diagnostické závery, bez splnenia podmienok dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a zároveň sa jedná o ľahký stupeň funkčného postihnutia;

- bolesť v driekovokrížnej oblasti chrbtice je posudkovo nevýznamná, keďže nebola zistená porucha resp. poškodenie neuroštruktúr;

- Tietzov syndróm vpravo posudkový lekár vyhodnotil ako bolesť hrudnej kosti v koncovom chrupavkovom spojení na hrudnú kosť a

- Gilbertova choroba – chronický asymptomatický zápal pečene nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorých celkom zjavne vyplývajú dôvody, prečo tieto ochorenia posudkový lekár považoval za posudkovo nevýznamné oproti rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V tejto súvislosti však z lekárskeho posudku, ani z rozhodnutia žalovanej nie je zrejmé, prečo aj napriek vyššie uvedenému niektoré diagnózy (napr. degeneratívne zmeny ľavého kolenného kĺbu) neodôvodňovali navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 1 až 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Keďže však, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nezistil žiadne pochybenie pokiaľ ide o stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a následne ani jeho percentuálne ohodnotenie – v tomto prípade 30%, ani prípadné navýšenie tejto miery o maximálne prípustných 10%, by vzhľadom na podmienku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobkyni vo výsledku neprivodil zmenu záveru o nesplnení podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Zjednodušene, žalobkyňa by ani v prípade maximálneho navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné zdravotné postihnutia v konečnom dôsledku nedosiahla priznanie invalidného dôchodku.

24. Ďalšie odstraňovanie vyššie uvedeného nedostatku, by tak podľa názoru správneho súdu iba viedlo k formálnemu zopakovaniu konania, ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo dospieť k záverom odlišným od tých aktuálnych.

25. Žalobkyňa namietala, že žalovaná zvolila nesprávny výklad ust. § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keď konštatovala, že v prípade ortopedických diagnóz sa jedná o nové diagnostické závery, bez splnenia podmienok dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, keďže v prípade žalobkyne sa jedná o III. stupeň obojstrannej primárnej koxartrózy, teda sa jedná o diagnózu, ktorej logicky predchádzali štádia I. a II., avšak ochorenie bolo diagnosticky zistené až v III. štádiu., čo logicky znamená, že uvedené ochorenie u žalobkyne pretrváva už dlhšiu dobu. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že skôr datovaný dôkaz, ktorý by preukazoval, že predmetné ochorenie bolo žalobkyni diagnostikované už skôr, ako to jej právny zástupca tvrdí v správnej žalobe, v danej veci nebol indikovaný. Pokiaľ žalobkyňa záver posudkových lekárov sociálneho poistenia vo veci posúdenia zdravotného stavu na účely invalidity spochybnila, bolo v jej možnostiach aby ako dôkaz predložila k súdnemu konaniu stanovisko odborného lekára alebo znalecký posudok. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení žiadny nepredložila, a naďalej iba tvrdila, že pokiaľ jej bolo diagnostikované ochorenie v treťom štádiu jeho priebehu, táto skutočnosť sama osebe svedčí o tom, že v minulosti musela prekonať prvé a druhé štádium ochorenia. Uvádzaný priebeh ochorenia správny súd nespochybňuje, avšak ani na základe tejto premisy nemožno ustáliť moment, kedy došlo k rozvoju predmetného ochorenia u žalobkyne, a teda či v prípade tejto choroby je splnená podmienka dlhodobosti. Navyše nemožno opomenúť, že vo všeobecnosti je posudkový význam jednotlivých vývojových štádií každého ochorenia odlišný (každé má iný vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť). Vyššie uvedenú argumentáciu žalobkyne tak správny súd vyhodnotil ako špekulatívnu.

26. Žalobkyňa namietala, že lekársky posudok zo dňa 24.11.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie podpisu lekára, ktorý predmetný posudok vyhotovil a v posudku zo dňa 28.04.2022 absentujú údaje o osobe, ktorá predmetný posudok vyhotovila, akýkoľvek podpis, ako aj pečiatka, pričom v tejto súvislosti poukázala na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 07.05.2018. Napriek vyššie uvedeným nedostatkom odborné posudky o posúdení invalidity žalobkyne spĺňajú požiadavku úplnosti a presvedčivosti. Uvedené nedostatky vyhodnotil správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2019 ako formálne, ktoré nezakladajú bez ďalšieho nepreskúmateľnosť či nezákonnosť samotných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Odborný posudok o invalidite nie je samostatným rozhodnutím podliehajúcim súdnemu prieskumu, a preto naň nemožno ani vztiahnuť všetky formálne požiadavky, ktoré (naopak) rozhodnutia správnych orgánov zo zákona musia spĺňať.

27. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že až doručením listu – Predloženie posudkovej spisovej dokumentácie – odvolanie zo dňa 02.03.2022 sa dozvedela, čo bolo potrebné v tomto konaní dokazovať, keďže až do tohto času nevedela, že určité skutočnosti sú pre správny orgán sporné, správnemu súdu nie je zrejmé, porušenie akého zákonného ustanovenia týmto žalobkyňa namieta. Predmetná listina je iba formou predkladacej správy, spolu s ktorou prvostupňový správny orgán odstupuje administratívny spis nadriadenému orgánu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Navyše, je zjavné, že žalobkyňa sa o dôvodoch odňatia invalidného dôchodku dozvedela z obsahu prvostupňového rozhodnutia, keďže proti tomuto následne podala odvolanie, ktorého sa predmetná listina týka. Napokon zákon o sociálnom poistení neupravuje postup, ktorým by orgány verejnej správy mali pred vydaním rozhodnutia predbežne oznamovať účastníkom konania svoje pochybnosti, prípadne zamýšľaný spôsob rozhodnutia.

28. Správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekári sociálneho poistenia ústredie zhodnotili zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. k 24.11.2021, 02.03.2022 a 28.04.2022) umožňovala právna úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

29. Záverom, správny súd považoval za potrebné zmieniť, že v rozhodnutiach nemožno poukazovať na pôsobenie žalobkyne v zdravotníctve a následne z tohto usudzovať jej schopnosť porozumieť medicínskym výrazom. Napriek uvedenému, z obsahu rozhodnutí ani lekárskych posudkov nevyplýva, že by sa voči žalobkyni v porovnaní s inými žiadateľmi o invalidný dôchodok postupovalo odlišne, resp. že by orgány verejnej správy, vzhľadom na predpokladané odborné vedomosti žalobkyne z oblasti medicíny, upustili z nárokov na preskúmateľnosť ich rozhodnutí.

30. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti, o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje rozhodnutie. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná dostatočne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v správne zistený skutkový stav, z ktorého následne vychádzala pri svojom rozhodovaní.

Správny súd, posudzujúc správnu žalobu neformálne a nad rámec uplatnených žalobných bodov (§ 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 S.s.p.) nezistil také pochybenia preskúmavaných rozhodnutí resp. konania, ktoré im predchádzalo, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie.

31. Posudkoví lekári zároveň aj s prihliadnutím na už konštatované, dostatočne odôvodili stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na dolnej hranici zákonného rozpätia.

32. Zdravotný stav žalobkyne bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav žalobkyne na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mali k dispozícii, a tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili.

V.

Záver

33. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je opodstatnená, nakoľko žalovaná svoje rozhodnutie vydala na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použila správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom postupovala zákonne. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.

34. Podľa § 168 S.s.p. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

35. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.