Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/29/2018

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobkyne: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX bytom K. O. XXX, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Martin Kákoš, advokát so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Q. Y., nar. 07.XX.XXXX, bytom XXX XX X., V. Q. XXX/XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

W. návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

1./ Žalobkyňa v priebehu konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) so žalovaným podaním zo dňa 23.04.2019 navrhla nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým súd zriadi záložné právo v jej prospech k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.úz. S. zapísaným na LV č. XXX ako parc.č. 505 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129m2, parc.č. 506/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2541 m2 spolu so stavbou hydinárne súp.č. XXX na parc.č. 505 za účelom zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky titulom vyporiadania BSM, ktorej zaplatenia sa domáha v prebiehajúcom súdnom konaní sp.zn. 4C/29/2018. Návrh odôvodnila tým, že so žalovaným sa nedohodli na mimosúdnom vyporiadaní BSM, keďže požadovala, aby žalovaný prevzal záväzok splatiť zostatok dlhu na účelovom úvere od Prvej stavebnej sporiteľne a zároveň aby zabezpečil zánik ručiteľského záväzku jej brata O. R. s manželkou. Z uvedeného dôvodu je ochotná prevziať na seba záväzok voči PSS a.s., len aby jej brat aj s manželkou nezostal naďalej v pozícii ručiteľa na tomto záväzkovom vzťahu a v tom prípade by jej vznikol voči žalovanému nárok na vyplatenie finančnej čiastky určenej súdom na vyrovnanie jej podielu. Keďže žalovaný má ďalšie dlhy a iný majetok nevlastní a nie je schopný vyplatiť primeranú finančnú čiastku na vyrovnanie, tak hrozí, že po vyporiadaní spoločného majetku súdom a nadobudnutí spoločných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, nehnuteľnosti žalovaný prevedie na tretiu osobu, prípadne zaťaží a tým bude ohrozené vymoženie jej peňažnej pohľadávky a exekúcia bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude ohrozená.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku / zákon č. 160/2015 Z.z. /, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

2./ Zabezpečovacie opatrenie je inštitút, ktorým možno zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Keďže zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, tak tento musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP a v návrhu musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je, že súd môže na návrh veriteľa zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa dôvodovej správy k CSP, nóvum tohto inštitútu spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (potenciálneho oprávneného) v exekučnom konaní. Radikálnou zmenou, ktorú tento inštitút v porovnaní s predbežnými opatreniami zavádza, je upustenie od dočasnosti, ktorá bola charakteristickou črtou predbežných opatrení. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Okrem uvedeného je základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia obava, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. OZ, ktoré v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím prijať určité opatrenie, ak vzniká obava, že rozhodnutie, ktorým sa súdne konanie skončí, nebude mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi procesnými stranami materiálny význam, napríklad pre insolventnosť osoby zaviazanej na splnenie povinnosti. Uvedený procesný inštitút má zabezpečiť ochranu práv veriteľa z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie, ktorá by mohla byť nariadená na základe rozhodnutia, ktoré ešte nebolo vydané. Ide o nástroj, ktorý ešte pred vydaním exekučného titulu môže v odôvodnených prípadoch pomôcť veriteľovi zabezpečiť jeho pohľadávku, ktorá je predmetom prebiehajúceho konania, v ktorom ešte nebolo vydané meritórne rozhodnutie (uznesenie KS v Nitre sp.zn. 8Co/212/2018 zo dňa 09.10.2018). Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pri nariadení neodkladného opatrenia, musí byť splnená podmienka, že nevznikne zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá bude zabezpečená a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva.

3./ Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj s obsahom spisu dospel súd k záveru, že návrh nie je podaný dôvodne a preto ho v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo v prípade ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, avšak zo strany žalobkyne žiadna hrozba ohľadom budúcej exekúcie preukázaná nebola. Medzi sporovými stranami prebieha konanie o vyporiadanie BSM, v rámci ktorého žalovaný požaduje prikázať nehnuteľnosti v kat.úz. S. zapísané na LV č. XXX do jeho výlučného vlastníctva, s čím žalobkyňa prakticky súhlasí a najviac spornou sa javí otázka vyporiadania dlhu voči PSS a.s., ktorý je žalovaný taktiež ochotný prevziať na seba, avšak žalobkyňa v tomto smere požaduje, aby zároveň zabezpečil zrušenie ručiteľského záväzku na tomto dlhu zo strany jej brata a jeho manželky. Z toho dôvodu žalobkyňa navrhuje prevzatie dlhu voči PSS a.s. na seba, avšak podľa názoru súdu takýto navrhovaný spôsob vyporiadania BSM nič nevyrieši z hľadiska existencie záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami a PSS a.s. ako aj ručiteľského záväzkového vzťahu zo strany brata žalobkyne a jeho manželky. Veriteľ PSS a.s. nie je viazaný spôsobom vyporiadania BSM medzi sporovými stranami a teda splnenie dlhu môže požadovať od ktoréhokoľvek z dlžníkov prípadne od ručiteľov. Keďže v tomto štádiu konania o vyporiadanie BSM nie je ešte jasné, akým spôsobom bude BSM vyporiadané a či vôbec žalobkyni vznikne z titulu vyporiadania BSM pohľadávka voči žalovanému a v akej výške, tak na strane žalobkyne nebolo unesené dôkazné bremeno na preukázanie reálnej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Okrem toho v tomto štádiu konania súd nemôže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia posúdiť z toho hľadiska, či by nevznikol zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená a hodnotu veci, ktorá by mala byť predmetom záložného práva, keď vôbec nie je možné predpokladať, či žalobkyni vznikne voči žalovanému pohľadávka a v akej konkrétnej výške. Z tohto hľadiska sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia javí súdu ako predčasne podaný, pričom nič nebráni žalobkyni, aby po vyhlásení rozsudku o vyporiadaní BSM a ešte predtým, ako sa tento stane právoplatným, keď už bude jasné, či jej vznikla pohľadávka proti žalovanému a v akej výške, podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ak bude reálna obava, že exekúcia by bola ohrozená. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania ani raz vo svojich vyjadreniach nespochybnil splnenie povinnosti vyplatiť žalobkyni vyrovnávací podiel, ak na tento jej vznikne nárok a prejavil ochotu riešiť vyporiadanie BSM mimosúdne tým, že by celkovo zaplatil na vyrovnanie sumu 10.000 eur. Tieto vyjadrenia žalovaného tiež vylučujú obavu žalobkyne z ohrozenia budúcej exekúcie a preto súd jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany.