Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_6P-10-2019.pdf
PDF · 111.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y.. C.. Š. XXXX/XX, N., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov : matka - Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.. C.. Š. XXXX/XX, N. a otec - R. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O. XXX/X, N., o návrhu na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov nasledujúceho znenia:
„Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým E., nar. XX.XX.XXXX každý párny víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod.
- v dobe letných prázdnin súvisle po dobu dvoch týždňov, pričom presný termín je povinný oznámiť matke do 31.05. príslušného roku.
- počas jarných prázdnin vždy po dobu jedného týždňa každý párny rok od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod.
- veľkonočné sviatky každý párny rok od piatku od 09:00 hod do pondelka do 15:00 hod.
- vianočné sviatky každý nepárny rok od 23.12. od 19:00 hod do 27.12. do 19:00 hod.
- Silvester každý párny rok od 29.12. od 19:00 hod do 02.01. do 19:00 hod.
- narodeniny a meniny maloletého každý párny rok od 15:00 hod do 19:00 hod.
Matka je p o v i n n á styk otcovi s maloletým dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec p o v i n n ý dieťa matke v stanovený čas vrátiť.
II. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.02.2019 bol tunajšiemu súdu predložený návrh otca na úpravu styku s maloletým ako aj na zníženie výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že po rozchode s matkou sa s maloletým stretával, vždy keď mu to umožnili jeho pracovné povinnosti. Po jeho návrate zo zahraničia, kde trvale pracoval a žil mu matka maloletého od začiatku dávala po spoločnej dohode. Momentálne dlhšiu dobu matka odmieta komunikáciu aj keď sa otec o maloletého zaujíma. Maloletý sa v jeho spoločnosti cíti dobre, rozumejú si, rád chodieva k jeho rodičom ktorí s nim žijú v spoločnej domácnosti. Svoje vyživovacie povinnosti si plní a chce aj osobne vplývať na formovanie jeho osobnosti a podieľať sa tak na výchove maloletého. Nakoľko matka neumožňuje navrhovateľovi styk s maloletým, navrhol upraviť styk tak, aby sa s maloletým stretával každý druhý víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod. V dobe
letných prázdnin súvisle po dobu dvoch týždňov, pričom presný termín je povinný matke nahlásiť do 31.05. príslušného roku. Počas jarných prázdnin vždy po dobu jedného týždňa každý párny rok od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod. Počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 19:00 hod do 27.12. do 19:00 hod. Počas Silvestra každý párny rok od 29.12. od 19:00 hod do 02.01. do 19:00 hod. Počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatku od 09:00 hod do pondelka do 15:00 hod. Počas narodenín a menín maloletého každý párny rok od 15:00 hod do 19:00 hod. Zároveň uviedol, že je povinný maloletému platiť výživné vo výške 150,--Eur. Pri určovaní jeho výšky súd vychádzal z jeho príjmov z roku 2017 a z predchádzajúcich rokov. Od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili otcovi možnosti. Od novembra 2018 sa na základe naliehania matky presťahoval späť na Slovensko a tým musel zmeniť zamestnanie. Pracuje v spoločnosti A. T. L..C..I.., ako vodič kde jeho mesačný príjem činí 427,11 Eur v čistom. Na základe uvedeného žiada o zníženie výživného na sumu 50,--Eur mesačne.
2. Dňa 15.03.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s úpravou styku s maloletým nakoľko otcovi nikdy úmyselne nebránila v styku so synom, kedykoľvek prejavil snahu si ho vziať tak mu to bolo umožnené. Otec v súčasnosti po návrate z Českej republiky žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a starou matkou. Z uvedených skutočností má matka dôvodné obavy, či by bolo v možnostiach a schopnostiach otca postarať sa o syna a zabezpečiť mu také prostredie, ktorým by nebol ohrozený psychický a fyzický vývoj dieťaťa. Čo sa týka zníženia výživného, nesúhlasí s argumentáciou otca z dôvodu, že zmenu zamestnania a tým aj pokles príjmu si navrhovateľ zapríčinil sám svojim vlastným rozhodnutím. Pri posudzovaní jeho príjmu treba vziať v úvahu aj to, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a starou matkou, čím mu klesli minimálne náklady na bývanie a ostatné náklady s tým spojené oproti doby, kedy vykonával pracovný pomer v Českej republike. Žiada preto súd, aby návrh otca v časti zmeny výšky výživného zamietol a v časti úpravy styku rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý tretí víkend v mesiaci a to od soboty od 09:00 hod do 19:00 hod a v nedeľu od 09:00 hod do 19:00 hod s tým, že matka je povinná na styk s otcom maloletého riadne pripraviť a otec je oprávnený maloletého od matky prevziať v deň a hodinu a v určený deň a hodinu v mieste bydliska matky aj odovzdať. Matka zároveň predložila súdu aj nájomnú zmluvu zo dňa 30.09.2018, faktúry za mobilný telefón, faktúry za výkon administratívnych služieb. Rovnako predložila aj náklady na stravné maloletého za mesiac január a február a svoje výdavky, ktoré sú nájom vo výške 280,--Eur, splátka úveru vo výške 170,--Eur, škôlka 50,--Eur a Magio televízia 22,--Eur, zdravotné poistenie 67,--Eur, telefón 20,--Eur, auto 40,--Eur, strava približne 250,--Eur, drogéria približne 30,--Eur, oblečenie približne 40,--Eur, spolu vo výške 969,--Eur mesačne.
3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 01.04.2019, ktoré však bolo odročené z dôvodu lekárskeho vyšetrenia matky. Dňa 13.05.2019 sa konalo v poradí druhé pojednávanie na ktorom sa zúčastnil otec, matka ako aj kolízna opatrovníčka.
4. Na pojednávaní rodičia uzatvorili dohodu ohľadom úpravy styku s maloletým dieťaťom, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým E. každý párny víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod, v dobe letných prázdnin súvisle po dobu dvoch týždňov, pričom presný termín je povinný nahlásiť matke do 31.05. príslušného roku, počas jarných prázdnin vždy po dobu jedného týždňa každý párny rok od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod, veľkonočné sviatky každý párny rok od piatku od 09:00 hod do pondelka do 15:00 hod, vianočné sviatky každý nepárny rok od 23.12. od 19:00 hod do 27.12. do 19:00 hod, Silvester každý párny rok od 29.12. od 19:00 hod do 02.01. do 19:00 hod, narodeniny a meniny maloletého každý párny rok od 15:00 hod do 19:00 hod. Matka je povinná styk otcovi s maloletým dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je otec povinný dieťa matke v stanovený čas vrátiť.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že trvá na znížení výživného. Uviedol, že na Slovensko prišiel z dôvodu, že ho o to požiadala matka a našiel si zamestnanie vo firme A. L..C..I.., kde pracuje až doteraz, túto prácu si našiel na internete, odvtedy čo sa zamestnal nepomýšľal nad zmenou pracovnej pozície ani sa o to nezaujímal. Čo sa týka jeho práce tak pracuje každý pracovný deň 8 a viac hodín denne. Rovnako nesúhlasil s tvrdeniami matky, že maloletému nekupuje nič, keď ho o to požiada. On s tým problém nemá, aby niečo zaplatil aj nad rámec výživného.
6. Matka na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, nakoľko suma 50,--Eur nepostačuje ani na krytie základných potrieb maloletého, keďže len škôlka ju stojí 50,--Eur. Čo sa týka tvrdenia otca o kúpe lyžiarskeho vybavenia tak uvádza, že toto nie je pravdivé, nakoľko to hradila ona,
on maloletému kúpil len bundu. Ďalej uviedla, že otec keď mal maloletého tak mu nechcel kupovať jedlo s poukazom, že dáva matke dosť peňazí na to, aby maloletému tieto veci kupovala sama. Taktiež uviedla, že je pravdou, že otca žiadala, aby prišiel na Slovensko odvtedy ako sa s maloletým vrátila domov z dôvodu, že maloletý bol na neho navyknutý, otcovi však trvalo dva roky kým sa rozhodol, že na Slovensko príde. Nebolo to však z dôvodu, že maloletého nezvládala. Otec prišiel na Slovensko preto, lebo mu prišiel z práce vytýkací list, lebo bol v tom čase na maródke a zároveň sa rozišiel s priateľkou, ktorá platila nájomné a tak otec bol na Slovensko nútený sa vrátiť. Otec sa sám rozhodol, že jeho príjem bude takýto, ona si myslí, že si mohol hľadať prácu a má aj na lepšiu prácu, nakoľko v Čechách robil halového majstra.
7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že súhlasia s dohodou, ktorú uzavreli rodičia ohľadom styku s maloletým. Pokiaľ ide o výživné, tak nesúhlasia so znížením výživného na sumu 50,--Eur nakoľko to nie je v záujme maloletého, avšak výšku výživného ponechávajú na zvážení súdu.
8. Otec sa vzdal práva na záverečnú reč.
9. Matka v záverečnej reči uviedla, že s otcom bývala v Čechách, potom sa vrátila späť na Slovensko. Maloletý bol väčšinu času s ňou, aj v čase keď boli v Čechách, nakoľko otec väčšinu času trávil napr. vo fitku. Čo sa týka výživného tak uviedla, že pokiaľ si ona vie nájsť dve zamestnania aby zabezpečila výživu pre maloletého, tak je to aj v možnostiach otca nájsť si iné vhodné zamestnanie, aby zabezpečil primeranú výživu maloletému.
10. Kolízna opatrovníčka sa vzdala práva na záverečnú reč.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/35/2017-38 zo dňa 13.07.2017 bol maloletý E. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné v sume 150,--Eur mesačne vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
12. Z oznámenia daňového úradu bolo zistené, že matka za rok 2016 a 2017 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Otec daňové priznanie podal, pričom za zdaňovacie obdobie 2016 vykázal úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 15.744,84 Eur a za obdobie 2017 vykázal úhrn príjmov 18.055,18 Eur.
13. Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka ani otec nepoberajú dávky sociálneho poistenia.
14. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka ani otec nie sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
15. Zo mzdového listu otca za obdobie od novembra 2018 do februára 2019 je zrejmé, že v mesiaci november mal čistý príjem vo výške 239,17 Eur, za mesiac december 350,73 Eur, za mesiac január 364,76 Eur, za mesiac február 364,76 Eur v priemere mesačne teda dosahoval mzdu 329,85 Eur.
16. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi Y. H. a matkou uzavretej dňa 30.09.2018 je zrejmé, že matka si prenajala jednoizbový byt nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome na C. K. U. N.. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.10.2018 do 30.09.2019 pričom nájomné bolo dohodnuté na sumu 280,-- Eur. Suma 180,--Eur je odplatou za užívanie bytu a suma 100,--Eur sú mesačné paušálne náklady na prevádzku bytu a spotrebu plynu, elektrickej energie, dodávky tepla, teplej vody, vodného, stočného.
17. Z faktúry Slovak Telekom za obdobie od 01. februára 2019 do 28.02.2019 mala matka vyfakturovanú sumu 44,30 Eur.
18. Z faktúr predložených matkou na čl. 54 až 57 matka fakturovala spoločnosti H. L., L..C..I.. administratívne služby a to vo februári 2019 vo výške 859,97 Eur, v novembri 2018 vo výške 825,23 Eur, v auguste vo výške 665,47 Eur v marci 2018 vo výške 310,02 Eur.
19. Z dokladu o úhrade stravy je zrejmé, že matka za január 2019 zaplatila maloletému stravu vo výške 27,12 Eur a za obdobie február 2019 sumu 28,46 Eur.
20. Z výpisu z účtu matky je zrejmé, že matka platí spotrebný úver v priemere vo výške 168,--- Eur mesačne. Zároveň platí poistné vo výške 63,84 Eur mesačne.
21. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení je zrejmé, že matka vykonáva živnosť na administratívne služby pričom toto oprávnenie vzniklo 15.02.2018.
22. Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že otec pracuje vo firme A. L..C..I.., s mesačným príjmom 427,11 Eur. Uviedol, že v novembri v roku 2018 sa vrátil na Slovensko hlavne kvôli tomu, že chcel byť častejšie so svojim synom nakoľko aj matka maloletého žiadala od neho, aby sa vrátil na Slovensko. Zo začiatku nebol problém so stretávaním sa, s maloletým sa stretával pravidelne. Problém nastal po Vianociach, keď si otec nemohol vziať maloletého skrz svojej práce. Maloletého videl naposledy 01.01.2019. Keď sa domáhal stretnutia, vždy mu matka oznámila, že mu maloletého nedá, lebo je chorý alebo s ním niekam išla preč. Matka mu oznámila, že maloletý s ním nechce tráviť čas, nechce sa s ním stretávať, čo si však nemyslí, nakoľko si s maloletým dobre rozumie, vždy sa v jeho spoločnosti cíti dobre. Rád s ním chodieva k jeho rodičom, s ktorými býva otec v spoločnej domácnosti a ktorí ho majú veľmi radi. Odkedy sa vrátil zo zahraničia jeho finančné pomery sa zmenili, jeho príjem značne klesol. Z daného dôvodu je otec ochotný platiť výživné v sume 50,--Eur mesačne. Nemá problém s tým, aby v prípade potreby kúpil maloletému oblečenie, hračky a pod. Vo veci úpravy styku má sa záujem stretávať s maloletým každý párny víkend od soboty od 09:00 hod do nedele do 19:00 hod. Otec býva v trojizbovom byte so svojimi rodičmi, kde prispieva sumou 150,--Eur mesačne, vlastní osobný automobil značky Š. I. ročník 2006. Výdavky spojené s pohonnými hmotami predstavujú sumu 100,--Eur. Ďalej platí povinné zmluvné poistenie vo výške 200,--Eur ročne a spotrebný úver vo výške 130,--Eur mesačne. Matka je zamestnaná ako SZČO s mesačným príjmom 850,--Eur, zároveň poberá prídavok na dieťa v sume 24,34 Eur mesačne. Býva v prenájme v jeden a pol izbovom byte, za ktorý platí nájom v sume 280,--Eur mesačne. Zároveň vlastní osobný automobil značky Y. M. E., rok výroby 1998. Maloletý na pohovore pôsobil skôr plachým a hanblivým dojmom, boli témy, na ktoré neodpovedal. Uviedol, že chodí do škôlky rád, je tam učiteľka R. a Ľ.. V škôlke chodia na dvor, hrajú sa vonku, majú hojdačku. U ocka nikdy nebol sám, ocko býva sám a mama chodí po neho do škôlky a zároveň ho do škôlky aj ráno odnesie. Zdravotnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje MUDr. Q.. Matka s návrhom otca nesúhlasí. Podľa jej vyjadrenia maloletý s otcom byť nechce. Poukázala na to, že otec býva s rodičmi a nemá vytvorené vhodné podmienky na stretávanie sa s maloletým. Matka navrhla upraviť styk na jeden víkend v mesiaci od piatka do nedele a stretávanie počas sviatkov navrhla realizovať po dohode. Nesúhlasí ani s výškou výživného nakoľko 50,--Eur ju stojí len škôlka. Matka uviedla, že je pravdou, že maloletý nebol s otcom od januára, avšak sa o neho ani veľmi nezaujímal. V minulosti sa často stávalo, že nedodržiaval stanovený čas, kedy má maloletého priviesť domov, doniesol ho aj neskoro večer okolo 22:30 hod čo sa matke nepáčilo.
23. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
24. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
30. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
31. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
32. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. Rodičia na pojednávaní predložili súdu dohodu čo do úpravy styku s maloletým E.. Táto dohoda je konkrétna, zároveň v súlade so záujmom maloletého. Súd túto dohodu preto schválil v znení tak, ako ju predložili rodičia. (výrok I)
35. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočnou starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak, rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd urobí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
36. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či
s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
37. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2017 došlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého, keď tento nastúpil do školského zariadenia. Konkrétne navštevuje Materskú školu v N.. Rovnako došlo k zmene pomerov aj na strane otca, keď pri predchádzajúcom rozhodovaní bol otec zamestnaný v Českej republike, kde dosahoval čistý príjem 18.000,--Kč až 19.000,-Kč. V súčasnosti otec sa presťahoval na Slovensko, pracuje v spoločnosti A. T. L..C..I.., ako vodič a jeho čistý mesačný príjem je vo výške v priemere 329,85 Eur mesačne. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, keď matka počas predchádzajúceho rozhodovania bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti je zamestnaná ako SZČO s mesačným príjmom približne 850,--Eur mesačne. Otec v priebehu súdneho konania tvrdil, že z Českej republiky odišiel z dôvodu, že ho o to požiadala matka. Túto skutočnosť však matka rozporovala, sama uviedla, že otec odišiel z dôvodu, lebo mal problémy v práci. Naopak otec túto skutočnosť nerozporoval a teda súd uveril tvrdeniam matky a mal za to, že svojvoľne odišiel zo zamestnania a vrátil sa na Slovensko. Súd teda má za to, že otec mohol aj v súčasnosti dosahovať rovnaký príjem ako mal v Českej republike a to v zmysle daňového priznania, kde mal za rok 2017 príjem od všetkých zamestnávateľov vo výške 18.055,18 Eur, čo činí mesačne sumu 1.504,60 Eur v hrubom, v čistom 1.122,84 Eur mesačne. Rovnako súd poukazuje aj na to, že aj v prípade, že by zohľadnil skutočnosť, že odišiel dôvodne z Českej republiky jeho príjem by sa ešte stále pohyboval vo výške 805,--Eur mesačne v čistom (1.122,84 Eur x 9 +330 Eur x 6 = 12.085,52 ÷ 15) pričom podľa ustálenej súdnej praxe platí, že výživné od rodiča na všetky jeho deti je určené v rozmedzí 25% až 30% z jeho príjmu, čo v prípade otca predstavuje rozpätie 201,25 Eur až 241,50 Eur. Súd teda nemohol zohľadniť tvrdenie otca, že sa mu radikálne znížil príjem, nakoľko otec vzhľadom na to, že má vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu mal myslieť na fakt, že je povinný mu zabezpečiť adekvátnu výživu a teda bezdôvodne neznižovať svoj príjem. Otec aj napriek tomu sa zamestnal v spoločnosti A. T. L..C..I.., kde mesačne dostáva len minimálnu mzdu. Počas konania na súde uviedol, že túto prácu nemá záujem meniť a ani sa nad tým nezamýšľal, súd teda zhodnotil, že otec bezdôvodne opustil výhodnejšie zamestnanie aj napriek tomu, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a odmieta si nájsť lepšie zamestnanie, aby mohol maloletému poskytnúť primeranú výživu. Zároveň otec nepreukázal súdu, že trpí zdravotnými problémami, ktoré by mu bránili v nájdení si vhodného zamestnania. Súd poukazuje aj na to, že otec súdu nepredložil ani žiadne hodnoverné dôkazy svedčiace o tom, že má náklady so zabezpečovaním svojich potrieb ako aj bývaním tak, ako to tvrdil, súd preto na tieto výdavky ani neprihliadal. Otec by si mal v prvom rade uvedomiť, že má maloleté dieťa, o ktoré je povinný sa starať a teda mal si nájsť adekvátnu prácu, z ktorej by mal aj lepší príjem, nakoľko tak ako to uviedla matka, je v jeho schopnostiach a možnostiach si nájsť lepšiu prácu, keďže v Českej republike vykonával majstra haly, v súčasnosti vykonáva len vodiča a nemá záujem zmeniť toto povolanie. Súd teda nemohol prihliadať na tvrdenia otca, že nie svojim pričinením došlo k zníženiu jeho príjmu. Na základe uvedeného súd teda mal preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť vždy výživné vo výške 150,--Eur, pričom súd poukazuje, že vzhľadom na výšku príjmu z predchádzajúceho zamestnania si mohol otec zabezpečiť finančné prostriedky formou úspor s poukazom na to, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému. Z daného dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože má za to, že sa nezmenili pomery na strane otca. (výrok II)
38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok III)
Poučenie:
Proti výroku I odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 122 CMP).
Proti výrok II a III možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.