Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/115/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného V. Č. a spol., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 13. 05. 2019 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný 1/ V. Č., nar. XX. XX. XXXX vo G., trvale bytom G., F.. U. XXXX/XX,

obžalovaný 2/ X. B., nar. XX. XX. XXXX vo G., W. XXX,

obžalovaný 3/ I. F., nar. XX. XX. XXXX vo G., W. XXX,

uznávajú sa za vinných, preto že

dňa 24. 06. 2017 v čase okolo 04.30 h v meste G., okres G. v parku Ľ.. Š., pred nočným barom „Alex“ V. Č., X. B. a I. F. fyzicky napadli E. E., nar. XX. XX. XXXX a P. S., nar. XX. XX. XXXX, tým spôsobom, že najprv došlo k fyzickému konfliktu medzi X. B. a E. E., v dôsledku ktorého spadli na zem, kde vzájomne zápasili, pričom ho X. B. udieral päsťami do oblasti tváre a súčasne došlo k fyzickému konfliktu medzi I. F. a P. S., pričom k zápasiacemu E. E. a X. B. pristúpil V. Č. a chytil E. E. pod krk, S. E. E. pribehol na pomoc P. S. a zhodil V. Č. na zem a následne sa rozdelili a postavili, kde vzápätí V. Č. fyzicky napadol E. E., do ktorého strčil a tento spadol na zem a tu ho opakovane bil päsťou do oblasti hlavy, následne ho kopal do oblasti hlavy a tela a súčasne došlo k vzájomnému fyzickému napádaniu medzi X. B. a P. S., kde takýmto konaním obvinených boli spôsobené E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., Q.. Y.. Š. XXXX/XX zranenia a to otras mozgu II. stupňa, transzygomatická pyramídová zlomenina hornej čeľuste vpravo Le Fort II, pomliaždenie tváre s pomliaždeninami a s podkožnými krvnými podliatinami, tržná rana tváre vrátane operačnej revízie i šitia, vyrazenie jedného zuba, zlomenina skloviny siedmych zubov a podvrtnutie zápästia, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 41 dní, pričom takýmto útokom mohlo dôjsť vzhľadom na brutalitu útoku zo strany obvinených a jeho lokalizáciu, kde údery pri jednotlivých útokoch smerovali prevažnej do oblasti hlavy, kde je uložený životne dôležitý orgán, bolo možné pri vyššej intenzite útoku spôsobiť ťažšie následky vo forme vzniku takých zranení vnútrolebkových štruktúr, kde už ide o mechanické poškodenie ako sú zlomeniny a rôzne druhy vnútrolebkových krvácaní, čo by mohlo mať fatálne následky a P. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., J. XXXX/X neboli spôsobené zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie,

teda

obžalovaný 1/ V. Č., obžalovaný 2/ X. B.

- na mieste verejnosti prístupnom dopustili sa výtržnosti najmä tým, že napadli iného,

- spoločným konaním dopustili sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu zločinu nedošlo,

obžalovaný 3/ I. F.

- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadli iného,

čím spáchali

obžalovaný 1/ V. Č., obžalovaný 2/ X. B.

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný 3/ I. F.

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa odsudzujú:

obžalovaný 1/ V. Č.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e), § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností spôsobenú škodu.

obžalovaný 2/ X. B.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e), § 41 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1, § 51 ods.1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností spôsobenú škodu.

obžalovaný 3/ I. F.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaný 1/ V. Č. a obžalovaný 2/ X. B. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:

- E. E., nar. XX. XX. XXXX vo G., trvale bytom ZB., Q.. Y.. Š. XXXX/XX, vo výške 4.833,60 Eur,

- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom A. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, vo výške 1.457,78 Eur,

- Sociálna poisťovňa, pobočka G., so sídlom Š.. Q. XXXX/XX, G., vo výške 315,20 Eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 21. 09. 2018 na tunajší súd pod sp. zn. 3Pv/433/17/6611 obžalobu na V. Č. a X. B.O. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a na I. F. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný 1/ V. Č. a obžalovaný 2/ X. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravili vyhlásenie o tom, že sú vinní. Po tomto vyhlásení obžalovaní kladne odpovedali na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, prokurátor preto v súlade s § 257 ods. 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaných prijať. Vzhľadom na súhlasné stanovisko prokurátora súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaných a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní uznali vinu nevykoná, a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení.

Obžalovaný 3/ I. F. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, súd preto v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného 3/ na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom poučení v podstate uviedol, že po vzhliadnutí videa, ktoré spracoval znalec, a ktoré natočili na mobilný telefón dievčatá, ktoré tam vtedy boli, tak v modrej košeli bol on. Vtedy bol v meste s kamarátmi Č.A., B. a Š. Š., chodili po podnikoch a pili. Potom išli na diskotéku do Alexa, a potom ani nevedel, ako sa odtiaľ dostal von, bol dosť opitý. Nevedel uviesť, prečo sa strhla bitka, ani kto ju začal. Na videu bolo vidieť, že sa pobil V. Č., bil poškodeného, ktorý bol najprv v bielom tričku, potom na zemi do neho kopal a bil ho rukami. Poškodeného on vôbec nepoznal, nemal s ním žiadny incident, ani sa ho nedotkol. Ne videu bolo tiež vidieť, že jeho držal nejaký chlapec na lavičke, on na nej ležal, ako keby ho škrtil, ale nepamätal si na to. On sa s nikým nebil, okrem toho jedného incidentu na lavičke. Ďalej uviedol, že ho veľmi mrzí, čo sa stalo, nie je konfliktný typ, všetci boli opití, ale on nikoho nenapadol. Na videu ešte videl, že sa tam naťahoval X. B. s druhým chlapcom, ale toho tiež vôbec nepoznal a nevedel uviesť, čo sa medzi nimi dialo. Na záver uviedol, že aktuálne žije v U., kde zarába peniaze, má maloleté dieťa, ktoré žije s matkou a posiela im peniaze, vôbec od toho času nepije alkohol. Oľutoval, čo sa vtedy stalo, a ospravedlnil sa poškodeným aj za ostatných obžalovaných.

Poškodený E. E. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že si nepamätá, za akých okolností došlo k tej fyzickej potýčke, vedel o nej len na základe videa. Obžalovaných prítomných na hlavnom pojednávaní nepozná, nepozná ani obžalovaného F., nevedel ani, či a akým spôsobom sa zapojil do tej potýčky. Vtedy mu boli spôsobené zranenia, a to otras mozgu, mal vybité zuby, vyvrtnuté zápästie, tržnú ranu a pomliaždeniny, bol tri dni hospitalizovaný, pričom po dvoch dňoch ho previezli do Q., pretože bolo podozrenie na zlomeninu podočnicového oblúka, ale vyšetrením bolo zistené, že to nemal zlomené, operácia teda nebola nutná, tak bol prepustený do domáceho liečenia. Podstúpil vyšetrenia na neurológii, mal problémy so spánkom v noci, vadilo mu umelé svetlo, mal problémy s rovnováhou, predpísali mu lieky na uvoľnenie svalstva a podstúpil niekoľko zákrokov u zubára, pričom stále má ešte dlahy na zuboch, na ktoré si už síce zvykol, ale dosť mu strpčovali život.

Poškodený P. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaných nepozná, jedine z pojednávaní, nevedel ani uviesť, s ktorým z obžalovaných sa naťahoval on. Jemu neboli spôsobené žiadne zranenia. Snažil sa oddeliť na zemi od E. E. jedného z obžalovaných, nevedel ale uviesť, ktorý to bol, jeho pri tom jeden z nich napadol a akoby ho odtiahol nabok, a potom sa naťahoval s ním, ten druhý ostal na E.. Ten, s ktorým sa naťahoval on, sa zaháňal naňho päsťami, on sa ho len snažil chytiť, stiahnuť mu ruky, pričom jeho vôbec netrafil. Najskôr tam bola len slovná potýčka, medzi E. a jedným z obžalovaných, to sa potom rozpustilo, ale znovu to prešlo do slovného konfliktu, kde jeden z obžalovaných, ale iný ako mal s E. potýčku predtým, z ničoho nič udrel E., ten spadol na zem a ďalej ho bil na zemi.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa O. Š., ktorá po zákonnom poučení vypovedala, že si už na to veľmi nepamätala, nepamätala si už ani tých ľudí, ale vedela, že sa bili medzi sebou. Spomenula si, že kopali niekoho na zemi, bola tam krv, ale už nevedela, či kopali viacerí. Mala pocit, že sa tam všetci bili medzi sebou, nevedela to však rozlíšiť, vôbec ich nepoznala. Ona to celé natočila na video, ale od vtedy už uplynulo veľa času, a tiež vtedy nebola triezva, preto to natáčala na video.

Svedok Š. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že obžalovaného X. B. pozná, obžalovaného Č. videl len raz. Na konflikt si už vzhľadom na odstup času nepamätal, všetko vypovedal na polícii, pamätal si, že sa tam pobili, on vtedy čakal pri kostole, potom obžalovaný I. F. naňho zakričal „pomóc“, tak mu prišiel pomôcť, videl tam vtedy aj obžalovaného X. B.. Pokiaľ si dobre pamätal, tak tam videl aj poškodeného. Vravel, aby ho nechal, teda tomu, ktorý držal I.U. F. na lavičke, naňho vtedy nikto neútočil, ani on zrejme na nikoho neútočil. Videl vtedy na nich nejaké zranenia, ale už si na to presne nespomenul. Vtedy, keď bol incident, bol pri kostole, a vrátil sa až keď I. F. kričal.

Svedkyňa Q. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že z Alexa vtedy išli do parku, tam sa začali chalani biť. Nepamätala si už, s kým tam išla, tie mená si nepamätala, vtedy ich videla prvýkrát v živote. Bol tam P. S., oni sa tam všetci bili, strkali medzi sebou, na zemi ostal E., bil ho jeden. Nevedela ani kto začal, sedela tam na lavičke, asi 20 metrov odtiaľ, potom odstrkovala od E. toho chalana, aby ho už nebil. E. mal rozbité ústa, napádali ho pri lavičke. Ona videla celý konflikt, najhoršie dopadol E., ležal na zemi a mal rozbité ústa, pričom to celé trvalo asi 10 minút. Pamätala si len na toho jedného, ktorý bil E. na zemi.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 75/2017 MUDr. Jaroslava Gregu, zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že poškodený E. E. utrpel v čase napadnutia otras mozgu II. stupňa, zlomeninu zygomaticko-maxilárneho komplexu vpravo so zakrvácaním do zlomenej pravej prínosovej dutiny s únikom plynu pod kožu v oblasti pod pravým okom, mnohopočetné pomliaždeniny tváre s podkožnými krvnými podliatinami, tržnú ranu dolnej pery vľavo s posunom šitia, podvrtnutie ľavého zápästia, zlomeninu zuba č. 22, a zlomeniny skloviny 7 predných zubov. Zranenia utrpel účinkom silných opakovaných kopancov a úderov pästí do tváre. Zranenia znalec vyhodnotil ako stredne ťažké, pričom nešlo o vznik ťažkej ujmy. Poškodený nemal ohrozené životne dôležité orgány, nebol v nebezpečenstve smrti, ale javil evidentnú poruchu zdravia a poruchu vedomia. Znalec ohodnotil zranenia na 265 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje bolestné vo výške 4.833,60 Eur.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správy na obžalovaných (č.l. 220 - 225), odpisy registra trestov obžalovaných (č.l. 262 - 264).

Po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Vina všetkých troch obžalovaných bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný 1/V. Č. a obžalovaný 2/ X. B. na hlavnom pojednávaní spravili vyhlásenie o tom, že sú vinní. Obžalovaný 3/ I. F. sa ku spáchaniu skutku priznal v rámci prípravného konania, kedy aj oľutoval svoje konanie. Vina obžalovaných bola potvrdená aj výpoveďami oboch poškodených svedkov, ktorí boli prítomní na mieste činu v čase priebehu incidentu. Súd preto nemal žiadnu pochybnosť ohľadne viny obžalovaných, preto uznal ich vinu v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Obžalovaný 1/ V. Č. a obžalovaný 2/ X. B. tak svojim konaním naplnili všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože na mieste verejnosti prístupnom dopustili sa výtržnosti najmä tým, že napadli iného, a spoločným konaním dopustili sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu zločinu nedošlo.

Obžalovaný 3/ I. F. svojim konaním naplnili všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadli iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného 1/ V. Č. prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak u obžalovaného 1/ V. Č. predstavuje 4 roky až 8 rokov.

V prípade obžalovaného 2/ X. B. súd rovnako prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 36 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak u obžalovaného 2/ X. B. tiež predstavuje 4 roky až 8 rokov.

U obžalovaného 3/ I. F. súd prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami musel súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody tak u obžalovaného 3/ Tomáša Grajciara predstavuje až 2 roky.

Z odpisu registra trestov obžalovaného 1/ V. Č. a obžalovaného 3/ I. F. vyplýva, že doposiaľ neboli súdne trestaní. Z odpisu registra trestov obžalovaného 2/ X. B. vyplýva, že bol v minulosti 1 krát súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému 1/ V. Č. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby za použitia mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona. Súd obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby s poukazom na jeho postoj ku spáchanému trestnému činu, ako aj na skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny život, a tiež prihliadol na okolnosti prípadu, kedy všetky zúčastnené osoby na incidente boli pod vplyvom alkoholu. Ukladanie trestu hoci len na dolnej hranici trestnej sadzby by bolo podľa názoru súdu neprimerane prísne. Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za viac trestných činov. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkon uloženého trestu, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby. Súd zároveň stanovil skúšobnú doby vo výmere 4 rokov. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

Obžalovanému 2/ X. B. súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, teda tiež pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby za použitia mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona. Súd obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby taktiež s poukazom na jeho postoj ku spáchanému trestnému činu, ako aj na skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny život, a tiež prihliadol na okolnosti prípadu, kedy všetky zúčastnené osoby na incidente boli pod vplyvom alkoholu. Ukladanie trestu hoci len na dolnej hranici trestnej sadzby by bolo podľa názoru súdu neprimerane prísne. Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za viac trestných činov. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkon uloženého trestu, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby. Súd zároveň stanovil skúšobnú doby vo výmere 3 rokov, teda o rok menej ako v prípade obžalovaného 1/, pretože súd prihliadol na mieru účasti obžalovaných na spáchaní trestného činu. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

Keďže súd ukladal obžalovaným 1/ a 2/ podmienečný trest s probačný dohľadom, musel im v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona uložiť aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedených v Trestnom zákone. Vzhľadom na charakter spáchaného skutku im potom súd uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností spôsobenú škodu.

Obžalovanému 3/ I. F. potom súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov. Takto uložený trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného. Súd pri výmere trestu prihliadol na to, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, ako aj na to, že jeho konanie naplnilo len skutkovú podstatu prečinu nebezpečného vyhrážania. V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody poškodení E. E., DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., a Sociálna poisťovňa, pobočka G., ktorí svoje nároky aj riadne vyčíslili. Keďže ku vzniku škody došlo v dôsledku konania obžalovaných 1/ a 2/, súd ich spoločne a nerozdielne zaviazal k povinnosti nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to E. E. vo výške 4.833,60 Eur z titulu bolestného, DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., vo výške 1.457,78 Eur, z titulu vynaložených nákladov na liečenie poškodeného E. E., a Sociálnej poisťovni, pobočka Zvolen, vo výške 315,20 Eur, z titulu vyplatených nemocenských dávok poškodenému E. E..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.