Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23T-7-2021.pdf
PDF · 105.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-23T/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudcom JUDr. Petrom Vrbjarom v trestnej veci proti obžalovanému U.. Ľ. X. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písmeno h) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. februára 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný
U.. Ľ.H. X., nar. XX.XX.XXXX X. Š., trvale bytom V., V. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v čase asi o 20:00 hodine dňa 19.06.2020 v P. na M. ceste spôsobil dopravnú nehodu tým, že ako vodič osobného motorového vozidla zn. Mercedes - Benz CLA 180, ev. č. P. XXXDN, porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno e) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že pri jazde v km 68,600 na M. N. číslo XX/XXX v smere na X. sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom, následkom čoho narazil pravým spätným zrkadlom svojho vozidla do ľavej ruky cyklistky Y. B. z Piešťan, ktorá sa v tom čase pohybovala po M. ceste v smere na X., po pravom okraji jazdného pruhu na bicykli neznámej značky a výrobného čísla, ružovej farby, ktorá následkom nárazu spadla z bicykla na zem, pričom pri náraze utrpela stredne ťažké zranenia, a to zlomeninu dolného konca ramennej kosti vľavo trieštivého charakteru s posunutím úlomkov a odreninou kože 3x1 cm, zlomeninu hornej časti vretennej kosti vľavo s posunutím úlomkov, pomliaždenie ľavého hrudníka, pomliaždenie ľavého zápästia a ruky a pomliaždenie ľavého bedra s dobou liečenia najmenej 58 dní,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á ch a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Z a t o s a m u
u k l a d á :
Podľa § 157 odsek 2 citovaného Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písmeno l) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písmeno l) Trestného zákona súd obvinenému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť poškodenej Y. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale V. O.. Z. XXXX/X, P. náhradu škody vo výške 9.561,58,- Eur titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava 25, náhradu škody vo výške 1.703,60 Eur titulom vyplatených nemocenských dávok Y. B..
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., s uplatnením náhrady škody titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosť Y. B. vo výške 5.240,56 Eur odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 23.3.2021 na obžalovaného U.. Ľ. X. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím ustanovenia § 138 písmeno h) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to výpoveďou obžalovaného, výpoveďami poškodenej Y. B., znalcov C.. Š. N. a U.. Ľ. M., prečítaním znaleckých posudkov, oboznámením dokladov predložených poškodenou a správ k obžalovanému, súd zhodnotil takto vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Poškodená Y. B. si uplatnila náhradu škody vo výške 12.672 eur, stratu na zárobku výške 1 954 eur + 295 eur, náhradu nákladov za liečebné pomôcky vo výške 166,28 eur + 25,56 eur, náhradu nákladov do zdravotníckych zariadení v celkovej výške 69,72 eur + 11,12 eur, náhradu nákladov za kúpeľnú liečbu vo výške 552,28 eur a náhradu inej nemajetkovej ujmy vo výške 2.500 eur titulom nevyhnutného ďalšieho operatívneho zákroku na ľavom lakti, pričom poškodená v priebehu hlavného pojednávania od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy upustila. Poškodená v priebehu hlavného pojednávania doložila potvrdenie od U.. L. na zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného tak, že si na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nárokuje sumu vo výške 7.971,60 eur. Sociálna poisťovňa si uplatnila náhradu škody vo výške 1.703,60 eur za vyplatené nemocenské dávky poškodenej. Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila náhradu škody vo výške 5.240,56 eur za náklady na zdravotnú starostlivosť poškodenej.
Podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a čin spácha závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 15 odsek 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.
Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku, teda, že obžalovaný dňa 19.6.2020 v čase asi o 20:00 hod v P. na M. ceste v smere na X. riadiac vozidlo Mercedes - Benz sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a narazil pravým spätným zrkadlom svojho vozidla do ľavej ruky cyklistky Y. B. z P., ktorá následkom nárazu spadla z bicykla na zem, pričom pri náraze utrpela stredne ťažké zranenia, a to zlomeninu dolného konca ramennej kosti vľavo trieštivého charakteru s posunutím úlomkov a odreninou kože 3x1 cm, zlomeninu hornej časti vretennej kosti vľavo s posunutím úlomkov, pomliaždenie ľavého hrudníka, pomliaždenie ľavého zápästia a ruky a pomliaždenie ľavého bedra s dobou liečenia najmenej 58 dní.
Obžalovaný potvrdil jazdu svojím vozidlom v danom mieste v čase skutku, pričom prechádzal cez svetelnú križovatku po M. ceste smerom na Tesco. Na svetelnej križovatke stál na červenú a potom ako sa na zelenú rozbehol a prešiel asi 80-100 metrov, roztrhla sa oblačnosť a prudko mu zasvietilo slnko do očí, preto zdvihol pravú ruku, ktorou si tienil oči a ľavou rukou riadil a stočil volant doľava. Ako bol oslepený slnkom počul buchnutie na pravej časti vozidla. Pri pohľade doprava zbadal, že rameno zrkadla je zaklapnuté a chýba zrkadlo aj obal. Začal brzdiť. V stredovom spätnom zrkadle videl za sebou nejakého človeka sedieť na zemi s bicyklom a pri ňom niekto kľačal. Po zastavení vystúpil z vozidla a snažil sa žene sediacej na zemi, ktorá sa sťažovala na bolesť ruky a ramena pomôcť. Bol v šoku, záchranku privolal tam prítomný muž a on volal políciu.
Poškodená cyklistka Y. B. uviedla, že išla na svojom bicykli po pravej strane po rovine, po úplnej krajnici bez zmeny smeru smerom na Tesco a odrazu pocítila prudký náraz spätného zrkadla do ľavého lakťa, spadla na ľavú stranu a zostala ležať. Muž, ktorý k nej prišiel jej uviedol, že ju zrazil a že ju nevidel napriek tomu, že bolo denné svetlo, keďže bolo leto a nebolo ešte 20 hod. Keď jej obvinený hovoril, že ho oslnilo slnko, ona mu uviedla, že slnko nesvietilo. Toto jej uvádzal buď pri skutku alebo neskôr keď sa stretli v Tescu.
Znalec z odboru dopravy C.. Š. N. v znaleckom posudku č. 103/2020 uviedol, že vodič s cyklistkou premávali v dennej dobe, v priamom smere v pravom jazdnom pruhu a mali dobré výhľadové pomery. Vozidlo a bicykel sa pohybovali do miesta zrážky rozdielnymi rýchlosťami, teda vozidlo dobiehalo bicykel. V priebehu dojazdu vozidla k bicyklu mal vodič možnosť neustále sledovať pred ním jazdiacu cyklistku. Zo smerového vedenia cesty s ohľadom na svetové strany a polohu slnka, ktoré bolo z pravej strany pred nimi, znalec vplyv oslnenia na vzniku dopranej nehody vylúčil. Z poškodenia vozidla a bicykla vyplýva, že k poškodeniu plastu pravého vonkajšieho spätného zrkadla vozidla došlo v dôsledku nárazu do riadidiel bicykla, eventuálne súbežne i do ruky cyklistky, a to pravým spätným zrkadlom zozadu. Po náraze došlo k priklopeniu spätného zrkadla k dverám vozidla, čo je charakteristické pri type zrážky, kedy vozidlo dobehne bicykel a do bicykla narazí zozadu. V priebehu ďalšej jazdy došlo k vypadnutiu skla spätného zrkadla na vozovku. K poškodeniu bicykla došlo po páde na cestu a do priekopy. Cyklistka sa v čase zrážky pohybovala rýchlosťou 11,5 km/h. Vodič do cyklistky narazil nebrzdeným vozidlom v rýchlosti 50 km/h. Vodič mohol zrážke zabrániť, kedy pri predchádzaní cyklistky dodržal od nej bezpečný bočný odstup 1,15 m. V tom prípade by ku kontaktu s bicyklom nedošlo. Cyklistka nemohla skôr reagovať na pohyb vozidla vyhnutím sa vpravo a tak zabrániť zrážke, lebo vozidlo pri predchádzaní dobiehalo cyklistku. K argumentu obžalovaného, že jeho vozidlo má predné snímače, ktoré by na cyklistku reagovali, znalec uviedol, že ak tieto snímače vyhodnotili súbežnú jazdu vozidla a bicykla, pričom cyklistka sa dostala mimo uhol snímania a následne potom došlo k nárazu spätným zrkadlom, nemusela sa vodičovi objaviť žiadna signalizácia. Znalec pri výsluchu opätovne vylúčil oslnenie vodiča slnkom vzhľadom na uhol postavenia slnka voči ceste, a to aj v prípade, že by k dopravnej nehode neprišlo presne o 20 hod, ale aj s intervalom pol
hodiny. Obrana obžalovaného, že bol náhle oslnený prudkým slnkom, bola vylúčená vyjadrením znalca, ktorý zhodnotil postavenie slnka k ceste, ako aj výpoveďou poškodenej cyklistky. Príčinou vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bolo to, že vodič s vozidlom Mercedes-Benz, ev. č. P.-XXXDN pri predchádzaní cyklistky nedodržal od nej bezpečný bočný odstup a pravým vonkajším spätným zrkadlom narazil do ľavej strany riadidiel bicykla. Cyklistka vodičovi na ceste nevytvárala žiadnu kolíznu situáciu, ani prekážku náhlu a neočakávanú. Z technického hľadiska nie je vylúčené, že vodič na cyklistku reagoval oneskorene.
K argumentu obžalovaného, že poškodená je držiteľkou preukazu ZŤP so sprievodom, mal súd výpoveďou poškodenej preukázané, že táto je držiteľkou tohto preukazu od roku 1993, kedy jej bol operovaný šedý zákal, pričom zdravotný stav sa jej upravil a jej lekárka vie, že chodí na bicykli a nemá to zakázané. Okrem toho poškodená uviedla, že denne chodí na bicykli a je športovo aktívna. Nebolo tak preukázané, že by skutočnosť, že poškodená je držiteľkou preukazu ZŤP, nejako ovplyvnila dopravnú nehodu.
Následkom konania obžalovaného došlo k tomu, že poškodená Y. B. podľa záverov znaleckého posudku U.. Ľ. M. utrpela zlomeninu dolného konca ramennej kosti vľavo trieštivého charakteru s posunutím úlomkov a odreninou kože 3x1 cm, vyžadujúce si operáciu, zlomeninu hornej časti vretennej kosti vľavo s posunutím úlomkov vyžadujúcu si taktiež operáciu, pomliaždenie ľavého hrudníka, pomliaždenie ľavého zápästia a ruky a pomliaždenie ľavého bedra. Tieto zranenia vznikli pravdepodobne priamym pôsobením tupého tvrdého predmetu do oblasti jej lakťa vľavo, hrudníka vľavo, zápästia a ruky, ako aj jej ľavého bedra, pričom takým predmetom mohla byť kapota vozidla alebo cesta. Poškodená bola v dôsledku zranení obmedzená v bežnom spôsobe života 45 dní, pričom 11 dní trvala jej hospitalizácia. Doba liečenia v čase podania znaleckého posudku znalcom trvala 58 dní a liečba nebola ukončená, pričom pri takýchto zraneniach môže liečba trvať 5 až 6 mesiacov. Znalec ohodnotil bolestné na 175 bodov (pomliaždenie hrudnej steny ťažšieho stupňa 20 bodov, pomliaždenie ruky ťažšieho stupňa 15 bodov, zlomenina hlavičky vretennej kosti liečená operáciou 55 bodov, vnútrokĺbové zlomeniny dolného konca ramennej kosti liečené operáciou 80 bodov a pomliaždenie bedrového kĺbu ťažšieho stupňa 15 bodov), čo pri hodnote bodu 21,84 eur, predstavuje sumu 3.822 eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec vyjadril vo forme predpokladu v hodnote 150 bodov (obmedzenie pohyblivosti lakťového ľavého kĺbu stredne ťažšieho stupňa 100 bodov a rozsiahle plošné jazvy po poraneniach 50 bodov), čo je 3.276 eur. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na tom, že k zlomenine ľavého lakťa ako dominantného zranenia mohlo dôjsť kontaktom s kapotou vozidla aj s cestou. Taktiež znalec zotrval na celom znaleckom posudku.
Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, nakoľko poškodenej Y. B. z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť. Ťažká ujma na zdraví poškodenej Y.C. B. bola spôsobená vyššie opísanými zraneniami, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Obžalovaný tým, že predchádzal pred ním idúcu cyklistku, nedodržal od nej bezpečný bočný odstup a pravým vonkajším spätným zrkadlom narazil do ľavej strany riadidiel bicykla, resp. jej ľavého lakťa, v dôsledku čoho cyklistka spadla z bicykla a spôsobila si zranenia, pričom cyklistka vodičovi na ceste nevytvárala žiadnu kolíznu situáciu, ani prekážku náhlu a neočakávanú, porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 15 odsek 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v zmysle ktorej vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré sa po predídení zaraďuje, a pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla osobitne od cyklistu a chodca.
Obžalovaný ako držiteľ vodičského oprávnenia od 18.10.1984 vedel, že pri predchádzaní musí zachovávať dostatočný bočný odstup osobitne od cyklistu, nakoľko týmto porušením by mohla vzniknúť dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví, čo je porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, avšak obžalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že také porušenie nespôsobí. V danom prípade jednoznačne obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním vo forme vedomej nedbanlivosti, bezprostredne ohrozil cyklistku, od ktorej pri predchádzaní nezachoval dostatočný bočný odstup.
Uznaniu viny obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (predchádzanie cyklistky bez zachovania dostatočného bočného odstupu) a najmä jeho následku (spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenej Y. B.), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (obžalovaný cyklistku nevidel, pričom jeho obrana o oslnení bola jednoznačne vylúčená) a miere zavinenia obžalovaného, kedy konal vo forme vedomej nedbanlivosti, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaný nemá v registri trestov žiadny záznam. Z evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenie má od 18.10.1984, pričom má evidovaných v priebehu rokov 2005 až 2020 celkovo 16 priestupkov v doprave, najmä za nerešpektovanie dopravného značenia (5 priestupkov so sankciami od napomenutia po 10 eur), za rýchlosť jazdy (4 priestupky s pokutami od 10 eur po 60 eur), za porušenie iných povinností (5 priestupkov od 10 po 40 eur), za zastavenie a státie (pokuta 5 eur) a za osvetlenie vozidla (pokuta 500 Sk). Posledná sankcia vo forme napomenutia za dopravný priestupok bola obžalovanému uložená 23.11.2020, teda až po dopravnej nehode.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iba takýto druh trestu bude mať na obžalovaného výchovný účinok, ktorý ho povedie k tomu, aby bol obozretnejší a predvídavejší pri dodržiavaní právnych predpisov najmä v oblasti dopravy, keďže takýmito porušeniami môže ohroziť nielen zdravie, ale aj život iných osôb, najmä zraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, akými sú cyklisti. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom obžalovaný porušil dôležitú povinnosť vodiča tým, že pri predchádzaní nezachoval dostatočný bočný odstup od cyklistky, do ktorej narazil pravým vonkajším bočným zrkadlom, v dôsledku čoho cyklistka spadla z bicykla na zem a spôsobila si ťažké zranenia. Z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Priestupkovo na úseku dopravy bol postihnutý celkovo 16 krát, pričom z výšky uložených pokút je zrejmé, že išlo o priestupky menej závažného charakteru, avšak posledného priestupku sa dopustil už po dopravnej nehode. Pri určovaní výmery trestu súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa ku skutku v prípravnom konaní priznal a tento úprimne oľutoval. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi sa trestná sadzba vo výmere od 1 roka do 5 rokov menila tak, že sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd tak obžalovanému ukladal trest v sadzbe od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov. Obžalovanému bol s ohľadom na okolnosti skutku a jeho beztrestnú minulosť, ukladaný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov. S ohľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život bez odsúdení a s nízkymi sankciami za priestupky, má súd za to, že pre nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, teda na dolnej hranici.
Súd obžalovanému popri treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov, nakoľko obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Samotný podmienečný trest odňatia slobody súd v danom prípade nepovažuje za dostatočný z hľadiska výchovného účinku, ale najmä z dôvodu zabránenia obžalovanému v obdobnom konaní pri vedení motorového vozidla, keďže ani predchádzajúce sankcie za priestupky v doprave ho neviedli k väčšej obozretnosti najmä vo vzťahu k zraniteľnejším účastníkom cestnej premávky, akými sú cyklisti. Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave je svojou povahou trestnom viac preventívnym než represívnym, nakoľko má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie motorového
vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví, či už z dôvodu nedostatočnej skúsenosti s riadením vozidla alebo z iných relevantných dôvodov. Pri úvahách, v akej výmere trest zákazu činnosti uložiť, súd zohľadňuje to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti pred týmto konkrétnym páchateľom. Súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, ktorý považuje za dostatočný s ohľadom na výchovný účinok tohto trestu na obžalovaného, ako aj na ochranu ostatných účastníkov cestnej premávky.
Keďže poškodení Y. B. a Sociálna poisťovňa si uplatnili riadne a včas nárok na náhradu škody voči obžalovanému, hoci majú v zmysle § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla oprávnenie uplatniť ich nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, súd im priznal uplatnenú a jednoznačne preukázanú škodu, keďže odsudzuje obžalovaného za trestný čin, ktorým spôsobil poškodeným škodu. Poškodená Y. B. si uplatnila náhradu škody za ujmu na zdraví vo forme bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku U.. M. a doplnenia U.. L., súd poškodenej nárok v sume 9.561,58 eur priznal. Sociálnej poisťovni, ktorá vyčíslila vyplatené nemocenské dávky poškodenej Y. B., súd priznal náhradu škody v sume vyplatených dávok vo výške 1.703,60 eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody v sume 5.240,56 eur na civilný proces, nakoľko pre rozhodnutie o tomto nároku by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). Odvolanie môžu podať: prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.