Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-35-2017.pdf
PDF · 122.01 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-45C/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v spore žalobcu: O.. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., E. č. XX, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, o zaplatenie finančnej náhrady za držbu a užívanie pozemkov takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 750 eur spolu s 5% ročnými úrokmi z omeškania od 12.4.2018 do zaplatenia a sumu 3 895,83 eur spolu s 5% ročnými úrokmi z omeškania od 17.4.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 750 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2017 do zaplatenia.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný je vlastníkom stavby - pozemná komunikácia J. P. - M. S. (O./XXXXXX) v P.. Uvedená stavba je postavená aj na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu. Zo strany žalovaného bolo pri konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/110/2008 uznané, že stavba vo vlastníctve žalovaného je postavená aj na pozemkoch vedených na LV XXXXX, kat. územie A., parc. KN-C č. XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 922 m2 a na liste vlastníctva č. XXXXX, kat. územie Q., parc. KN-C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2. Ďalej uviedol, že zákonom č. 66/2009 Z.z. (§ 4) vzniklo na týchto pozemkoch v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré je žalovaným využívané dodnes. V zákone nie je stanovené, či toto vecné bremeno je odplatné alebo bezodplatné. Podľa stanoviska Ministerstva financií SR zákon č. 66/2009 Z.z. nerieši odplatnosť resp. bezodplatnosť vecného bremena. Listom zo dňa 26.5.2017 žalobca oslovil žalovaného s návrhom na uzavretie dohody o finančnej náhrade za predmetné vecné bremeno. Žalovaný listom zo dňa 17.7.2017 žalobcovi oznámil, že nemá v rozpočte vyčlenené finančné prostriedky na výkup pozemkov pod komunikáciami ani na náhradu za takéto vecné bremená. Uviedol tiež, že viacerými súdnymi rozhodnutiami bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu za držbu a užívanie týchto pozemkov vo výške nájomného. Výšku nájomného stanovil znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 8.11.2017 znalec Ing. arch. I. A.. Za obdobie od 1.11.2016 do 31.10.2017 žiadal žalobca priznať finančnú náhradu vo výške obvyklého nájomného v sume 2 750 eur, spolu s úrokmi z omeškania. Prílohami žaloby sú čiastočné výpisy z LV č. XXXXX, Návrh na uzavretie dohody zo dňa 6.5.2017, List žalovaného zo dňa 17.7.2017, Vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 30.3.2011, rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 11C/54/2016 zo dňa 8.2.2017 a Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX vypracovaný Ing. arch. I. A..
3. K žalobe sa podaním zo dňa 24.4.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nepopiera, že na pozemku žalobcu sa nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného, avšak dáva do pozornosti ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z.z., a dodáva, že k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu vzniklo zo zákona vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu. Zákon však nestanovuje, že za vecné bremeno zriadené podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí náhrada. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonnému ustanoveniu sa ako spôsob riešenia vzťahov k takýmto pozemkom navrhuje zriadenie vecného bremena podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom vecné bremeno nezakladá vlastnícke právo k pozemkom a nie je definitívnym riešením. Z uvedeného vyplýva, že prípadnú odplatnosť vecného bremena je potrebné odvodiť z právnej úpravy, ktorú stanovuje Občiansky zákonník (ďalej aj OZ). Ustanovenia OZ upravujúce inštitút vecného bremena neurčujú, že so zriadením vecného bremena a jeho trvaním je spojená povinnosť oprávneného z vecného bremena poskytnúť povinnému nejakú náhradu, a preto možno konštatovať, že so zriadením vecného bremena nie je nerozlučne spätá povinnosť poskytnúť náhradu. K záveru o povinnosti žalovaného poskytnúť náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno nemožno dospieť ani s odvolaním sa na ustanovenia čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Z predmetných ustanovení vyplýva, že Ústava SR zaručuje všetkým vlastníkom rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckeho práva, z čoho vyplýva, že vlastnícke právo nie je v slovenskom právnom poriadku upravené ako právo absolútne neobmedzené, ale predpokladá sa, že zákonodarca v rámci svojej legislatívnej právomoci stanoví obsah vlastníckeho práva. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. nie je ničím iným ako zákonným vymedzením obsahu vlastníckeho práva k pozemkom zastavaným stavbami, ktorých výpočet je uvedený v zákone. Žalovaný ďalej uvádza, že je nemysliteľné, aby súd svojimi rozhodnutiami nahradzoval vôľu zákonodarcu pri rozhodovaní o odplatnosti alebo bezodplatnosti takto zriadeného vecného bremena. Uvedené nie je možné preklenúť ani s odvolaním sa na ústavne konformný výklad v záujme rešpektovania čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Nesprávnym by bol aj názor, že uvedeným zákonom došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, pretože k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva môže dôjsť len v rámci jeho zákonom stanoveného obsahu. To, že sa nemôže jednať o nútené obmedzenie vlastníckeho práva je zrejmé aj zo znenia čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“. Slovám „zo zákona“ a „zákonom“ nie je možné pripisovať rovnaký význam, keďže aj samotná Ústava SR tieto pojmy striktne rozlišuje (čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2 Ústavy SR). Právne následky zákona č. 66/2009 Z.z. nemožno považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva ani podľa § 128 ods. 2 OZ, ktoré nie je ničím iným ako premietnutím čl. 20 ods. 4 Ústavy SR do civilného kódexu a z toho dôvodu nie je možné predpokladom núteného obmedzenia vlastníckeho práva podľa OZ prikladať iný význam ako predpokladom obsiahnutým v ústavnej norme. V žiadnom prípad sa nejedná o nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale o úpravu zákonných medzí základného práva vlastniť majetok, tak ako to predpokladá aj čl. 13 ods. 2 Ústavy SR. Z uvedených dôvodov žalovaný, nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za neopodstatnený. Žalovaný taktiež neuznáva nárok čo do uplatnenej výšky. Žalobca pri určení výšky finančnej náhrady sa odvoláva na ním predložený znalecký posudok č. 158/2017 zo dňa 8.11.2017 vyhotovený znalcom Ing. arch. Alexandrom Lutterom, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nájomného za dotknuté pozemky. Žalovaný namieta, že tento znalecký posudok nie je možné uplatniť z dôvodu, že ním bola stanovená všeobecná hodnota nájomného za predmetné pozemky. Poukazuje že vecné bremeno nie je nájomným vzťahom medzi povinným a oprávneným subjektom. Pri vecnom bremene sa uhrádza hospodárska ujma, ktorá nemusí byť zhodná s nájomnou sadzbou. Náhrada za vecné bremeno preto kvantitatívne nezodpovedá výške obvyklého nájomného za užívanie pozemkov, ktoré si žalobca vzal za základ pri určení výšky spornej náhrady. Pri určení výšky sporného nároku je potrebné určovať ju nie ako všeobecnú hodnotu nájomného ale ako náhradu za zriadenie vecného bremena vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný je preto toho názoru, že uvedený znalecký posudok nemožno použiť v tomto konaní. Ďalej uviedol že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 42C/156/2012 bolo vykonané znalecké dokazovanie - znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený znalcom O. zo dňa 30.10.2014, na základe ktorého bola hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena k predmetným pozemkom stanovená vo výške 2,42 eur/m2/rok, čo je menej ako si uplatňuje žalobca. Tiež aj samotná hodnota nájmu predmetných pozemkov stanovená znaleckým posudkom č. 158/2017 predloženým žalobcom je vo výške 4,29 eur/m2/rok, pričom znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalec túto určil vo výške dve celých 2,83 eur/m2/rok. Konštatoval, že predmetné pozemky sa nachádzajú v takej lokalite, ktorá nijakým významným spôsobom za obdobie posledných minimálne 5 rokov nezmenila svoju hodnotu natoľko, aby sa zmenila aj všeobecná hodnota samotných predmetných pozemkov. Taktiež aj skutočnosť že predmetné pozemky sú aj naďalej zastavané miestnou komunikáciou nasvedčuje tomu, že nie je dôvod na zvýšenie ich všeobecnej hodnoty, a teda ani na zvýšenie všeobecnej hodnoty ročnej náhrady za zriadenie vecného bremena ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 15/2014. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka a uviedol že nakoľko žalobca pred podaním žaloby nevyzval žalovaného k úhrade spornej náhrady za žalované obdobie od 1.11.2016 do 31.10.2017, žalovaný namieta dátum od ktorého žalobca požaduje platenie úrokov z omeškania. Za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie spornej náhrady je podľa názoru žalovaného potrebné považovať doručenie žaloby žalovanému, ku ktorému došlo dňa 10.4.2018, nasledujúci deň 11.4.2018 mohla nastať splatnosť spornej náhrady a až v ňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. 12.4.2018 sa žalovaný mohol dostať do omeškania s úhradou spornej náhrady. V závere žalovaný uviedol, že základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania predstavovala a hodnotu 0 percent, tzn. že žalobca nesprávne požaduje úroky z omeškania vo výške 5,05 %. Z uvedených dôvodov navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Prílohou jeho vyjadrenia bol tiež znalecký posudok č. 15/2014 vypracovaný znalcom O.. J. J..
4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.5.2018 uviedol, že v 17 súdnych rozhodnutiach bolo rozhodnuté, že náhrada podľa zákona č. 66/2009 Z.z. (§ 4) je vo výške nájomného. Poukázal na dôvodovú správu k § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., odôvodnenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS XX/XXXX zo dňa 12.10.2016 s doplnením, že pre žalobcu je úžitok nájomné. K výške náhrady uviedol, že žiada finančnú náhradu za držbu a užívanie pozemkov a nie za vecné bremeno, obsahom vecného bremena nie je držba. Dodal, že zo štyroch vlastností obsahu vlastníctva (§ 123 OZ) mu zostalo len jedno - nakladať s ním, nevie však ako. Ďalej uviedol, že znalecký posudok č. XX/XXXX bol spracovaný v roku 2014 za obdobie rokov 2010 až 2014 pričom žalovaný taktne pomlčal, že v znaleckom posudku bola stanovená hodnota nájmu jednotlivo za jednotlivé roky. V konaní pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo rozhodnuté, že náhrada má byť vo výške nájomného, podobne aj v konaní pod sp.zn. XXC/XX/XXXX a žalovaný už aj zaplatil čo mu súdy určili. Nakoľko žalobca žiada náhradu za nové obdobie predložil aj nový znalecký posudok. Dodal tiež, že žalovaný od svojich občanov žiada, aby platili nájomné za pozemky, na ktorých majú niečo postavené, jemu ale ako občanovi mesta Košice nechce platiť nič. K úrokom z omeškania uviedol, že listom zo dňa 26.5.2017 vyzval žalovaného na uzavretie dohody o finančnej náhrade za vzniknuté vecné bremeno. Žalovaný listom zo dňa 17.7.2017 žalobcovi oznámil, že nemá v rozpočte vyčlenené finančné prostriedky ani na výkup ani na náhradu za vecné bremeno. Uvedené považuje žalobca za výzvu na zaplatenie náhrady. Rozhodnutie ohľadom úrokov z omeškania však žalobca ponecháva na úvahe súdu.
5. K veci sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 6. 9. 2018 v ktorom uviedol, že v zmysle právnych predpisov patrí za vecné bremeno náhrada za zriadenie vecného bremena vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a nie náhrada vo výške nájomného, ako úplne samostatný inštitút upravujúci iný typ záväzkového vzťahu. Z uvedeného dôvodu by prípadná náhrada malo vychádzať z výšky náhrady za zriadenie vecného bremena.
6. Dňa 1.4.2019 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu petitu žaloby, ktorý odôvodnil dĺžkou súdneho konania. Žiadal žalobu rozšíriť o finančnú náhradu za obdobie od 1.11.2017 do 31.3.2019.
7. Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2019 žalovaný k návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorý mu bol doručený 15.4.2019 uviedol, že nie je možné žalobcovi priznať úroky z omeškania od 1.4.2019 ako to žalobca žiada, ale až od 17.04.2019. V súlade s ustanovením § 142 CSP, súd uznesením pripustil zmenu žaloby, nakoľko sa jedná o kvantitatívnu zmenu žaloby, a teda o rozšírenie uplatneného nároku za obdobie od 1.11.2017 do 31.3.2019, v znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 750 eur spolu s 5% ročnými úrokmi z omeškania od 1.11.2017 do zaplatenia a sumu 3 895,83 eur spolu s 5% ročnými úrokmi z omeškania od 1.4.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.“
8. Súd vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, v pomere 1 k celku, zapísaných na LV č. XXXXX v okrese Košice II, obec Košice - W., kat. územie Q., parcely registra „C“ p.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 351 m2 a na LV č. XXXXX v okrese Košice II, obec Košice - A. IX, kat. územie A., parcely registra „C“ p.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 922 m2, teda pozemkov na ktorých je postavená stavba - pozemná komunikácia (cesta) J. P. - M. rak (O./XXXXXX) vo vlastníctve žalovaného.
10. Žalobca v konaní predložil návrh na uzavretie dohody zo dňa 26.5.2017 adresovaný žalovanému, ktorým navrhuje uzavretie dohody o finančnej náhrade za užívanie pozemkov, na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa 17.7.2017 v ktorom uviedol, že žalovaný (mesto Košice) nemá v rozpočte vyčlenené finančné prostriedky na výkup pozemkov pod komunikáciami ani na náhradu za takéto vecné bremená, navrhuje preto majetkoprávne usporiadanie riešiť formou zámeny pozemkov.
11. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom O.. arch. I. A. dňa 8.11.2017, bola určená cena nájomného za vyššie uvedené pozemky (ktorých spoluvlastníkom je žalobca) na ktorých je postavená pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného za obdobie od 1.11.2016 do 31.10.2017 (t.j. 1 rok) vo výške 5 500 eur.
12. Predmetom konania bol nárok žalobcu na finančnú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva (držbu a užívanie) k uvedeným pozemkom, ktoré vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.).
13. Uvedený skutkový stav veci súd právne posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
14. Podľa § 1 ods. 1 a 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z.z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 66/2009 Z.z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c/ o to požiada vlastník pozemku.
17. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec, alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
18. Podľa § 2 ods. 1 až 3, 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody alebo ak tak ustanoví osobitný predpis. Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
19. Podľa § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
20. Podľa § 128 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
21. Podľa § 151n Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
22. Podľa § 151o OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
23. Podľa § 151p OZ, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
24. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa č. 20 ods. 1, 2, 4, 5 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
26. Podľa čl. 13 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať a/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b/ medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c/ nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
27. Z dôvodovej správy k zákonu č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že cieľom zákona je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej správy. Podľa zákona o majetku obcí prešli do vlastníctva obcí nielen stavby ako miestne komunikácie, ale aj administratívne budovy obcí, kultúrne domy, základné školy, predškolské zariadenia, Centrá voľného času, Domovy - penzióny pre dôchodcov, Domovy dôchodcov, Nemocnice I. typu, Nemocnice s poliklinikou, ako aj ďalšie stavby. Zákon upravuje usporiadanie predmetných zastavaných pozemkov prechodom do vlastníctva vlastníkov stavieb, t.j. do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov, pričom tento proces je možné realizovať dvoma formami a to zámennou zmluvou, alebo prostredníctvom pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. Zriadenie vecného bremena podľa § 151n a násl. Občianskeho zákonníka bolo v § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. upravené ako spôsob riešenia vzťahov k neusporiadaným pozemkom, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie činnosti samospráv. Podľa názoru súdu sa teda zriadením zákonného vecného bremena malo predísť sporom medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb, vyplývajúcim z užívania stavby a zabezpečovania činnosti samospráv, pre ktoré predmetné stavby slúžia, pričom sa nejedná iba o cesty a tým zabezpečenie dopravy, ale aj o zabezpečenie riadneho chodu školských zariadení, zariadení pre seniorov a zariadení sociálnych služieb. Zákon rozsah vecného bremena stanovuje nielen ako právo užívania pozemku, ale aj právo uskutočniť stavbu a zmeny stavby. Toto vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce, alebo vyššieho územného celku a upravuje ich vzájomné vzťahy pri užívaní nehnuteľností do doby majetkovoprávneho usporiadania. Vlastníka pozemku obmedzuje v tom, že vo verejnom záujme musí strpieť skutočnosť, že jeho pozemok je zastavaný cudzou stavbou ale tiež, že vlastník stavby túto aj riadne užíva prípadne realizuje na nej stavebné úpravy.
28. K uvedenému súd uvádza, že aj keď § 4 zákona č. 66/2009 neustanovuje finančnú náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno neznamená to, že vlastník pozemku je povinný toto obmedzenie strpieť bezodplatne. Pri posúdení tejto otázky súd vychádzal z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá v čl. 20 ods. 4 zakotvuje, že vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Rovnako podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý je zopakovaním obsahu uvedenej ústavnej normy platí, že vo verejnom záujme možno veci vyvlastniť, alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Vyvlastnenie veci, ale aj trvalé obmedzenie vlastníckeho práva sú najzávažnejšími zásahmi do vlastníckeho práva, pričom jednou z podmienok za toto krajné opatrenie je poskytnutie náhrady. Ak by zákony, priznávajúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam neriešili zároveň poskytovanie náhrad za vzniknuté zákonné vecné bremená, bolo by možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, resp. aj z § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri nedostatku inej právnej úpravy by právo na náhradu za vzniknuté zákonné vecné bremená bolo možné odvodiť aj zo všeobecne uznávaných právnych princípov ako príkazov na ochranu základných práv a slobôd, teda aj základného práva vlastniť a užívať majetok (rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Preto podľa názoru súdu má žalobca až do času majetkoprávneho usporiadania vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno vo forme finančnej náhrady.
29. Pri určení výšky náhrady za vecné bremeno súd vychádzal z okolností daného prípadu. Žalobca je v celom rozsahu obmedzovaný vo svojom vlastníckom (resp. spoluvlastníckom) práve, s odkazom na § 123 Občianskeho zákonníka, nakoľko pozemky nemôže využívať na žiadny účel, pretože sú zastavané cestou. Nemôže ich držať, akýmkoľvek spôsobom užívať, nemôže z nich požívať žiadne plody ani úžitky, a v podstate ani s nimi nakladať. Preto by podľa názoru súdu v súlade s § 128 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka, výška náhrady za uvedené vecné bremeno mala dosahovať výšku obvyklého nájmu, ktorý by mohol žalobca ako spoluvlastník pozemkov získať, ak by mohol pozemok ako spoluvlastník nerušene užívať. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nedôvodnú námietku žalovaného, že finančná náhrada by mala byť určená ako všeobecná hodnota náhrady za vecné bremeno.
30. Za nedôvodný považuje súd i návrh žalovaného na vypočítanie nájomného za predmetné pozemky podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom O.. J. J., nakoľko tento sa týkal všeobecnej hodnoty nájmu síce tých istých pozemkov avšak za obdobie rokov 2010 až 2014. Žalobca si žalobou uplatňuje finančnú náhradu za roky 2016 až 2019, pričom je všeobecne známe, že ceny pozemkov ako i nájomného sú v súčasnosti z roka na rok stále vyššie. Žalobca koniec koncov nový znalecký posudok preukazujúci odlišnú výšku nájomného za spomínané pozemky nepredložil, a preto súd za účelom ustálenia výšky obvyklého nájomného vychádzal zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX, vypracovaného znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností O.. arch. I. A. dňa 8.11.2017, ktorým bola určená cena obvyklého nájomného za vyššie uvedené pozemky (ktorých spoluvlastníkom je žalobca) na ktorých je postavená pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného za obdobie od 1.11.2016 do 31.10.2017 (t.j. 1 rok) vo výške 5 500 eur. Za uvedené obdobie súd žalobcovi ako 1 podielovému spoluvlastníkovi priznal finančnú náhradu vo výške 2 750 eur. Nakoľko žalobca svoju žalobu podaním zo dňa 1.4.2019 rozšíril o finančnú náhradu za obdobie od 1.11.2017 do 31.3.2019 z dôvodu dĺžky súdneho konania, súd žalobcovi priznal tiež finančnú náhradu za toto obdobie, t.j. 1 rok a 5 mesiacov, teda vo výške 3 895,83 eur.
31. Podľa § 517 ods. 1veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
34. V prípadoch vydania finančnej náhrady za vecné bremeno nie je zákonom stanovená lehota na splnenie takejto peňažnej povinnosti. Preto súd v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka za prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením sumy 2 750 eur považuje deň 12.4.2018 (pretože žalovaný sa prvýkrát o nároku žalobcu uplatnenom žalobou dozvedel doručením žaloby dňa 10.4.2018) a za prvý deň omeškania žalovaného so zaplatením sumy 3 895,83 eur považuje deň 17.4.2019 (pretože žalovanému bola zmena žaloby doručená dňa 15.4.2019).
35. Výška úrokov z omeškania 5% ročne bola stanovená v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od prvého dňa omeškania až do zaplatenia finančnej náhrady žalovaným. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
36. O lehote na splnenie povinnosti súd rozhodol v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi (neúspech len v nepatrnej časti úrokov z omeškania) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).