Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/126/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: C. G., T.. XX.XX.XXXX, H. T.Z. XX, XXX XX T., o zaplatenie 2245,10 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Konanie sa v rozsahu sumy 7.80 € spolu s príslušenstvom zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.237,30 € spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 20.5.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému právo na 100% konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 14.3.2017 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 2245,10 € spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 20.5.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, všetky súdne zásielky si zásadne nevyzdvihoval na pošte a preto zostal v konaní pasívny.

3. Žalobca v žalobe tvrdil, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2011 žalobca - právny predchodca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2308,45 €. Túto pôžičku mal splácať v 92 pravidelných mesačných splátkach po 61,33 € mesačne, pričom do dnešného dňa zaplatil z uvedenej sumy len 1536,92 €. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom zo dňa 26.3.2014 veriteľ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok. Žalovaný tento dlh nevyrovnal a preto veriteľ dňom 19.5.2014 úver zosplatnil. Pohľadávka ku dňu zosplatenenia činila 3774,22 €, čo spolu s nákladmi na vymáhanie pohľadávky 7,80 € a po odpočítaní sumy plnenia 1536,92 € je 2245,10 €.

4. Za účelom preukázania tvrdení uvedených v žalobe boli súdu predložil listiny, ktorých obsah súd stručne oboznamuje, a to: a) zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2011 (čl. 3) z ktorej súd zistil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 2308,45 € za účelom splatenia záväzkov žalovaného voči iným veriteľom a zároveň mu bola poskytnutá hotovosť 900 €.. Zaviazal sa splatiť ju v 92 mesačných splátkach po 61,33 €. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že „celková suma pôžičky“ je 5642,36 €, že úroková sadzba 32% ročne, RPMN 32,00%, priemerná RPMN 18,29% a celkové náklady spotrebiteľa 3333,91 €. Splátky sa zaviazal

platiť poštovými poukážkami. Dátum konečnej splatnosti je uvedený spôsobom: 8/2019. Splatnosť jednotlivých splátok bola podľa čl. 6.2 zmluvy určená do 20. dňa v mesiaci a splatnosť prvej splátky (bod 6.4) v mesiaci, nasledujúcom po uzavretí zmluvy t.j. v tomto prípade do 20.1.2012. b) predžalobnú upomienku zo dňa 26.3.2014 (čl. 5), z ktorej vyplýva, že veriteľ vyzval žalovaného, aby dlžnú sumu k aktuálnemu dňu vo výške 196,257 € zaplatil do 3 dní od doručenia výzvy na tam uvedený účet a variabilný symbol, inak bude úver predčasne splatný.. Žalovaný výzvu prevzal dňa 1.4.2014 a dňom 19.5.2014 sa úver zosplatnil c) interný dokument žalobcu - prehľadu splátok a úhrad (čl 7), z ktorej je zistiteľné, že žalovaný zaplatil celkovú sumu 1536,92 €, pričom posledná úhrada bola realizovaná dňa 26.11.2015 v sume 5 € a ďalej už žiadna.

5. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.6.2017 previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.11.2018.

6. Žalovaný sa pojednávania, nariadeného na deň 13.5.2019 bez ospravedlnenia nezúčastnil, pretože si zásielku nevyzdvihol na pošte v úložnej lehote.

6.1. Žalobca sa tiež pojednávania nezúčastnil, ten však podaním, doručeným dňa 6.5.2019 svoju neúčasť ospravedlnil dôvodmi hospodárnosti konania a zároveň v rozsahu sumy 7,80 € titulom nákladov na uplatnenie pohľadávky zobral žalobu späť

7. Počas konania žiadna zo strán okrem vyššie uvedených nepredložila a ani nenavrhla doplniť dokazovanie o žiadne iné dôkazy či vecné skutočnosti, preto súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:

8. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

9. Podľa v § 52 ods. 2 Obč. zákonníka s účinnosťou od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Občiansky zákonník, na rozdiel od Obchodného zákonníka, neupravuje úverovú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Bez pochybností je zrejmé, že prejednávaná vec má rýdzo občianskoprávny charakter a teda práva a povinnosti, založené zmluvou, uzavretou síce podľa zmluvného typu v Obchodnom zákonníku, sa bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a iných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Napokon, uvedené platí aj v opačnom garde, pretože, ako Obchodný zákonník upravuje v § 261 ods. (8): Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. (9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

11. Z uvedenej úpravy plynie, že ak podnikatelia uzavrú zmluvu, upravenú iba v Občianskom zákonníku (nájomná zmluva, kúpna zmluva nehnuteľnosti, zmluva o postúpení pohľadávky,...), tak bez ohľadu na túto skutočnosť sa bude ich záväzkový vzťah posudzovať podľa Obchodného zákonníka. V spotrebiteľských veciach preto platí, že ak je so spotrebiteľom uzavretá zmluva, upravená ako zmluvný typ výlučne v Obchodnom zákonníku, tak okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí, sa daný vzťah bude posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Tým sa riadil aj súd v prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania uzatvára:

11.1. Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11.2. Podľa § 502 Obch. zák.: ods. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11.3. Podľa § 9 ods. (2) zákona č. 129/2010 účinného dňa 16.7.2013: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať o.i. aj tieto náležitosti: d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

12. V danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Ako aj zo samotnej zmluvy vyplýva, výška pôžičky bola 2308,45 €, ďalej z nej vyplynulo, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 32%, a keďže sa na celkových nákladoch nepodieľali žiadne ďalšie veličiny, RPMN bola tiež 32%. Priemerná RPMN bola 18,29%, a ako súd z prehľadu Súhrnných informácií o novoposkytnutých úveroch za 3. kvartál 2011 zistil, pri úveroch vo výške od 1500 € do 6500 € pri lehote splatnosti od 5-10 rokov bola 18,29%.

13. Ako vyplynulo zo zmluvy. úrok bol stanovený vo výške 32% a preto súd hodnotil, či takto dohodnutý úrok korešponduje normatívu zákonnosti. Už vo vyššie cit. ust. § 502 ods. 1 OBZ sa upravuje, že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, a ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

14. Súd z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny, v časti „nové obchody“ zistil, že u spotrebiteľských úverov pri lehote splatnosti od 1 - 5 okov bola v decembri 2011 júli 2013 sadzba v priemere 13,81%. Ide teda o údaj (podľa všetkého) vychádzajúci z úrokových mier, v akých poskytovali banky úvery v aktuálnom čase. V prejednávanej veci ale úrok bol v zmluve dohodnutý a to vo výške 32% ročne, preto pri úvahe o prípustnosti danej výšky súd posúdil, či zodpovedá zákonným normatívam aj v zmysle § 502 OBZ.

15. Jediná priama úprava o úrokových limitoch je upravená v ust. § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

16. Ako je uvedené v bode 12., priemerná RPMN bola 18,29 % ročne, čiže úrok, dohodnutý vo výške 32% ročne neprevýšil dvojnásobok tejto veličiny. Za danej situácie preto, pokiaľ žalobca uplatňoval ku dňu zosplatnenia úveru aj zmluvný úrok v uvedenej sadzbe, nebol dôvod ho nezohľadniť.

17. Žalobca však v žalobe uvádzal, že žalovaný mal zaplatiť ku dňu podania žaloby 3774,22 €. Uvedený údaj vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad v kolonke „splátka“. Je z nej tiež zrejmé, že ku dňu 19.5.2015 bola výška „splátky“ 2056,98, no ku dňu 31.1.2017 už v sume 3774,22 € napriek tomu, že sa k sume 2056,98 € odo dňa 19.5.2014 nepripisovali žiadne čiastky. Nevedno teda, čo tvorilo tento rozdiel. Pri dátume 19.5.2014 je evidovaná výška splátky 2056,98 € a zostatok 2302,30 €, ktorá suma je tvorená súčtom zosplatnenej istiny 2056,98 € a sumy dlžných splátok (vrátane zmluvného úroku) v sume 245,32 €. Ku dňu 31.1.2017 už suma „zostatku“ činila 2546,15 ktorá vznikla súčtom sumy 2302,30 €, a dňom 31.5.2014 každomesačne pripisovanej zmluvnej pokuty v rozmedzí od 3,84 až 9,61 € v celkovej výške 301.05 €. Vzhľadom na uvedené preto súd vychádzal zo sumy evidovaného zročného dlhu ku dňu zosplatnenia úveru vo výške sumy 2302,30 €. Žalobou je ale uplatnená nižšia suma a preto súd z nej vychádzal.

18. Pred prvým pojednávaním, dňa 6.5.2019 žalobca súdu oznámil, že berie žalobu späť v sume 7,80 € za náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a súčasne upravil znenie žalobného petitu.

19. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním a nebol potrebný súhlas žalovaného, preto súd o tejto časti žaloby konane zastavil. O vrátení súdneho poplatku súd nerozhodoval vzhľadom na to, že ani výška výpočtového základu nedosahuje výške, rovnajúcu sa poplatku, ktorý sa nevracia (6,70 €).

23. Zvyšok uplatnenej pohľadávky t.j. sumu 2237,30 € (2245,10 mínus 7,8 €) súd žalobcovi priznal aj spolu s úrokom z omeškania.

24. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25.1. Podľa § 10c cit. nariadenia: ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

26. Vzhľadom na to, že záväzkový vzťah vznikol dňa 15.12.2011, úrok z omeškania sa riadi sadzbou ku dňu 31.1.2013, kedy bola jednotná vo výške 8,75 % ročne. Žalobca sa domáhal v nižšej sadzbe a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,25% v zmysle žaloby.

27. V danej veci bol žalobca plne úspešný, preto súd podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov, o výške ktorých bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.