Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľky H. G., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G., N. cesta XX a odporcu L. I., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom G. G., N. cesta XX, t. č. bytom E. 2, právne zastúpeného JUDr. Andreou Stupárovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie: 962 31 Veľká Lúka, Novomestského 1266/25, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletej O. I., narodenej XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o odvolaní odporcu (otca maloletého dieťaťa) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/49/2018-46 zo dňa 07. 06. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletej O. I., narodenej XX. XX. XXXX, L. I., narodenému XX. XX. XXXX povinnosť prispievať na výživu maloletej O. výživným vo výške 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v G. G., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G. G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod poradovým č. XX, rozviedol. Maloletú O. I., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otcovi maloletej uložil okresný súd povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku; styk otca s maloletou neupravil.

2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 05. 03. 2018 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že si nevie predstaviť ďalšie spolužitie s odporcom (ďalej v texte aj „otec maloletej O.“ alebo „otec maloletej“), nič k nemu necíti a s rozvodom manželstva je zmierená. Nevidí perspektívu obnovenia funkčnosti ich manželstva a rovnako ani odporca. Samotným rozvodom dôjde hlavne k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym, ktoré zosúladenie im umožní usporiadať si svoje životy tak, aby sa ich rozhodnutie čo najmenej dotklo záujmov ich spoločného dieťaťa.

3. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 23 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a funkcie hospodárskej. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že manželstvo účastníkov konania je len formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Preto mal preukázané splnenie podmienok na rozvod manželstva v zmysle § 23 Zákona o rodine a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

4. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletej O. I., narodenej XX. XX. XXXX (ďalej v texte len „maloletá O.“ alebo „maloletá“ alebo „dieťa“) na čas po rozvode manželstva, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, ďalej na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine a na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine a uviedol, že z vykonaného dokazovania má preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú. Sociálnym šetrením starostlivosti matky o maloletú O. neboli zistené žiadne nedostatky, otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Okresný súd konštatoval, že matka má pre výchovu maloletej vytvorené vhodné bytové podmienky, maloletá v jej domácnosti žije od narodenia. S maloletou bol vykonaný pohovor, z ktorého vyplynulo, že má dobrý vzťah k obidvom rodičom, ale jej vôľou je bývať s matkou. Otec sa s maloletou stretáva sporadicky, niekedy to nie je ani raz za týždeň, niekedy je to jeden - dvakrát za týždeň v rozsahu jednej - jeden a pol hodiny. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že rodičia dieťaťa sa dohodli na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú O. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Styk otca s maloletou okresný súd neupravil. Medzi rodičmi maloletej O. ostala sporná výšky výživného. Matka navrhovala určiť výživné vo výške 140 € mesačne a otec vo výške 50 € mesačne.

5. V rámci určovania výšky výživného povinnému rodičovi, v tomto prípade otcovi, pri matkou navrhovanej sume výživného 140 € mesačne, vychádzal okresný súd z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd za preukázané, že maloletá O. má 14 rokov, navštevuje 8. ročník základnej školy, do ktorej chodí pešo, stravuje sa doma, navštevuje v škole bezplatný tanečný krúžok a výučbu cudzieho jazyka, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancií. V priebehu školského roka bola trikrát chorá. Otec maloletej podľa predloženého platobného dekrétu jeho zamestnávateľom dosahuje hrubý príjem vo výške 600 € mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej O. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastní osobné motorové vozidlo. Spláca úver na dofinancovanie bytu, v ktorom v súčasnosti býva s priateľkou, pričom splátka úveru je vo výške 168 €. Ďalej mesačne za internet a telefón uhrádza 50 €, výdavky na cestovanie do práce má vo výške 70 €. Spláca kúpnu cenu „za mraziak“ v splátkach po 24 € mesačne; štvrťročne hradí poistenie za auto 34 €. Žije v jednoizbovom byte spolu s priateľkou, ktorá je vlastníkom bytu. Priateľka otca je zamestnaná, podľa jeho vyjadrenia dosahuje príjem vo výške 450 € netto mesačne. Matka maloletej O. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 151,70 € mesačne, okrem toho dosahuje u zamestnávateľa čistý mesačný príjem vo výške 589,04 €. Na rozdiel od otca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý študuje na vysokej škole. Na maloletú O. poberá rodinné prídavky - uplatnila si daňový bonus. Spláca jeden úver, ktorý „sa bral“ na prerábanie domu a kúpu auta, splátka úveru po prefinancovaní je 298 € mesačne. Okrem toho spláca kúpnu cenu televízora po 20 € mesačne.

5.1 Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu ustálil okresný súd výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletú O. v sume 100 € mesačne, vo zvyšnej časti návrh matky (do sumy 140 €) zamietol z dôvodu, že nepreukázala súdu také odôvodnené potreby maloletej, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v ňou požadovanej výške 140 € mesačne, pričom zohľadnil, že poberá rodinné prídavky na maloletú a uplatňuje si daňový bonus. Vo vzťahu k prezentovaným výdavkom na maloletú okresný súd uviedol, že výdavky na oblečenie a obuv maloletej v sume 100 € mesačne, ďalej na drogériu a kozmetiku v sume 50 - 60 € mesačne neakceptoval, pretože výdavky v takejto výške na oblečenie, obuv a drogériu nezodpovedajú veku maloletej (14 rokov). Na druhej strane okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo neurčil vyživovaciu povinnosť otca maloletej O. len vo výške 50 € mesačne, tak ako to požadoval otec maloletej, pričom zdôraznil, že matka si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej O. aj vo forme osobnej starostlivosti (zabezpečením bývania, stravy, ošatenia), preto nemožno od nej požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú v celom rozsahu a zároveň si plnila vyživovaciu povinnosť v peňažnej forme v rovnakom rozsahu ako otec. Konštatoval, že preukázaný príjem otca maloletej vo výške 600 € brutto mesačne, mu umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť (ktorá má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami) v sume 100 €, bez ujmy jeho vlastnej výživy. Pre úplnosť vo vzťahu k argumentácii otca maloletej O., prezentovanej v priebehu konania, okresný súd uviedol, že nie je možné určiť výživné na maloleté dieťa tak, že z príjmu povinného rodiča sa odpočítajú všetky jeho výdavky a rozdiel bude slúžiť ako výživné na maloleté dieťa. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že výživné je prednostná pohľadávka a preto súd nemohol zobrať do úvahy výdavky otca spojené so zabezpečením jeho bývania v rozsahu uhrádzania nájomného vo výške 150 €, príspevku na domácnosť v sume 100 € a uhrádzania splátky úveru vo výške 168 €, ktorý „sa použil“ na zakúpenie bytu, ktorého nie je ani vlastníkom.

6. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku, ktorým okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca maloletej O., otec maloletej O. odvolal a v odvolaní uviedol, že uvedený výrok rozsudku súdu prvej inštancie napáda odvolaním z toho dôvodu, že má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), pričom poukázal na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k určenej výške vyživovacej povinnosti 100 €, ktorá sa javí ako neprimerane vysoká, vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a odôvodnené potreby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Otec maloletej O. v odvolaní okresnému súdu vytkol, že neprihliadol komplexne na okolnosti prípadu, keď matka maloletej je podielovou spoluvlastníčkou domu, z ktorého ho „vyhodila“, pričom si musel urgentne zabezpečiť bytovú otázku, a to takým spôsobom, že si v marci 2018 zobral úver vo výške 12.000 € a prispel na dofinancovanie úveru a následnú kúpu bytu priateľke, s ktorou v súčasnosti v byte býva a má prísľub, že tam bude bývať aj naďalej, nakoľko samotná výška úveru, vzhľadom na jeho nízky príjem 460, € netto, by mu nepostačovala na zakúpenie vlastného bývania. Z uvedených dôvodov mal podľa názoru otca maloletej O. okresný súd zohľadniť pri určení výšky výživného aj výšku splátky úveru, ktorým si musel riešiť bytovú otázku a ktorý spláca vo výške 168,20 € mesačne. V uvedenej súvislosti otec maloletej O. v odvolaní uviedol, že keď sa k uvedenej sume splátky úveru prirátajú ďalšie ním uvádzané výdavky ako strava a inkaso, veľa mu z jeho mesačného príjmu nezostane, aj keď si je vedomý toho, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, na druhej strane sa nechce dostať do situácie, keď bude mať existenčné problémy a nebude mať peniaze ani na splátku úveru. Otec maloletej O. v odvolaní ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa zaoberal len posudzovaním jeho vzťahu s priateľkou, pričom nezisťoval, či aj priateľ navrhovateľky, ktorého existenciu navrhovateľka nepoprela, býval v čase rozhodovania súdu spolu s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti a či prispieval navrhovateľke na chod domácnosti. Rovnako nezisťoval, či sa v prípade plnoletého syna navrhovateľky S. G. jedná o vysokoškolské denné štúdium alebo štúdium externou formou, čo má tiež dopad na podieľaní sa na výdavkoch domácnosti navrhovateľky/matky, pričom nie nevýznamnou skutočnosťou je fakt, že na plnoletého syna navrhovateľka nepoberá žiadne výživné od jeho otca a nepožiadala ani o náhradné výživné, čo evokuje situáciu, že odporca prispieva nielen na svoje dieťa, ale aj na potreby plnoletého syna navrhovateľky. Ďalšou skutočnosťou, ktorá je pre určenie výšky výživného podľa otca maloletej O. rozhodujúca je miera životnej úrovne obidvoch rodičov, ktorú má navrhovateľka, vzhľadom na výšku jej mesačného príjmu vyššiu. Zdôraznil, že matka maloletej vlastní nehnuteľnosť, vlastní auto, poberá na maloletú O. rodinné prídavky a uplatnila si na ňu daňový bonus. Z uvedeného je podľa otca maloletej O. zrejmé, že jeho životná úroveň je oveľa nižšia ako životná úroveň navrhovateľky/matky, a preto by sa j matka mala okrem osobnej starostlivosti, ktorú dieťaťu zabezpečuje, podieľať aj iných výdavkoch na dieťa (maloletú O.), nakoľko matka, takisto ako otec, má rovnakú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. V nadväznosti na uvedené poukázal otec maloletej O. v odvolaní na to, že kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú upravené v ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku cituje, avšak to, že nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k výške jeho vyživovacej povinnosti robí rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, „validným“. Navrhol, aby odvolací odvolaním napadnutý III. výrok rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/49/2018-46 zo dňa 07. 06. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Matka maloletej O. vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súdom určené výživné 100 € mesačne považuje za primerané. Pokiaľ otec v odvolaní uvádzal, že pri určení výšky výživného mal súd zohľadniť splátku úveru vo výške 168,20 €, ktorý si musel zobrať na vyriešenie bytovej otázky, považuje za potrebné uviesť, že nemá vedomosť o tom, že by sa otec dieťaťa stal vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorú v súčasnosti užíva na bývanie. Preto súd správne poukázal na to, že otec len v súvislosti s bývaním má výdavky na nájomné vo výške 150 €, príspevok do domácnosti 100 € plus splátka úveru vo výške 168,20 €, pričom vyživovacia povinnosť voči dcére má prednosť pred týmito jeho výdavkami, čo je potrebné rešpektovať. Pokiaľ ide o jej domácnosť, uviedla, že túto zdieľa so svojim plnoletým S., ktorý je študentom denného štúdia na vysokej škole a s maloletou O.. Vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi S. trvá, jeho otec si vyživovaciu povinnosť neplní. V minulosti si nárok na výživné uplatňovala zákonnou cestou, náhradné výživné jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznal z dôvodu, že jej príjem s príjmom bývalého manžela presiahol určitú výšku, k čomu na verifikovanie svojho tvrdenia pripojila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22. 06. 2017.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že matka sa o maloletú O. riadne stará, v jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, maloletá je vo veku 14,5 roka, ukončila 8. ročník základnej školy, má záujmy primerané veku. V súvislosti s výchovou a výživou maloletej má matka výdavky spojené so školou, jej voľnočasovými aktivitami, stravou, oblečením, obutím a tiež zdravím. Podľa názoru kolízneho opatrovníka, určená výška výživného zohľadňuje vek a potreby maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník odporučil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie otca maloletej O. v rozsahu danom ustanovením § 65 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a ustanovením § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti otca maloletej O. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s odvolaním ako aj s rozsudkom súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutom výroku o vyživovacej povinnosti otca maloletej O. vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s tou časťou jeho odôvodnenia, ktorá sa týka odvolaním napadnutého určenia výšky vyživovacej povinnosti otca, ktorú (rovnako ako celé odôvodnenie) považuje za dostatočne podrobnú, jasnú, zrozumiteľnú a presvedčivú.

11. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď otcovi maloletej O. určil vyživovaciu povinnosť na maloletú O. v sume 100 € mesačne, pričom riadne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, keď návrh matky na určenie výživného na maloletú O. posudzoval v súlade so zákonným ustanovením § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zároveň súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 62 ods. 2 a 5 Zákona o rodine, ktoré upravuje v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí a tiež to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

12. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v danom prípade boli splnené podmienky na určenie výživného na maloletú Dominiku v sume 100 € mesačne, pretože a) výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, a teda to že otec spláca úver nemôže mať vplyv na výšku výživného, ak toto zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa primeraným veku dieťaťa, b) otec maloletej O. sa v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadril, že spolu s kamarátom majú gazdovstvo, pričom sa vždy snažil, aby „mali doma plný mraziak“, čo znamená, že okrem pravidelného mesačného príjmu vo výške 600 € brutto, je otec maloletej O. schopný zabezpečiť domácnosť aj týmto spôsobom, čo je potrebné tiež pri schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v určitej konkrétnej výške - v danom prípade 100 € mesačne zohľadniť. Nemenej dôležitá však je aj tá skutočnosť, že otec maloletej O. v rámci svojich mesačných výdavkov uvádza výdavky, ktoré nie sú premietnuté do jeho reálnych majetkových pomerov, konkrétne tvrdí, že nevlastní žiaden nehnuteľný a ani hnuteľný majetok, vrátane osobného motorového vozidla a pritom spláca úver, ktorý si zobral na kúpu nehnuteľnosti, ktorú nevlastní ani ako spoluvlastník a tiež spláca poistku na auto, hoci auto nevlastní. Z tohto hľadiska možno považovať vyššie uvádzané výdavky otca maloletej za výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z ďalších uvádzaných výdavkov otca maloletej vyplýva, že okrem splátok úveru hradí aj nájomné vo výške 150 € mesačne, teda na bývanie svojej súčasnej partnerke prispieva a tiež prispieva na domácnosť sumou 100 €. Z uvedených dôvodov je odvolacia argumentácia otca dieťaťa, že súd neúplne zistil skutkový stav veci a neposúdil komplexne zistené skutočnosti neopodstatnená, najmä ak z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie vyplýva, že aj matka maloletej O. spláca úver, a to v mesačných splátkach, ktoré sú o viac ako 100 € vyššie ako splátky úveru otca dieťaťa, pričom ani tento fakt nepovažoval súd prvej inštancie za takú zásadnú skutočnosť, pre ktorú by mal určiť výživné na maloletú O. v sume 140 €, tak ako matka požadovala, čo znamená, že ani splácanie úveru matkou dieťaťa nebral okresný súd správne, ako podstatnú skutočnosť majúcu vplyv na určenie vyživovacej povinnosti otca dieťaťa, do úvahy. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa je primárnou zákonnou požiadavkou, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, z čoho je zrejmé, že všetky ostatné výdavky, ktoré nesúvisia s výchovou a výživou maloletého dieťaťa je potrebné tejto zákonnej požiadavke podriadiť a mať na zreteli vždy to, že v prvom rade je potrebné splniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám maloletého dieťaťa. Z uvedeného hľadiska nemožno sumu 100 € mesačne považovať vzhľadom na vek dieťaťa a na reálne a objektívne existujúce výdavky na stravu, oblečenie, školské potreby, voľno-časové aktivity, (ktoré je z hľadiska zdravého vývoja dieťaťa s dieťaťom aspoň cez víkendy potrebné absolvovať), drogériu a podobne za premrštenú a nadsadenú, pričom musí byť z hľadiska reálnych životných skúseností každému zrejmé, že táto suma by bez toho, aby sa aj matka dieťaťa (ktorá si navyše v zmysle ustanovenia 62 ods. 4 Zákona o rodine plní vyživovaciu povinnosť k maloletej O. aj vo forme osobnej starostlivosti) finančne podieľala na výchove a výžive maloletej X, nepostačovala.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca maloletej O. za opodstatnené, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal otca maloletej O. platiť na maloletú O. výživné v sume 100 € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil; v ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).