Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-3-2022.pdf
PDF · 94.35 KB
No categories available
6To/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. februára 2022, v trestnej veci proti obžalovanému N. O., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 5T/40/2021 zo dňa 6.12.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) , ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Rozhodujúc vo veci sám, podľa § 322 ods. 3 Tr.por., obžalovanému N. O., H.. XX.XX.XXXX N. E., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. a), l) n) Tr.zák., § 37 písm. m), h) Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. ukladá ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci, a to kovového boxera.
Podľa § 60 ods. 5 Tr.zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný N. O. uznaný vinným zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a), odsek 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. (§ 122 odsek 3 Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že
- v priestoroch vonkajšej terasy pred kaviarňou "Café de Paris" na ulici Hlavná č. 69 v Košiciach, dňa 17.05.2021 v čase o 11.52 hod., pristúpil ku tam sediacemu zákazníkovi Z. U., na ktorého po výzve "Postav sa ty frajer!" vyvrátil kaviarenský stôl a jedenkrát ho udrel kovovým útočným predmetom (tzv. boxerom) nasadeným na pästi pravej ruky do oblasti tváre, pričom po jeho páde na chodník ho obvinený boxerom opakovane udieral do oblasti hlavy a následne ho štyrikrát udrel stoličkou do hornej časti tela, po čom obvinený z miesta činu odišiel, čím daným fyzickým útokom spôsobil poškodenému Z. U.Á. zlomeninu ľavej strany prednej steny čeľustnej prínosovej dutiny, zlomeninu spodiny a vonkajšej steny ľavej očnice /zlomenina zygomatikomaxilárneho komplexu vľavo/
s posunom /vpáčením/ kostených úlomkov a tržnou cca 2 cm ranou na jarmovom oblúku, zlomeninu nosových kostí s posunom kostených úlomkov a tržnou cca 2 cm ranou na koreni nosa a pomliaždenie ľavej temennej oblasti hlavy s tržnozmliaždenou cca 2x1 cm ranou, teda zranenia závažne ovplyvňujúce obvyklý spôsob života poškodeného po dobu 21 až 28 dní od napadnutia, ktorých liečenie a práceneschopnosť trvalo u poškodeného Z. U. po dobu nepresahujúcu štyridsaťdva kalendárnych dní, pričom však bol útok obvineného dostatočne intenzívny a brutálny na to, aby poškodenému spôsobil závažné poškodenie hlavy (zlomeniny lebečnej klenby), tváre (viacnásobné zlomeniny tvárového skeletu, zranenie oka samotného), mozgu a jeho obalu (pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie).
Bol mu za to uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 , § 36 písm. a) písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkonu trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Z. U., H.. XX.XX.XXXX N. R.X., R. C. T. Č.. XX, Č. H. R., S. D. XX, E.Š. vo výške 2.832,50,- Eur a Zdravotnej poisťovni Dôvera a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 359 42 436 škodu vo výške 2.313,85.- Eur.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania okresný prokurátor a obžalovaný.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uvedený výrok napadnutého rozsudku o treste považuje za neopodstatnený a v rozpore so zákonom.
Prvostupňový súd totiž v danom prípade nedôvodne zhliadol u obžalovaného existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. a) Tr. zák., spočívajúcej v tom, že obžalovaný mal žalované trestné činy spáchať v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, pričom však na druhej strane neakceptoval u obžalovaného existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal v danom prípade viac trestných činov. Súd tak obžalovanému, pri nesprávne zistenej prevahe poľahčujúcich okolností, neopodstatnene znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., pričom však mal konať opačne, v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.
Napadnutým rozsudkom súd zároveň opomenul uložiť obžalovanému trest prepadnutia veci - kovového násadného pästného klinu (tzv. boxer), ktorým spáchal žalovaný skutok, a ktorý bol u neho zaistený po jeho spáchaní, ako vec patriaca obžalovanému (§ 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.).
Vo vzťahu k vyššie uvedenému uviedol, že v prípade obžalovaného možno len ťažko hovoriť o spáchaní žalovaného skutku v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, keďže poškodeného fyzicky napadol hrubým spôsobom bez akéhokoľvek popudu z jeho strany, udržiavajúc naviac predtým milenecký pomer s jeho družkou a matkou ich spoločného dieťaťa, čo konanie obžalovaného činí ľudsky nezrozumiteľným a neakceptovateľným. Existencia silného citového rozrušenia mala byť naviac objektivizovaná odborným psychologickým vyšetrením obžalovaného, pričom na danú okolnosť navyše nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu, ak si páchateľ stav silného rozrušenia zavinenie spôsobil požitím návykovej látky (v zmysle obrany obžalovaného).
S poukazom na uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie, resp. aby sám vo veci rozhodol a obžalovanému N. O. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby (6 rokov), so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia, za súčasného uloženia mu trestu prepadnutia veci - kovového útočného pästného klinu (tzv. boxer) podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák..
Obžalovaný v písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie podáva čo do výroku o treste odňatia slobody vo výmere 4 rokov, ktorý považuje za neprimerane prísny vzhľadom na tieto skutočnosti:
Okresný súd pri prijatí vyhlásenia o vine doplnil skutkovú vetu v tom, že útok obvineného bol dostatočne intenzívny a brutálny na to, aby poškodenému spôsobil závažné poškodenie hlavy (zlomeniny lebečnej klenby), tváre (viacnásobné zlomeniny tvárového skeletu, zranenie oka samotného), mozgu a jeho obalu (pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie). Opieral sa pritom o znalecký posudok MUDr. Lisánskeho, ktorý takúto možnosť pripustil. V skutočnosti poškodený utrpel len ľahké zranenia, ktoré ovplyvnili jeho obvyklý spôsob života po dobu 21 až 28 dní. V útoku na poškodeného nepokračoval z vlastného rozhodnutia a odišiel. Nevzal tiež do úvahy, že poškodený sa mu dlhodobo vyhrážal smrťou a poškodením zdravia, čo mu viackrát pripomínala aj jeho družka O., ktorá celú situáciu vyprovokovala tým, že mu poslala na telefón fotografiu. Nemožno obísť ani skutočnosť, že poškodený je vyšší a silnejší ako on, čo ovplyvnilo fakt, že boxer nosil stále pri sebe. Skutok vo výrokovej časti rozsudku nedosahoval typovú závažnosť iných obvyklých prípadov, keď dochádza k následkom citovaným v znaleckom posudku MUDr. Lisánskeho (spôsobenie týchto následkov by bolo vysvetliteľné pri vyššej intenzite útoku alebo v prípade jeho pokračovania, načo však znalecký posudok nezodpovedal a nevyplýva to ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku). Za danej situácie súd mohol uvažovať o použití zmierňovacieho ustanovenia na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) Tr.zák., podľa ktorého „Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania“.
Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd nedostatočne zohľadnil pri ukladaní trestu bolo to, že už v prípravnom konaní sa k skutku v celom rozsahu priznal, jeho spáchanie oľutoval, ospravedlnil sa poškodenému a prejavil ochotu uhradiť spôsobenú škodu, čo spolu s uznaním viny za skutok a jeho právnu kvalifikáciu na hlavnom pojednávaní, ktoré súd prijal, malo viesť k použitiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
V zmysle zjednocovacieho stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2017 pod č. 44 Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods.4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analógiám a pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b, c) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 06.12.2021 rozhodol podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma jeho vyhlásenie o vine a dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykonal. Napriek tomu toto uznanie viny nevyhodnotil pri ukladaní trestu jeho uložením pod dolnú hranicu trestnej sadzby (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/31/2019 zo dňa 31.07.2019).
Nesprávne postupoval okresný súd aj v tom smere, pokiaľ neuznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák., t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Príslušnými orgánmi v zmysle tohto ustanovenia sú nielen orgány prípravného konania, ale aj súd. Už v priebehu prípravného konania napomáhal orgánom činným v trestnom konaní v tom, že podrobne popísal okolnosti spáchania skutku a objasnil svoju trestnú činnosť. Na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom uznal vinu, čo súd aj prijal a nemusel vykonávať rozsiahle dokazovanie o vine, predvolávať svedkov, znalcov a pod., čo viedlo aj k urýchleniu súdneho konania.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil vo výroku o treste a rozhodol vo veci sám tak, že mu uloží trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por.
K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a neopodstatnené, v celom rozsahu zotrvávajúc na odvolaní tunajšej prokuratúry zo dňa 14.12.2021, podaného proti výroku o treste napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Odvolanie obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
K odvolaniam okresného prokurátora a obžalovaného sa vyjadril aj poškodený, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa, čo do rozhodnutia o vine a čo do rozhodnutia o náhrade škody považuje za zákonný a správny a k výroku súdu o treste sa nevyjadruje.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:
Obžalovaný N. O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6.12.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 Tr. por., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, ktoré okresný súd následne prijal s tým, že budú vykonávané dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o zámere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania , ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd zavinenie obžalovaného aj správne zdôvodnil.
Správne a v súlade so zákonom zistený skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného správne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. (§ 122 ods. 3 Tr. zák.).
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu trestného činu v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že iného napadol so zbraňou, a naplnil tak skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. (§ 122 ods. 3 Tr. zák.).
Vo vzťahu k odvolacím námietkam ohľadom uloženého trestu krajský súd uvádza nasledovné:
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Okresný súd u obžalovaného N. O. zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený a jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal trestnú vec v ospravedlňujúcom citovom rozpoložení.
Na rozdiel od okresného súdu krajský súd zistil 3 poľahčujúce a 2 priťažujúce okolnosti.
Ako poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. a),l), n) Tr. zák. vyhodnotil krajský súd tie skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom citovom rozrušení, priznal sa ku spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. m), h) Tr. zák. je treba vidieť v tom, že obžalovaný už bol za trestný čin v minulosti odsúdený a že spáchal viac trestných činov.
V súvislosti s priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Tr. zák. je potrebné uviesť, že táto priťažujúca okolnosť sa použije najmä pri výmere úhrnného a súhrnného trestu, pričom spáchanie viacerých trestných činov je priťažujúcou okolnosťou bez ohľadu na druh súbehu trestných činov (jednočinný, viacčinný, rovnorodý, rôznorodý).
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na uvedený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Keďže Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody vo výmere 4 - 10 rokov, bol okresný súd povinný v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zák. uložiť obžalovanému trest odňatia slobody so zníženou hornou hranicou trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. vo výmere 4 rokov až 96 mesiacov.
V zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. , ak súd odsudzuje páchateľa za dva a viac trestných činov uloží mu úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému N. O. uložil nepodmienečný trest vo výmere 4 rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu, za ktorý je teraz odsudzovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Zároveň mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. a trest prepadnutia veci, a to kovového boxera v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s tým, že vlastníkom veci sa stáva štát.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného N. O. a okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere klasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.