Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/1546/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Urbariát, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto, so sídlom: Nám. Slobody 184, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO 42 349 737, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom: Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO 47 253 339, proti povinnému H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: S. XXX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Bernard Janík, exekútorský úrad so sídlom: Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, IČO 42 064 171, pod číslom EX 322EX 564/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1546/2018 zo dňa 25. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1546/2018 zo dňa 25. februára 2019 zamieta.

II. Oprávnenému voči povinnému priznáva právo na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 54,59 eur.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1546/2018 zo dňa 25. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 54,59 eur. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani nepreukázal skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinným namietané skutočnosti týkajúce sa výrubu stromov a týkajúcich sa území, na ktorých boli stromy vyrúbané, sú skutočnosťami, ktoré mohol a mal povinný namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. K dokumentom priloženým k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd uviedol, že ide o dokumenty, ktoré boli alebo mali byť predložené súdu v základom konaní a nakoľko tieto nepreukazujú predpoklady na zastavenie exekúcie súdom ustanovené § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd o ne rozhodnutie o zastavení exekúcie opierať nemôže. Súd zároveň pripomenul, že exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej zotrval na všetkých dôvodoch, ktoré uviedol aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Exekúcia je podľa jeho názoru nedôvodná. Poprel, že by stromy rúbal na cudzom pozemku a spôsobil tak oprávnenému škodu. Aj podľa priloženého geometrického plánu je zrejmé, že rozhodnutie súdu, podľa ktorého má oprávnenému zaplatiť 1.427,78 eur, je nesprávne. Na súde síce tvrdil, že súhlasí so zmierom, ale len „pokiaľ sa nepreukáže inak“. K uvedenému vyhláseniu bol dotlačený po tom, ako mu sudca povedal, že znalecké dokazovanie nariadi len vtedy, ak zloží zálohu 3.500,- eur, ktoré nemal. V tejto veci mieni podať návrh na obnovu konania. Súčasne požiadal súd o povolenie odkladu exekúcie, inak sa s manželkou ocitne v situácii, keď budú ohrozené ich základné životné potreby. Doplnil, že je dôchodcom s minimálnym dôchodkom. To, čo dostane ako dôchodok, mu ledva stačí na uspokojenie základných životných potrieb.

3. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného argumentoval, že povinný podal sťažnosť proti uzneseniu súdu, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Inými skutočnosťami v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú napr. premlčanie, skutočnosť týkajúca sa exekučného titulu, pre ktorú sa exekúcia nemohla začať, hmotnoprávna legitimácia oprávneného alebo povinného, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva a pod. Ako vyplýva z dôvodov, ktoré povinný uvádza vo svojej sťažnosti, skutkové okolnosti, ktoré povinný uvádza ako skutočnosti odôvodňujúce rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, existovali už v čase, kedy bol právoplatne uznaný vinným z trestného činu krádeže v konaní 36T/26/2015 a rovnako v konaní, v ktorom uplatnil oprávnený nárok na náhradu škody v konaní 14C/109/2016, kde je uznesenie súdu o schválení zmieru z 05.03.2018 exekučným titulom, s uzavretím ktorého sám povinný súhlasil. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade žiadne iné dôvody tak, ako to má na mysli ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) EP v predmetnej exekučnej veci nie sú dané Oprávnený preto navrhol, aby súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/1546/2018 zo dňa 25.02.2019, ktorým bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý, ako vecne správne potvrdil. Zároveň si voči povinnému uplatnil trovy exekučného konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za predmetný úkon písomného vyjadrenia k sťažnosti povinného vo výške 54,59 eur.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Súd (§ 202 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou

- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

10. Nad rámec svojej povinnosti však považuje za potrebné doplniť argumentáciu v napadnutom uznesení v tom smere, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorom je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Nútený výkon rozhodnutia o obsahu súkromnoprávneho vzťahu je k dispozícii oprávnenému.

Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak by záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000).

11. Zásadnou sťažnostnou námietkou povinného je skutočnosť, exekúcia je podľa jeho názoru nedôvodná, pretože podľa priloženého geometrického plánu je zrejmé, že rozhodnutie súdu, podľa ktorého má oprávnenému zaplatiť 1.427,78 eur za výrub stromov na jeho pozemku, je nesprávne. Pokiaľ na súde s uzavretím zmieru súhlasil, bolo to len pre prípad, že sa nepreukáže opak, avšak znalecké dokazovanie nebolo nariadené z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na zloženie preddavku na jeho vykonanie Vo veci tak mieni podať návrh na obnovu konania.

12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Súd pripomína, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Je preto nutné prisvedčiť názoru súdu v napadnutom uznesení, že exekučný súd nesmie vykonávať meritórny prieskum predloženého exekučného titulu, na takýto prieskum nemá zo zákona žiadnu právomoc a nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinný bol v základnom konaní zastúpený advokátom, pričom s oprávneným uzavrel zmier, v ktorom sa dobrovoľne zaviazal zaplatiť žalobcovi v splátkach po 50,- eur sumu l. 427,78 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Nie bez významu je skutočnosť, že žaloba bola na povinného podaná dňa 20.6.2016, pričom je zrejmé, že civilnému konaniu o náhradu škody dokonca predchádzalo konanie trestné (konanie vedené Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 36T/26/2015). Všetky námietky a dôkazy relevantné vo vzťahu k súdnemu usporiadaniu práv medzi povinným a oprávneným vrátane geometrického plánu mohli a mali byť predložené súdu v trestnom konaní, najneskôr však v nachádzacom civilnom konaní, exekučný súd im preto v tomto štádiu konania nemôže pripísať žiadnu relevanciu. Povinný mal v priebehu týchto konaní dostatočný časový priestor na svoju obranu a obhajobu, v základnom konaní bol právne zastúpený, a teda bol dostatočne poučený o svojom práve a zároveň povinnosti včas predkladať a označovať dôkazy ako zo strany súdu, tak aj zo strany svojho právneho zástupcu. Súd v tejto súvislosti pripomína, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Povinný celkom jednoznačne žiada exekučný súd o prehodnotenie výsledkov rozhodovacieho procesu súdu vydávajúceho exekučný titul (a de facto aj výsledkov dokazovania súdu v trestnom konaní), tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku, ktorého využitie je zo zákona prísne viazané na skutočnosti, ktoré vznikli resp. nastali až po vzniku exekučného titulu.

14. Ani nepriaznivé majetkové pomery povinného nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 64 Exekučného poriadku má súdny exekútor zasahovať do práv povinného len v takom rozsahu, v akom je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu exekučného konania. Spôsob vykonávania exekúcie určí súdny exekútor v súlade so zásadou primeranosti a vhodnosti, ktorá sa posudzuje aj z hľadiska majetku, ktorým povinný disponuje.

15. Pokiaľ povinný žiadal súd o odklad exekúcie, v zmysle § 61h Exekučného poriadku o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor. Nakoľko právomoc rozhodnúť o odklade exekúcie nebola zákonodarcom zverená súdu, súd o tomto návrhu rozhodovať nemohol a v tejto časti bude návrh povinného postúpený na rozhodnutie pridelenému súdnemu exekútorovi. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že povinný doposiaľ nepodal ani žalobu na obnovu konania, kde by právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania zo zákona došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu.

16. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

20. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

21. V ustanovení § 255 CSP sa ako kritérium priznania náhrady trov konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného s cieľom zastaviť exekučné konanie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti povinného v sume 54,59 eur pozostávajúcej z odmeny za 1 úkon právnej služby v sume 35,69 €, režijného paušálu vo výške 9,80 eur a 20 % DPH v sume 9,10 eur (20% zo sumy 45,49 eur). Keďže oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku, ako aj v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, súd priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania v celej uplatnenej výške 54,59 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, v ktorom budú tieto trovy zahrnuté do trov exekúcie oprávneného a budú v prospech oprávneného vymáhané v tomto exekučnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.