Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/162/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom - advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: F. R., V.. XX.XX.XXXX, P. P., X. XXX/XX, o zaplatenie 6.542,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 10Csp/17/2017 - 59 zo dňa 17. januára 2018

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a IV. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.424,56 Eur, 8,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.424,56 Eur od 20.03.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 554,18 Eur s príslušenstvom. III. V prevyšujúce časti sa žaloba z a m i e t a. IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 16.01.2017, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.542,40 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke č.XXXXXXX zo dňa 25.02.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorú riadne nesplácal, pričom dlh predstavuje žalovanú sumu.

3. Nakoľko žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 554,18 eur s príslušenstvom späť, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 144 , § 145 CSP, konanie v tejto časti zastavil (výrok č. II.).

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia súd prvej inštancie konštatoval, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.04.2017, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičová 8, 821 08 Bratislava, ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičová 8, 821 08 Bratislava, ako postupníkovi. Okresný súd Trebišov uznesením 10Csp/17/20167-29 zo dňa 24.07.2017 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2017.

5. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 25.02.2012 zmluvu o pôžičke pod č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 16.147,15 Eur na kúpu tovaru, ktorú sa žalovaný v zmysle zmluvných dojednaní zaviazal zaplatiť v pravidelných 95 mesačných splátkach v sume 174,90 Eur. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 3.563,66 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, v súlade so Zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu 25.01.2014, listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

6. Po právnom posúdení veci v zmysle § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy s odkazom na ust. § 52 Občianskeho zákonníka, ktoré aj citoval a preto posudzoval platnosť dojednania spotrebiteľského úveru, pričom dospel k záveru, že pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 25.02.2012 dôsledne neaplikoval citované ust. § 9 ods. 1 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, nie je uvedená výslovne doba trvania potom, nie sú uvedené všetky predpoklady, ktoré boli použité pri výpočte RPMN, pričom v zmluve je uvedená výška priemernej hodnoty RPMN - 18,77 % a absentuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, čím je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

7. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi patrí právo na zaplatenie sumy, ktorú skutočne vyčerpal a preto zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 2.424,56 eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 2 CSP.

9. Proti výrokom rozsudku pod číslom I. až IV. podal odvolanie žalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, eventuálne ho zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne ako nedôvodnú. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

10. Apeloval na to, že žalovanému nebola suma vo výške 3.455,45 eur reálne odovzdaná, čo žalobca vôbec nepreukázal, keďže ide len o súčet neuhradených záväzkov, ktoré ako je súdu dobre známe obsahujú nároky, ktoré sú v rozpore so zákonom, a to zmluvné pokuty, náklady na vymáhanie pohľadávky a tiež zmluvné úroky, na ktoré však právny predchodca žalobcu nemal nárok. Preto mal súd prevej inštancie žalobcu vyzvať na preukázanie uplatneného nároku, a to predložením zmlúv o pôžičke pod evidenčným číslom XXXXXXX, XXXXXX D. XXXXXXX, ako aj na špecifikáciu súčtu dlžných súm vo výške 3.455,45 eur. Ďalej poukazoval na to, že zmluva je neplatná, keďže schválená výška pôžičky a celková suma pôžičky nepreukazujú jednoznačne reálnu výšku úveru a zmluva o pôžičke ani neobsahuje zmienku o tom, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a či tak učinil a či má nárok na jednorazové zaplatenie dlžnej sumy s odkazom na § 53 ods. 9 OZ, keďže pre nedodržanie podmienok v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ, má žalobca nárok len na splátky zročné od 20.01.2014 do 20.12.2016 v celkovom počte 35 a vo výške 2.378,25 eur, keďže neuhradené splátky, ktorých zročnosť nastala pred 16.01.2014 sú už premlčané. Uviedol, že na splátky, ktorých zročnosť nastala po 16.01.2017, žalobca nemá nárok, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne. Apeloval na to, že už v plnom rozsahu uhradil zákonom uplatnené nároky titulom zmluvy o pôžičke a preto žalobca naviac nemá nárok.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) s tým, že z obsahu odvolania vyplýva aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu odvolací súd vychádzal z uplatnených odvolacích dôvodov žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania vyplýva uplatnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 od 1 písm. d/ CSP t.j. nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keďže ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd konštatuje naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov.

19. Odvolací súd uvádza, že štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je od 01. 07. 2016 upravená v ust. § 220 CSP.

20. Čo sa týka nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd v tomto smere poukazuje na dôvodne uplatnené odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa neodôvodnenia konkrétnych uplatnených nárokov, keďže súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel sčasti, aj keď nemal jednoznačne preukázanú dôvodnosť uplatnených nárokov so zreteľom na ich špecifikáciu zo strany žalobcu, aj keď ide o konanie spotrebiteľského charakteru a žalovaný je spotrebiteľ, pričom jeho postavenie vyžaduje zvýšenú súdnu ochranu.

21. Odvolací súd konštatuje, že bez špecifikácie a konkretizácie uplatneného nároku zo strany žalobcu súd prvej inštancie nemohol žalobe žalobcu sčasti vyhovieť, čím je rozhodnutie súdu v napadnutom vyhovujúcom výroku nepreskúmateľné.

22. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák. č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania /od 01.07.2016 strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie, to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

23. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zákonom predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

25. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

26. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom rozpore s vykonanými dôkazmi (listinnými).

27. So zreteľom na komentár k § 220 CSP je podľa nového procesného podpisu do odôvodnenia potrebné zahrnúť iba rozhodné skutkové okolnosti. Je však povinný súd prvej inštancie vyhodnotiť dôkaznú situáciu. Odôvodnenie nie je súhrnom súdneho spisu, preto sa v ňom nemajú opisovať kompletné svedecké výpovede ani texty listinných dôkazov, obsahom hodnotenia dôkazov je totiž opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Celé odôvodnenie musí mať logickú postupnosť (konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom predstavuje spojené nádoby). Najskôr je vhodné uviesť dôkazy, z ktorých vyplynuli rozhodujúce čiastkové skutkové zistenia. Pre prípad rozporov súd odôvodní, prečo konkrétny dôkaz považuje za vierohodný a iný nie, je pritom povinný vychádzať zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 základných princípov CSP a § 191 ods. 1 CSP, pričom aj tento princíp je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nemožno pripustiť neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom a potom vyhlásiť rozsudok (pozri nález I.ÚS 114/2008).

28. Odvolací súd z akceptovanej judikatúry odôvodnenia rozsudku poukazuje na stanovisko Rc 4/1968, nakoľko odôvodnenie rozsudku musí sledovať účel vyložiť opodstatnenie a zákonnosť a napokon aj spravodlivosť záverečného úsudku súdu. Odôvodnenie rozsudku je prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia z hľadiska možnosti preskúmať rozhodnutie na podklade opravného prostriedku.

29. Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie so zreteľom na čl. 46 ods. 1 Ústavy zavedenej zák. č. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) a vzhľadom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je treba konštatovať, že v tomto spore ide o nepreskúmateľný rozsudok. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s Ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR tak ako citované ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru (viď uznesenie ÚS SR sp.zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I.ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods. 1, 2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces.

30. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, keďže je sporná konkrétnosť uplatneného nároku so zreteľom na jeho nešpecifikáciu v kontexte odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku pod č. I. v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania, nakoľko s ním úzko súvisí v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

31. V zmysle § 391 ods. 2., 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť vytýkané nedostatky a vo veci rozhodnúť v zmysle od 01.07.2016 účinných procesných ustanovení CSP, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a so zreteľom na konkrétne odvolacie námietky žalovaného, a to tak, aby rozhodnutie súdu po každej stránke spĺňalo zákonné náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).