Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cb-55-2010.pdf
PDF · 117.64 KB
No categories available
8Cb/55/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: Andante, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Nižovec 10, 960 01 Zvolen, IČO: 36039578, právne zastúpeného: JUDr. Jíří Machala, advokát, so sídlom Tulská 2490/35, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Milan Hvodlík
- HOBLO, s miestom podnikania Družstevná 306/38, 962 63 Pliešovce, IČO: 35195894, zastúpenému: Brázdil & Brázdilová, advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 3.913,27 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 138,41 EUR na účet Okresného súdu Zvolen a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.913,27 EUR a to na základe tej skutočnosti, že so žalovaným uzatvoril dňa 11. 09. 2008 rámcovú zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný realizoval montáže drevených stavieb podľa objednávky a dohody s objednávateľom na základe projektovej a montážnej dokumentácie. Žalobca si u žalovaného takto objednal aj výkon montážnych prác na rodinnom dome v Y. T. F. pre investora pána T. (ďalej len „dielo“), pričom práce začali dňa 29. 09. 2008. Žalobca žalovanému na základe faktúry č. 0800021 splatnej dňa 08. 11. 2008 zaplatil sumu 9.530,64 EUR a na základe faktúry č. 0800024 splatnej dňa 08. 12. 2008 na sumu 4.707,93 EUR uhradil časť z tejto sumy vo výške 4.449,24 EUR, pričom teda z tejto faktúry žalobca má žalovanému ešte zaplatiť sumu 258,69 EUR. Predmetné dielo bolo odovzdané investorovi bez hlavných zjavných vád v mesiaci december 2008, pričom v máji roku 2009 investor pán T. s manželkou reklamovali u zhotoviteľa vady betónového poteru, ktoré mali za následok nerovnosť a praskanie podláh na poschodí a prízemí domu. Uvedené vady žalobca uznal ako skryté vady, ktoré pri odovzdávaní diela žalovaným nebolo možné zistiť. Zároveň písomne reklamoval tieto vady žalovanému listom zo dňa 14. 10. 2009 a vyzval ho na odstránenie vád a to v dvoch etapách, v prvej etape na poschodí a v druhej etape na prízemí. Žalovaný reklamáciu najprv uznal a prisľúbil opravenie, neskôr požiadal žalobcu, aby tento reklamáciu odstránil vlastnými pracovníkmi. Zároveň prisľúbil osobnú účasť pri odstraňovaní. Neskôr sa toto odstraňovanie uberalo tým smerom, že žalovaný neprišiel na stavbu, keď sa odstraňovali vady a odmietol uznať svoju zodpovednosť za vadu diela. Na základe tohto žalobca zabezpečil opravu vadných poterov a tieto následne refakturoval žalovanému faktúrou č. 2009182 na sumu 2.802,30 EUR, pričom žalovaný túto faktúru odmietol zaplatiť a vrátil ju ako neoprávnenú. Žalobca
zároveň listom zo dňa 18. 05. 2010 opäť písomne reklamoval vady a vyzval žalovaného na odstránenie vád na prízemí domu (druhá etapa), pričom žalovaný ani túto reklamáciu neuznal a odmietol vykonať akékoľvek opravy. Žalobca na základe požiadaviek investora zabezpečil opravu vadných poterov na poschodí na vlastné náklady a tieto následne refakturoval žalovanému faktúrou č. 2010117 na sumu 1.819,47 EUR. Nakoľko žalovaný odmietal reklamácie a nevykonal opravy, uplatnil si žalobca u žalovaného zľavu z ceny v zmysle § 436 ods. 2, prípadne § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 564 Obchodného zákonníka a to listom zo dňa 02. 09. 2010. Predmetná zľava z ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú by malo dodané dielo s vadami. Žalobca si preto na všetky reklamované vady spolu uplatnil zľavu v súhrnnej výške 4.171,96 EUR, pričom z dôvodu, že zadržal časť ceny za dielo vo výške 258,69 EUR z predmetnej faktúry 0800024 po odpočítaní tejto sumy predstavuje zľava z ceny sumu 3.913,27 EUR. Žalobca si teda uplatnil zľavu z ceny za dielo, ktorá zodpovedá reálne vynaloženým nákladom na opravu vád diela, tak ako sú opísané vo faktúrach č. 2009182 a č. 2010117, ktoré predstavujú spolu sumu 4.621,77 EUR, pričom z tejto si neuplatňuje položky a to opravu komína a montáž t. j. sumy spolu 449,81 EUR a časť ceny za dielo, ktorá nebola žalovanému vyplatená vo výške 258,69 EUR, čo spolu predstavuje sumu 3.913,27 EUR. Tiež zároveň poukazuje na to, že v prípade ak súd zľavu z ceny uzná len v časti, eventuálny právny titul si uplatňujú na zvyšnú časť žalovanej istiny ako náhradu škody.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8Cb/55/2010-36, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy tak, ako si ju uplatnil žalobca. Proti uvedenému platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že neuzavrel so žalobcom žiadnu zmluvu o dielo a ani od neho nedostal objednávku, pričom rámcová zmluva zo dňa 11. 09. 2000 je podvrh. Práce riadne vykonal a nie si je vedomý, že by bol nejakým spôsobom pochybil. Pracoval ako robotník podľa pokynov zamestnanca žalobcu.
3. Súd na základe návrhu žalobcu, ktorý bol doručený súdu dňa 26. 09. 2012 uznesením č. k. 8Cb/55/2010-323 pripustil zmenu - rozšírenie návrhu a to o úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.093,80 EUR od 22. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 1.819,47 EUR od 03. 09. 2010 do zaplatenia.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30. júna 2020 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.146,- EUR spolu s 9% úrokom z omeškania od 09. 09. 2010 do zaplatenia a zároveň v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Taktiež rozhodol o trovách konania účastníkov a štvrtou výrokovou vetou uložil povinnosť účastníkom nahradiť trovy konania.
5. Súd v rámci rozhodovania poukázal na dôkazy, ktoré v rozsudku podrobne opísal a to Rámcovú zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 11. 09. 2008, faktúry vystavené žalovaným ako dodávateľom žalobcovi a to č. 080021 na sumu 287.120,- Sk a faktúru č. 080024 na zaplatenie sumy 141.831,- Sk, na listy zo stavebného denníka s popisom prác, na list zaslaný žalobcom žalovanému zo dňa 14. 10. 2010 označeného ako „Reklamácia“, na faktúru vystavenú žalobcom ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi číslo: 209182, na list zaslaný žalobcom žalovanému zo dňa 18. 05. 2010, na list adresovaným žalovaným žalobcovi zo dňa 18. 12. 2009, faktúru vystavenej žalobcom ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi č. 2010117, na sumu 1.819,47 EUR, na list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 27. 08. 2010 označený ako „Uplatnenie nároku na zľavu z ceny - C. Y., na list zaslaný žalobcom žalovanému vo veci započítania pohľadávky, na zmluvu o dielu uzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom zo dňa 11. 06. 2008, na výpis zo živnostenského registra žalovaného č. 670-17533, na technický list ISOVER TPS, na vyjadrenie spoločnosti A. F. L. s.r.o., čestné prehlásenie N. T. - majiteľa predmetnej nehnuteľnosti, na znalecký posudok K.. R. U., vyjadrenie znaleckej organizácie M. E. L. Ú. L., W..I.., odborný posudok č. 54/2012 Ing. Ľ.C. Q., T.., na kontrolné znalecké dokazovanie Ú. L. K. Ž.K. G. A. I. L., na znalecký posudok vypracovaný Ing. Y. S. č. 30/2019, znalecký posudok vypracovaný spoločnosťou Z. E..L.. č. 1/2020, na výsluch svedkov N. T., Y. Š., K.. K. V., T. Q., T. Ď., R. Y. a tiež na vyjadrenia konateľa žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd svojím uznesením č. k. 41Cob/70/2020-774 zo dňa 20. októbra 2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení dopodrobna opísal skutočnosti
vyplývajúce zo spisu ako aj z rozsudku okresného súdu, pričom v bode 25. podrobne opisuje odvolanie žalovaného, z ktorého predovšetkým tento namietal spôsob akým žalobca postupoval pri reklamácii týchto vád, keď napriek spornosti príčin vzniku vád nezabezpečil potrebnú vzorku poteru pre ďalšie skúmanie, ktorý sa na zhotovenie predmetných podláh použil a žalovaného k jeho demontáži ani neprizval. V celej veci zostalo sporné či príčinou vzniku tejto vady je nesprávna montáž, nesprávny projekt s poukazom na skladbu týchto podláh alebo nekvalitná resp. na tento účel nevhodná malta, ktorá sa na zhotovenie podlahy použila. Opätovne poukázali na vyjadrenie znaleckej organizácie M. E. L. Ú. L. W..I.. zo dňa 30. 07. 2012, v zmysle ktorého cementovú maltu MC 20 na tento poter nebolo vhodné použiť. Podľa nich aj samotný Ing. U. v znaleckom posudku č. 32/2012 preukazuje, že zo strany žalobcu bol dodaný nesprávny materiál a to cementová malta. Ostatné súdom hodnotené znalecké posudky vrátane posudku Ústavu súdneho inžinierstva mali len hypotetické závery, pričom jednoznačne príčinu vady nezistili, nakoľko nemali k dispozícii dostatok podkladov, čo zavinil žalobca, keďže zo spornej malty neodobral žiadnu vzorku, ktorou by sa dala preveriť kvalita a súlad s technickými normami. V bode 49. krajský súd poukázal, že okresný súd správne právne posúdil vec ako záväzkovo právny vzťah v režime Obchodného zákonníka, nakoľko obidve strany boli v čase uzatvorenia zmluvy podnikateľmi. Okresný súd správne podrobil tento vzťah pod ustanovenia zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Povinnosťou žalovaného ako zhotoviteľa bolo dielo v zmysle § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka vykonať riadnym ukončením a odovzdaním. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že v zmysle § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré malo dielo v čase jeho odovzdania. Zároveň poukazujú, že zhotoviteľ v zmysle § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zodpovedá aj za vady vzniknuté po odovzdaní diela s odstupom času, avšak len za splnenia podmienky, že tieto boli spôsobené porušením povinnosti zhotoviteľa. V bode 50. krajský súd poukazuje na to, že je nesporné, že na diele sa vyskytli skryté vady, ktoré žalovaný neodstránil, avšak so záverov znaleckých posudkov, tak znalca Ing. R. U. ako aj Ú. L. K. Ž.K. G. vyplýva, že príčinu predmetných vád nebolo možné jednoznačne určiť, kde navyše Ú. L. K. nemožnosť tohto určenia zdôvodnil odstránením poškodených poterov bez odobratia vzoriek a laboratórnych skúšok. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie, že zodpovednosť žalovaného za predmetné vady diela bola vykonaným znaleckým dokazovaním v konaní preukázaná, nakoľko ani z jedného znaleckého posudku táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva. Odvolací súd zastáva názor, že zodpovednosť žalovaného za vzniknuté vady nie je možné v celom rozsahu odvíjať len od hypotetických úvah znalcov o pravdepodobnej príčine vzniku deštrukcií podláh. V takomto prípade nie je namieste ani záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovaného za predmetné vady z dôvodu, že žalovaný ako zhotoviteľ diela použil svoju notifikačnú povinnosť vyjadrenú v ustanovení § 551 Obchodného zákonníka a neupozornil žalobcu ako objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daným mu objednávateľom, keď konkrétna príčina vady podláh nebola znalcami zistená. Čo sa týka námietky žalobcu vo veci nesprávne určenej výšky zľavy z ceny diela odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď na žalobcom predložený posudok vypracovaný znaleckou organizáciou Z. E..L.. č. 1/2020 neprihliadal. Poukázal na to, že predmetom tohto posudku bol odhad orientačnej hodnoty vykonaných prác pri oprave podláh v rodinnom dome a táto skutočnosť nebola pri určovaní zľavy z ceny diela rozhodujúca, pretože podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka zľava z ceny diela zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by malo dielo bez vád a hodnotou, ktorú malo dielo dodané s vadami. Tejto hodnote cena stavebných prác vykonaných pri oprave podláh v rodinnom dome, ale takejto hodnote nezodpovedá. Nakoľko žalobca v rámci námietok výslovne uviedol, že nenavrhuje vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, pričom určenie zľavy z ceny diela ponecháva na úvahe súdu okresný súd dospel k správnemu záveru, keď pri určovaní výšky zľavy z ceny diela vychádzal zo sumy určenej znalcom Ing. S.. Zároveň krajský súd v predmetnom bode zdôraznil, že prioritne je treba ustáliť či došlo k takým vadám, za ktoré zodpovedá žalovaný a až následne vyvodzovať zodpovednosť voči žalovanému a určovať prípadnú zľavu z ceny diela. V bode 52. krajský súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je úlohou a zodpovednosťou strán. Súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana je povinná tvrdiť a preukazovať dôkazmi svoje tvrdenie sa odvíja od hmotného práva. Rozsah a príčinu vzniknutej ujmy je povinný preukázať žalobca a žalovaný je povinný preukázať, že si svoje povinnosti riadne splnil. Platí zásada kto tvrdí, ten dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Zároveň čo sa týka preukázania príčiny vzniknutej deštrukcie podlahy v bode 53. sa uvádza, že žalobca musí tvrdiť a preukázať, že pri odstraňovaní poterov a oprave podlahy konal s odbornou starostlivosťou a teda vysvetliť prečo neposkytol znaleckej organizácii dostatočnú súčinnosť a nezachoval potrebnú vzorku použitého materiálu pre účely dokazovania.
Na základe uvedeného krajský súd v bode 58. poukázal na to ako má okresný súd v ďalšom konaní postupovať, pričom mal sa 1. zamerať na zistenie okolností a príčin nezabezpečenia vzorky materiálu odstráneného betónového poteru pri oprave podlahy, 2. v prípade ak súd dospeje k záveru, že žalobca vzhľadom na nedôsledný postup neposkytol dostatočnú súčinnosť znaleckej organizácii pri vypracovaní znaleckého posudku a neuniesol dôkazné bremeno k otázke zodpovednosti žalovaného za vzniknuté vady, zváži zamietnutie žaloby. V poslednej vete predmetného odseku je uvedené, že pokiaľ bude v priebehu konania jednoznačným spôsobom preukázané kto za škodu zodpovedá, teda bude jednoznačne určená príčina vzniku škody a jej výška opätovne vo veci rozhodne. V zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
7. Súd písomnou výzvou adresovanou právnym zástupcom účastníkov vyzval, aby sa vyjadrili aké ďalšie dôkazy súd má vo veci vykonať a čo má nimi byť preukázané v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že oni sa písomne nevyjadrovali. Poukázal na to, že ich výhrady sú uvedené v bode 25. uznesenia krajského súdu.
8. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 30. 12. 2021 navrhol vypočuť vyhotoviteľa znaleckého posudku Ing. S. S., ktorý sa mal vyjadriť k hypotéze výpočtu zľavy z ceny diela, Ing. R. T., ktorý je členom predstavenstva spoločnosti Z. E..L.. a vypracovával znalecký posudok, pričom obidvaja títo svedkovia mali vypovedať vo veci výšky zľavy z ceny diela. Čo sa týka vykonania dôkazov, ktoré by preukazovali tú skutočnosť, ktorú krajský súd prioritne vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné, aby vysvetlili z akého dôvodu nezanechali vzorku betónu, z ktorej by bolo možné zistiť príčinu vzniknutej škody, k tomuto nenavrhli vykonať žiadne dôkazy.
9. Súd z vyjadrenia konateľa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 08. 02. 2022 zistil, že tento čo sa týkalo preukázania či konal s odbornou starostlivosťou vo veci zachovania vzorky betónu, z ktorej by bolo možné zistiť či za škodu zodpovedá žalobca resp. žalovaný, teda aby bolo možné jednoznačne určiť príčinu vzniku škody a jej výšky rozsiahlo poukazoval na to, že akým spôsobom sa to deje pri veľkých stavbách ako sú napr. mosty, resp. elektrárne a že takéto veci sa nemôžu vykonávať pri menších stavbách. Zabudol však poukázať na to, že jednoznačne z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva ten postup, na ktorý on poukazoval, že by sa v betonárke mali odoberať priamo vzorky, avšak krajský súd ho vyzval, aby vysvetlil, že z akého dôvodu si neodložil časť vzorky predmetného betónu, aby bolo možné zistiť či pri vykonávaní diela pochybil žalobca resp. žalovaný, alebo či predmetný betón bol dodaný v požadovanej kvalite. Konateľ uviedol len v jednej vete, že tú vzorku si mal odkladať pán Hvodlik, lebo on bol zhotoviteľ a nie žalobca. Tiež uviedol, že „veď nikto nemôže ustrážiť, keby som si ja takéto vzorky robil a odkladal, tak keď chcem zničiť nejakého môjho subdodávateľa tak vytiahnem hocijaký piesok, donesiem ho sem a poviem, že to on robil na tom dome a kto rozhodne, že to tak nie je.“
10. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
13. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.
14. Podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí
alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť.
15. Podľa § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu.
16. Podľa § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.
17. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
18. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
19. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
20. Podľa § 561 Obchodného zákonníka zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.
21. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
22. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť. 23. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
24. Podľa § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje.
25. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
26. Podľa § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
27. Okresný súd na základe vyššie uvedených skutočností, tak ako ich popísal v rozsudku okresného súdu ako aj uznesenia krajského súdu poukazuje na to, že v rámci práva na spravodlivé súdne konanie sa vykonáva dokazovanie v rámci tých skutočností, ktoré sú účinné v rámci sporu pre jeho rozhodnutie, t. z. že súd je predovšetkým povinný vykonať dôkazy na preukázanie skutočností potrebných na rozhodnutie súdu. Na uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že tie dôkazy, ktoré navrhoval vykonať právny zástupca žalobcu svojím písomným podaním zo dňa 30. 12. 2021, tak ako na to súd poukázal, neboli v tomto prípade spôsobilé tej skutočnosti, aby súd rozhodol inak. Predovšetkým súd poukazuje na to, že v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku je viazaný právnym záverom krajského súdu. Na túto skutočnosť súd poukázal aj v rámci zhodnotenia rozhodnutia okresného súdu v nadväznosti na zrušujúce rozhodnutie krajského súdu priamo na pojednávaní. Na základe tých skutočností, keďže predmetné dôkazy, ktoré navrhoval právny zástupca žalobcu nemali sa týkať preukázania prečo žalobca nezachoval vzorky betónu, z ktorej by bolo možné jednoznačne určiť či došlo zo strany žalovaného k správnemu vykonaniu diela, ale výšky zľavy z ceny diela, preto ich súd nevykonal. Povinnosťou strán je nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj tieto skutočnosti preukázať dôkazmi. Na základe uvedeného teda, ak žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia dôkazmi, že zo strany žalovaného dielo nebolo vykonané riadne súd v súlade s rozhodnutím krajského súdu nevedel jednoznačne určiť či za škodu zodpovedá žalovaný. Tak, ako na to poukázal krajský súd v bode 58. uznesenia v priebehu konania sa musí jednoznačným spôsobom preukázať kto za škodu zodpovedá. Taktiež len určitá pravdepodobnosť žalovaného za spôsobenie škody nie je spôsobilá, aby súd pripísal takúto zodpovednosť žalovanému. Konkrétne na toto poukazuje krajský súd v bode 50. svojho uznesenia kde uvádza: „odvolací súd zastáva názor, že zodpovednosť žalovaného za vzniknuté škody nie je možné odvíjať len od hypotetických úvah znalcov o pravdepodobnej príčine vzniku deštrukcií podláh a v takomto prípade nie je namieste ani záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovaného za predmetné vady z dôvodu, že žalovaný ako zhotoviteľ diela porušil svoju notifikačnú povinnosť vyjadrenú v ustanovení § 551 Obchodného zákonníka a neupozornil žalobcu ako objednávateľa na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľov alebo pokynov daných mu objednávateľom, keď konkrétna príčina vady zhotovených podláh nebola znalcami zistená.“ Vzhľadom na tie skutočnosti, že žalobca mal súdu preukázať, že on v tomto prípade v rámci zachovania vzoriek nepochybil, pričom však súdu žiadne takéto dôkazy neboli predložené súd má za to, že žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného za predmetné vady diela. Tie skutočnosti, ktoré konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že nič mu neukladalo povinnosť zachovať vzorku podľa súdu neobstoja. Samotný žalobca tvrdil, že žalovaného viackrát vyzval, upozornil na to, že predmetné dielo má vady, konkrétne ohľadom betónového poteru a tento tieto vady dobrovoľne neodstránil. Preto žalobca mohol predpokladať, že keďže ich žalovaný dobrovoľne neodstránil, že zrejme mu ani dobrovoľne nezaplatí sumu, ktorú bude on od neho vymáhať. Na základe takejto skutočnosti teda žalobca, keďže tvrdí, že je dlhoročný staviteľ od roku 1975 mal a mohol predpokladať, že môže dôjsť k súdnemu sporu, kde bude on povinný preukazovať svoje tvrdenie a to, že žalovaný pochybil pri vykonávaní diela nesprávnym postupom. K takému záveru je potrebné jednoznačne zachovať vzorky betónu, kde teda súd poukazuje na to, že ich žalobca v rámci tohto konania nepredložil. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že on mohol z hocijakej stavby doniesť určitý piesok, určitý betón a toto by bolo možné pričítať na ťarchu žalovaného. V takom prípade, ak by toto žalobca urobil musel by práve žalovaný podľa súdu preukázať tú skutočnosť, že sa nejedná o vzorku betónu z predmetnej stavby, ale z inej stavby. Samotný žalobca mohol uchovanie predmetnej vzorky urobiť aj takým spôsobom, že si mohol takéto svoje konanie nahrať audiovizuálne resp. mohol to urobiť za účasti svedka resp. niekoľkých svedkov, čím by teda bola naplnená podmienka, že by presvedčil súd, že takáto predmetná vzorka je práve z tej stavby, o ktorú v tomto spore ide. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd má za to, že žalobca nepreukázal pochybenie žalovaného pri vykonávaní diela a túto žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bo v celom rozsahu
úspešný priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie a uplatňovanie práva v rozsahu 100%.
30. Súd, čo sa týka náhrady trov konania vo výške 138,41 EUR, na ktoré zaviazal žalobcu zaplatiť ich štátu poukazuje na uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 8Cb/55/2010-141, ktorým bolo priznané znalcovi Ing. R. U. znalečné vo výške celkove 393,18 EUR s tým, že nakoľko v rámci tohto uznesenia sa poukazuje na zloženie preddavku vo výške 300,- EUR, zvyšok sumy vo výške 93,18 EUR bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov štátu a zároveň čo sa týka uznesenia 8Cb/55/2010-165 týmto bola priznaná znalcovi Ing. R.Á. U. suma vo výške 45,23 EUR, ktorá mu bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Na základe tejto skutočnosti celkove, keďže vznikli štátu trovy vo výške 138,41 EUR, ktoré boli spojené s vykonávaním dôkazov súd má právo na plnú náhradu týchto trov voči stranám podľa pomeru ich úspechu a neúspechu v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže Civilný sporový poriadok vypustil oproti predchádzajúcej právnej úprave úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou, čo je aj náš prípad, súd aplikuje v tomto prípade základný princíp Civilného sporového poriadku čl. 4 ods. 2 a má za to, že takáto náhrada trov štátu patrí, nakoľko mu reálne vznikli. Čo sa týka výšky súd poukazuje na to, že keďže žalobca bol v celom rozsahu žaloby neúspešný on je povinný zaplatiť trovy konania štátu vo výške 138,41 EUR. § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. § 373 zák. č. 513/1991 Zb. § 536 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 537 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. § 551 ods. 1, 2, 3 zák. č. 513/1991 Zb. § 554 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 560 ods. 2, 3 zák. č. 513/1991 Zb. § 561 zák. č. 513/1991 Zb. § 564 zák. č. 513/1191 Zb. § 437 ods. 5 zák. č. 513/1191 Zb. § 439 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 440 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. § 149 zák. č. 160/2015 Z. z. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.