Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/112/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2019 v trestnej veci obžalovaného E. U. takto

r o z h o d o l

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý :

E. U. C. E. T. R. - O.. XX.XX.XXXX X. F. Ľ., D. F. Ľ., Z. V. M. Č.. XXX, D. F. Ľ.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom k § 138 písm. j/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- ako otec R. U., O.. XX.XX.XXXX a maloletých detí R.. U.. U.., O.. XX.XX.XXXX, F.. U.., O.. XX.XX.XXXX R. L.. U.., O.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a uznesenia Okresného súdu Poprad č. 14P/192/2016-11 zo dňa 11.08.2016, vykonateľného dňa 11.08.2016 a právoplatného dňa 03.09.2016, ktorým boli tieto deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z. T. a on bol ako otec detí zaviazaný prispievať na výživu syna R.a sumou 50,- € mesačne, na mal. R.. U.. sumou 50,- € mesačne, na mal. F.. sumou 40,- € mesačne a mal. L.. sumou 30,- € mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré bol povinný ako otec detí platiť do rúk Z. T. a následne rozsudku Okresného súdu Poprad č. 15P/228/2016-22 zo dňa 04.04.2017, právoplatného dňa 23.06.2017, ktorým boli tieto deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z. T. a on bol ako otec detí zaviazaný prispievať na výživu syna R. sumou 50,- € mesačne, mal. R.. U.. sumou 50,- € mesačne, mal. S. sumou 40,- € mesačne a mal. J. sumou 30,- € mesačne, od právoplatnosti uvedeného rozsudku do rúk Z. T., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad ani inde neplní od 11.08.2016 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 17.08.2016 do 18.10.2016, kedy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a s výnimkou obdobia od 01.01.2017 do 31.03.2017, kedy bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 € mesačne, pričom na syna R. U. dňom 07.02.2018 vyživovacia povinnosť skončila, čím mu takto za obdobia od 11.08.2016 do 16.08.2016, od 19.10.2016 do 31.12.2016 a od 01.04.2017 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 3.290,- € k rukám Z. T. z Popradu,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

Za to mu

u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného E. U. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako otec R.Á. U., O.. XX.XX.XXXX a maloletých detí R.. U.. U.., O.. XX.XX.XXXX, F.. U.., O.. XX.XX.XXXX R. L.. U.., O.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona o rodine a uznesenia Okresného súdu Poprad č. 14P/192/2016-11 zo dňa 11.08.2016, vykonateľného dňa 11.08.2016 a právoplatného dňa 03.09.2016, ktorým boli tieto deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z. T. a bol ako otec detí zaviazaný prispievať na výživu syna R. sumou 50,- € mesačne, na mal. A. M. sumou 50,- € mesačne, na mal. S. sumou 40,- € mesačne a mal. J. sumou 30,- € mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré bol povinný ako otec detí platiť do rúk Z. T. a následne rozsudku Okresného súdu Poprad č. 15P/228/2016-22 zo dňa 04.04.2017, právoplatného dňa 23.06.2017, ktorým boli tieto deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z.K. T. a bol ako otec detí zaviazaný prispievať na výživu syna R. sumou 50,- € mesačne, mal. A. M. sumou 50,- € mesačne, mal. S. sumou 40,- € mesačne a mal. J. sumou 30,- € mesačne, od právoplatnosti uvedeného rozsudku do rúk Z. T., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad ani inde neplní od 11.08.2016 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 17.08.2016 do 18.10.2016, kedy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a s výnimkou obdobia od 01.01.2017 do 31.03.2017, kedy bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 € mesačne, pričom na syna R. U. dňom 07.02.2018 vyživovacia povinnosť skončila, čím mu takto za obdobia od 11.08.2016 do 16.08.2016, od 19.10.2016 do 31.12.2016 a od 01.04.2017 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 3.290,- € k rukám Z. T. z Popradu. Obžalovaný E. U. v prípravnom konaní dňa 16.10.2018 uviedol, že si je vedomý vyživovacej povinnosti na svoje maloleté deti R., R. U., F. R. L., ktoré boli po smrti ich matky zverené súdom do starostlivosti Z. T., ktorú si neplnil pre nedostatok finančných prostriedkov a že svoje konanie ľutuje prejavujúc snahu platiť výživné vtedy, keď si nájde stálu prácu a stály príjem finančných prostriedkov. Obžalovaný zároveň uviedol, že s deťmi sa nestretáva, nekontaktuje ich a neprispieva na ich výživu ani žiadnym iným spôsobom. Obžalovaný sa hlavného pojednávania bez riadneho a včasného ospravedlnenia nezúčastnil a preto konajúci súd vec prejednal v jeho neprítomnosti za podmienok uvedených v § 252 ods. 3 Trestného poriadku. Svedkyňa Z. T. na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2019, v súlade so svojou výpoveďou urobenou v prípravnom konaní dňa 12.09.2018 potvrdzovala vyššie uvedené tvrdenia obžalovaného dodajúc, že po smrti matky maloletých detí F. T. - jej sestry boli maloleté deti R., R. U., F. R. L. U. zverené do jej výchovy, že obžalovaný jej od tej doby neplatí žiadne výživné, nezaujíma sa o deti, neozýva sa im a ani nič nekupuje a že od svojej matky má vedomosť o tom, že obžalovaný pracuje. Výpoveď obžalovaného E. U. a výpoveď svedkyne Z. T. korešpondovali s listinnými dôkazmi v podobe zápisnice o trestnom oznámení Z. T.j zo dňa 04.04.2018, príslušného uznesenia Okresného súdu Poprad, sp. zn. 14P 192/2016 zo dňa 11.08.2016, právoplatné dňom 03.09.2016, ktorým bolo vydané neodkladné opatrenie a ktorým boli maloleté deti R. U., O.. XX.XX.XXXX, R. U. U., O.. XX.XX.XXXX, F. U., O.. XX.XX.XXXX R. L. U., O.. XX.XX.XXXX zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z. T. a ktorým bol obžalovaný ako otec maloletých detí zaviazaný prispievať na výživu maloletého R. a maloletej Anny Márie mesačne sumu 50,--eur, maloletej F. mesačne sumu 40,--eur a maloletého L. mesačne sumu 30,--eur, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia do rúk Z. T., príslušného rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P 228/2016 zo dňa 04.04.2017, právoplatného dňom 23.06.2017, ktorým boli maloleté deti R. U., O.. XX.XX.XXXX, R. U. U., O.. XX.XX.XXXX, F.C. U., O.. XX.XX.XXXX R. L. U., O.. XX.XX.XXXX zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z. T.C. a ktorým bol obžalovaný ako otec maloletých detí zaviazaný prispievať na výživu maloletého R.Á. a maloletej R. U. mesačne sumu 50,--eur, maloletej Silvie mesačne sumu 40,--eur a maloletého Jakuba mesačne sumu 30,--eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku do rúk Z. T. vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, rodných listov maloletých detí R. U., O.. XX.XX.XXXX, R. U. U., O.. XX.XX.XXXX, F. U., O.. XX.XX.XXXX R. L. U., O.. XX.XX.XXXX, potvrdení o návšteve školy maloletých detí, potvrdenia Exekútorského úradu súdneho exekútora L.. U. V. zo dňa 28.11.2017, podľa ktorého od návrhu na vykonanie exekúcie podaného dňom 30.10.2017 sa nepodarilo od obžalovaného vymôcť žiadne výživné, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa zo dňa 23.04.2018, podľa ktorej obžalovaný v súčasnosti nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v ktorej bol vedený od 17.08.2016 do 18.10.2016, kedy bol pre nespoluprácu s úradom vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a podľa ktorej v žalovanom období od 01.01.2017 do 31.03.2017 obžalovaný poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60,--eur mesačne, potvrdenia Sociálnej poisťovni, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 23.04.2018, podľa ktorého obžalovaný v žalovanom období nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti a zo dňa 23.04.2018, podľa ktorého je obžalovaný v evidencii Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad vedený ako dohodár u zamestnávateľa Miroslav Solvester M-SOLVO, Svätoplukova 2720/4, Poprad, IČO: 35 116 811 a podľa ktorého bol obžalovaný v predmetnej evidencii Sociálnej poisťovne vedený od 20.03.2015 do 18.11.2015 ako dohodár u zamestnávateľa MARKWOOD, s.r.o., Pavlovova č. 2340/6, Poprad, IČO: 47 590 840 a podľa ktorého obžalovaný nebol v žalovanom období poberateľom nemocenských dávok a v súčasnosti nie je ani poberateľom dávky dôchodkového poistenia. Potvrdeniam Sociálnej poisťovni korešpondovala dohoda o pracovnej činnosti, ktorú obžalovaný uzatvoril so zamestnávateľom Miroslav Solvester M-SOLVO, Svätoplukova 2720/4, Poprad, IČO: 35 116 811 dňa 17.04.2018 a výplatná páska za mesiac apríl 2018. Z ďalších listinných dôkazov v podobe výpisov zo živnostenského registra zo dňa 09.05.2018 a zo dňa 24.10.2018 a obchodného registra zo dňa 18.04.2018 a zo dňa 24.10.2018 vyplýva, že obžalovaný nebol v žalovanom období vedený v predmetných registroch ako živnostník, resp. fyzická alebo právnická osoba podnikajúca v zmysle Obchodného zákonníka. Z ďalších listinných dôkazov v podobe potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 26.04.2018 vyplýva, že Z. T.Ž. bola od 01.02.2013 do 31.08.2016 príjemcom pomoci v hmotnej núdzi a poberala dávku vo výške 124,70,--eur, z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, č. PP1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/44457-5 zo dňa 25.04.2018, spolu s potvrdením zo dňa 26.04.2018 vyplýva, že Z. T. poberala na maloletého L. U., O.. XX.XX.XXXX náhradné výživné vo výške 30,-- eur mesačne počnúc dňom 01.01.2018, z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, č. PP1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/44457-3 zo dňa 25.04.2018 vyplýva, že Z. T. poberala na maloletú F. U., O.. XX.XX.XXXX náhradné výživné vo výške 40,--eur mesačne počnúc dňom 01.01.2018 a z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, č. PP1/OHNNVaŠSD/SOC/2018/44457-4 zo dňa 25.04.2018 vyplýva, že Z. T. poberala na maloletú R. U. U., O.. XX.XX.XXXX náhradné výživné vo výške 50,--eur mesačne počnúc dňom 01.01.2018. Z odôvodnení predmetných rozhodnutí vyplýva, že Z. T. bolo priznané vyplácanie náhradného výživného, pretože spĺňala podmienky pre poskytovanie náhradného výživného, keďže obžalovaný ako otec maloletých detí si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P 228/2016 zo dňa 11.08.2016 a márne sa domáhala aj plnenia výživného výkonom rozhodnutia vedeného Exekútorským úradom L.. U. V. v konaní pod č. EX52/2017. Z ďalších listinných dôkazov - potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 26.04.2018 o poberaní prídavkov na deti vyplýva, že Z. T. poberala, resp. poberá na maloleté deti prídavky na deti vo výške určené samostatným právnym predpisom. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 12.07.2018 vyplýva, že maloletý R. U., O.. XX.XX.XXXX je od 17.04.2018 až doposiaľ v evidencii uchádzačov o zamestnanie a že do 30.06.2016 bol členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi prostredníctvom osoby F. T., matka maloletého R. U. a ostatných maloletých detí R. U., F. R. L..

Takto vykonané dokazovanie po jeho vyhodnotení v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, § 12 a § 19 Trestného poriadku viedlo súd k záveru, že vyššie uvedenými dôkazmi bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, že postačuje na jeho rozhodnutie a že hodnotené dôkazy boli získané zákonným spôsobom a že boli aj vyhodnotené podľa vnútorného presvedčenia súdu, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a nezávisle od toho kto ich obstaral. Súčasne konajúci súd dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal na tom skutkovom základe, ktorý uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku a že žalovaný skutok spáchal obžalovaný E. U. tým, že ako otec R. U., O.. XX.XX.XXXX R. U. Y. R.. U.. U.., O.. XX.XX.XXXX, F.. U.., O.. XX.XX.XXXX R. L.. U.., O.. XX.XX.XXXX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a uznesenia Okresného súdu Poprad č. 14P/192/2016-11 zo dňa 11.08.2016, vykonateľného dňa 11.08.2016 a právoplatného dňa 03.09.2016, ktorým boli tieto deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z. T. a on bol ako otec detí zaviazaný prispievať na výživu syna R. sumou 50,- € mesačne, na mal. A. M. sumou 50,- € mesačne, na mal. S. sumou 40,- € mesačne a mal. J. sumou 30,- € mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré bol povinný ako otec detí platiť do rúk Z.K. T. a následne rozsudku Okresného súdu Poprad č. 15P/228/2016-22 zo dňa 04.04.2017, právoplatného dňa 23.06.2017, ktorým boli tieto deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti Z. T. a on bol ako otec detí zaviazaný prispievať na výživu syna R. sumou 50,- € mesačne, mal. A. M. sumou 50,- € mesačne, mal. S. sumou 40,- € mesačne a mal. J. sumou 30,- € mesačne, od právoplatnosti uvedeného rozsudku do rúk Z. T., vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Poprade, okres Poprad ani inde neplní od 11.08.2016 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 17.08.2016 do 18.10.2016, kedy bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a s výnimkou obdobia od 01.01.2017 do 31.03.2017, kedy bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 € mesačne, pričom na syna R. U. dňom 07.02.2018 vyživovacia povinnosť skončila, čím mu takto za obdobia od 11.08.2016 do 16.08.2016, od 19.10.2016 do 31.12.2016 a od 01.04.2017 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 3.290,- € k rukám Z. T. z Popradu a k záveru, že obžalovaný sa svojim konaním z hľadiska trestno-právnej kvalifikácie dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona. Pri uznaní viny obžalovaného E. U. súd vychádzal z priznania obžalovaného, z výpovede svedkyne Z. T. a z vyššie uvedených listinných dôkazov, pretože predmetné dôkazy jednoznačne, objektívne a spoľahlivo svedčili pre to, že obžalovaný si ako otec R. U., O.. XX.XX.XXXX a maloletých detí R. U. U., O.. XX.XX.XXXX, F. U., O.. XX.XX.XXXX R. L. U., O.. XX.XX.XXXX neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci tak v žalovanom období mal a mohol urobiť, keďže počas tohto obdobia neboli konajúcim súdom zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by ho vyviňovali z následkov trestno-právnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim maloletým deťom. Konajúci súd vykonané dokazovanie pre svoje rozhodnutie v danej veci považoval za dostatočné a preto návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania o osobný výsluch obžalovaného na okolnosť toho, či nepracuje alebo pracuje tak, ako to tvrdila svedkyňa Z. T. odmietol v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku. Skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal vo svojej výpovedi a spočívajúce v tom, že svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil a neplní preto, že nemá stálu prácu a stály príjem ho z trestno-právnej zodpovednosti za žalovaný trestný čin žiadnym spôsobom nevyviňujú. Správy príslušných Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad a Stará Ľubovňa a Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa potvrdzujú, že obžalovaný v žalovanom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a že nebol ani poberateľom žiadnej dávky v hmotnej núdzi, keďže pre nespoluprácu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa bol z evidencie vyradený, ani poberateľom dôchodkového poistenia alebo poberateľom nemocenských dávok, čo znamená, že obžalovaný sa sám pripravil o možnosť mať buď stály mesačný príjem z príslušnej dávky v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších právnych predpisov alebo stabilný finančný príjem z pracovnej činnosti, keďže vyššie citované listinné dôkazy zároveň preukázali, že obžalovaný počas časti žalovaného obdobia /od 17.04.2018 do 30.06.2018/, ale aj pred ním /od 20.03.2015 do 18.11.2015/ pracoval na základe dohôd o pracovnej činnosti uzatvorených v zmysle § 228a Zákonníka práce. Obžalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na výzvy orgánov činných v trestnom konaní a súdu, aby zaplatil dlžnú čiastku na výživnom, hoci už v prípravnom konaní tvrdil, že si prácu nájde a výživné bude platiť a z tohto dôvodu nemohli byť v konaní proti obžalovanému použité ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a/ Trestného zákona. Príslušné rozhodnutie Okresného súdu Poprad, sp. zn. 15P 228/2016 zo dňa 04.04.2017 objektívne svedčí preto, že už pri stanovení výšky mesačného výživného na maloleté deti sa zohľadňovali osobné a majetkové pomery obžalovaného, s ktorou sa stotožnil aj súd konajúci v trestnej veci, keďže výšku mesačného výživného určenú týmto rozsudkom považoval za primeranú a zodpovedajúcu ustanoveniu § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Súd považuje za potrebné poukázať aj na ostatné skutočnosti, ktoré vyplynuli tak z výpovede obžalovaného ako aj z výpovede svedkyne Z.K. T. svedčiace o tom, že obžalovaný sa žiadnym iným spôsobom o svoje maloleté deti nezaujíma, nestará, nekontaktuje, nenavštevuje ich a neprispieva na ich výchovu, či výživu iným spôsobom, napr. kupovaním oblečenia, potravín, školských pomôcok, či iných darov alebo vecí dennej potreby a pritom je v súčasnosti už len jediný rodič maloletých detí, keďže matka maloletých detí zomrela a o deti sa stará príbuzná matky, ktorej deti boli zverené do náhradnej starostlivosti. Obhajoba sa pokúšala konajúci súd presvedčiť o tom, že obžalovaný sa svojim konaním nedopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, s poukazom na majetkové a osobné pomery obžalovaného, ktoré ho mali vyviňovať z trestno-právnych následkov žalovaného konania a na rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5T 126/2010 zo dňa 28.11.2012 a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To 46/2011 zo dňa 26.10.2011. Vo veci predmetných súdnych rozhodnutí a stanoviska obhajoby je potrebné poukázať nato, že tieto sa týkajú skutočností osoby iného obžalovaného, ktorý bol v žalovanom období poberateľom nemocenských a sociálnych dávok, ktorých výška nedosahovala výšku životného minima v zmysle zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, v znení opatrení MPSVaR o úprave súm životného minima, resp. ktorý nemal žiaden príjem, ale len preto, že v rozhodujúcom období bol práceneschopný a spätne mu bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok. V tejto trestnej veci sa obžalovaný sám pre nespoluprácu s príslušným ÚPSVaR pripravil o možnosť poberať dávku v hmotnej núdzi, keďže bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a jeho zdravotný stav mu dovoľoval a dovoľuje riadne pracovať, nemožno preto konštatovať, že obžalovaný E. U. nemohol za daných podmienok prispievať na výživu svojim maloletým deťom počas celého žalovaného obdobia a že skutok, pre ktorý nie je stíhaný, nie je trestným činom. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa zo dňa 26.04.2019 o prešetrení rodinných, majetkových a osobných pomerov obžalovaného, ktorú si súd zabezpečil v zmysle § 2 ods. 11 Trestného poriadku okrem iného svedčí preto, že obžalovaný v čase šetrenia javil známky požitia alkoholu, čo znamená, že alkohol si zakúpil z finančných prostriedkov, ktoré mal k dispozícií pre svoje výdavky. Obhajoba pritom presviedčala konajúci súd, že obžalovaný vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery nemôže alebo nemá z čoho uhradiť výživné na svoje maloleté deti. Predmetná správa objektívne svedčí aj preto, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom, sestrou a jej rodinou, že miestnosť, v ktorej žije je vybavená len prípojkou na elektrinu, bez vody, ináč je zariadená jednoducho a skromne, čo znamená, že obžalovaný nemusí vynakladať finančné prostriedky na vedenie domácnosti, ak ich na domácnosť vôbec vynakladá. Správy Sociálnej poisťovne a príslušných zamestnávateľov objektívne svedčia preto, že obžalovaný mal možnosť pracovať a po určitý čas aj pracoval, že mal tak povinnosť podieľať sa na svojej zákonnej povinnosti vyživovať maloleté deti v zmysle § 62 Zákona o rodine. Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ustálenej súdnej praxe na schopnosti a možnosti povinného sa prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu, čo sa týka aj osoby obžalovaného v tejto trestnej veci.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného E. U. vyhodnotil ako konanie spáchané v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a ako je zrejme z následku jeho konania tento záujem aj porušil. Obžalovaný E. U. bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T 32/2017 zo dňa 05.04.2017, právoplatným dňom 22.04.2017 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, začo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka a skúšobnou dobou vo výmere 3 rokov do 23.04.2020, tzn. že žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby, z evidencie priestupkov príslušného štátneho orgánu vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v príslušnej evidencii, z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený iba všeobecne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k riadnemu životu a aby iných odradil od páchania trestných činov, prihliadol na jeho priznanie ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, i na jeho predchádzajúce odsúdenie ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona a tak dospel k záveru, že u obžalovaného E. U. sa účel trestu dosiahne len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 roka a s jeho výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže v predchádzajúcich 10-tich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T 167/2007 zo dňa 11.01.2008, právoplatného dňom 25.01.2008, v spojení s uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 1T 167/2007 zo dňa 19.03.2010, právoplatného dňom 20.05.2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Tos 20/2010 zo dňa 20.05.2010 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona vo výmere 15 mesiacov, ktorý mu bol nariadený dňa 20.05.2010 a z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 12.04.2011 na skúšobnú dobu vo výmere 1 roka. Súd nebol toho názoru, aby sa u obžalovaného dosiahol účel trestu a jeho náprava uložením iného druhu trestu, či inej výmery trestu odňatia slobody, vyššie uložený trest odňatia slobody zodpovedá tak konkrétnym okolnostiam prípadu /po zhodnotení závažnosti činu, povahy a rozsahu spôsobeného následku/, ako i samotnej osobe obžalovaného E. U., keďže k jeho prevýchove a náprave neviedli ani predchádzajúce trestné stíhania, ani tresty odňatia slobody a ani hrozba možnosti premeny posledného podmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa, pod sp. zn. 1T 32/2017.

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.