Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-34-2018.pdf
PDF · 200.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/34/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: H.. K. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX V., právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a. s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, právne zastúpený: PRK Partners, s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO 35 978 643, v konaní o zaplatenie 56.643,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.05.2018, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56.643,44 € spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 51 000,- € od 17.01.2018 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
1.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.06.2008 došlo k dopravnej nehode (poistnej udalosti), účastníkom ktorej bol žalobca vedúci motorové vozidlo vo vlastníctve spoločnosti Porsche Slovakia, s. r. o. so sídlom Vajnorská 160, 831 04 Bratislava, IČO: 31 362 788, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.: 6133/B (EVČ: L.). Uvedené vozidlo bolo predmetom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2007 (ďalej aj ako "poistná zmluva" alebo "zmluva o PZP") uzatvorenej so žalovaným. Pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby, v dôsledku čoho si následne jej blízke osoby ako poškodení uplatnili nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) v peniazoch na súde. Poškodení uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalobcovi a voči spoločnosti Porsche Slovakia, s. r. o.
1.2. Rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 01.02.2016, č. k. 4C/184/2010-437 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 4Co/280/2016-522 zo dňa 25.10.2017 (ďalej aj ako "rozsudok") bol žalobca zaviazaný na zaplatenie nemajetkovej ujmy poškodeným vo výške 51.000,- €, ako i náhradu trov konania. Vo vzťahu k spoločnosti Porsche Slovakia, s. r. o. bol nárok v celom rozsahu zamietnutý.
1.3. V priebehu konania bol podaný návrh na vstup žalovaného do konania ako vedľajšieho účastníka (na strane žalobcu a spoločnosti Porsche Slovakia, s. r. o.), a to s poukazom na právne postavenie žalovaného vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že nemá právny záujem o vstup do konania, a to s poukazom na skutočnosť, že podľa jeho názoru zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "zákon č. 381/2001 Z. z." alebo "zákon o povinnom zmluvnom poistení") nezahŕňa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (škody), akú si uplatnili poškodení voči žalobcovi a spoločnosti Porsche Slovakia, s. r. o. Právny zástupca žalobcu už v tomto konaní o náhradu škody (nemajetkovej ujmy) poukázal o. i. aj na to, že škody spôsobené pri dopravnej nehode v dôsledku prevádzky motorového vozidla sú kryté povinným zmluvným poistením v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zároveň s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/12 zo dňa 24.10.2013, v prípade preukázania a priznania škody poškodeným, táto má byť v plnom rozsahu hradená z povinného zmluvného poistenia, ktoré bolo na predmetné vozidlo v čase nehody dojednané v UNIQA poisťovni, teda u žalovaného.
1.4. V zmysle vyššie uvedeného právny zástupca žalobcu po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na plnenie nároku na náhradu škody krytej povinným zmluvným poistením (dňa 16.01.2018 ako aj dňa 30.01.2018.) K obsahu predmetných výziev reagoval žalovaný listom zo dňa 13.02.2018, v ktorom uviedol, že nepristúpi k uhradeniu požadovanej nemajetkovej ujmy. Vzhľadom k uvedenému bol žalobca nútený pristúpiť k uplatneniu nároku súdnou cestou.
1.5. Žalobca poukázal na ust. § 420a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník"), § 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení a uviedol, že za súčasť škody je pritom v zmysle eurokonformného výkladu potrebné považovať aj náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Akékoľvek iné chápanie škody by malo byť považované za arbitrárne a v priamom rozpore s normatívnymi právnymi aktmi Európskej únie, ktoré sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať a dodržiavať. Nemajetková ujma spôsobená usmrtením blízkej osoby má byť uhradená z povinného zmluvného poistenia.
1.6. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017 a uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na zmysel a účel zákona jednoznačne konštatoval, že pojem škoda uvedený v zákone o povinnom poistení je potrebné vykladať extenzívne a že tento zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých, a teda že táto náhrada je predmetom poistného krytia.
1.7. Tento výklad pojmu škoda vychádza z chápania škody v komunitárnom práve, podľa ktorého sa ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES (pojem škoda, poškodený) majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné vo veci samej (rozsudok ESD zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12, F. P. proti K. J. a L. P.). Tento právny názor napokon našiel svoju odozvu aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
1.8. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 666/2016 a uviedol, že ústavný súd jednoznačne potvrdil, že pojem škoda použitý v zákone o povinnom zmluvnom poistení je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
1.9. Na toto uznesenie nadviazal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý (odkazujúc na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky) uviedol, že túto spornú právnu otázku riešil (a tiež vyriešil) Ústavný súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd SR, vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, uviedol, že takýto záver treba mimo akúkoľvek pochybnosť považovať i za obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii na témy 1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a 2/ tzv. pasívnej legitimácie povinných zmluvných poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdmi (sp. zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017).
1.10. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v spore o náhradu nemajetkovej ujmy, túto on ako žalovaný subjekt v spore o náhradu nemajetkovej ujmy nemal možnosť ovplyvniť, nakoľko bolo vecou poškodených (v predmetom spore v pozícii žalobcov), aby uplatnili svoj nárok voči vecne legitimovanému subjektu. Nakoľko súd rozsudkom zaviazal na plnenie nemajetkovej ujmy žalobcu, s ohľadom na vyššiu uvedenú argumentáciu pristúpil žalobca k uplatneniu nároku voči žalovanému. Žalovaný na základe výzvy žalobcu nárok dobrovoľne neplnil, v dôsledku čoho žalobca uplatňuje nárok súdnou cestou. 1.11. Zároveň žalobca v súlade s ustanoveniami zákona o povinnom zmluvnom poistení žiada náhradu škody (nemajetkovej ujmy) ku ktorej bol zaviazaný rozsudkom spolu s účelne vynaloženými nákladmi spojenými s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov, ako i spolu s úrokmi z omeškania, a to odo dňa doručenia prvej predžalobnej výzvy žalovanému.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 24.07.2018 uviedol, že uzatvoril dňa 31.12.2007 so spoločnosťou Porsche Slovakia, s. r. o. zmluvu č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou okrem iného, motorového vozidla zn. C. C., ev. číslo: L.. Dňa 29.06.2008 žalobca pri prevádzke vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodení maloletý V. Ž., narodený XX.XX.XXXX a jeho otec, A.. H. Ž., narodený XX.XX.XXXX, utrpeli viaceré zranenia, na následky ktorých maloletý V. Ž. po prevoze do nemocnice zomrel.
2.1. Dňa 24.10.2011 bol v konaní sp. zn. 2T/142/09, vedenom na Okresnom súde v Malackách, žalobca odsúdený na nepodmienečný trest v trvaní dva a pol roka, pričom poškodeného A.. H. Ž. súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Dňa 01.02.2016 Okresný súd Malacky v konaní sp. zn. 4C/184/2010 rozhodol o žalobe na ochranu osobnosti doručenej dňa 29.06.2010 tak, že priznal pozostalým po maloletom V. Ž. nemajetkovú ujmu vo výške 61.000,- € voči žalobcovi a návrh voči žalovanému v 2. rade (Porsche Slovakia, s. r. o.) zamietol. Dňa 25.10.2017 Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 4Co/280/2016 rozhodol o odvolaní voči rozhodnutiu Okresného súdu v Malackách sp. zn. 4C/184/2010 tak, že potvrdil zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade (Porsche Slovakia, s. r. o.) a voči žalobcovi zmenil výšku náhrady nemajetkovej ujmy na 51.000,- €. Dňa 16.01.2018 a 30.01.2018 boli spoločnosti UNIQA doručené výzvy na plnenie nároku na náhradu škody voči žalobcovi na základe zmluvy o PZP vo výške 51.000,- € v termíne do 15.02.2018, inak pristúpi k uplatneniu súdnou cestou. Dňa 30.04.2018 žalobca podal na Okresný súd Bratislava I žalobu o zaplatenie 56.643,44 € s príslušenstvom ako náhradu nemajetkovej ujmy.
2.2. Vzhľadom na vyššie uvedený opis skutočností žalovaný uviedol, že nesúhlasí s žalovaným nárokom žalobcu, nakoľko žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na poskytnutie poistného plnenia, nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti voči žalovanému je premlčaný a žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy.
2.3. Žalovaný mal za to, že žalobca v žalobe nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP má poistený nárok, aby poistiteľ (žalovaný) za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Žalovaná upozornil, že žalobca nebol zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po poškodenom v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v bode 64. posledná veta rozsudku sp. zn. 4Co/280/2016.
2.4. Podľa názoru žalovaného žalobca v tomto prípade nemá postavenie poškodeného zo škodovej udalosti a žalobca nepreukázal, že zaplatil pozostalým po poškodenom prisúdenú nemajetkovú ujmu. Žalobcom uvádzané ustanovenie nepriznáva aktívnu vecnú legitimáciu žalobcovi na podanie žaloby. Naopak, tak ako to vyplýva z § 15 ods. 1 zákona o PZP, pozostalí po poškodenom sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby voči poistiteľovi. Z uvedených dôvodov žalobca nie je ani nemôže byť aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
2.5. Žalovaný z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania, keďže v zmysle § 15 ods. 2 zákona o PZP na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Škodová udalosť vznikla dňa 29.06.2008, a preto posledným dňom premlčacej doby, kedy bolo možné uplatniť nárok voči žalovanému bol 29.06.2011 (§ 101 Občianskeho zákonníka ustanovuje všeobecnú premlčaciu dobu 3 roky). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol voči žalobkyni uplatnený až v roku 2018, teda dávno po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný. 2.6. Žalovaný považoval svoju pasívnu legitimáciu v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávnu a uviedol, že žalobca svoj nárok voči žalovanému opiera okrem iného o rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12. Aj keď rozhodnutie SD EÚ hovorí o povinne extenzívnom výklade vnútroštátneho pojmu škoda tak, aby bol naplnený účinok smerníc, zároveň v bode 39. pripomína, že povinnosť krytia poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami sa odlišuje od rozsahu náhrady tejto škody vyplývajúcej zo zodpovednosti poisteného za škodu. Zatiaľ čo povinnosť krytia poistením je zabezpečená a definovaná právnou úpravou Únie, rozsah náhrady škody sa v zásade spravuje vnútroštátnym právom. V bode 40. Súdny dvor EÚ jasne hovorí, že zámerom smerníc nie je harmonizácia režimov zodpovednosti za škodu v členských štátoch a že podľa súčasného stavu právneho poriadku Únie sú členské štáty stále oprávnené upraviť režim zodpovednosti za škodu, ktorý sa uplatňuje na dopravné nehody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel.
2.7. Žalovaný mal za to, že nárok žalobcu voči žalovanému nemá právny základ. Občiansky zákonník dôsledne rozlišuje medzi pojmom škoda a nemajetková ujma, pretože kým jedno je považované za ujmu materiálnu (vrátane škody spôsobenej na zdraví, ktorá je poisťovňou v režime povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahrádzaná), druhé predstavuje ujmu výlučne v osobnostnej sfére poškodených, preto tieto pojmy nemožno zamieňať.
2.8. Žalovaný mal za to, že ujma na zdraví je v zmysle slovenského právneho poriadku kompenzovaná poškodeným prostredníctvom § 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa slovenského práva náhrada nemajetkovej ujmy nikdy nebola považovaná za súčasť náhrady škody, pretože Občiansky zákonník vychádza z užšieho vymedzenia pojmu škoda.
2.9. Rovnako aj zákon o PZP v § 4 ods. 2 používa pojem škoda a nie nemajetková ujma. Zákon o PZP nie je vo vzťahu k pojmu škoda špeciálnym predpisom, ktorý má prednosť pred všeobecným Občianskym zákonníkom. Zákon o PZP sa ako celok opiera o úpravu poistnej zmluvy obsiahnutú v Občianskom zákonníku, preto občianskoprávnu úpravu v oblasti zodpovednosti za škodu a úpravu poistnej zmluvy skôr dopĺňa a špecifikuje, než ako lex specialis nahrádza.
2.10. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že rovnaký názor zastáva aj Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 3Cdo/301/2012, ktorý dospel k záveru, že ak zákon o PZP hovorí o pojme škoda, nezahŕňa v sebe aj nemajetkovú ujmu, tým pádom nie je daná pasívna vecná legitimácia poisťovne. Výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR, ktorý bol vyslovený už skôr v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/168/2009, nebol prelomený ani rozsudkom SD EÚ. Práve naopak, Najvyšší súd SR sa stotožňuje s tým, že rozhodnutie SD EÚ rieši po právnej stránke odlišnú situáciu, t. j. takú, kde vnútroštátne právo členského štátu chápe pojem "škoda" široko a zahŕňa v ňom aj náhradu za nemajetkovú ujmu.
2.11. Podľa názoru žalovaného ani neskoršie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými boli sťažnosti inej poisťovne v podobných veciach odmietnuté, napr. III. ÚS 666/2016, III. ÚS 645/2015, nevedú k inému záveru. Názor ústavného súdu, najpodrobnejšie v III. ÚS 666/2016, bol vyjadrený v uznesení o odmietnutí sťažnosti, a nie v meritórnom rozhodnutí a bez toho, aby jeho vyjadreniu predchádzalo plnohodnotné konanie vo veci samej. Vzhľadom na to, že ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd preto nemôže nahrádzať Najvyšší súd SR pri výklade a aplikácii zákona o PZP. Navyše v predmetných uzneseniach ústavný súd neposudzoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ale len to, či prípadné porušenie práva právoplatným rozhodnutím súdu predstavuje taký intenzívny zásah do základných práv účastníka konania, ktorý by odôvodňoval zrušenie tohto rozhodnutia ústavným súdom. Vzhľadom na deľbu právomocí medzi ústavným súdom a všeobecnými súdmi Slovenskej republiky to má byť práve Najvyšší súd SR, ktorý má tento rozpor odstrániť.
2.12. Vzhľadom na chýbajúcu vnútroštátnu právnu úpravu má žalovaný za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že plnenie nároku žalobcovi zo strany žalovaného by predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu, takže v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu.
2.13. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby Okresný súd Bratislava I rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému zamieta. Žiadal priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca v replike, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.08.2018, uviedol, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, na úhradu ktorej bol žalobca zaviazaný rozhodnutím Okresného súdu Malacky zo dňa 01.02.2016, č. k. 4C/184/2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2017, č. k. 4Co/280/2016 je v zmysle eurokonformného výkladu potrebné chápať ako súčasť pojmu škoda obsiahnutého v zákone č. 381/2001 Z. z. Ako taký je tento nárok krytý povinným zmluvným poistením.
3.1. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove a uviedol, že predmetný výklad pojmu škoda je plne v súlade s prílohou zákona o povinnom zmluvnom poistení obsahujúcou zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie, medzi ktorými sú výslovne uvedené smernice v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Podľa úpravy obsiahnutej v týchto smerniciach, povinné zmluvné poistenie jednoznačne kryje aj nemajetkovú ujmu. K takémuto chápaniu sa priklonil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (senáty 3C a 1C), ktoré sa odklonili od pôvodne prezentovaného právneho názoru, zdôrazňujúceho zásadnú pojmovú odlišnosť inštitútu škody a inštitútu nemajetkovej ujmy - sp. zn. 1Cdo/156/2017 zo dňa 27.03.2018 a sp. zn. 3Cdo/234/2018 zo dňa 17.04.2018.
3.2. Žalobca teda má za to, že pojem škoda obsiahnutý v zákone o povinnom zmluvnom poistení zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom tento nárok je krytý povinným zmluvným poistením. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, žalovaný vo vyjadrení vychádza z nesprávneho predpokladu, že ide o nárok poškodeného na náhradu škody.
3.3. Žalobca opätovne uviedol, že vecná legitimácia žalobcu je daná titulom jeho zákonného práva (nároku) ako poisteného, aby za neho poisťovateľ poskytol náhradu škody vo forme poistného plnenia, ktoré v tomto prípade predstavuje priznaný nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy), a to podľa príslušných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení. Uhradením plnenia žalovaným pozostalým poškodeného dôjde k výkonu práva poisteného (žalobcu). Žalobca v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/37/2016 zo dňa 14.12.2017. Uvedené podľa názoru žalobcu plne zodpovedá zmyslu a účelu povinného zmluvného poistenia, kedy jeho účelom je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla.
3.4. Žalobca citoval ust. § 4 ods. 1, 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení a uviedol, že vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia súdu (podľa ktorého je žalobca subjektom zodpovedným za škodu/ujmu vzniknutú v dôsledku škodovej udalosti), je teda žalobca subjektom, ktorý má v dôsledku uzatvoreného povinného zmluvného poistenia právo, aby žalovaný za neho nahradil nárok (škodu) vo forme poistného plnenia poškodenému (v tomto prípade pozostalým poškodeného). Žalobca podotkol, že až do momentu rozhodnutia súdu mohli zo strany žalovaného existovať určité pochybnosti ohľadom určenia zodpovednosti žalobcu za škodu krytú povinným zmluvným poistením, najmä však vo vzťahu k určeniu výšky škody/ujmy (ktorá predstavuje výšku poistného plnenia), avšak v dôsledku existencie právoplatného rozhodnutia súdu možno tieto otázky považovať za jednoznačne ustálené. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu vyzval preto žalobca žalovaného, aby za neho uhradil pozostalým po poškodenom prisúdenú náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti žalobca citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/38/2005 zo dňa 28.04.2005. Podotkol, že hoci zákon o povinnom zmluvnom poistení predstavuje osobitnú úpravu oproti všeobecnej úprave v oblasti poistenia a umožňuje priame uplatnenie nároku poškodeného voči poisťovni, pozostalí poškodeného sa rozhodli uplatniť tento nárok v súdnom konaní voči žalobcovi a nie (aj) voči žalovanému.
3.5. Vznesenú námietku premlčania žalobca považoval za nedôvodnú a účelovú a ďalej uviedol, že žalobcom uplatnený nárok nemá charakter nároku na náhradu škody uplatneného poškodeným, ale ide o nárok žalobcu ako subjektu, ktorý má v dôsledku uzatvoreného povinného zmluvného poistenia právo, aby žalovaný za neho nahradil škodu vo forme poistného plnenia pozostalým poškodeného a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/603/2015 zo dňa 03.11.2015. 3.6. Hoci z ust. § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva priamy nárok poškodeného voči poisťovni a rovnako tak súdna prax akceptuje priame uplatnenie nároku na náhradu škody/nemajetkovej ujmy voči poisťovniam (a tomu zodpovedajúcu vecnú legitimáciu poisťovní), bolo v tejto veci rozhodnutím pozostalých po poškodenom ako žalobcov v súdnom konaní o náhradu škody/nemajetkovej ujmy, voči akým subjektom si tento nárok uplatnia. Ako žalobca uviedol v žalobe, ako žalovaný v konaní o náhradu škody/nemajetkovej ujmy nemal možnosť ovplyvniť okruh žalovaných účastníkov konania, keďže toto bolo výlučne vecou dispozície žalobcov (pozostalých po poškodenom). Títo sa rozhodli uplatniť svoj nárok voči žalobcovi.
3.7. Až do rozhodnutia súdu v tejto veci nemal žalobca žiaden dôvod sa domnievať, že bude zo strany súdu zaviazaný na náhradu škody/nemajetkovej ujmy pozostalým poškodeného. Žalobca mal za to, že by bolo nielen právne absurdné, ale v podstate nemožné, aby žalobca, po zistení, že voči nemu bola podaná žaloba o náhradu škody/nemajetkovej ujmy (t. j. v roku 2010) pristúpil k uplatneniu nároku voči žalovanému, a to výlučne z dôvodu právnej opatrnosti s poukazom na zabránenie premlčania prípadného budúceho nároku (v doposiaľ nevedno akej výške), ktorý by voči nemu v prípade jeho prehry v spore mohol smerovať. Mal za to, že takéto "preventívne" konanie nemožno od žalobcu rozumne požadovať.
Žalobca mal za to, že k uplatneniu tohto nároku bolo možné pristúpiť najskôr momentom existencie právoplatného rozhodnutia súdu. Týmto momentom došlo k nielen k deklarovaniu zodpovednosti žalobcu (ako škody, za ktorú poistený zodpovedá), ale najmä k ustáleniu výšky škody/ujmy ako výšky poistného plnenia, ktoré je žalovaný povinný plniť. Do momentu právoplatného rozhodnutia súdu totiž nebolo vôbec zrejmé, či vôbec, a ak áno v akej výške má byť škoda vo forme poistného plnenia uhradená. Bez existencie rozhodnutia súdu o výške škody totiž nebolo zrejmé, o akú výšku škody sa jedná, a teda nárok žalobcu voči žalovanému bolo možné uplatniť po prvýkrát až po vydaní rozhodnutia súdu.
3.8. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že uhradil pozostalým po poškodenom prisúdenú nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol, že úhrada škody/nemajetkovej ujmy pozostalým poškodeného žalobcom nie je podmienkou pre jej uplatnenie či priznanie v tomto súdnom konaní. Nárok priznaný rozhodnutím súdu nebol z jeho strany doposiaľ uhradený, a to nielen z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na jeho úhradu, ale taktiež z dôvodu, že žalobca má za to, že tento nárok je povinný plniť pozostalým po poškodenom žalovaný vo forme poistného plnenia.
3.9. K pasívnej legitimácii žalovaného žalobca uviedol, že dostatočným spôsobom vysvetlil, z akých dôvodov je daná jeho legitimácia v tomto súdnom konaní a rovnako tak vecná legitimácia žalovaného. Tvrdenie žalovaného o plnení bez právneho dôvodu podľa názoru žalobcu neobstojí, keďže medzi žalobcom a žalovaným existuje vzťah vyplývajúci zo zákona o povinnom zmluvnom poistení.
3.10. Na záver uviedol, že v súčasnosti, kedy zo strany žalobcu nebol nárok doposiaľ uhradený, je pritom z praktického hľadiska vhodné, aby bol nárok zo strany žalovaného plnený priamo pozostalým poškodeného, tak ako to výslovne zákon o povinnom zmluvnom poistení predpokladá a prax v oblasti poisťovníctva dlhodobo takýto mechanizmus plnenia akceptuje, hoci v prípade plnenia žalobcovi by nešlo o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol v zmysle jeho návrhu zo dňa 30.04.2018.
4. Žalovaný v duplike k žalobe, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.11.2018, uviedol, že podľa názoru žalovaného z repliky žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobcov nárok nie je daný pretože, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na poskytnutie poistného plnenia, nárok na náhradu škody z dopravnej nehody voči žalovanému je premlčaný a žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa názoru žalovaného sa žalobca v žalobnom návrhu domáha zaplatenia plnenia sám sebe. Takýto nárok žalobcu nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona o PZP. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuhradil pozostalým náhradu nemajetkovej ujmy, žalobcovi bez ohľadu na ďalšiu argumentáciu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie sumy vo výške 56.643,44 €.
4.1. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/38/2005 aplikuje predchádzajúcu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Táto skutočnosť explicitne vyplýva z poznámky Najvyššieho súdu SR: "...do 31.12.2001 rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravovala vyhláška č. 423/1991 Zb. (bola zrušená zákonom č. 381/2001 Z. z.). V zmysle tejto vyhlášky právo na plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má voči poisťovni poistený (§ 3 ods. 1 vyhlášky), lebo len tento je účastníkom poistno-právneho vzťahu s poisťovňou; poškodenému vo vzťahu k poisťovni právo na plnenie (náhradu škody) priamo nevzniká. Poškodený je oprávnený prípadný nárok na náhradu škody uplatniť len proti tomu, kto mu spôsobil škodu (škodcovi). Poisťovňa poskytuje poistné plnenie poškodenému výlučne za poisteného a poisťovňa voči poškodenému nemá žiadne povinnosti; len poistený má právo, aby poisťovňa zaňho uhradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho vzťahu." Predmetné rozhodnutie vychádza z odlišných skutkových okolností. Predmetné rozhodnutie uvádza, že poškodený nemá priamy nárok voči poisťovni, čo bolo novou právnou úpravou v ustanovení § 15 ods. 1 zákona o PZP zmenené.
4.2. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca nebol zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po poškodenom v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4Co/280/2016.
4.3. Čo sa týka námietky premlčania žalovaný uviedol, že ak by bol akceptovaný názor žalobcu (s ktorým žalovaný nesúhlasí), že ide o jeho nárok na poskytnutie poistného plnenia zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tak na tento nárok sa aplikuje premlčacia doba v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Vzhľadom na to, že dopravná nehoda vznikla dňa 29.06.2008, všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 19.06.2009, a preto posledným dňom kedy žalobca mohol uplatniť nárok na plnenie z poistnej zmluvy je 29.06.2012. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol voči žalovanému uplatnený až v roku 2018, teda dávno po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že nárok žalobcu na plnenie z poistnej zmluvy je taktiež premlčaný. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi má žalovaný za to, že tvrdenie žalobcu je nepreukázané a nedôvodné. Podľa žalovaného vzniesť námietku premlčania je zákonným inštitútom a prispieva k právnej istote. Žalovaný od začiatku uplatnenia nároku pozostalými po poškodenom voči žalobcovi mal jasný a jednoznačný postoj, že nenesie zodpovednosť za náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobcovi bola táto skutočnosť viackrát oznámená pri jeho návrhu na vstup žalovaného do predmetného konania ako vedľajšieho účastníka.
4.4. Podľa názoru žalovaného žalobcovi nič nebránilo už v čase, kedy mu bolo zrejmé, že žalovaný odmieta plniť nemajetkovú ujmu obrátiť sa na súd a v zmysle § 137 písm. c) CSP požiadať o rozhodnutie o určení či tu právo je alebo nie.
4.5. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby Okresný súd Bratislava I rozhodol tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Žalobca dňa 15.03.2019 Okresnému súdu Bratislava I doručil návrh na zmenu petitu žaloby zo dňa 30.04.2018 tak, že článok III. žaloby navrhol nahradiť tak, aby súd vydal rozsudok v znení: I. žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť k rukám: 1. A.. H. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 15.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; 2. C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 15.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; 3. C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K., sumu 7.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; 4. V. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 7.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; 5. H. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 7.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.643,44 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
5.1. Návrh zmeny petitu žaloby odôvodnil poukazom na ust. § 4 ods. 2 v spojení s ust. § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. a ďalej uviedol, že žalobca má (ako poistený) právo, aby žalovaný (ako poisťovateľ) za neho nahradil poškodeným uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví (vrátane nemajetkovej ujmy) a nákladov pri usmrtení. Žalobca teda žiada, aby žalovaný plnil priamo v prospech poškodených, čo podľa názoru žalobcu plne zodpovedá zmyslu a účelu povinného zmluvného poistenia. Plnením žalovaného k rukám poškodených dôjde k výkonu práva poisteného, aby žalovaný za neho nahradil poškodeným nemajetkovú ujmu (ktorá je jednoznačne krytá povinným zmluvným poistením). Tento právny záver potvrdil vo svojej rozhodovacej praxi aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 14.12.2017, sp. zn. 4Cob/37/2016.
5.2. Podotkol, že vyššie uvedené nároky na náhradu nemajetkovej ujmy boli poškodeným priznané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 4C/184/2010-437 zo dňa 01.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/280/2016-522 zo dňa 25.10.2017.
5.3. Nárok podľa II. petitu si žalobca uplatňuje z dôvodu, že žalobcovi vznikli trovy konania v súvislosti s konaním o náhradu nemajetkovej ujmy na Okresnom súde Malacky sp. zn. 4C/184/2010 a konaním na Krajskom súde Bratislava sp. zn. 4Co/280/2016, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za žalobu a odvolanie, na úhradu ktorých bol zaviazaný žalobca (2 x 2.160,- €) ako i trov právneho zastúpenia, vyčíslenie ktorých bolo prílohou žaloby. Na záver poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 192/2015 zo dňa 07.10.2015.
6. Žalovaný vo vyjadrení k pojednávaniu zo dňa 11.03.2019, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.04.2019 uviedol, že žalobca nedoručil návrh na zmenu žaloby včas, a preto žalovaný žiadal tunajší súd, aby ešte pred samotným posúdením prípustnosti návrhu na zmenu žaloby zvážil aplikovanie príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako "CSP") upravujúcich sudcovskú koncentráciu konania a na návrh na zmenu žaloby neprihliadol. Žalovaný upozornil žalobcu na nesprávnosť petitu už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe. Žalobca si preto musel byť vedomý, že ním navrhovaný petit je nesprávne formulovaný, a už pri podávaní repliky mohol navrhnúť zmenu petitu žaloby. Žalobca však týmto spôsobom nepostupoval, ale naopak tvrdil, že ním navrhovaný petit je formulovaný správne a v tomto súdnom konaní je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca nenavrhol zmenu petitu včas. Naopak od momentu, kedy si žalobca musel byť vedomý nesprávnosti ním navrhovaného žalobného návrhu vykonal ešte dva úkony - súdu doručil repliku zo dňa 30.08.2018 a zúčastnil sa pojednávania. Ani počas týchto úkonov žalobca nenavrhol zmenu petitu žaloby. Podľa žalovaného si žalobca neuplatnil návrh na zmenu žaloby včas, t. j. po tom ako mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe; následne ignoroval inštrukcie súdu a návrh na zmenu žaloby nedoručil žalovanému v súdom určenej lehote. Vyššie uvedené dôvody umožňujú tunajšiemu súdu aplikovať sudcovskú koncentráciu konania a na návrh na zmenu žaloby nemusí prihliadnuť.
6.1. Žalovaný citoval ust. § 143 ods. 1 CSP a uviedol, že v rámci tohto súdneho konania uskutočnil už tri úkony - vyjadril sa k žalobe, podal dupliku a zúčastnil sa pojednávania. Žalovaný sa vyjadril k pôvodnej žalobe (okrem iného tiež napr. k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu). Toto súdne konanie sa nachádza už v záverečnom štádiu, a to najmä vzhľadom na ustanovenie § 179 ods. 1 CSP, keďže súd má spravidla rozhodnúť na jedinom pojednávaní. Zdá sa preto, že okresný súd by bol rozhodol vo veci samej už na pojednávaní. To však vzhľadom na konanie žalobcu nebolo možné. Strany konania sa doteraz vyjadrovali k pôvodnému zneniu žaloby.
6.2. Žalovaný má za to, že ani po pripustení návrhu na zmenu žaloby by však žalobca nebol so žalobou úspešný a okresný súd by mal žalobu zamietnuť. Po pripustení návrhu na zmenu žaloby by však argumentácia žalovaného bola v niektorých otázkach odlišná. Z uvedeného vyplýva, že výsledky doterajšieho konania (napr. niektoré argumentácie žalovaného ako i žalobcu) by nemohli byt' podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keďže by na strane žalovaného vznikla potreba vypracovávať ďalšiu argumentáciu, ktorá v doterajšom konaní nebola potrebná.
6.3. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že výsledky doterajšieho konania nie sú podkladom na konanie o zmenenej žalobe, a preto žiada tunajší súd, aby návrh na zmenu žaloby nepripustil a naďalej konal o pôvodnej žalobe. Ak by sa súd stotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného a návrh na zmenu žaloby by nepripustil, žalovaný trval na svojich písomných ako i ústnych vyjadreniach v celom rozsahu a i naďalej žiadal, aby tunajší súd pôvodnú žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov v 100 % rozsahu.
6.4. Žalobca prostredníctvom návrhu na zmenu žaloby navrhol, aby žalovaný zaplatil žalobcovi k rukám poškodených sumu 51.000,- €. Z takto formulovaného petitu vyplýva, že žalobca má právo na vyplatenie poistného plnenia sám pre seba, pričom sa však rozhodol, aby plnenie, ktoré mu patrí, bolo vyplatené poškodeným. Samotný nárok však patrí žalobcovi, poškodení sú iba "platobnou bránou". Takýto nárok žalobcu však nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. Formulácia "k rukám" sa napr. často používa pri formulácii petitu o vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, kedy nositeľom práva na výživné je samotné dieťa, avšak toto sa má vyplácať rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti.
6.5. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona o PZP a uviedol, že za predpokladu, že poisteným (žalobcom) bola spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá poisťovateľ (žalovaný) v zmysle medzi nimi uzatvorenej poistnej zmluvy, žalobca sa môže domáhať, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázanú škodu. Žalobca tak sám pre seba nemá z PZP právo na vyplatenie akéhokoľvek poistného plnenia.
6.6. Žalovaný ďalej uviedol, že pôvodnou žalobou sa žalobca domáhal priznania sumy vo výške 56.643,44 €. Návrhom na zmenu žaloby sa rovnako domáha priznania sumy vo výške 56.643,44 €, pričom však z tejto sumy má byť 51.000,- € vyplatených k rukám poškodených. Žalobca tak aj po podaní návrhu na zmenu žaloby uplatňuje žalovaný nárok pre seba. Ide skôr o "kozmetickú" úpravu petitu žaloby, keďže povinný a oprávnený subjekt zostali totožné, zmenilo sa len miesto plnenia (keďže sa má platiť k rukám poškodených). Žalovaný trval na tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia poistného plnenia sám pre seba. Táto skutočnosť (bez ohľadu na nižšie uvedené argumenty) predstavuje dostatočný dôvod pre zamietnutie žaloby.
6.7. Čo sa týka námietky premlčania žalovaný naďalej trval na tom, že prípadný nárok žalobcu je premlčaný. Relevantným pre toto konanie je právny vzťah medzi žalobcom (ako poisteným) a žalovaným (ako poisťovňou). Tento právny vzťah je záväzkovým vzťahom, ktorý vznikol na základe uzatvorenej poistnej zmluvy, t. j. ide o poistný záväzkový vzťah.
6.8. Citoval ust. § 104 a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť je možné stotožniť s momentom vzniku škody, za ktorú (na základe uzatvorenej poistnej zmluvy) zodpovedá poistiteľ. Škodová udalosť sa odohrala dňa 29.06.2008. Následne si poškodení od žalobcu uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, čím došlo ku skutočnosti, s ktorou mohol byť spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť namiesto škodcu. Preto k prípadnej poistnej udalosti mohlo dôjsť najneskôr dňa 29.06.2010, t. j. dňa kedy si poškodení uplatnili svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalobcovi na príslušnom súde. Za predpokladu, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je krytý povinným zmluvným poistením, s čím žalovaný zásadným spôsobom nesúhlasí, najneskôr dňa 29.06.2012 došlo k vzniku poistnej udalosti, t. j. týmto momentom začal plynúť 1 rok v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka, po uplynutí ktorého začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na podanie prípadnej žaloby. Žalobca tak mohol nárok poškodených na náhradu nemajetkovej ujmy uplatniť voči žalovanému najneskôr dňa 29.06.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že akýkoľvek nárok žalobcu, ktorý bol voči žalovanému uplatnený v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 29.06.2008 je po 29.06.2014 premlčaný. Žalobca podal žalobu voči žalovanému až v roku 2018, teda dávno po uplynutí premlčacej doby.
6.9. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi má žalovaný za to, že tvrdenie žalobcu je nedôvodné. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol informovaný o prebiehajúcom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný však informoval žalobcu, že nemá záujem sa zúčastňovať tohto konania, keďže podľa jeho názoru nie je pasívne vecne legitimovaný na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Žalobca mal preto nepochybne vedomosť o tom, že žalovaný nebude plniť poškodeným náhradu nemajetkovej ujmy namiesto žalobcu. Toto svedčí práve v prospech uplatnenia námietky premlčania zo strany žalovaného. Žalobcovi nič nebránilo už v čase, kedy mu bolo zrejmé, že žalovaný odmieta plniť nemajetkovú ujmu obrátiť sa so žalobou na príslušný súd. Žalobca je zodpovedný za to, aby si riadne a včas uplatnil svoje práva.
6.10. Vo vzťahu k námietke spočívania premlčacej doby počas súdneho konania medzi poškodenými a žalobcom je potrebné rozlišovať, či k prerušeniu premlčacej doby došlo v súvislosti s právnym vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, t. j. subjektmi tohto konania. Citoval ust. § 112 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v postavení veriteľa je žalobca (keďže je oprávnený požadovať zaplatenie poistného plnenia) a povinným je žalovaný. Žalobca v období odo dňa dopravnej nehody zo dňa 29.06.2008 až do 29.06.2014 si voči žalovanému svoje (údajné) právo na súde neuplatnil, a preto ani nemohlo dôjsť k spočívaniu premlčacej doby. Žalobca sa prostredníctvom žaloby domáha plnenia, ktoré (ak by aj takýto nárok existoval) je už premlčané. Žalovaný preto týmto výslovne vznáša voči nároku uplatnenému prostredníctvom žaloby námietku premlčania.
6.11. Žalovaný trval na tom, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia motorového vozidla nemôže byt' pasívne vecne legitimovaný, keďže zákon o PZP nekryje náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca nebol zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy poškodeným v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo potvrdzuje aj Krajský súd v Bratislave v bode 64, posledná veta rozsudku sp. zn. 4Co/280/2016.
7. Žalobca vo vyjadrení k pojednávaniu zo dňa 11.03.2019, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.04.2019 uviedol, že otázka pasívnej legitimácie poisťovateľov v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku je z pohľadu rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky jednoznačne vyriešená. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní uviedol, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je konštantná v tom, že poisťovatelia nie sú pasívne vecne legitimovaní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu uzatvoreného povinného zmluvného poistenia, ide o tvrdenie účelové, nemajúce oporu v reálnom stave. Žalovaný v konaní poukázal iba na ojedinelé rozhodnutie obsahujúce odlišný právny názor. Tvrdenia o konštantnosti judikatúry v tomto smere preto nemôžu obstáť. Účelová je aj reakcia žalovaného na špecifikované rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky jednoznačne potvrdzujúce správnosť extenzívneho, euro konformného výkladu pojmu škoda v zákone č. 381/2001 Z. z. Tvrdenie, že posudzovanie súladu s Ústavou Slovenskej republiky je pojem širší ako posudzovanie súladu so zákonom je síce pravdivé, avšak pre vyriešenie určitej právnej otázky rozhodujúce. Pokiaľ totiž Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vysloví určitý právny názor, platí, že tento je nie len v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale ostatnými predpismi nižšej právnej sily. Ústavný súd Slovenskej republiky tak v rámci špecifikovaných rozhodnutí jednoznačne zakotvil, aký výklad pojmu "škoda" v zmysle zákona o PZP je potrebné považovať za ústavne konformný. A contrario, jeho opačný výklad by bolo potrebné považovať za v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
7.1. Tvrdenia žalovaného o tom, že v zmysle konštantnej judikatúry nie sú poisťovatelia pasívne legitimovaní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla pôsobia účelovo aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sám disponuje rozhodnutím, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.10.2018, sp. zn. 5Cdo/95/2017 odmietol jeho dovolanie. V uvedenom konaní žalovaný odôvodnil prípustnosť dovolania práve tým, že sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu /§ 421 ods. 1 písm. a) CSP/.
7.2. Čo sa týka námietky premlčania žalobca citoval ust. § 11, § 13, § 104, § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. h), písm. i), § 11 ods. 6 písm. a), ods. 7 zákona o PZP a uviedol, že súhlasí s právnou argumentáciou žalovaného vyjadrenou na pojednávaní dňa 11.03.2019 v rozsahu tvrdení, že medzi stranami sporu ide o vzťah založený poistnou zmluvou č. 9259241900 uzavretou dňa 31.12.2007. V kontexte tejto nespornej skutočnosti, žalobca zároveň súhlasí aj s tvrdením, že na dĺžku premlčacej doby je potrebné aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka, ktoré zakladá štvorročnú premlčaciu dobu počínajúcu dňom poistnej udalosti. Žalobca však má za to, že argumentácia žalovaného ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby nemá oporu v ustanovení žiadneho právneho predpisu. Tvrdenia žalovaného, že najneskorším dňom začatia plynutia premlčacej doby je deň, kedy si poškodení voči žalobcovi uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, považuje za účelové.
7.3. Podľa žalobcu je nepochybné, že dňom poistnej udalosti v zmysle ust. § 2 písm. i) zákona o PZP je deň, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/184/2010 zo dňa 01.02.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/280/2016 zo dňa 25.10.2017. Za deň vzniku poistnej udalosti je preto potrebné považovať deň právoplatnosti rozsudku, t. j. 11.01.2018.
Tento záver vyplýva jednak zo samotných ustanovení zákona o PZP a zároveň z osobitnej povahy nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti.
7.4. Ďalej žalobca uviedol, že pri majetkovej škode je zrejmé, že určenie vzniku povinnosti poisťovateľa plniť, teda určenie, že ide o poistnú udalosť, je možné vykonať v podstate bezodkladne, na základe vlastného šetrenia poisťovateľa, prípadne na podklade znaleckého posudku. Žalobca si však voči žalovanému uplatňuje, aby za neho žalovaný uhradil k rukám poškodených priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Podľa žalobcu je nepochybné, že ide o nárok osobitnej, komplikovanej povahy, kedy je potrebné aplikovať druhú časť ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. V prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné prijať ani iný záver, nakoľko z ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že o nemajetkovej ujme spôsobenej zásahom do práva na ochranu osobnosti je oprávnený rozhodovať výlučne súd.
7.5. Vzhľadom na skutočnosť, že o náhrade nemajetkovej ujmy je oprávnený rozhodnúť výlučne súd je podľa žalobcu nepochybné, že pre vznik povinnosti žalovaného nahradiť škodu je rozhodujúci okamih právoplatnosti rozsudku. Deň právoplatnosti rozsudku je teda dňom, kedy došlo k naplneniu podmienok vzniku poistnej udalosti. Deň, kedy došlo k dopravnej nehode, je tak iba dňom vzniku škodovej udalosti v zmysle ust. § 2 písm. h) zákona o PZP, nie dňom vzniku poistnej udalosti, ako účelovo a v rozpore s ustanoveniami zákona o PZP a Občianskeho zákonníka tvrdí žalovaný. Rovnaký právny záver vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 17.01.2013, č. k. 9Co/146/2011-136, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 10C/219/2009-95.
7.6. K možnosti uplatnenia nárokov z poistnej udalosti žalobca upozornil na osobitnosť nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, na ktorý nie je možné aplikovať rovnaké postupy ako napríklad pri škode majetkovej. Osobitná povaha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyplýva priamo z ust. § 13 Občianskeho zákonníka. K podmienkam priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 02.10.2013, sp. zn. 9Co/330/2012. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nevzniká automaticky pri akomkoľvek zásahu do práv na ochranu osobnosti. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku si uplatňovalo voči žalobcovi titulom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy päť príbuzných obete dopravnej nehody. Posúdenie, či došlo k naplneniu vyššie uvedených kritérií na priznanie nemajetkovej ujmy musel Okresný súd Malacky samostatne vykonať vo vzťahu ku každému zo žalobcov. Okresný súd Malacky na základe rozsiahleho právneho a skutkového posúdenia vo vzťahu ku každému z poškodených vydal rozsudok, ktorý však Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Co/280/2016 zmenil vo vzťahu k žalobcovi č. 1 (otcovi obete dopravnej nehody) tak, že znížil priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z pôvodne priznaných 25.000,- € na sumu 15.000,- €. Vo zvyšku rozsudok potvrdil. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že argumentácia žalovaného ohľadne možnosti žalobcu uplatniť nárok voči nemu žalobou v žiadnom prípade neobstojí. Až do právoplatnosti rozsudku nebolo nijakým spôsobom možné určiť, či vôbec existuje právo na poistné plnenie, v akej výške a komu by žalovaný mal za žalobcu plniť. Právnu istotu ohľadne práv a povinností vyplývajúcich z práv na ochranu osobnosti vnáša do právnych vzťahov až právoplatné rozhodnutie súdu. Táto skutočnosť je zároveň určujúca aj pre okamih vzniku poistnej udalosti v zmysle zákona o PZP. Pred právoplatnosťou rozsudku by žalobca uplatňoval práva z poistnej udalosti, ktorá však ešte nenastala.
7.7. Žalobca považoval za preukázané a jednoznačné, že jeho nárok nie je s prihliadnutím na príslušné ustanovenia zákona o PZP a Občianskeho zákonníka premlčaný. Vznesená námietka premlčania žalovaného je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol riadne vyzvaný, aby vstúpil do konania pred Okresným súdom Malacky na strane žalovaných. Vstup žalovaného do konania pred Okresným súdom Malacky by mal význam nie len pre neho samotného, ale i pre usporiadanie právnych vzťahov všetkých zúčastnených subjektov. Žalovaný však odmietol do konania vstúpiť s poukazom na údajný nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase konania pred Okresným súdom Malacky otázka pasívnej legitimácie poisťovateľa pri nároku z titulu nemajetkovej ujmy bola minimálne sporná, bolo právom, no zároveň v záujme právnej istoty aj povinnosťou právne bdelého žalovaného, do tohto konania vstúpiť a preukázať, že jeho legitimácia v konaní absentuje. V období medzi začatím konania až do právoplatnosti rozsudku sa rozhodovacia prax vyvinula tak, že je nesporné, že povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na nároky na náhradu nemajetkovej ujmy. Je zrejmé, že cieľom žalovaného bolo dosiahnuť, aby tieto nároky mohol neskôr označiť za premlčané. Pokiaľ žalovaný prostredníctvom námietky premlčania chce docieliť, aby za žalobcu nemusel poškodeným nahradiť právoplatne priznanú nemajetkovú ujmu, poškodzuje tým práva pozostalých po obeti dopravnej nehody, ktorým má finančné plnenie poskytnúť zadosťučinenie za vážny zásah do ich práv na ochranu osobnosti. Zároveň zo strany žalovaného dochádza k poškodeniu práv žalobcu, ktorý legitímne očakáva, že na základe riadne uzatvorenej poistnej zmluvy poisťovateľ za neho v prípade vzniku poistnej udalosti uhradí spôsobenú škodu.
7.8. Je nepochybné, že takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.08.2004, sp. zn. 25Cdo/2648/2003. Aj v kontexte uvedeného rozhodnutia je podľa žalobcu zrejmé, že zo strany žalovaného ide o účelový, šikanózny výkon práva, odporujúci podstate a účelu právnej normy, v tomto prípade zákonu o PZP. Pokiaľ žalovaný vlastným konaním dosiahne stav, že primárny účel zákona o PZP by mal by zmarený je zrejmé, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
7.9. Na základe vyššie uvedeného žalobca konštatoval, že z právnej úpravy zákona o PZP a jeho eurokonformného výkladu, opakovane potvrdeného konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Nárok žalobcu nie je premlčaný, nakoľko premlčacia doba ním uplatneného nároku začala v zmysle ust. § 104 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 2 písm. i) zákona o PZP plynúť až dňom právoplatnosti rozsudku, t. j. dňom vzniku poistnej udalosti. Uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca naďalej trval na tom, že jeho žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto navrhol, aby súd rozhodol v súlade so žalobným návrhom.
8. Súd vykonal v danej veci dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
8.1. Rozsudkom č.k. 4C/184/2010 - 437 zo dňa 01.02.2016 súd zistil, že súd žalovanému v tomto konaní
- H.. K. Ž. uložil povinnosť zaplatíš žalobcovi v I. rade sumu 25.000 eur, žalobcovi v II. rade sumu 15.000 eur, žalobcovi v III. rade sumu 7.000 eur, žalobcovi vo IV. rade sumu 7.000 eur a žalobcovi v V. rade sumu 7000 eur a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd žalobu voči žalovanému v II. rade spoločnosti Porsche Slovakia, s.r.o. zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku z podaného návrhu na účet Okresného súdu Malacky sumu 2.160 eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v i. rade - H.. K.. Ž. bol rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa č.k. 2T/142/2009-917 zo dňa 24.10,2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 3To/12/2012-965 zo dňa 17.04.2012 uznaný za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. l, 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že dňa 29,6.2008 v čase asi o 12,50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. C. C. U. L. po štátnej ceste 11/501 mimo obce smerom z obce Rohožník do Kuchyne, kde v kilometri 19,5 v pravotočivej zákrute z jeho smeru jazdy neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom v rýchlosti 139 km/h nezvládol vedenie vozidla, prešiel do protismeru, kde s vozidlom narazil do cyklistov mal. V. Ž.É., nar. XX.XX.XXXX a Z.. H. Ž., nar. XX.XX.XXXX, ktorí jazdili v protismernom jazdnom pruhu pri pravom okraji cesty v smere od obce Kuchyňa a následne narazil do stromu, pričom vozidlo sa prevrátilo a zostalo na streche, čím porušil ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z.; v dôsledku zrážky maloletý V. Ž. utrpel mnohopočetné so životom nezlučiteľné poranenia hlavy, dutiny hrudnej a brušnej, na následky ktorých krátko po prevoze do nemocnice podľahol a poškodený A.. H. Ž. utrpel otras mozgu 1. stupňa, otvorenú zlomeninu stredného článku 5. prsta pravej ruky s poškodením šľachy naťahovača, podvrtnutie pravého lakťového kĺbu, drvivé poranenie zápästia pravej ruky so stratou kože a podporného tkanivu o rozmeroch 50x80 mm, mnohopočetné odreniny a pomliaždeniny oboch predkolení; tržnú povrchovú ranu na ľavom predkolení v dĺžke 109 mm. po úrazový šok I.stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 55 kalendárnych dni, Z odôvodnenia rozhodnutí vplýva, že príčinou nehody bolo že žalovaný - H.. K. Ž. v rozpore s § 3 ods. 1 a § 15 ods. I zák. č. 315/1996 Z.z. motorové vozidlo C. C. viedol v kritickom úseku neprimeranou rýchlosťou, vedenie vozidla neprispôsobil stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a v dôsledku toho vedenie vozidla nezvládol, prešiel do protismeru, kde narazil do cyklistov mal. V. Ž. aj jeho otca A.. H. Ž.. Mal. V. Ž. utrpel pritom zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým krátko po nehode podľahol a Z.. H. Ž. utrpel ujmu na zdraví, pričom technika jazdy cyklistov bola správna, súd nezistil ich spoluzavinenie na nehode. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.04.2012. Zo záveru znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva č, 112/2011 vyhotoveného v konaní sp. zn, 2T/142/2009 zo dňa 11.04.2011 vyplýva, že technika jazdy žalovaného 1) bola nesprávna, a to rýchlosť jazdy cca 139 km/h, bola tým prvkom, ktorá spôsobila opustenie jazdného pruhu vozidla Audi a znemožnila vodičovi zabrániť dopravnej nehode. Technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody je rýchlosť jazdy vozidla C. rýchlosťou vyššou ( minimálne 139 km/h) ako rýchlosť medzná na prejazd zatáčky ( 129 km/h). Vysoká rýchlosť jazdy vodiča vozidla C. mu znemožnila zabrániť dopravnej nehode Technicky nebolo možné zabrániť dopravnej nehode zo strany cyklistov V.. Ž. a A.. Ž.. Subjektom zodpovedným za neoprávnený zásah v prejednávanej veci je výlučne žalovaný H.. Ž. ako priamy pôvodca zásahu, ktorý s poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka je pôvodcom zásahu. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného v II. rade - spoločnosť Porsche Slovakia, s.r.o., že nespôsobil žalobcom žiadnu nemajetkovú ujmu žiadnym protiprávnym konaním, neporušil žiadnu právnu povinnosť (a to ani z titulu vlastníctva vozidla, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo riadne plnenie povinností vlastníka vozidla vo vzťahu k technickému stavu vozidla prenechaného do nájmu žalovaného v i. rade
- H.. Ž.), ako aj vo vzťahu k zákonnej povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a riadne platenie určeného poistného). V prípade žalovaného v II. rade nie je splnený ani jeden z predpokladov zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Súd mal základ nároku z titulu existencie zodpovednostného právneho vzťahu za zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcov 1) až 5) za preukázaný len vo vzťahu k žalovanému 1), preto súd návrh žalobcu 1), žalobcu 2), žalobcu 3), žalobcu 4) a tiež žalobcu 5) voči žalovanému 2) z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodný zamietol.
8.2. Krajský súd v Bratislave rozsudok č.k. 4Co/280/2016 - 522 zo dňa 25.10.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému v II. rade potvrdil. Vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalobcu v I. rade rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd nárok žalobcu v I. rade voči žalovanému v I. rade zamietol. V ostatnej vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalobcovi v II. rade až v V. rade ohľadom priznania nemajetkovej ujmy, ako aj v časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti žalovaného v I. rade potvrdil. Žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v I. rade až v V. Rade. Žalobcom v II. rade až v V. rade voči žalovanému v I. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8.3. Zo zmluvy o Povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzatvorenej dňa 21.12.2007 č. XXXXXXXXXX mal súd za preukázané, že táto zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou UNIQA poisťovňa na strane jednej a spoločnosťou Porsche Slovakia, s.r.o., na strane druhej.
8.4. Na čl. 28 je založený výpis z podnikateľského účtu Porsche Slovakia, s.r.o., avšak žalobca počas celého konania neuviedol, čo tento výpis znamená.
8.5. Listom zo dňa 16.01.2018 právny zástupca žalobcu zaslal pred výzvu UNIQA poisťovňa, a.s. z titulu plnenia nároku na náhradu škody krytej povinným zmluvným poistením.
8.6. Listom zo dňa 30.01.2018 právny zástupca žalobcu zaslal pred žalobnú výzvu UNIQA poisťovňa, a.s. na plnenie nároku na náhradu škody krytej povinným zmluvným poistením a to n základe rozsudku OS Malacky zo dňa 01.02.2016, sp,.zn. 4C/184/2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2017, č.k. 4Co/280/2016, v rámci ktorého bola určená výška nemajetkovej ujmy vo výške 51.000 eur na úhradu, ktorej súd zaviazal žalobcu.
8.7. Listom zo dňa 13.02.2018 UNIQA poisťovňa a.s. oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že na základe predžalobnej výzvy na plnenie nároku na náhradu škody krytej povinným zmluvným poistením, poisťovňa nemôže pristúpiť k uhradeniu požadovanej nemajetkovej ujmy.
8.8. Na pojednávaní dňa 13.05.2019 súd uznesením pripustil zmenu žalobu nasledovného znenia:
I. žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť k rukám: 1. A.. H. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 15.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; 2. C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 15.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia;
3. C. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K., sumu 7.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; 4. V. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 7.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; 5. H. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K. sumu 7.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.000,- € odo dňa 17.01.2018 do zaplatenia; do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.643,44 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
8.9. Žalobca na pojednávaní, konanom dňa 13.05.2019 uviedol, že v otázke pasívnej legitimácie žalovaného poukazuje na svoje písomné vyjadrenia a ústne prednesy, v ktorých sa detailne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní. Pokiaľ sa žalobca rozhodol pristúpiť k zmene žalobného petitu má za to, že toto bolo doručené v lehote a zároveň sa ním nemenil žiaden skutkový ani právny základ a rovnako tak zostal zachovaný účel žaloby. V dôsledku tohto právneho úkonu nedochádza k rozšíreniu uplatneného práva ani jeho zmene a zároveň ním žalobca nedoplnil nové skutočnosti nad rozsah skutočností, ktoré už v konaní uviedol. Zároveň takto formulovaný petit zodpovedá účelu zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalobca nesúhlasil s námietkou žalovaného v prípade premlčania a mal za to, že nárok bol uplatnený v lehote, nakoľko rozsudok OS Malacky nadobudol právoplatnosť dňa 11.1.2018 a žaloba bola podaná dňa 03.05.2018, teda v lehote.
8.10. Žalovaný na pojednávaní, konanom dňa 13.05.2019, uviedol, že vo vzťahu k námietke ohľadom koncentrácii konania a prípustnosti zmeny žaloby sa pridržiava písomných vyjadrení. Mal za to, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný, a to ani po zmene žaloby. V zmysle zákona o PZP poistiteľ nahradí poškodeným a v tejto súvislosti poskytne im poistné plnenie, a to za škodcu. Oprávneným tak v tomto vzťahu sú poškodení a nie škodca v tomto konaní žalobca, ak sa teda žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť škodu, resp. nemajetkovú ujmu priamo nemu, aj keď k rukám poškodených. Tento nárok patrí samému žalobcovi. Takýto petit nie je možné súdom priznať. Vo vzťahu pasívnej vecnej legitimácie spol. UNIQA uviedol, že tento prípad treba posudzovať s ohľadom na všetky skutočnosti, a to aj moment vzniku škodovej udalosti, ktorá sa odohrala v roku 2008. V tomto čase judikatúra najvyšších súdnych autorít zhodne tvrdila, že poisťovňa nie je pasívne vecne legitimovaná v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu uzatvoreného PZP. S týmto súvisí námietka premlčania. Tým, že žalobca si uplatnil tento nárok až niekoľko rokov po vzniku škodovej udalosti, tak došlo tam k určitému posunu judikatúry a v súčasnosti otázka pasívnej vecnej legitimácie poisťovní nie je jasná. V zmysle § 48 CSP jediný oprávnený orgán, ktorý môže rozhodnúť o odklone judikatúry, je veľký senát. Neexistuje žiadne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý by vydal veľký senát v zmysle § 48 CSP, ktorým by sa Najvyšší súd SR odchýlil od svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, že poisťovňa nie je pasívne vecne legitimovaná v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu uzatvoreného PZP. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žaloba je nedôvodná. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že žalobca sa mýli, keď tvrdí, že poistnou udalosťou je až právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy poškodeným. V takom prípade by sme sa dostali do situácie, kedy by sa nároky premlčiavali s rôznym dátumom vzniku, a teda začiatku plynutia ich lehoty. Za predpokladu, že by žalobca bol oprávnený na vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, tak potom by všetky konania vedené na iných súdoch bez existencie vydaného rozsudku, ktorou bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy poškodeným boli absolútne nedôveryhodné. V zmysle zákona o PZP je poistiteľ povinný nahradiť škodu za predpokladu, že by súd ustálil, že za škodu treba považovať pre tento prípad aj náhradu nemajetkovej ujmy, tak moment kedy je poškodený oprávnený uplatniť si tento nárok voči žalobcovi by mal byť momentom, kedy je žalobca oprávnený vykonať svoje právo po prvýkrát, a teda ide o začiatok plynutia premlčacej doby. Tento názor zastávajú i akademici, konkrétne Imrich Fekete, ktorý túto otázku rozoberá vo svojom komentári. Žalovaný trval na tom, že žalobca bol informovaný o jeho postoji, že nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy pasívne vecne legitimovaný, a preto mu nič nebránilo žalobu podať včas. Žalobca však tak nekonal. Videl práve dolózne konanie žalobcu v tom, že s uplatnením nároku na náhradu nemajetkovej ujmy čakal až do momentu, keď jeden senát Najvyššieho súdu SR sa odklonil od ustálenej činnosti Najvyššieho súdu SR v otázke náhrady nemajetkovej ujmy z titulu uzatvoreného PZP. Žalovaný mal za to, že žaloba je v celom jej rozsahu nedôvodná, a preto by mala byť zamietnutá. Ak by sa však súd s týmto názorom nestotožnil, poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR ohľadom otázky možnosti priznania úrokov z omeškania z titulu uzatvoreného PZP, kedy žalobca nie je oprávnený na náhradu úrokov z omeškania, ak ho poisťovňa informovala o dôvode neposkytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nie je oprávnený na priznanie úroku z omeškania. Ak by súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, s čím žalovaný nesúhlasí, žiadal súd, aby žalobcovi nepriznal trovy právneho zastúpenia až do momentu zmeny žaloby, keďže jeho konania nie je možné považovať za hospodárne a účelné, malo by ísť o úkon žaloby a repliky, keď sa žalovaný vyjadroval k úplne inej skutkovej situácii.
9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9.1. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
9.2. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
9.3. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
9.4. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
- škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
- účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.
9.5. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
10. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 51.000 eur spolu s príslušenstvom ako aj titulom nároku na náhradu škody za účelne vynaložené trovy konania, ktorá mu vznikla rozhodnutím Okresného súdu Malacky v spojení s rozhodnutím krajského súdu v Bratislave s nadobudnutím právoplatnosti dňa 11.01.2018, nárok si uplatnil v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení s tým, že nárok si uplatnil ako vodič motorového vozidla podľa § 420a OZ. Zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, ku ktorej súd uvádza, že žalobca si nárok mohol uplatniť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Malacky v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2018. Od tohto momentu začína žalobcovi plynúť lehota na úspešné uplatňovanie svojho práva v konaní pred súdom.
10.1. Rozsudkom č.k. 4C/184/2010 - 437 zo dňa 01.02.2016 Okresný súd Malacky žalovanému v tomto konaní - H.. K. Ž. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v I. rade sumu 25.000 eur, žalobcovi v II. rade sumu 15.000 eur, žalobcovi v III. rade sumu 7.000 eur, žalobcovi vo IV. rade sumu 7.000 eur a žalobcovi v V. rade sumu 7000 eur a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd žalobu voči žalovanému v II. rade spoločnosti Porsche Slovakia, s.r.o. zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku z podaného návrhu na účet Okresného súdu Malacky sumu 2.160 eur. Krajský súd v Bratislave rozsudok č.k. 4Co/280/2016 - 522 zo dňa 25.10.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému v II. rade potvrdil. Vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalobcu v I. rade rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd nárok žalobcu v I. rade voči žalovanému v I. rade zamietol. V ostatnej vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalobcovi v II. rade až v V. rade ohľadom priznania nemajetkovej ujmy, ako aj v časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti žalovaného v I. rade potvrdil. Žalovanému v II. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v I. rade až v V. rade. Žalobcom v II. rade až v V. rade voči žalovanému v I. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10.2. Z rozsudku Okresného súdu Malacky vyplýva, že prevádzkovateľ motorového vozidla spoločnosť Porsche Slovakia s.r.o., mala uzatvorená poistnú zmluvu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. s poisťovňou žalovaného. Následne spoločnosť Porsche Slovakia s.r.o. uzatvorila so žalobcom zmluvu o nájme motorového vozidla dňa 26.03.2008, na základe ktorej spoločnosť Porsche ako prenajímateľ a vlastník vozidla prenechala MV ako predmet nájmu do dočasného užívania žalobcovi na účely jeho používania pri podnikateľskej činnosti.
10.3. Súd po preskúmaní spisového materiálu ako aj jednotlivých dôkazov založených v spise v tomto konaní uvádza, že v spise absentuje nájomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou Porsche Slovakia,s.r.o. teda súdu nie je zrejmé na základe akého titulu si uplatňuje žalobca náhradu škody, keď poistný vzťah existoval len medzi žalovaným a spoločnosťou Porsche Slovakia, s.r.o., v konaní nebola preukázaná žiadna poistná zmluva medzi žalobcom a žalovaným a žiaden vzťah, od ktorého si žalobca odvíja svoj nárok na náhradu škody. Žalobcovi status poškodeného v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. nie je možné priznať, nakoľko súdu nebola predložená nájomná zmluva, t.j. nie je naplnená hmotnoprávna podmienka zákona č. 381/2001 Z.z.a to, že žalobca má postavenie poškodeného v zmysle tohto zákona. Iná situácia by bola, ak by žalobca predložil napr. súdu nájomnú zmluvu, kde by bolo upravené aj platenie poistného, teda, že napr. poistné za motorové vozidlo platilo žalobca a nie spoločnosť Porsche Slovakia, s.r.o. Súd nemôže rozhodovať na základe domnienok a v tomto konaní absentovali súdu také dôkazy, z ktorých by nárok žalobcu bolo možné vyhodnotiť.
10.4. Súdu bol predložený aj výpis z bankového účtu na čl. 28, avšak súdu nie je zrejmé, akého titulu sú platby a čo majú preukazovať.
10.5. Nárok od poisťovne si jedine mohol uplatniť prevádzkovateľ motorového vozidla a to spoločnosť Porsche Slovakia, s.r.o., avšak voči nemu bola žaloba na ochranu osobnosti spojenej s nemajetkovou ujmou pozostalých zamietnutá, nakoľko tento neporušil žiadnu právnu povinnosť.
10.6. Súd poukazuje aj na to, že po vyhlásení koncentrácie konania, súd nemôže prihliadať na žiadne nové návrhy prípade dôkazy, ktoré by súdu tieto skutočnosti ozrejmili. Bolo vecou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a riadne súdu uviesť skutočnosti, na základe ktorých sa žalobca domáha svojho nároku, čo sa však nestalo.
10.7. Nakoľko nebol preukázaný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným súdu nezostáva iné, ako nárok posúdiť podľa zodpovednosti vodiča za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.
10.8. Žalobca uviedol a žalovaný to ani nesporoval, že dňa 29.06.2008 došlo k dopravnej nehode účastníkom ktorej bol žalobca vedúci motorové vozidlo vo vlastníctve spoločnosti Porsche Slovakia, s.r.o.. Uvedené motorové vozidlo bolo predmetom povinného zmluvné poistenia podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2007 uzatvorenej so žalovaným. Pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby, v dôsledku čoho si jej blízke osoby uplatnili nárok na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch na súde s tým, že nárok si uplatnili okrem H.. K. Ž. aj voči spoločnosti Porsche Slovakia, s.r.o.. Rozsudkom OS Malacky bol žalobca zaviazaný na zaplatenie nemajetkovej ujmy a žaloba voči Porsche Slovakia, s.r.o. bola zamietnutá.
10.9. Súdu boli predložené rozhodnutia Okresného súdu Malacky a Krajského súdu v Bratislave, z ktorých súd ustálil existenciu protiprávneho konania spočívajúcu v porušení právnej povinnosti viesť morové vozidlo v zmysle zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. tým, že pri vedení motorového vozidla C. po štátnej ceste 11/501 mimo obce smerom z Rohožníka do obce Kuchyňa, žalovaný v pravotočivej zákrute z jeho pohľadu neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pre neprimeranú rýchlosť, ktorú určil znalec z odboru dopravy, nezvládol vedenie vozidla, prešiel do protismeru, kde s vozidlom narazil do cyklistov a najmä do maloletého V. Ž., nar. XX.XX.XXXX a A.. H. Ž. nar. XX.XX.XXXX a následne do stromu, kde sa vozidlo prevrátilo a zostalo ležať na streche, čím porušil § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. s tým, že v dôsledku zrážky maloletý V. Ž. utrpel mnohopočetné so životom nezlučiteľné poranenia hlavy, dutiny hrudnej a brušnej, na následky ktorých po prevoze do nemocnie podľahol. Z trestného spisu, ktorý si nechal pripojiť Okresný súd Malacky nebolo zistené spoluzavinenie cyklistov. Žalobca bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorý spáchal a teda jeho zavinenie je preukázané.
10.10. Pri určení osoby zodpovednej za nemajetkovú ujmu, je potrebné pripustiť použitie § 420 ods. 1 a 3 OZ, v zmysle ktorých mal súd za preukázané, že žalobca konal sám vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (súd poukazuje na absenciu Nájomnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou Porsche Slovakia, s.r.o.), pričom použil na toto konanie vec vo vlastníctve spoločnosti Porsche Slovakia s.r.o. , avšak žalobca nepreukázal v tomto konaní, vzhľadom aj na doložené rozsudky, že škodu nezavinil, ba práve naopak žalobca škodu zavinil a je za ňu zodpovedný v plnom rozsahu, preto nie je dôvod, aby žalobcovi bola zo strany žalovaného nahradená škoda, ktorú si uplatnil v tomto konaní, nakoľko jeho domnelé postavenie poškodeného v poistnom vzťahu neznamená vždy liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti za vlastné protiprávne konanie.
10.11. Žalobca za svoje konanie, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený bude musieť niesť zodpovednosť aj v rámci finančnej sféry a pozostalým nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorej sa domáhali v konaní pred OS Malacky sám vo vlastnom mene.
10.12. V prípade, ak by súd pripustil v tomto konaní taký výklad, že poškodený má nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá mu vznikla jeho vlastnou vinou a to neprispôsobením jazdy v premávke a porušovaním zákona o cestnej premávke, pričom žalobca bol aj za skutok, ktorého sa dopustil právoplatne odsúdený, by sa jednak poskytovala neprimeraná a nezákonná ochrana protiprávnemu konaniu týchto osôb a jednak by to bol nebezpečný právny precedens do budúcnosti v obdobných sporoch, čo súd nemôže pripustiť.
10.13. Nakoľko nebol preukázaný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, súd vyhodnotil, že v prípade žalobcu nejde o spotrebiteľa a preto bude zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku.
10.14. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.