Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_12P-10-2019.pdf
PDF · 86.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/10/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti o maloletú F. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - F. F. M., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. V., B.. V.. E. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otec - X. M., N.. XX.XX.XXXX, C. A. M. V., V.. E. XXXX/X, C.. Č.. Č. T., XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné otcovi k maloletej F. M., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 70 eur na sumu 120 eur mesačne, počnúc dňom 31.01.2019.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 31.01.2019 do 13.05.2019 v sume 172,58 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení v časti úpravy rozsahu výživného rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6C/114/2011-21 zo dňa 26.09.2011.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 31.01.2019 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 180 eur mesačne od 30. januára t. r. s odôvodnením, že od času poslednej úpravy výživného (v roku 2011 sumou 70 eur) určená suma výživného nie je postačujúca. Zvýšené výdavky uviedla matka na nákladoch spojených so začiatkom školského roka (všetky školské potreby a taška do 100 eur), poistenie v škole 9 eur, poplatok do ZRŠ 18 eur, lieky do 20 eur. Mesačné náklady na bývanie vyčíslila na nájomnom 200 eur, službách 90 eur, telefóny 100 eur. Maloletej platí poistenie 20 eur mesačne. Z jej druhého manželstva pochádza ďalšie dieťa (mal. Q., N.. M. N. XXXX). Nepoberá materské ani prídavky na deti, náklady na živobytie a domácnosť celej rodiny znáša jej manžel. (2) Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 26.02.2019 tým, že s výškou výživného navrhovaného matkou nesúhlasí, mohol by platiť sumu 100 eur mesačne. Býva v nájme s partnerkou a jej synom, za 500 eur mesačne, jeho partnerka je tehotná, nepracuje zo zdravotných dôvodov. Mesačné výdavky naňho aj partnerku predstavujú 915 eur.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6C/114/2011-21 zo dňa 26.09.2011 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, schválenou dohodou rodičov bola maloletá na čas po rozvode zverená do starostlivosti matke a otec sa zaviazal k plateniu výživného na maloletú (vtedy vo veku necelých X T.) sumou 70 eur mesačne.
(5) Matka vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi) uviedla, že v súčasnosti poberá prídavky na dve deti (prídavok na jedno dieťa bol na rok 2018 upravený zákonom vo výške 23,68 eur, t. č. 24,34 eur mesačne), nie je jej vyplácané ani materské, ani rodičovský príspevok, v súčasnosti žijú výlučne z príjmu manžela (za rok 2018 vykázal príjem zo zamestnania vo výške v priemere 881,32 eur mesačne). Nové manželstvo uzavrela v Q. XXXX. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala (na živnosť pre rovnakú firmu ako otec maloletej), mala príjem obdobný ako otec maloletej, cca 900-950 eur mesačne, k priznaniu materského podala správnu žalobu. S manželom vlastnia byt zaťažený hypotékou, so splátkami 200 eur mesačne, na prestavbu bytu brali ďalšie úvery (splátky 17 a 130 eur mesačne), vlastnia vozidlo americkej značky. Na maloletú má výdavky do školy na školských obedoch, plavecký kurz 60 eur, školský výlet stál 135 eur, má nasadený zubný strojček za 212 eur, kontroly u čeľustného ortopéda absolvuje každých 4 až 5 týždňov za 10 až 15 eur pri období cca rok a pol. Na novonarodené dieťa má len bežné výdavky.
(6) Otec vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi) uviedol, že podniká, zo živnosti má príjem odhadom 900 eur netto (podľa daňového priznania za rok 2018 mal otec netto príjem vo výške 486,78 eur mesačne). Partnerka je v X. V. X., má problémy s chrbticou. Poukázal na to, že na výdavkoch na maloletú sa podieľa aj nad rámec výživného (zubný strojček 100 eur, školská taška 70 eur, prispeje aj na školský výlet). Dom, ktorý si prenajímajú, mali v úmysle pôvodne kúpiť, nebola im poskytnutá hypotéka, hľadajú si lacnejšie bývanie.
(7) Procesný opatrovník navrhol s poukazom na to, že naposledy došlo k úprave výšky výživného v roku 2011 a zvýšeniu nákladov na odôvodnené potreby maloletej, zvýšiť otcovi výživné.
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred necelými 8 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to predovšetkým na strane oprávnenej osoby - dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Maloletá má v súčasnosti XX P. W. T., Q. Ž. X. triedy základnej školy. Odôvodnené potreby oprávnenej sa prestupom na vyššie stupne vzdelávania (nástup do školy, v súčasnosti II. stupeň základnej školy) postupne zvyšujú, tiež fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo bežných aj časom súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Zmena pomerov je na strane dieťaťa preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi, ale nie v rozsahu navrhovanom matkou. Obaja rodičia si založili novú rodinu, obe v súčasnosti žijú z jedného príjmu. Tu je potrebné poznamenať, že pokiaľ matka nemá priznané materské, prípadne rodičovský príspevok (ktorá dávka jej následne bude vyplatená spätne), túto situáciu si zrejme privodila sama, kým na strane otca, ktorý poskytuje živobytie aj partnerke (očakávajúcu narodenie ich spoločného dieťaťa), situácia vznikla z dôvodov ním nezapríčinených. Zmenám na odôvodnených potrebách oprávnenej a možnostiam a schopnostiam otca tu podľa názoru súdu zodpovedá zvýšenie výživného na 125 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa. Určené výživné spolu so starostlivosťou matky, čiastočným znášaním finančných výdavkov na dieťa z jej strany (hoc aj dočasne zo strany jej manžela) a prídavkom, budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa.
(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 3 mesiace x 50 eur, 1 deň mesiaca január 2019 - 50/31 x 1 a 13 dní mesiaca máj 2019 - 50/31 x 13, ktorý dlh je povinný splatiť približne do roka a pol.
(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)