Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného P. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 13. mája 2019, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

P. X., narodený XX.XX.XXXX V. X., trvalé bydlisko L. XXXX/XX, X. - A.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 16.09.2016 v čase asi okolo 09:40 hodiny viedol osobné motorové vozidlo značky OPEL ASTRA, EČV: X. XXXCY po ceste 11/499 v smere od V. Z. X., kde na km 58,00 pri odbočovaní vľavo nedal prednosť vjazde protiidúcemu motocyklu YAMAHA XV, evidenčné číslo F. XXXAE, ktorý v tom čase viedol poškodený B.. F. P., čím porušil ustanovenie § 19 odsek 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, "Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám...", pričom následkom nedania prednosti v jazde poškodený B.. F. P. s motocyklom narazil do prednej ľavej časti vozidla OPEL ASTRA, po náraze spadol na zem a utrpel ťažké zranenia, stratové poranenia panvového dna, poranenie vonkajšieho a vnútorného ritného zvierača, úplné roztrhnutie močovej rúry, roztrhnutie mieška vľavo, vycestovanie (luxácia) ľavého semenníka z mieška, poranenia prostaty, zlomeninu oboch ramienok ľavej lonovej kosti s posunutím úlomkov a vmedzerením močového mechúra medi úlomky, zlomeninu dolného ramienka pravej lonovej kosti s posunutím úlomkov, otvorenú zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeninu kĺbovej jamky pravého bedrového kĺbu a hrboľa sedacej kosti, zlomeninu oblúka 5. bedrového stavca a 1. krížového stavca vpravo, zlomeninu bočného 5. bedrového stavca, tržno-zmliaždenú ranu v oblasti ľavej slabiny, devastačné poranenie pravého stehna s nekrózou kože, otras mozgu, pomliaždenie pľúc ľahký stupeň, tekutina v pohrudnicovej dutine obojstranne, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, podozrenie na roztrhnutie nad hrebeňového svalu vpravo, podozrenie na pomliaždenie sleziny, krvácanie pod pavúčnicu v temennej a čelovej oblasti obojstranne, krvácanie do zadnej mozgovej komory, pričom liečba poškodeného B.. F. P. zo zranení stále trvá a v priaznivom priebehu liečenia možno predpokladať, že doba liečenia bude dlhšia ako 9 mesiacov a zranenia, ktoré poškodený B.. F. P. utrpel s najväčšou pravdepodobnosťou zanechajú trvalé následky,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno j), § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 a

- B.. F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A. XXX, F., so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 11. júla 2017 obžalobu sp. zn. Pv 813/16/2204 (ďalej len obžaloba) na P. X. (ďalej len obžalovaný) pre skutok opísaný v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona. Okresný súd Piešťany (ďalej len súd) vo veci vytýčil viacero termínov hlavného pojednávania, na ktorých vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchmi obžalovaného, poškodeného B.. F. P. (ďalej len poškodený), znalcov a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spise. Obžalovaný P. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku robiť nebude, vypovedať bude. Uviedol, že je to jeho prvá nehoda, je mu veľmi ľúto, čo sa stalo. K okolnostiam nehody uviedol, že v ten deň išiel do práce, tá križovatka je veľmi nešťastne riešená, pretože od X., odkiaľ prichádzal poškodený je horizont, vychádzal spoza horizontu, motorové vozidlá tam nie je vidieť. Obžalovaný tade chodí niekoľkokrát za deň, čím chce povedať, že má odhad, keď nič nejde, začne odbočovať. To isté spravil aj v ten deň, presvedčil sa, či niečo nejde oproti. Pozrel sa dopredu, nevidel žiadne vozidlo, pri odbočovaní išiel asi 20 km za hodinu. Pred samotným odbočovaním nezastavil, iba znížil rýchlosť. Nešlo nič, tak začal odbočovať a pri tom odbočovaní začul šmyk ako išla motorka proti nemu a narazila mu do ľavej časti. Ostal po ňom na ceste asi 40 m šmyk. Narazil do vozidla. Obžalovaný už nevie, či poškodený letel alebo sa šmýkal, skončil 40 metrov za jeho vozidlom v smere jazdy. Sám je motorkár, najazdených má vyše 1.000.000 km, preto môže posúdiť, čo sa stalo. Poškodený jazdil vysokou rýchlosťou, konštatuje to aj súdny znalec - nad 100 km, vyšiel spoza horizontu a keď ho zbadal, spravil najhoršie čo mohol, stúpil na obidve brzdy. Motorka sa dostala do šmyku, stala sa neovládateľným a tým pádom prišlo k zrážke. Keby išiel poškodený dovolenou rýchlosťou 70 km, sám si to bol vyskúšať, tak by zastavil pred vozidlom. Keby sa nesplašil, nestúpil na brzdy, mohol sa vyhnúť vpravo, vľavo, bolo miesto medzi ním a krajnicou, vpravo z jeho pohľadu asi 2 a pol metra a zľava z jeho pohľadu viac ako 3 metre. Po samotnom náraze mu vystrelili airbagy, bol otrasený, mal spálené ruky od airbagov, trvalo mu asi minútu, kým vystúpil. Poškodený bol asi 40 metrov od jeho vozidla, v smere jazdy. Policajti asi išli okolo, boli tam v priebehu 2 - 3 minút. K osobným a majetkovým pomerom obžalovaný uviedol, že je živnostník, zarába asi 1.000 eur mesačne v čistom, záleží od množstva práce. Je ženatý, má dve deti, jeden syn má 15 a druhý 28 rokov. Má aj dcéru z prvého manželstva, tá je samostatná. Manželka má vodičské oprávnenie. On má priestupky v doprave, typu pás, rýchlosť, ich počet nevie. V minulosti bol súdne trestaný v roku 1993 za krádež auta. Robil aj taxikára, jazdil na nákladnom aute, má aj vojenský výcvik pre vozidlá. Auto, ktoré riadil pri nehode, je Opel Astra, malo 4 roky, je jeho vlastníkom. Vozidlo bolo povinne zmluvne poistené, nehodu hlásil asi 2 - 3 dni po nehode. S poisťovňou komunikoval, problém bol s policajtmi, ktorí mu nechceli dať údaje o poškodenom, lebo sa chcel informovať o jeho zdravotnom stave. S obhajcom telefonovali do nemocnice, nechceli im dať informácie o zdravotnom stave poškodeného, lebo nie sú jeho blízki príbuzní. Chcel ísť pozrieť poškodeného aj do nemocnice, no nepustili, poškodený bol v umelom spánku.

Svedok a poškodený B.. F. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 16.9.2016 sa v ranných hodinách zúčastnil pracovného stretnutia, ktoré sa skončilo pred 9 hodinou rannou. Bol na motocykli Yamaha. Stretnutie sa konalo na Q. K.. Odtiaľ pokračoval na B. X. B. k čerpacej stanici Slovnaft. Dotankoval benzín a pokračoval v smere na A. T. X., kde sa chcel pred križovatkou vrátiť na A. a domov do A.. Išiel podľa predpisov. Z obce X. pokračoval do tiahleho kopca predpísanou rýchlosťou. Keď vychádzal z obce, po pravej strane išli dvaja - traja ľudia, jazdil v ľavej polovici svojho jazdného pruhu, nakoľko v strede je zvlnený asfalt a pri pravej krajnici úzka vozovka a išli tam chodci. Viditeľnosť bola dobrá, svietilo slnko, ktoré ho nijak neoslepovalo. Nepamätá si nič, len ako sa prebral na zemi. Precitol na chrbte, niečo ho strašne bolelo, nevie aký dlhý časový úsek prešiel od nárazu do precitnutia, začali sa nad ním skláňať uniformovaní policajti. Požiadal ich, aby mu odopli prilbu, vzápätí mu začala padať hlava. Vykonal dychovú skúšku na alkohol s negatívnym výsledkom, následne sa nad ním skláňala žena v oranžovej uniforme, zrejme doktorka, nepamätá si, ako ho nakladali do sanitky, ani nič ďalšie. Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že vozidlo pred nárazom si nepamätá, má asi 5 sekúnd vyseknutých zo života. Všimol si palety v križovatke, ako sa odbočuje do satelitného mestečka, zrejme preto, aby tam nechodili autá. Miesto, kde sa nachádzali, bolo 3 - 3 a pol metra od neho, keď prechádzal okolo. Ako ďaleko boli palety od miesta zrážky, to nevie. 100% nejazdil po stredovej čiare, bol minimálne 70 cm od nej, dodržiaval rýchlosť, mohol ísť najviac 80 km/h, určite nie viac. Motorka nemala tempomat, je to tzv. choper, jazda nad 80 - 90 km je nepohodlná, nakoľko chytáte celý nápor vetra. Brzdenie si nepamätá. Držiteľom vodičského oprávnenia je od roku 1994, je držiteľom všetkých vodičských oprávnení s výnimkou autobusu. Na osobných motorových vozidlách má odjazdené odhadom 350.000 km. Čo sa týka motocykla, bola to jeho tretia motorka, na tých má odjazdených 20 - 25.000 km. V minulosti nebol účastníkom dopravnej nehody, ak si dobre spomína, nebol ani pokutovaný za rýchlosť. Danú cestu absolvoval na motorke 25 - 30 krát, bola to jeho obľúbená trasa, málo frekventovaná. K odstráneniu rozporov ohľadne skutočnosti, kedy v prípravnom konaní uviedol, že išiel pri stredovej čiare, ak by náhodou išli chodci a teraz tvrdí, že chodci išli, poškodený uviedol, že nie je stále psychicky v poriadku a stáva sa mu aj to, že nespoznáva ľudí, ktorých by mal spoznať. Užíva výživové doplnky na podporu pozornosti, koncentrácie a je možné, že toto uviedol, avšak skutočnosť je taká, akú uviedol dnes na pojednávaní. Zdôraznil, že si nič nevymýšľa, ani nezamlčuje. Na otázku samosudcu uviedol, že Yamahu si kúpil po odchode z PZ SR do civilu, čo bolo 30. 8. 2015, niekedy po tomto dátume ju kúpil v Českej republike v R. O.. Za ten rok najazdil do 6.000 km, nikdy si trasy nemeral. Kupoval ju jazdenú. Mohla mať najazdených okolo 23.000 km, keď ju kúpil. Technický stav bol vynikajúci, mala platnú technickú kontrolu, osvetlenie, brzdy boli stopercentné. Bol na nej robený servis začiatkom motorkárskej sezóny roku 2016. nechal všetko nastaviť. Od nehody s obžalovaným nebol, obžalovaný sa mu neospravedlnil. S poisťovňou komunikuje. Motorka bola povinne zmluvne poistená. Od znaleckého posudku prebehli ďalšie dve operácie, prvá bola 2. 5. 2017 (urologická v plnej narkóze) a 2. 3. 2018 (chirurgická - pokus o plastiku análneho zvierača). K znaleckému posudku znalca z odboru dopravy sa poškodený nevyjadril. D.. P. J., znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní vypracoval znalecký posudok a pridržiava sa jeho záverov. Zo záverov jeho znaleckého posudku číslo 103/2016 vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič značky Opel Astra uskutočňoval odbočovanie vľavo na cestu vedúcu k rodinným domom cez proti jazdný pruh. Odbočovanie vykonával v čase, kedy sa po ceste z protismeru blížil motocykel rýchlosťou, z ktorej už motocyklista nedokázal zrážke zabrániť ani včasnou reakciou na situáciu. Motocyklista viedol motocykel rýchlosťou 81 až 100 km/hod. a na situáciu reagoval včas intenzívnym brzdením. Ide o úsek, kde je maximálna dovolená rýchlosť 70 km/hod. Boli riešené dva varianty možného priebehu nehodového deja. V prípade variantu A motocyklista motocykel v čase, kedy rozpoznal kolíznu situáciu, viedol rýchlosťou 81 km/hod, zrážke by zabránil z rýchlosti do 63 km/hod. V prípade, ak by viedol motocykel rýchlosťou 70 km/hod a rovnako reagoval, do vozidla by narazil rýchlosťou cca 34 km/hod. Rýchlosť jazdy bola nesprávnym prvkom v jeho technike jazdy, ale na technickej príčine nehody sa nepodieľala. Vodič vozidla Opel Astra v okamihu začatia odbočovania mal možnosť vidieť motocyklistu pohybujúceho sa po ceste z protismeru, odbočoval tak, že nedal prednosť v jazde motocyklistovi, ani k maximálnej dovolenej rýchlosti v úseku. Ak by motocyklista viedol motocykel popri pravom okraji cesty, mohol by vozidlo Opel Astra minúť. V prípade variantu B motocyklista viedol motocykel rýchlosťou 100 km/hod., čo je rýchlosť o 30 km/ hod. vyššia ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku, motocyklista by zrážke zabránil z rýchlosti do 75 km/hod. Ak by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou, pri rovnakej reakcii by intenzívnym brzdením zastavil 4 m pred miestom zrážky. V okamihu začiatku odbočovania vodič vozidla Opel Astra mohol vidieť motocyklistu, rozhľadové pomery mohol vyhodnotiť tak, aby došlo k daniu prednosti v jazde motocyklu. V prípade, ak by sa motocyklista pohyboval v okamihu začiatku odbočovania vozidla Opel Astra rýchlosťou do 70 km/hod. a nenáhle (bezpečne) brzdil, potom by narazil do boku odbočujúceho vozidla rýchlosťou 33 km/h. Vodič vozidla Opel Astra nedal prednosť v jazde ani k maximálnej dovolenej rýchlosti v úseku. Vodič vozidla Opel Astra mohol zrážke zabrániť takým spôsobom, ak by včas rozpoznal približujúci sa motocykel a odbočovanie vľavo by vykonal až po prejazde motocyklistu. Motocyklista by zrážke zabránil, ak by v čase začiatku reakcie viedol motocykel rýchlosťou do 63 km/hod. (variant A) až 75 km/hod. (variant B) a na pohyb vozidla Opel Astra reagoval intenzívnym brzdením motocykla. Motocyklista mohol zrážke zabrániť aj tak, ak by jazdil popri pravom okraji cesty tak, aby nezasahoval ľavým bokom motocykla do vozovky viac ako 1,5 metra. V prípade variantu A technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Opel Astra a to skutočnosť, že vykonal odbočenie vľavo v okamihu, kedy motocyklista nemal možnosť zrážke zabrániť ani z rýchlosti 70 km/hod. Na technickej príčine dopravnej nehody sa podieľala aj nesprávna technika jazdy motocyklistu, ktorý viedol motocykel bližšie stredovej čiary, v dôsledku čoho neminul odbočujúce vozidlo. V prípade variantu B (motocyklista jazdil na hornej hranici vypočítanej rýchlosti) technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla Opel Astra, ktorý pred odbočením nevyhodnotil situáciu na ceste z protismeru takým spôsobom, aby mohlo dôjsť k daniu prednosti v jazde motocyklistovi a nesprávnej techniky jazdy motocyklistu (motocyklista viedol motocykel rýchlosťou o 30 km/hod. vyššou, ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku a jazdil v nesprávnom koridore jazdy). K nesprávnemu koridoru jazdy motocyklistu a podielu na príčine vzniku dopravnej nehody znalec uviedol, že považuje za právnu otázku, či a prípadne do akej miery mala vplyv na vzniku dopravnej nehody skutočnosť, že motocyklista jazdil nesprávnym koridorom jazdy (síce v pravom jazdnom pruhu, ale bližšie stredovej deliacej čiary). Jedná sa o prvok nehodového deja, ktorý nevyvolával kolíznu situáciu, avšak ak by motocyklista jazdil správnym koridorom pohybu, mohlo dôjsť k tesnému minutiu vozidiel. Na hlavnom pojednávaní znalec D.. P. J.T. dodal, že v obidvoch variantoch v mieste zrážky bol medzi vozidlom a pravým okrajom koridor o šírke približne 1,5 metra. Čiže ak by jazdil poškodený úplne pri pravom okraji, tak by sa dokázali vyhnúť, teda by jazdil tak, že by ľavým bokom nezasahoval viac ako 1,5 metra od vozovky. Ak by v čase reakcie bol v takomto koridore, tak aj tým brzdením by sa udržal v tom koridore. Dokázal by sa tam zmestiť. Uvedené platí za predpokladu, že by to intenzívne brzdenie zvládol a v tomto prípade motocyklista dokázal brzdiť 14,8 m tak, že narazil v tej normálnej polohe bez pádu do vozidla. Či by aj po takomto brzdení spadol, k tomu sa nevie vyjadriť. V čase začiatku odbočovania vozidla Opel by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 70 km/hod., čiže v čase 2,2 sekundy pred zrážkou a kolíznu situáciu by rozpoznal v čase 1,7 sekundy pred zrážkou, tak ako to bolo počas nehody. Ak by reagoval nenáhlym brzdením, teda na úrovni jednej polovice maximálneho spomalenia a toto sa považuje za bezpečné, tak by dokázal týmto brzdením síce znížiť rýchlosť zo 70 km na 33 km a touto by narazil do odbočujúceho vozidla Opel. Čiže by nezastavil pred miestom zrážky a na základe toho možno konštatovať jednoznačne, že došlo k nedaniu prednosti v jazde ani k maximálne dovolenej rýchlosti v úseku. Takýto priebeh je zobraný na str. 32 ZP obrázok 33. Jednoznačne došlo k tomu, že nebola daná prednosť. Aj pri vyššej rýchlosti motocyklistu v čase začiatku odbočovania vozidla Opel, t. j. v čase 2,2 sekundy pred zrážkou sa motocykel nachádzal 68,7 metra pred vozidlom Opel, čo vidieť na obrázku č. 25 strany 27 ZP. Na takúto vzdialenosť by mal vodič jednoznačne vyhodnotiť, že sa z protismeru blíži motocykel, bez ohľadu na to, či by jazdil pri pravom okraji alebo pri strede vozovky ako bolo v tomto prípade. Nemalo to vplyv na možnosť včasného spozorovania motocyklistu. Na otázku obhajcu znalec uviedol, že pred zrážkový pohyb vozidiel je možné riešiť buď na základe zdokumentovaných stôp a vtedy sa môže jednoznačne uviesť nachádzal sa tam alebo sa vychádza len zo zápisníc, ak neboli zistené iné stopy, čo bolo aj v tomto prípade pri vozidle Opel, preto znalec uviedol, že obžalovaný mohol. Jediným signálom, z ktorého sa tam dalo vychádzať, bolo natočenie vozidla Opel, z ktorého vyšiel koridor odbočovania vozidla Opel. Preto je v ZP uvedené mohol, lebo znalec nevie jednoznačne vypočítať, že ten koridor bol taký, myslí koridor pohybu vozidla Opel. Pod začatím odbočovania znalec rozumie už okamih, kedy začína vozidlo prechádzať cez stredovú čiaru, pohyb vozidla. Bežný reakčný čas vodiča, ak sleduje objekt je okolo 0,8 sekundy. Ak je potrebné prenášať pohľad, reakčný čas sa môže predĺžiť približne o 0,3 až 0,4 sekundy. Ak je potrebné preniesť pohľad tak, že sledoval iný objekt a iný objekt vyvolal kolíznu situáciu, reakčný čas môže dosiahnuť až 1,8 sekundy a ak je potrebná akomodácia oka, tak ten reakčný čas môže dosiahnuť 2,5 sekundy v niektorých prípadoch aj viac sekundy. Sú špecifické prípady, tieto sú také všeobecne akceptovateľné. V tomto konkrétnom prípade mal vodič vozidla Opel vyhodnocovať situáciu pred časom 2,2 sekundy.

Motocyklistu z protismeru bolo možné spozorovať na vzdialenosť viac ako 100 metrov. Koľko človek potrebuje na reakciu, ide vlastne o nervové vnemy, ktoré trvajú zhruba okolo pol sekundy, čiže ak vidí, že je všetko v poriadku, koná. To je zhruba polsekundová záležitosť, pretože nie sú potrebné nejaké svalové úkony, napríklad preloženie nohy, preloženie ruky a pod. Spracovanie signálu trvá približne pol sekundy, čo pri rýchlosti 90 km/h predstavuje dráhu 12,5 metra. Rýchlosť vozidla Opel mohla byť okolo 30 km/h, čo je približne 8 metrov za sekundu, čiže vozidlo by bolo vzdialené 4 metre smerom dozadu od miesta zrážky, teda vozidlá by boli od seba vzdialené viac o 16,5 metra, než sú údaje v posudku. Rýchlosť 90 km/hod. znalec uvádza preto, že v rýchlosti prepočítal stred medzi 80 km/hod. a 100 km/ hod., čo pri stovke bolo o 2 metre viac a pri dolnej hranici o nejaké metre menej. Znalec dodal, že si bol miesto nehody obzrieť, lebo sa potreboval zorientovať v rozhľadových pomeroch. Na povrchu vozovky si nevšimol v tom čase nič také, čo by ho upútalo. Vozovka bola mierne zvlnená, ale nevyžadovalo to, aby vodič motocykla jazdil len v tej ľavej koľaji, ani krajnica nebola poškodená. Pokiaľ ide o horizont, znalec uviedol, že asi 120 metrov od miesta zrážky končí väčšie, odhadom asi 7% stúpanie a začína veľmi mierne stúpanie odhadom asi 2 - 3 %. Znalec z toho smeru prichádzal na miesto obhliadky. Tú vzdialenosť 120 metrov nemeral, je to odhadom, znalca robí dosť dlho, aby vedel odhadovať vzdialenosti. Na kľúčovú otázku z pohľadu obhajoby, či je možné vylúčiť, že v čase začatia odbočovania obžalovaným by sa motocyklista nachádzal ešte za horizontom, v oblasti zakrytého výhľadu, znalec uviedol, že takú možnosť vylučuje. Čo sa týka odbornosti, znalec uviedol, že je znalcom od roku 2000, vypracuje asi do 60 posudkov ročne, z toho 10 pre Ústav súdneho inžinierstva. Pokiaľ ide o nehody, ako v tomto prípade, rieši ich pomerne často, asi 5 krát do roka. Stretáva sa s tým, že vodiči osobných motorových vozidiel majú často problém odhadnúť rýchlosť a vzdialenosť motocyklistu, čo je dané tým, že motocykel je malý objekt. Pokiaľ je rýchlosť motocykla vyššia ako povolená, tam sa prejaví efekt malého objektu, ktorý sa zrazu začne približovaním rýchlo zväčšovať. Obhajoba namietala správnosť záverov ZP, preto si nechala vypracovať vlastný znalecký posudok D.. V. O., znalcom v odbore cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel. D.. V. O., znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na objednávku obhajoby a pridržiava sa jeho záverov. Zo záverov znaleckého posudku D.. V. O. číslo 2019013 vyplynulo, že posúdil technickú prijateľnosť pohybu na základe opisu účastníkov. Vozidlo Opel sa malo pohybovať rýchlosťou cca 70 km/h a vodič mal spomaľovať pred odbočením vľavo na rýchlosť cca 20 - 30 km/h. Vodič motocykla uviedol, že pred zrážkou jazdil rýchlosťou cca 70 - 80 km/h v strede cesty pri stredovej čiare. Pred zrážkou si mal všimnúť palety v strede cesty vpravo a následne sa pamätá až na udalosti po zrážke. Vodič vozidla Opel jazdil podľa svojej výpovede rýchlosťou cca 70 km/h a pred odbočením vľavo začal spomaľovať. Cca 1,3 sekundy pred zrážkou reagoval na motocykel jazdiaci v protismere pri stredovej čiare prudkým brzdením a zastavením. Na motocykel reagoval vo vzdialenosti cca 41 m od neho a cca 7,4 m od miesta zrážky, keď sa už začal preraďovať do protismerného jazdného pruhu. Cesta, odkiaľ prichádzal motocykel má do oblasti ZBM (základný bod merania - kilometrovník 58,00) pomerne výrazné stúpanie a je technicky prijateľné, že do prejazdu motocykla okolo tohto miesta sa účastníci navzájom nevideli. Motocykel prešiel okolo ZBM v čase cca 3,3 s pred zrážkou. V spise nebola presne popísaná technika vodiča Opel pri odbáčaní, teda kedy sa presvedčil pohľadom pred a za vozidlo, že môže odbočiť bez nebezpečenstva. Znalec na základe výsledku analýzy zistil, že vodič vozidla začal odbáčať cca 2 - 3 sekundy pred zrážkou. Pokiaľ sa teda vodič vozidla Opel najprv pred začiatkom odbočenia presvedčil pohľadom pred vozidlo, či v protismere nejde nejaké vozidlo, následne sa presvedčil v spätnom zrkadle či nie je predbiehaný iným vozidlom a následne začal odbáčať, je z technického hľadiska prijateľná jeho výpoveď, že motocykel predtým nevidel a zaregistroval ho až počas odbáčania. Vyhodnotenie jeho techniky odbáčania vo vzťahu k pravidlám cestnej premávky je právna otázka. Znalec ďalej uviedol, že z technického hľadiska zistil, že vodič vozidla Opel začal odbáčať do protismerného jazdného pruhu keď už mal na motocykel výhľad. Vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti jazdy motocykla 102 km/hod., donútil jeho vodiča náhle meniť rýchlosť jazdy a vodič motocykla napriek tomu nedokázal zabrániť zrážke. Vodič vozidla Opel zastavil s vozidlom v strede cesty ako výsledok reakcie na prichádzajúci motocykel. Vo vzťahu k povolenej rýchlosti jazdy motocykla 70 km/hod. donútil vodič vozidla Opel vodiča motocykla nenáhle meniť smer a rýchlosť jazdy. K možnostiam zabránenia zrážke jednotlivými účastníkmi dopravnej nehody znalec uviedol, že vodič vozidla Opel mohol zabrániť zrážke, pokiaľ by jazdil alebo zastavil v pravej časti svojho jazdného pruhu. Vo vzťahu k povolenej rýchlosti jazdy motocykla mohol zabrániť zrážke takou technikou jazdy, že by pri rýchlosti cca 30 km/hod. plynule odbočil vľavo k rodinným domom bez zatavenia. Pri tejto technike odbočenia by vodiča motocykla len obmedzil a donútil ho k nenáhlej zmene rýchlosti jazdy. K vyhnutiu vozidiel by došlo nezávisle od toho či motocykel jazdil v strede vozovky alebo pri pravom okraji svojho jazdného pruhu. Pokiaľ by motocyklista jazdil povolenou rýchlosťou 70 km/hod. a reagoval by na vozidlo v mieste svojej reakcie ako v čase zrážky, brzdným spomalením cca 6,2 ms-2 by dokázal zastaviť cca 2 metre pred miestom zrážky. Pokiaľ by motocyklista v čase svojej reakcie jazdil rýchlosťou cca 102 km/hod. pri pravom okraji cesty, dokázal by zabrániť zrážke, nakoľko by nedošlo ku kolízii s vozidlom Opel, nakoľko vodič vozidla zastavil v strede vozovky cca 1,5 metra od pravej krajnice. K príčine vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska znalec zistil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, ktorý výrazne prekročil povolenú rýchlosť 70 km/hod. o cca 32 km/h v mieste dopravnej nehody a jazdil v strede cesty pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu. Je otázkou právneho posúdenia, či mal vodič vozidla Opel predpokladať, že vodič motocykla výrazne prekročí rýchlosť jazdy. Ak to mal predvídať, tak bola technika jazdy obžalovaného tiež technickou príčinou vzniku dopravnej nehody. Rýchlosť motocykla znalec ustálil pomocou EES. Hodnota EES je v znaleckej praxi využívaná na zjednodušené vyjadrenie veľkosti deformačnej práce pri zrážke a poškodení vozidiel. EES je v preklade energeticky ekvivalentná rýchlosť a vyjadruje veľkosť spotrebovanej rýchlosti vozidla na dosiahnutie zistenej deformácie vozidla. Stanovuje sa komparačnou metódou, teda porovnaním deformácie rovnakého alebo konštrukčne porovnateľného vozidla so známou hodnotou EES s vozidlom s neznámou hodnotou EES. Pre posúdenie hodnoty EES potrebnej na dosiahnutie zadokumentovanej deformácie motocykla poškodeného použil znalec výsledky nárazových testov vykonaných v máji 2001 spoločnosťou Ingenierurburo Priester and Weyde Nemecko, kde motocykel narazil do pevnej betónovej prekážky. Na základe porovnanie poškodenia motocyklov zistil, že hodnota EES, ktorá spôsobila poškodenie motocykla sa nachádza v intervale EES = 50-65 km/hod. V posudku znalec dodal, že miesto zadokumentovania dopravnej nehody políciou bolo z technického hľadiska nedostatočné, lebo nie je zadokumentované kompletné poškodenie vozidla, detail ukončenia brzdnej stopy motocykla, konečná poloha motocykla, stav oblečenia a prilby vodiča motocykla. Na hlavnom pojednávaní znalec D.. V. O. dodal, že uvažoval o rýchlosti pred zrážkou cca 102 km/h, kde cca znamená toleranciu + - 5 %, čo je zároveň tolerancia toho výpočtu. Uvedené sa nevymyká rýchlosti, ktorú určil D.. J. ako variant B. Druhým dôvodom, prečo uvažoval len s touto rýchlosťou, bola skutočnosť, ktorú odôvodnil v ZP v odpovedi na otázku č. 5, kde popisuje výsledky deformácie motocyklov na základe nárazových skúšok. Je tam uvedené, že hodnota EES, ktorá vyšla v programe, sa nachádza na spodnej hranici parametrov zistených pri nárazových skúškach.

Na otázky strán uviedol, že hmotnosť motocyklistu nemá vplyv na stanovenie EES, nakoľko vodič motocykla nie je pevne spojený s motorkou a pri náraze dochádza spravidla k jeho katapultovaniu. Inak by tomu bolo, ak by sa zakliesnil, no o taký prípad nešlo. Pri tejto dopravnej nehode došlo k vzájomné silovému pôsobeniu medzi telom motocyklistu a motocyklom iba v oblasti nádrže a riadítok, čo mohlo mať hodnotu EES = 2-3 km/hod., preto nebolo potrebné uvažovať s hmotnosťou motocyklistu, ktorá znalcovi ani nebola známa. Podľa znalca sú výsledky nárazových skúšok z roku 2001 plne použiteľné aj na tento prípad. Robili sa aj novšie skúšky, ale ich výsledky nemal k dispozícii. Konštrukčne sú ale oba tie motocykle rovnaké, preto sú tie výsledky stále použiteľné. K svojej odbornosti uviedol, že znalcom je od roku 2007, ročne vypracuje od 60 do 100 posudkov, z toho cez 80 % sú nehody v cestnej doprave. Pri vypracovaní posudku tiež vychádzal z vlastnej skúsenosti, lebo na motocykli jazdí 25 rokov. Znalec D.. P.Z. J. na hlavnom pojednávaní k výpovedi znalca D.. O. uviedol, že si jeho posudok preštudoval. Ním vypočítaná rýchlosť je v zhode s jeho variantom B. Malé rozdiely sú technicky prijateľné. Dospeli k zhode čo sa týka zabránenia dopravnej nehody zo strany vodiča motocykla, kde obaja konštatujú, že z rýchlosti 70 km/hod. by vodič motocykla zastavil pred miestom zrážky a rozdiely nastali až pri hodnotení techniky jazdy účastníkov a stanovení technickej príčiny dopravnej nehody. D.. J. by k zabráneniu nehody uviedol, že vodič vozidla Opel mal aj takú možnosť zabránenia, že by v čase 3,3 sekundy pred zrážkou korigoval svoje rozhodnutie odbočiť a toto prerušil, týmto by tiež nehode zabránil. Pri hodnotení toho, či došlo k daniu prednosti v jazde za predpokladu, že by vodič motocykla jazdil najvyššou dovolenou rýchlosťou v úseku, tak v mieste zrážky, teda tam, kde by sa mal míňať motocykel s vozidlom, by bola rýchlosť motocykla v zhode ako uvádza kolega, teda okolo 30 km/hod. a motocyklista by musel prejsť koridorom, ktorý je široký 1,5 metra, ako uvádza aj kolega. Aby mohli povedať, že je to bezpečné, musí byť dodržaný aj bezpečný bočný odstup. Pri šírke motocykla 0,8 metra zostáva ešte šírka 0,7 metra do 1,5 metra. Pre bezpečný bočný odstup platí, že by mal byť minimálne taký, ako je rýchlosť vozidla v km/hod. vynásobená 0,1 a pripočítané k hodnote 0,6 metra. Čiže bočný odstup by mal byť 0,9 metra v tomto konkrétnom prípade, čo splnené nebolo. Preto znalec D. J. uviedol, že vodič vozidla Opel nedal prednosť v jazde nielen vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti motocykla, ale ani k rýchlosti najvyššej dovolenej v úseku, teda 70 km/hod., teda to sú tie nesprávne prvky na strane obžalovaného. D.. O. toto nezohľadnil, ani neuviedol, či hodnotí techniku jazdy obžalovaného ako správnu, resp. nenašiel tam nesprávne prvky. Pokiaľ ide o ESS, to znalec D.. J. považuje za čisto odbornú otázku, samozrejme aj on to vzal do úvahy, dokonca dospeli obaja k rovnakým hodnotám. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil čítaním záznam o dopravnej nehode, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, oboznámil fotodokumentáciu z miesta nehody, ako aj evidenčné karty vozidiel účastných na nehode. Zo záznamov o dychových skúškach na alkohol súd zistil, že obžalovaný ani poškodený v čase dopravnej nehody neboli ovplyvnení alkoholom. Súd sa oboznámil i s listinami ohľadom zranení poškodeného, ktoré boli podkladom pre vypracovanie nižšie citovaného znaleckého posudku. So súhlasom strán súd postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne P.. F. A., ktorá uviedla, že pracuje ako právnička pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka K. a na základe poverenia je oprávnená zastupovať túto organizáciu v tejto trestnej veci. K obžalovanému uviedla, že ho vôbec nepozná a taktiež sa nevie vyjadriť k okolnostiam nehody, keďže pri nej nebola. Avšak v súvislosti s touto dopravnou nehodou bolo ich poistencovi - poškodenému - liečenie v zmluvných zdravotníckych zariadeniach, ktoré náklady poisťovňa uhradila. Ku dňu 13.1.2017 boli tieto náklady vyčíslené na sumu 16.681,93 eur, avšak tieto nie sú konečné, lebo liečba ešte pokračuje. K výsluchu pripojila poverenia a rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2017, ktorý vypracoval F.. F. Z., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a ortopédia, ktoré závery súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítal, vyplynulo, že motocyklista B.. F. P. utrpel 16. 9. 2016 pri dopravnej nehode stratové poranenie panvového dna, poranenie vonkajšieho a vnútorného ritného zvierača, úplné roztrhnutie močovej rúry, poranenie prostaty, roztrhnutie mieška vľavo, vycestovanie (luxácia) ľavého semenníka z mieška, zlomeninu oboch ramienok ľavej lonovej kosti s posunom úlomkov a vmedzerením močového mechúra medzi úlomky, zlomeninu dolného ramienka pravej lonovej kosti s posunom úlomkov, otvorenú zlomeninu krížovej kosti vpravo, zlomeninu kĺbovej jamky pravého bedrového kĺbu a hrboľa sedacej kosti, zlomeninu oblúka 5. bedrového a 1. krížového stavca vpravo, zlomeninu bočného výbežku 5. bedrového stavca, tržno - zmliaždenú ranu v oblasti ľavej slabiny, devastačné poranenie pravého stehna s nekrózou kože, otras mozgu, pomliaždenie pľúc ľahký stupeň, tekutina v pohrudnicovej dutine obojstranne, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, podozrenie na roztrhnutie nad hrebeňového svalu vpravo, podozrenie na pomliaždenie sleziny, krvácanie pod pavúčnicu v temennej a čelovej oblasti obojstranne a krvácanie do zadnej mozgovej komory. Uvedené zranenia vodiča motocykla vznikli pri predmetnej dopravnej autonehode nárazom motocykla do ľavej prednej časti osobného motorového vozidla Opel Astra. Po náraze vodič spadol z motocykla a účinkov zotrvačných síl sa šmýkal po teréne, kde pravdepodobne narazil oblasťou panvového dna (perineum) do tvrdého predmetu. Poranenie hlavy a pravého ramenného kĺbu vzniklo pri prvotnom páde z motocykla. Devastačné poranenie v oblasti panvy vzniklo pri sekundárnom náraze do tvrdej prekážky na teréne. Intenzita pôsobiaceho násilia bola vysoká, na 5- stupňovej stupnici zodpovedá stupňu 5. Poškodený sa v čase vypracovania znaleckého posudku stále lieči zo zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 16. 9. 2016. Aj pri priaznivom priebehu liečenia možno predpokladať, že doba liečenia bude dlhšia ako 9 mesiacov. Poškodený nemal vystavenú práceneschopnosť, v čase dopravnej nehody bol na výsluhovom dôchodku. V prípade práceneschopnosti by táto bola zhodná s dobou liečenia. Poškodený je od úrazu výrazným spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života. Po operácií bol udržiavaný v umelom spánku do 23. 9. 2016, mal v priedušnici zavedenú kanylu. Po prepustení z nemocnice mu ošetrujú nezhojenú ranu v oblasti panvového dna, chodí pomocou francúzskych bariel s odľahčovaním ľavej dolnej končatiny, má stále vývod hrubého čreva, od 25. 1. 2017 už nemá v mechúri zavedený drén cez brušnú stenu, má čiastočnú inkontinenciu moču, v noci používa plienky. Je obmedzený v bežných životných úkonoch ( obliekanie, hygiena), nie je schopný cestovať bežnými dopravnými prostriedkami. Vyššie uvedené zranenia, ktoré vodič utrpel s najväčšou pravdepodobnosťou zanechajú trvalé následky, ktoré možno hodnotiť až po stabilizácii zdravotného stavu poškodeného. Bol bezprostredne ohrozený na živote, bez intenzívnej zdravotnej starostlivosti by nebol vyššie uvedené zranenia prežil, jedná sa o ťažké zranenie. Bodové hodnotenie bolestného zranení znalec klasifikoval spolu na 1000 bodov, pričom vzhľadom na ťažký priebeh liečenia zvýšil všetky položky podľa § 9 odsek 6 zákona 437/2004 Z. z. na dvojnásobok, po ktorom zvýšení je bolestné 2000,0 bodov. Pri hodnote bodu 17,54 eur je bolestné 35.800,00 eur.

Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec nevyčísľoval, keďže zdravotný stav poškodeného nebol v tom čase ustálený. Správy a relácie na obžalovaného Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Trnava z 13. marca 2008, sp. zn. 4T/39/00, právoplatným 27. marca 2008, bol podľa § 247 odsek 1 písmeno b), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so skúšobnou dobou 3 (tri) roky, pričom 15. októbra 2010 sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti priestupkovo riešený, konkrétne

- 27. novembra 2013 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 16 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (rýchlosť jazdy), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 eur,

- 7. apríla 2014 a 22. októbra 2014 sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 8 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. (používanie bezpečnostných pásov a iných zadržiavacích zariadení), za ktoré mu boli uložené blokové pokuty vo výške 20 eur,

- 9. novembra 2015 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 4 odsek 2 písmeno l) zákona č. 8/2009 Z. z. (povinnosti vodiča, náhle zníženie rýchlosti jazdy alebo náhle zastavenie), za ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30 eur a

- 25. októbra 2016 a 9. marca 2017 sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktoré mu boli uložené pokuty vo výške 20 eur (porušenie dopravného značenia, technický stav vozidla).

Z výpisu evidenčnej karty obžalovaného súd zistil, že okrem vyššie uvedených sa dopustil priestupku aj 1. júla 2005 podľa § 5 odsek 3 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (nepripútanie bezpečnostným pásom počas jazdy), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 500 Sk. Zo správy o povesti Mestského úradu X. vyplynulo, že obžalovaný býva na adrese trvalého bydliska spolu s rodinou a pracuje ako živnostník. V mieste bydliska má dobrú povesť. Bol riešený Mestskou políciou v X. dňa 16. marca 2016, kedy s ním bol prejednaný priestupok v zmysle § 22 odsek 1 písmeno l) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (nerešpektovanie dopravného značenia zákazu zastavenia), ktorý bol doriešený napomenutím. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. bolo zistené, že obžalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol v evidencii vedený v roku 2011. Nepoberá a nikdy nepoberal dávku v hmotnej núdzi. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka K., vyplynulo, že obžalovaný je registrovaný v informačnom systéme ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1. 7. 2013 a nie je evidovaný v uvedenom období ako poberateľ dávky v nezamestnanosti. K hodnoteniu dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. V konaní bolo preukázané a strany ani nerozporovali, že 16.09.2016 v čase asi okolo 09:40 hodiny obžalovaný viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky OPEL ASTRA, EČV: X. XXXCY po ceste 11/499 v smere od V. Z. X., kde na km 58,00 pri odbočovaní vľavo došlo k stretu jeho vozidla s protiidúcim motocyklom YAMAHA XV, evidenčné číslo F. XXXAE, ktorý v tom čase viedol poškodený pri stredovej čiare vo svojom jazdnom pruhu. Objektívne bolo preukázané, že k zrážke oboch vozidiel došlo v jazdnom pruhu poškodeného, do ktorého obžalovaný svojim vozidlom výrazne zasahoval. Ani rozsah zranení ustálený v skutkovej vete výroku o vine rozsudku, ktoré pri dopravnej nehode utrpel poškodený, obhajoba nespochybňovala a tieto boli v konaní bezpečne preukázané znaleckým posudkom F.. F. Z.. Sporné bolo, kto dopravnú nehodu zavinil a aké ustanovenia zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke) pri tom porušil a tiež to, akou rýchlosťou viedol poškodený motocykel v čase tesne pred zrážkou. Pokiaľ ide o techniku jazdy poškodeného, poškodený sám vypovedal, že išiel rýchlosťou predpísanou pre daný úsek, teda 70 km/hod, pripustil, že v tiahlom kopci mohol rýchlosť prekročiť, no išiel max. do 80 km/hod., určite nie viac. Znalec D.. J. vypočítal dva varianty, podľa prvého poškodený tesne pred zrážkou viedol motocykel rýchlosťou 81 km/hod. (variant A) a podľa druhého (variant B) rýchlosťou do 100 km/hod. Zo znaleckého posudku D.. O. vyplynulo, že poškodený viedol motocykel bezprostredne pred zrážkou rýchlosťou 102 km/hod., s ktorým variantom (ako variant B) počítal vo svojom posudku aj znalec D.. J. (odchýlka 2 km/hod. je v tolerancii +- 5% - pozn. súdu). Keďže sa znalci na tomto variante zhodli, súd mal za preukázané, že poškodený tesne pred zrážkou viedol motocykel rýchlosťou 102 km/ hod., teda prekročil maximálnu dovolenú rýchlosť pre daný úsek (70 km/hod.) o 32 km/hod., čím porušil ust. § 16 odsek 5 zákona o cestnej premávke. Tento prvok v technike jeho jazdy bol nesprávny a podieľal sa na technickej príčine vzniku dopravnej nehody. Z dokazovania (zo znaleckých posudkov, z výpovedí účastníkov nehody, z fotodokumentácie z miesta nehody) vyplynulo a poškodený ani nepopieral, že viedol motocykel v pravom jazdnom pruhu bližšie k stredovej deliacej čiare. Poškodený na hlavnom pojednávaní dôvodil tým, že krátko predtým obiehal skupinku robotníkov, ktorá išla proti nemu pri pravom okraji vozovky a tiež nekvalitným asfaltom v tej (pravej) časti vozovky. Poškodeným tvrdené skutočnosti v konaní preukázané neboli (navyše o skupinke ľudí v prípravnom konaní poškodený nevypovedal), preto ako také (nepreukázané) boli vyhodnotené v prospech obžalovaného (v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Správne mal poškodený jazdiť vo svojom jazdnom pruhu pri pravom okraji vozovky a ak tak nečinil, porušil ust. § 9 odsek 1 zákona o cestnej premávke. Súd preto dospel k záveru, zhodne ako znalci, že koridor jazdy poškodeného bol ďalším nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy a podieľal sa na technickej príčine vzniku dopravnej nehody. Pokiaľ ide o techniku jazdy obžalovaného, ten sa v konaní bránil tým, že poškodeného v čase začatia odbočovania nevidel, že poškodený musel ísť na motocykli veľmi rýchlo. Z oboch znaleckých posudkov resp. výsluchov znalcov zhodne vyplynulo, že obžalovaný a poškodený mali na seba výhľad už v čase 3,3 sekundy pred zrážkou, teda obžalovaný v okamihu začiatku odbočovacieho manévru (začiatku prejazdu cez stredovú čiaru deliacu čiaru do proti jazdného pruhu) už mohol motocykel resp. poškodeného vidieť, rozhľadové pomery mu to jednoznačne umožňovali (bolo slnečno, motocyklista bol v čiernom oblečení). Napriek tomu nekorigoval svoje rozhodnutie odbočiť, odbočovací manéver začal a pri odbočovaní vľavo cez proti jazdný pruh nedal prednosť v jazde poškodenému, vošiel do jeho jazdného pruhu, kde zostal stáť, čím vytvoril obžalovanému náhlu prekážku a to nielen vo vzťahu ku skutočnej rýchlosti poškodeného (102 km/hod.), ale čo je podstatné pre posúdenie tejto trestnej veci, nedal poškodenému prednosť ani vo vzťahu k maximálnej dovolenej rýchlosti v danom úseku, ktorá bola 70 km/hod. Tento záver súd vyvodil z výpovede znalca Ing. Jána Rabčana, kde znalec jednoznačne konštatoval, že ak by aj poškodený na motocykli jazdil predpísanou rýchlosťou 70 km/ hod., tak v mieste zrážky, teda tam, kde by sa mal míňať motocykel s vozidlom, by bola rýchlosť motocykla 30 km/hod. a motocyklista by musel prejsť koridorom širokým len 1,5 metra, ktorý by nebol dostatočný, teda nebol dodržaný bezpečný bočný odstup, čo nevyvrátil ani znalec obhajoby. Tento prvok v technike jazdy obžalovaného bol jednoznačne nesprávny a významne sa podieľal na technickej príčine vzniku dopravnej nehody. Zároveň tým obžalovaný porušil ustanovenie § 19 odsek 4 zákona o cestnej premávke. Technickou príčinou dopravnej nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a ktoré buď vyvolali kolíznu situáciu, alebo znemožňovali zabrániť dopravnej nehode. Miera podielu jednotlivých účastníkov na vzniku dopravnej nehody je otázkou právnou. Jej riešenie neprináleží technickému znalcovi. Úlohou znalca z odboru cestnej dopravy je posúdiť príčinu vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Pri vyhodnocovaní technickej príčiny vzniku dopravnej nehody je však nevyhnutné posúdiť správanie účastníkov cestnej premávky a to práve vo vzťahu k zákonným ustanoveniam. To znamená, že je nevyhnutné posúdiť z technického hľadiska, či sa jednotliví účastníci dopravnej nehody správali v súlade s pravidlami cestnej premávky alebo nie. V tejto súvislosti je preto zároveň potrebné vykonať technický výklad príslušných zákonných ustanovení. V tomto prípade z dokazovania vyplynulo, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy obžalovaného, ktorý pred odbočením vľavo nevyhodnotil situáciu na ceste z protismeru takým spôsobom, aby dal prednosť v jazde poškodenému a nesprávnej techniky jazdy poškodeného, ktorý viedol motocykel vyššou ako pre daný úsek povolenou rýchlosťou a v nesprávnom koridore jazdy. Podľa ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2 Tz 6/2003) je povinnosťou vodiča, ktorý za danej dopravnej situácie má dať prednosť v jazde, aby sám určil, či situácia vyžaduje a zaväzuje ho k poskytnutiu prednosti v jazde inému vozidlu. Pre posúdenie situácie z tohto hľadiska je rozhodujúca najmä vzdialenosť vozidla, ktoré má prednosť v jazde, rýchlosť jazdy tohto vozidla, smer jeho ďalšej jazdy, hustota premávky, viditeľnosť, aj prehľadnosť miesta. Vodič musí mať schopnosť zodpovedne sa rozhodnúť za každej aj zložitej dopravnej situácie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že poškodený predmetnú nehodu spoluzavinil. Z hľadiska posudzovania zavinenia obžalovaného pri spoluzavinení následku poškodeným treba dať do pozornosti tzv. princíp obmedzenej dôvery, ktorý sa bežne uplatňuje v cestnej doprave, podľa ktorého vodič ako účastník cestnej premávky sa môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržovať pravidlá cestnej premávky, pokiaľ z konkrétnych okolností nebude vyplývať opak. Uvedený princíp určuje, aby vodič rešpektujúci dopravné predpisy adekvátne reagoval na prípadné porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany iného účastníka cestnej premávky, ktoré vníma (vidí) a to tak, aby minimalizoval, prípadne sa úplne vyhol kolíznej situácii a to napríklad aj tak, že spomalí, zastaví vozidlo, či inak reaguje na evidentné porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany iných účastníkov (práve z tohto dôvodu možno hovoriť o obmedzenom princípe dôvery, pretože obmedzenie môže vyplynúť z konkrétnej kolíznej situácie, ktorá nastala a na ktorú je povinnosť reagovať). Konanie poškodeného, ktoré bolo v rozpore s pravidlami cestnej premávky preto automaticky nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, ktorý sám porušil dôležité pravidlo cestnej premávky. Avšak spoluzavinenie poškodeného úmerne znižuje mieru zavinenia obžalovaného. Pokiaľ ide o mieru zavinenia na dopravnej nehode, u obžalovaného je jeho zavinenie nesporné a nespochybniteľné, lebo obžalovaný vyvolal kolíznu situáciu v cestnej premávke tým spôsobom, že poškodenému jazdiacemu na motocykli v proti jazdnom pruhu, ktorého mal a mohol včas vidieť (rozpoznať), nedal ako vodič osobného motorového vozidla pri odbočovaní vľavo prednosť a vošiel do jeho jazdného pruhu, kde zostal stáť, čím vytvoril poškodenému motocyklistovi prekážku a následne došlo k ich kolízii. Je pravdou, že poškodený viedol v proti jazdnom pruhu motocykel vyššou ako predpísanou rýchlosťou, ale obžalovaný poškodenému nedal prednosť ani vo vzťahu k rýchlosti pre daný úsek maximálne dovolenej, čo bolo 70 km/hod. Inak povedané, ak by aj poškodený v danom čase išiel predpísanou rýchlosťou 70 km/hod., aj tak by mu obžalovaný svojim odbočovacím manévrom nedal prednosť v jazde, donútil by ho reagovať (meniť smer a rýchlosť jazdy, brzdiť) a v konečnom dôsledku by poškodeného ohrozil. To platí bez ohľadu na koridor jazdy poškodeného. V zmysle platných pravidiel cestnej premávky bol obžalovaný povinný pri odbočovaní vľavo dať v protijazdnom pruhu jazdiacemu poškodenému prednosť v jazde, pri jazde ho nijako neohroziť ani neobmedziť a to bez ohľadu na to, v ktorom koridore svojho jazdného pruhu sa poškodený v tom čase pohyboval. Miera zavinenia obžalovaného na predmetnej dopravnej nehode je preto podľa názoru súdu v tomto prípade prevažujúca. V súvislosti so spoluzavinením poškodeného na vzniku dopravnej nehody treba ďalej uviesť, že trestnoprávna teória ako aj ustálená judikatúra súdov ohľadne príčinného vzťahu medzi konaním a následkom, vychádza tradične z toho, že príčinou je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, respektíve nenastal spôsobom akým nastal. Nie je rozhodujúce, ak ku následku došlo pôsobením viacerých okolností, teda nielen konaním obžalovaného, pretože určitá činnosť alebo okolnosť, nestráca povahu príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné činnosti, či okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá spôsobila následok, pôsobila aj ďalšia, iná príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť zranenia sama osebe alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou (R 47/1970). Alebo povedané inak, skutočnosť, že poškodený svojim konaním spolupôsobil na tom, že utrpel zranenia, v žiadnom prípade nemusí znamenať, že jeho konanie bola výlučná príčina jeho zranení, nakoľko podstatou nehodového deja bolo aj to, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla viedol motorové vozidlo technicky nesprávne. Príčinou následku (zranení poškodeného) bola teda v danej trestnej veci aj nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorej reálne predchádzala nesprávna technika jazdy poškodeného, avšak tieto okolnosti v žiadnom prípade nemôžu spôsobiť to, že by dokazovaním preukázaná nesprávna technika jazdy obžalovaného stratila povahu príčiny, ktorá viedla k zraneniam poškodeného. Len spoluzavinenie poškodeného, bez ďalšieho, preto v žiadnom prípade nespôsobuje a ani nemôže spôsobiť to, že by obžalovaný nemohol byť zodpovedný za spôsobený následok. Naopak, v posudzovanom prípade bolo treba vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného s tým, že spoluzavinenie poškodeného na spôsobenom následku súd zohľadní v rámci výroku o treste a náhrade škody. K odmietnutiu vykonania dôkazov navrhnutých obžalovaným S poukazom na ust. § 272 odsek 3 Trestného poriadku (podľa ktorého súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi) súd odmietol vykonať dôkaz Návrh obhajoby na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku súd považoval za nadbytočný, nakoľko znalci z odboru cestnej dopravy na hlavnom pojednávaní zhodne určili technické príčiny dopravnej nehody a ozrejmili aj ostatné okolnosti namietané obžalovaným, či poškodeným. V situácii, keď vina obžalovaného bola preukázaná bez rozumných pochybností, len samotný pocit obžalovaného, že mu zavinenie preukázané nebolo, na vyhovenie takému návrhu nestačí. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 157 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písmeno h) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Podľa § 142 odsek 1 Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v § 123 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20190701>. Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je

a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c) ochromenie údu,

d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e) poškodenie dôležitého orgánu,

f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,

h) mučivé útrapy, alebo

i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Podľa § 123 odsek 4 Trestného zákona, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 19 odsek 4 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke), vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám, električkám idúcim v oboch smeroch, vozidlám idúcim vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho ľavej strane a chodcom prechádzajúcim cez vozovku. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde električke, ak je povolená jazda pozdĺž električky vľavo a vozidlu idúcemu vo vyhradenom jazdnom pruhu po jeho pravej strane. Podľa § 137 odsek 2 písmeno c), písmeno i) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c) také porušenie pravidiel cestnej premávky v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti, i) nedanie prednosti v jazde. Za porušenie dôležitej povinnosti sa považuje porušenie takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie. V praxi sa touto povinnosťou rozumie nielen povinnosť uložená podľa zákona, ale aj uložená inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. aj pravidlami cestnej premávky). Medzi porušením dôležitej povinnosti a následkom trestného činu musí byť preukázaná príčinná súvislosť. Výpočet všetkých dôležitých povinnosti vodiča motorového vozidla nie je možné, pretože význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča je priamo závislý na konkrétnej dopravnej situácii. Treba hodnotiť také porušenie povinnosti vodiča, ktoré môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu. V cestnej doprave sú typickými prípadmi porušenia dôležitej povinnosti jazda pod vplyvom alkoholu, neprimeraná rýchlosť, nedostatočná účinnosť bŕzd, o čom vodič vedel, jazda v protismere, nedanie prednosti v jazde, porušenie súčasne viacerých povinností vodiča a podobne. V tomto prípade obžalovaný ako vodič motorového vozidla odbočujúci vľavo svojím konaním porušil povinnosť dať prednosť v jazde protiidúcemu motorovému vozidlu, ktorá povinnosť je upravená v ust. § 19 odsek 4 zákona o cestnej premávke. Nepochybne ide o elementárnu povinnosť, ktorej porušenie má spravidla vždy za následok kolíziu spojenú s nebezpečenstvom pre ľudský život alebo zdravie. Niet preto pochýb o tom, že ide o dôležitú povinnosť ako ju má na mysli ust. § 138 písmeno h) Trestného zákona. Pokiaľ ide o zranenia opísané v skutkovej vete výroku o vine, ktoré pri dopravnej nehode utrpel poškodený, tieto bez pochybností majú charakter ťažkej ujmy na zdraví. Tento zákonný znak nakoniec žiadna zo strán ani nespochybňovala.

V kontexte tohto stručného právneho rozboru je zrejmé, že konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, keďže obžalovaný poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Obžalovaný mohol zabrániť dopravnej nehode, ak by pri odbočovaní vľavo zostal stáť vo svojom jazdnom pruhu a vyčkal, kým protiidúci motocykel prejde. Faktom zostáva, že obžalovaný nechcel poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak ako vodič s dlhoročnými skúsenosťami mal a mohol vedieť, že nedanie prednosti v jazde protiidúcemu motocyklu môže spôsobiť a v praxi aj spôsobuje kolízie zo závažnými následkami na živote, zdraví a majetku. V tomto prípade sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie svojim manévrom nespôsobí. Z týchto dôvodov preto súd jeho konanie podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona ako vedomú nedbanlivosť. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu a najmä jeho následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. Zvlášť v situácii, keď konanie obžalovaného napĺňa kvalifikačný znak determinujúci použitie vyššej trestnej sadzby, by podľa súdu nebolo aplikačne správne konštatovať, že stupeň závažnosti spáchaného prečinu je nepatrný. K výroku o treste Za súdený prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 1 až 5 rokov, prípadne niektorý z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri konkrétnych úvahách o druhu trestu dospel súd k záveru, že obžalovanému je namieste uložiť trest odňatia slobody, predovšetkým preto, že tento druh trestu najlepšie vystihuje okolnosti prípadu a osobu obžalovaného. Pokiaľ ide o alternatívne tresty, na ich uloženie podľa súdu neboli splnené zákonné podmienky. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obžalovanému súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a síce, že pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písmeno j) Trestného zákona). Priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti nebránili evidované priestupky v doprave, lebo išlo o priestupky menšej závažnosti /polovica z nich boli za porušenie povinnosti použiť bezpečnostné pásy/, ktoré u obžalovaného, ktorý má vodičské oprávnenie od roku 1982 a ako živnostník v ostatnom období najazdí ročne tisíce kilometrov, nesvedčia pre záver, že by išlo o nedisciplinovaného vodiča. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností (1:0) došlo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, teda súd sa pohyboval v rozpätí od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov (tzv. modifikovaná trestná sadzba). V rámci tejto sadzby potom súd obžalovanému vymeral trest na dolnej hranici zákonného rozpätia, konkrétne vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu podmienečne odložil, keďže trest odňatia slobody neprevyšoval dva roky a vzhľadom na osobu obžalovaného (dosiaľ netrestaného) a na okolnosti prípadu (nedbanlivostný trestný čin), bol súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Skúšobnú dobu mu súd určil na 2 roky, teda v dolnej polovici zákonného rozpätia (1 až 5 rokov), ktorú považoval za primeranú okolnostiam prípadu aj osobe obžalovaného. Obžalovaný sa dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu súd zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, konkrétne vo výmere 2 roky. Takto uložené tresty v ich súhrne považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti spáchania skutku za dostatočné tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Rovnako tieto tresty zohľadňujú mieru zavinenia obžalovaného na predmetnej dopravnej nehode, kde ako už bolo vyššie uvedené mal spolu zavinenie aj poškodený. Zároveň podľa názoru súdu uložené tresty zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. K trestom treba dodať, že sú miernejšie ako boli pôvodne uložené trestným rozkazom, lebo jednak platí, že druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze, proti ktorému bol podaný odpor, súd nie je viazaný (§ 355 odsek 3 Trestného poriadku) a tiež pri ukladaní trestov súd zohľadnil mieru zavinenia jednotlivých účastníkov nehody, ktorá vyplynula z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Taktiež súd prihliadol na argumenty uvádzané obžalovaným o tom, že by trest zákazu činnosti v pôvodnej výmere neprimerane postihoval členov jeho rodiny, čo je v zmysle ust. § 34 odsek 3 Trestného zákona potrebné eliminovať. Nie však do takej miery, aby trest zákazu činnosti nebol uložený vôbec ako to žiadal obžalovaný, lebo taký postup by podľa názoru súdu, predovšetkým s poukazom na následky trestného činu a význam porušenej dôležitej povinnosti zo strany obžalovaného, nesplnil účel trestu nielen z hľadiska individuálnej, ale predovšetkým generálnej prevencie. K náhrade škody Čo sa týka nárokov na náhradu škody, ktoré boli zo strany poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a poškodeného B.. F. P. v prípravnom konaní riadne a včas uplatnené, s týmito ich súd odkázal postupom podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku na civilný proces, lebo ohľadom nároku poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho a ohľadom nároku zdravotnej poisťovne na náhradu liečebných nákladov vo výške 16.681,93 eur nebol podklad na vyslovenie povinnosti na ich náhradu, keďže išlo o predbežné náklady liečenia ustálené v prípravnom konaní k 13.1.2017, ktoré v konaní pred súdom už neboli doplnené resp. spresnené. Pokiaľ ide o nárok poškodeného na bolestné vo výške 35.800 eur, tento síce vyplýva zo znaleckého posudku F.. Z. č. 5/2017, avšak znalec v posudku nevyčíslil sťaženie spoločenského uplatnenia, teda je predpoklad, že medzi stranami bude prebiehať ďalšie konanie aj ohľadne tohto nároku, keďže oba nároky majú rovnaký právny základ, preto považoval súd za neúčelné o bolestnom rozhodovať v trestnom konaní osve.

Ďalšou skutočnosťou majúcou vplyv na rozhodovanie o všetkých vyššie uplatnených nárokoch na náhradu škody je spoluzavinenie poškodeného a s tým spojená nutnosť aplikácie ust. § 441 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Ďalšou nemenej významnou skutočnosťou majúcou vplyv na rozhodovanie o všetkých uplatnených nárokoch na náhradu škody je, že vozidlo obžalovaného bolo povinne zmluvne poistené a nehoda zo strany obžalovaného bola poisťovni riadne nahlásená. Obaja poškodení tak majú v zmysle § 15 odsek 1 zákona NR SR č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnenie uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, čo im zabezpečí výhodnejšie postavenie v súvislosti s náhradou škody, keďže vyplatenie náhrady škody nebude závislé od aktuálnych majetkových pomerov obžalovaného. Z výpovede splnomocneného zástupcu poškodeného vyplynulo, že sa na poisťovňu už obrátili. Či boli uplatnené nároky medzičasom uspokojené z povinného zmluvného poistenia, žiadna zo strán nenavrhla dopytom na poisťovňu v konaní preveriť. Čo sa týka nároku poškodeného B.. F. P. na náhradu škody v súvislosti s poškodením motorky a oblečenia, v tejto časti súd poškodeného v zmysle ust. § 256 odsek 4 Trestného poriadku s jeho nárokom na náhradu škody do konania nepripustil, nakoľko škoda z titulu poškodenia motorky a oblečenia nebola v prípravnom konaní riadne a včas uplatnená, čo je evidentne zrejmé z toho, že listinné dôkazy preukazujúce jednotlivé nároky čo do dôvodu a výšky predkladal poškodený prostredníctvom splnomocneného zástupcu prvý krát až na hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba