Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-209-2017.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.W. XX, T., o zaplatenie 449,94 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 27Csp/209/2017-50 zo dňa 22.11.2018.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 412,74 € s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 412,74 € od 28.9.2018 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,4%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding. a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2017 domáhal zaplatenia sumy 449,94 € a úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny od 20.1.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 1.000,- €, z ktorého zaplatil 1.000,02 €. Žalovaného vyzval 24.11.2014 k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok jednorázovo z dôvodu nesplácania úveru v dohodnutých splátkach a upozornil na možnosť zosplatnenia. Úver zosplatnil dňa 19.1.2015 a listom zo dňa 25.1.2015 oznámil žalovanému zosplatnenie. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 449,94 € z toho dlžná istina je 412,74 € a 37,20 € sú náklady na vymáhanie. Úrok z omeškania si uplatnil od nasledujúceho dňa po zosplatnení.
2. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
3. Súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 CSP zrušil.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k žalobe sa nevyjadril.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000,00 €, čo vyplýva z predloženej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 9.5.2013. Pôžičku sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 48. mesačných splátkach po 34,90 €, celkom 1.675,20 €. Zmluva o pôžičke obsahuje aj údaj o ročnej priemernej miere nákladov 32,00%, úrok 32,00%, priemerná RPMN 47,29%, celkové náklady spotrebiteľa 675,20 €, konečná splatnosť úveru bola 5/2017.
8. Z priloženého Prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že splátky boli splatné 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.11.2012 a nasledujúce vždy 20. dňa v mesiaci. Žalovaný zaplatil celkovo do 19.1.2015 sumu 525,42 € posledná splátka bola zaplatená 14.8.2014. Žalobca dňa 26.11.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok do 9/2014. Následne dňa 25.1.2015 oznámil žalobca žalovanému, že zosplatnil úver a vyzval na zaplatenie sumy 901,59 € z toho istina 887,34 €. Doručenie oznámenia, ale ani jeho odoslanie žalobca nepreukázal. Z prehľadu splátok súd zistil, že úver žalobca zosplatnil ku dňu 19.1.2015. Po zosplatnení žalovaný zaplatil sumu 474,60 €, spolu 1.000,02 €.
9. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky dňa 23.2.2018, následne súd pripustil zmenu žalobcu.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 28.9.2018 bola vo výške 0,00%.
11. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
12. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je čiastočne dôvodný, žalobca sa domáha zaplatenia istiny 412,74 €, ktorá je tvorená súčtom splatných splátok do zosplatnenia (19 x 34,90 € = 663,10 €) a následne len nesplatenej istiny 749,66 €, spolu vo výške 1.412,76 € zníženej o zaplatené úhrady 1.000,02 €. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
13. V časti uplatnených úrokov z omeškania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce omeškanie žalovaného so zaplatením istiny od 20.1.2015, teda od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru. Úrok z omeškania súd priznal až od doručenia žaloby žalovanému. Žaloba mu bola doručená dňa 26.9.2018 a nasledujúci pracovný deň 27.9.2018 mohol plniť a do omeškania sa dostal až od 28.9.2018 z priznanej istiny. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
14. Žalobca sa v žalobe domáha aj zaplatenia sumy 37,20 € nákladov za vymáhanie, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom bližšie špecifikoval a ani preukázal tieto náklady. Zároveň zamietol aj príslušenstvo z tejto sumy, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.
15. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti istiny 412,74 € a v časti úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia vo veci 12,90 €. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 77,7% a žalovaný v 22,3% (v časti istiny a úroku z omeškania, nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia 574,94 €). Celkový úspech žalobcu je 55,4% (77,7-22,3) a v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výroku I. rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku rozsudku II. až IV. je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).