Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-26-2010.pdf
PDF · 127.24 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/26/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v sporovej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939 proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 6738,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6738,66 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6738,66 eur od 11.06.2009 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Súd priznáva štátu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 6738,66 eur s príslušenstvom dôvodiac, že dňa 06.03.2008 v čase o 10,05 hod. v katastri mesta R., časť H., na zabezpečenom železničnom priecestí bez závor so zvukovým a signalizačným zariadením, v smere na obec Kľačany na účelovej komunikácii, vo vzdialenosti 9,5 metra od cesty II/513 km 10,400 v čase signalizácie z nezistených príčin, vošiel vodič nákladného vozidla zn. Praga ečv R.I, ktorého vlastníkom je Poľnohospodárske družstvo Hlohovec do jazdnej dráhy železničnej trate - prechodového prierezu v tom čase tadiaľ prechádzajúcej osobnej vlakovej súpravy, pozostávajúcej z motorového vozňa č. 810 555-3 a jedného prívesného vozňa č. 011 402-5, v ktorej cestovalo cca 23 cestujúcich. Pri nehode utrpeli viacerí cestujúci rôzne poranenia. Škodu na majetku vyčíslil žalobca na sumu 54.600,48 eur. Trestné stíhanie voči vodičovi C. N. bolo zastavené, pretože vodič zomrel. Poľnohospodárske družstvo Hlohovec malo v zmysle z.č. 381/2001 Z.z. poistené vozidlo proti škodám spôsobeným prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Škodová udalosť bola riadne a včas poisteným nahlásená žalovanému, ktorý poistné udalosti eviduje pod číslom: XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Opravu poškodených dráhových vozidiel vykonal pre žalobcu opravca Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.. Za poškodenie dráhového vozidla 810.555-3 vystavil faktúru č. 1100020232 v sume 1 319.609,30 Sk, t.j. 43.803,- eur bez DPH, ktorá bola znížená o sumu za odpad vo výške 2062,50 Sk, t.j. 68,46 eur na celkovú sumu 43.734,54 eur. Za opravu dráhového vozidla 011.402-5 vystavil opravca faktúru č. 1100020233 v sume 309.149,30 Sk , t.j. 10.261,87 eur, ktorá bola znížená o sumu za odpad vo výške 1.056,- Sk, t.j. 35,05 eur na celkovú sumu 10.226,82 eur. Vyčíslenie ušlého zisku v súvislosti s predmetnou nehodovou udalosťou predstavuje 639,12 eur. Žalobca teda požadoval náhradu škody v celkovej výške 54.000,48 eur. Žalovaný vykonal likvidáciu poistných udalostí tak, že dňa 17.04.2009 poukázal sumu 7.696,40 eur vychádzajúc z faktúry č. 1100020233 a ušlý zisk vo výške 639,12 eur. Dňa 20.05.2009 poukázal žalovaný sumu 12.470,11 eur. Dňa 26.01.2009 poukázal sumu 4.022,89 eur. Dňa 29.01.2009 poukázal žalovaný sumu vo výške 14.067,59 eur a dňa 04.03.2010 doplatil sumu vo výške 7.800,61 eur. Žalobca súhlasil a akceptoval amortizáciu z materiálu vyčíslenú žalovaným vo výške 30%, t.j. 1165,10 eur, ale neakceptoval amortizáciu 409,68 eur, pretože túto považuje za nepreukázanú, nešpecifikovanú.
2. Žalovaný nesporoval priebeh škodového deja tak, ako bol tento opísaný žalobcom, teda nesporoval, že škoda na dráhových vozidlách žalobcu vznikla tak, že dňa 6.3.2008 v katastri mesta Hlohovec na zabezpečenom železničnom priecestí bez závor so zvukovým a signalizačným zariadením, v čase signalizácie na prichádzajúci vlak, z nezistených príčin vošiel vodič nákladného vozidla zn. Praga EČV: R., ktorého vlastníkom bolo Poľnohospodárske družstvo Hlohovec, do jazdnej dráhy prechádzajúcej osobnej vlakovej súpravy smerujúcej z Hlohovca do Nitry. Pri predmetnej zrážke došlo k vykoľajeniu vlakovej súpravy, pozostávajúcej z motorového vozňa č. 810 555-3 a jedného prívesného vozňa č. 011 402-5. Žalovaný nesporoval rozsah poškodení vzniknutých škodovou udalosťou na dráhových vozidlách žalobcu. Z dopravnej nehody bol jednoznačne zodpovedný vodič nákladného vozidla, ktoré bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, poisteným bolo Poľnohospodárske družstvo Hlohovec, so sídlom Nitrianska č. 109, Hlohovec; číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Žalovaný sporoval v konaní počet účtovaných normohodín, ktorý sa mu zdal neprimerane vysoký. Pri komisionálnej prehliadke poškodených vozňov za účasti žalobcu a žalovaného bol prijatý záver, že poškodené súčasti vozňov budú opravené, resp. vymenené. Miestom opravy má byť ŽOS Zvolen. Oprava bola vykonaná a zo strany žalobcu bola predložená faktúra č. 1100020232 za opravu vo výške 43.734,54 Eur bez DPH (už po odpočítaní sumy za odpad), faktúra č. 1100020233 za opravu vo výške 10.226,82 Eur bez DPH (už po odpočítaní sumy za odpad) a zároveň bol zo strany žalobcu písomne uplatnený ušlý zisk vo výške 639,12 Eur čím škoda na majetku žalobcu dosiahla čiastku vo výške 54.600,48 eur. Žalovaný pristúpil k likvidácii uplatneného nároku celkom vo výške 46.696,72 eur v nasledovných plneniach: dňa 17.4.2009 sumu 7.696,40 eur a sumu 639,12 eur, dňa 20.5.2009 sumu 12.470,11 eur, dňa 26.1.2009 sumu 4.022,89 eur, dňa 29.1.2009 sumu 14.067,59 eur a dňa 4.3.2010 sumu 7.800,61 eur. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť fakturovaného rozsahu prác, t.j. neboli doložené časové normy opráv vlakových súprav. Rozdiel medzi žalobcom uplatnenou čiastkou (54.600,48 eur) a žalovaným poskytnutou čiastkou (46.696,72 eur) predstavuje výšku 7.903,76 eur, pričom predmetom súdneho sporu je žalovaná istina vo výške 6.738,66 Eur (po odpočítaní amortizácie vo výške 1.165,10 eur, ktorú žalobca akceptoval). Potom čo sa žalovaný oboznámil s prílohami ku faktúre č. 1100020232 a faktúre č. 1100020233, ktoré prílohy sa týkajú pracnosti, dospel k záveru, že rozpis prác korešponduje s rozsahom uvedeným na predmetných faktúrach, kde si za jednu normohodinu opravca účtoval 21,57 eur (650,-Sk). Z predmetného rozpisu prác však nebolo žalovanému zrejmé, či tam uvedené a vykonané množstvo prác je primerané k rozsahu poškodenia. Žalovaný o fakturované neprimerané množstvo práce znížil plnenie pri faktúre č. 1100020232 o 6.067,29 Eur a pri faktúre 1100020233 (Oznámenie o poistnom plnení vo výške 7.696,40 Eur) plnenie za neprimerané množstvo práce znížil o 2.565,39 eur. Zo strany žalobcu neboli žalovanému predložené časové normy opráv vlakových súprav, spravovaných výrobcom predmetnej vlakovej súpravy Vagónka Studénka, na základe ktorých by bolo možné porovnať opodstatnenosť a primeranosť vykonaných prác pri oprave poškodenej vlakovej súpravy. Vzhľadom na nedoloženie požadovaných dokladov žalovaný uvádzal, že nie je možné zo strany žalobcu spravodlivo požadovať úroky z omeškania, ktoré žalovaný v kontexte na uvedené v plnej miere popieral. Vo vzťahu k uplatnenej amortizácii žalovaný uviedol, že predmetom poškodenia vlakovej súpravy, ku ktorej došlo dňa 6.3.2008, bol motorový vozeň 810 555-3 s rokom výroby 1982 a prípojný vozeň 011 402-5 s rokom výroby 1979. Pri poskytnutí náhrady škody za predmetnú vlakovú súpravu žalovaný uplatnil v súlade s Vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení amortizáciu vo výške 30 %, a to v súlade s § 443 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zastával názor, že po vykonaní opravy na tak poškodenej vlakovej súprave, ako bolo v uvedenom prípade, sa vlaková súprava technicky zhodnotí a poukázal na samotné vyjadrenie žalobcu. Už vykonaním samotnej opravy sa vlaková súprava zhodnotila, čo uznal aj žalobca, keď akceptoval žalovaným uplatnenú amortizáciu vo výške 1.165,10 Eur, ktorú si v žalobe neuplatňuje. Okrem amortizácie vo výške 1.165,10 eur žalovaný uplatnil pri úhrade faktúry č. 1100020233 amortizáciu vo výške 409,68 eur a pri faktúre č. 1100020232 (aj keď v Oznámení o poistnom plnení vo výške 14.067,59 eur číslo faktúry uvedené nie je) amortizáciu vo výške 5.908,50 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie obsahom potvrdení o registrácii škodovej udalosti, faktúrami č. 1100020232 a č. 1100020233 a ich prílohami, obsahom oznámení o poistnom plnení žalovaného z 17.04.2009, dňa 20.05.2009, dňa 26.01.2009 a dňa 29.01.2009, obsahom správy Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s. z 14.02.2013, obsahom znaleckého posudku číslo úkonu 153/2016 vyhotoveného 30.08.2016, obsahom potvrdenia o uhradení faktúr Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. z 11.04.2019 , výpismi z účtu žalobcu ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil a strany neurobili sporným, že dňa 6.3.2008 v katastri mesta Hlohovec na zabezpečenom železničnom priecestí bez závor so zvukovým a signalizačným zariadením, v čase signalizácie na prichádzajúci vlak, z nezistených príčin vošiel vodič nákladného vozidla zn. Praga EČV: R., ktorého vlastníkom je Poľnohospodárske družstvo Hlohovec, do jazdnej dráhy prechádzajúcej osobnej vlakovej súpravy smerujúcej z Hlohovca do Nitry. Priebeh škodového deja bol teda nesporný. Pri predmetnej zrážke došlo k vykoľajeniu vlakovej súpravy, pozostávajúcej z motorového vozňa č. 810 555-3 a jedného prívesného vozňa č. 011 402-5, pričom žalovaný nesporoval rozsah poškodení vzniknutých škodovou udalosťou na dráhových vozidlách žalobcu. Žalovaný nesporoval ani plné zavinenie vodiča motorového vozidla a poistenie zodpovednosti za prevádzku tohto vozidla u žalovaného, ktoré poistenie v čase škodovej udalosti trvalo.
5. Z potvrdení o registrácii škodových udalosti, ktoré žalovaný prevzal 18.04.2008 vyplýva, že škodové udalosti na dráhovom vozidle č. 011402-5 a dráhovom vozidle 810555-3 boli žalovanému ohlásené.
6. Pri komisionálnej prehliadke poškodených vozňov za účasti žalobcu a žalovaného sa strany dohodli, že poškodené vozne budú opravené resp. vymenené a miestom opravy bude ŽOS Zvolen.
7. Opravu poškodeného motorového vozňa 810 555-3 s a prípojného vozňa 011 402-5 realizovala spoločnosť Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s..
8. Faktúrou č. 1100020232 vystavenou dňa 04.12.2008 Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia, a.s. bola žalovanému vyúčtovaná cena opravy poškodeného dráhového vozidla 810.555-03 vykonaná podľa zmluvy o dielo č. 73/VS-N/2007 z 04.12.2008 v celkovej výške 1 319.609,30 Sk bez DPH a 1 570.335,- Sk vrátane DPH v špecifikácii ceny externých dodávok v sume 1 272.311,80 Sk bez DPH a ceny vykonanej práce vo výške 47.060,- Sk pri cene 1 hodiny práce vo výške 650,- Sk. Príloha ku faktúre špecifikuje množstvo práce vykonanej pri v prílohe uvedenej pracovnej činnosti (operácii) v súvislosti s opravou poškodení ako napríklad príprava, vyviazanie podvozkov, premeranie podvozkov a rámu skrine, zaviazanie podvozku, závlečka, príprava na prepravu, demontáž AKB, oprava násilného poškodenia a pod. Faktúra sa stala splatnou 16.02.2009.
9. Faktúrou č. 1100020233 vystavenou dňa 04.12.2008 Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia, a.s. bola žalovanému vyúčtovaná cena opravy poškodeného dráhového vozidla 011.402-5 vykonaná podľa zmluvy o dielo č. 73/VS-N/2007 z 04.12.2008 v celkovej výške 309.149,30 Sk bez DPH a 367.887,60 Sk vrátane DPH v špecifikácii ceny externých dodávok v sume 271.211,80 Sk bez DPH, ceny vykonanej práve vo výške 37.700,- Sk pri cene 1 hodiny práce vo výške 650,- Sk a hodnoty spotrebovaného materiálu vo výške 237,50 Sk. Príloha ku faktúre špecifikuje množstvo práce vykonanej pri v prílohe uvedenej pracovnej činnosti (operácii) v súvislosti s opravou poškodení ako napríklad príprava, vyviazanie podvozkov, premeranie podvozkov, zaviazanie podvozku, závlečka, príprava na prepravu, odskúšanie vzduchovej tesnosti, oprava násilného poškodenia a pod. Faktúra sa stala splatnou 16.02.2009.
10. Z potvrdenia Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. vyplýva, že faktúry č. 1100020232 a č. 1100020233, ktorými spoločnosť vyúčtovala žalobcovi cenu opravy dráhových vozidiel č. 810.555-03 a č. 011.402-5 vo výške 52.125,57 eur vrátane DPH a vo výške 12.211,63 eur vrátane DPH, žalobca uhradil dňa 16.02.2009 bankový prevodom.
11. Oznámením o poistnom plnení z 17.04.2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a na náklady servisu poškodeného dráhového vozidla 011.402-5 vyúčtované faktúrou č. 1100020233 poukazuje 7696,40 eur ( 231.861,75 Sk), po odpočítaní neprimeraného množstva práce v sume 2565,39 eur a odpočítaní amortizácie vo výške 409,68 eur.
12. Oznámením o poistnom plnení z 17.04.2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a na žalobcom uplatnenú náhradu ušlého zisku poukazuje 639,12 eur, teda žalovaný v plnej výške nahradil zisk žalobcu, ktorý mu v súvislosti so škodovou udalosťou ušiel.
13. Oznámením o poistnom plnení z 20.05.2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a na náklady servisu poškodeného rušňa (dráhové vozidlo 810.555-03 ) vyúčtované faktúrou č. 1100020232 poukazuje 12.470,11 eur (375.674,53 Sk), po odpočítaní neprimeraného množstva práce v sume 11975,79 eur a odpočítaní amortizácie vo výške 1165,10 eur. Žalovaný oznamoval poukázanie doplatku poistného plnenia , keď už skôr vyplatil titulom poistného plnenia sumu 14.067,59 eur, sumu 639,12 eur, sumu 7696,40 eur a 4022,89 eur.
14. Z obsahu listu Železničných opravovní a strojární Zvolen, a.s. z 14.02.2013 zistil súd, že časové normy opráv dráhových vozidiel, na základe ktorých je stanovená prácnosť na odstránenie poškodení jednotlivých častí dráhových vozidiel neboli vypracované, pretože takéto normy nie je možné vypracovať. Rozsah poškodenia ktoréhokoľvek dielu alebo časti dráhového vozidla je individuálny a doba potrebná pre opravu sa stanovuje individuálne technológom pre opravy a majstrom príslušného pracoviska. Takýmto spôsobom boli opravované aj dráhové vozidla 810-555-3 a 011 402-5.
15. Zo záverov znaleckého posudku č. 153/2016 vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dňa 30.08.2016 vyplýva, že znalecký ústav stanovil výšku škody na vozidle 810 555-3 na 10203,- eur a na vozidle 011 402-5 vo výške 2727,48 eur.
16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
17. Žalobca sa domáhal náhrady nákladov, ktoré vynaložil na opravu dvoch dráhových vozidiel, poškodených pri škodovej udalosti zavinenej vodičom motorového vozidla, ktorého zodpovednosť za prevádzku bola poistená u žalovaného.
18. Strany neurobili sporným priebeh škodového deja, ku ktorému prišlo tak, že dňa 6.3.2008 v katastri mesta Hlohovec na zabezpečenom železničnom priecestí bez závor so zvukovým a signalizačným zariadením, v čase signalizácie na prichádzajúci vlak, vošiel vodič nákladného vozidla zn. Praga EČV: R. do jazdnej dráhy prechádzajúcej osobnej vlakovej súpravy smerujúcej z Hlohovca do Nitry, pričom prišlo ku zrážke motorového vozidla a dráhových vozidiel a následne k vykoľajeniu vlakovej súpravy, pozostávajúcej z motorového vozňa č. 810 555-3 a jedného prívesného vozňa č. 011 402-5. Žalovaný nesporoval ani rozsah poškodení vzniknutých škodovou udalosťou na dráhových vozidlách žalobcu. Rovnako medzi stranami nebolo sporným, že škoda na dráhových vozidlách vznikla zavinením vodiča motorového vozidla zn. Praga EČV: R. a tiež nespornou skutkovou okolnosťou v konaní bolo, že žalovaný bol poistiteľom zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzku motorového vozidla zn. Praga EČV: R. a v čase škodovej udalosti táto poistná zmluva trvala.
19. Strany sporu sa po komisionálnej prehliadke poškodených dráhových vozidiel, pričom rozsah poškodenia nebol medzi nimi sporným, dohodli na ich oprave. Náklady na opravu preukázal žalobca v konaní predložením faktúry č. 1100020232 vystavenej na sumu 1 319.609,30 Sk bez DPH a 1 570.335,- Sk vrátane DPH, ktorá predstavovala cenu opravy poškodeného dráhového vozidla 810.555-03 a faktúrou č. 1100020233 vystavenou na sumu 309.149,30 Sk bez DPH a 367.887,60 Sk vrátane DPH predstavujúcou cenu opravy poškodeného dráhového vozidla 011.402-5. V konaní bolo preukázané zaplatenie predmetných faktúr žalobcom. Žalovaný sporoval vo vzťahu ku žalobcom uplatnenej výške náhrady nákladov na opravy dráhových vozidiel vyúčtovaný objem prác (normohodín) potrebných na opravu dráhových vozidiel a v tejto súvislosti odpočítal od žalobcom uplatnenej náhrady nákladov na opravu dráhových vozidiel sumu 6067,29 eur (faktúra č. 1100020232) a sumu 2565,39 eur (faktúra č. 1100020233) ako neprimerane účtovanú prácu. Cenu práce na úrovni 650,- Sk za hodinu žalovaný nesporoval. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že je nutné odpočítať od nákladov na opravu dráhových vozidiel amortizáciu a to vo výške 5908,50 eur.
20. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatnil v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. priamo voči poistiteľovi prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.
21. Za škodu sa v právnej teórii aj praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi. Skutočnou škodou je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Judikatúra je ustálená v zásade v tom, že prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, ktorú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá poškodenú vec opraviť, môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny uskutočnených prác a ceny vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len vtedy, ak skutočne príde ku zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k tzv. jej technickému zhodnoteniu alebo zvýšeniu technickej hodnoty. Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu, zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým spôsobom , totiž hodnotou opravy.
22. Je pravdou, že je potrebné pomerovať náklady na opravu so všeobecnou hodnotou veci pred poškodením, a ak náklady na opravu prevyšujú túto hodnotu, je oprava neúčelnou a ide o tzv. totálnu škodu. V tomto prípade však žalovaný ako zodpovednostná poisťovňa neoznámila žalobcovi, že s poškodenou vecou a škodovou udalosťou bude nakladať ako s totálnou škodou, naopak pristúpila k likvidácii škodovej udalosti opravou poškodených dráhových vozidiel. Na oprave sa strany sporu dohodli po uskutočnení komisionálnej prehliadky poškodených dráhových vozidiel. Žalovaný vychádzal pri určení výšky náhrady škody a zodpovedajúcej výšky poistného plnenia, z čiastky vynaloženej žalobcom na opravu dráhových vozidiel, t.j. uvedenia poškodenia veci do pôvodného stavu. V takom prípade už potom nie je možné použiť prvý spôsob určenia výšky peňažnej náhrady, teda určiť náhradu ako rozdiel obvyklej ceny pred a po poškodení. Taký postup by viedol vo svojom dôsledku k preneseniu nákladov na odstránenie následku škodnej udalosti na poškodeného čo je v rozpore s judikatúrou ústavného súdu ako aj najvyššieho súdu.
23. Poškodenie dráhových vozidiel pri dopravnej nehode viedlo nepochybne na strane žalobcu ku vzniku skutočnej škody , pretože jeho majetkový stav ako poškodeného sa znížil o majetkové hodnoty, ktoré musel vynaložiť na to, aby dráhové vozidlá uviedol do stavu pred poškodením, teda do prevádzkyschopného stavu. Súd vychádzal v tomto prípade pri určení výšky majetkovej ujmy žalobcu v dôsledku dopravnej nehody z právneho názoru, že poškodený má právo na náhradu všetkých nákladov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti jeho dráhových vozidiel, konkrétne vychádzal súd z výšky nákladov na opravu dráhových vozidiel a posudzoval výlučne ich účelnosť a nevyhnutnosť. Strany neurobili sporným rozsah poškodení a ani rozsah opráv realizovaných za účelom sprevádzkovania oboch dráhových vozidiel po ich poškodení pri dopravnej nehode. Sporným bol výlučne objem prác, teda počet normohodín odpracovaných v súvislosti s realizáciou opráv. Žalovaný namietal, že fakturovaný počet normohodín je neprimeraným, pričom kvantitatívne vyjadril svoju námietku sumami 6067,29 eur (faktúra č. 1100020232) a 2565,39 eur (faktúra č. 1100020233), ktoré majú predstavovať práve ten objem práce realizovaný pri oprave, ktorý nepovažoval žalovaný za nevyhnutný.
Podľa súdu, ak žalovaný namietal neprimeranosť objemu práce v súvislosti s opravou dráhových vozidiel, nepostačovalo len jeho nekonkrétne a všeobecné tvrdenie v uvedenom smere, ale svoju obranu mal konkretizovať minimálne tak, že uvedie v ktorej skupine prác, považuje počet opravovňou účtovaných normohodín za neprimeraný. Okrem špecifikácie skupiny prác, ktorých sa námietka neprimeranosti týka bolo podľa súdu, preto aby námietky žalovaného mohli mať patričnú relevanciu potrebné, aby žalovaný uviedol vlastné skutkové tvrdenia. Žalobca predložil špecifikáciu nákladov na opravu dráhových vozidiel uskutočnenú jednak v samotných faktúrach ako aj v ich prílohách. V prílohách ku faktúram je špecifikované množstvo práce vykonanej pri jednotlivých pracovných činnostiach (operáciách) v súvislosti s opravou poškodení ako napríklad príprava, vyviazanie podvozkov, premeranie podvozkov a rámu skrine, zaviazanie podvozku, závlečka, príprava na prepravu, demontáž AKB, oprava násilného poškodenia a pod. (pozri body 8 a 9 odôvodnenia rozsudku). Žalovaný, ktorý mal likvidovať škodovú udalosť s odbornou starostlivosťou sa žiadnym spôsobom nevyjadril k žalobcom predloženým špecifikáciám práve vo vzťahu ku vyúčtovanému objemu prác; nezdôvodnil ako dospel k ním uvádzanej výške primeraných nákladov na prácu v súvislosti s realizáciou opravy, ani neuviedol ktorej skupiny prác sa jeho námietka týka a svoje tvrdenia o neprimeranosti nákladov žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil a nepreukázal a nenavrhol v tomto smere súdu vykonať žiadne dokazovanie. Žalovaný tak neumožnil žalobcovi reagovať a vyjadriť sa k jeho všeobecnému tvrdeniu o znížení výšky nákladov na prácu potrebnú na opravu poškodení Podľa súdu v konaní nepostačuje skutkové tvrdenia strany len rozporovať, ale v civilnom sporovom konaní je potrebné poskytnúť vlastné skutkové tvrdenia a tieto aj preukazovať, o to viac ak ide na strane žalovaného o poisťovateľa a jeho povinnosť likvidovať poistnú udalosť s odbornou starostlivosťou, teda s náležitou a odbornou starostlivosťou preskúmať náklady tvrdené žalobcom a k neakceptácii niektorých nákladov resp. znížení ich výšky sa vyjadriť konkrétne a špecificky a svoje tvrdenia odôvodniť a náležite aj podložiť tak, aby poškodený ako osoba, u ktorej následky z prevádzky cudzieho poisteného motorového vozidla majú byť práve kryté plnením poisťovne ako profesionála, mal možnosť sa ku konkrétnym tvrdeniam a ich dôvodom a úvahám poisťovne vedúcim k zníženiu náhrady škody aj vyjadriť. V tomto smere žalovaný neprodukoval procesnú iniciatívu. Žalovaný žiadal od žalobcu predložiť mu časové normy, aby posúdil, či vykonaný objem prác realizovaných v súvislosti s opravou dráhových vozidiel je primeraný k rozsahu poškodení dráhových vozidiel. Takáto povinnosť však žalobcovi zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva. Naopak ako už súd skôr uviedol, žalovaný likviduje poistnú udalosť svojho poistenca a túto likvidáciu má uskutočniť s odbornou starostlivosťou. V prípade, ak vyžaduje od poškodeného časové normy práce, aby mohol odôvodniť vlastné posúdenie uplatnenej náhrady škody, ktoré mimochodom už vzhľadom na zníženie náhrady škody uskutočnil, považuje súd takýto postup žalovaného za postup nemajúci oporu v zákone a postup, ktorý nezodpovedá čo do kvality postupu s odbornou starostlivosťou. Naviac žalobca predložil žalovanému vyjadrenie opravovane (k tomu pozri bod 14 odôvodnenia rozsudku), podľa ktorého časové normy opráv dráhových vozidiel, pre špecifickosť opráv neexistujú. Pre úplnosť súd uvádza, že aj znalecký posudok konštatoval náklady na opravu poškodeného motorového vozidla 810 555-3 vo výške 43803,- eur a prípojného vozidla 011 402-5 vo výške 10.261,88 eur, teda vo výške zodpovedajúcej fakturovanej cene opráv (bez dane z pridanej hodnoty).
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca preukázal ujmu, ktorá mu vznikla v majetkovej sfére a bola objektivizovaná práve nákladmi vynaloženými na opravu poškodených dráhových vozidiel a túto preukázal v celej ním uplatnenej výške.
24. Pokiaľ ide o žalovaným namietané odpočítanie amortizácie tu súd uvádza, že ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v tomto prípade k oprave dráhových vozidiel tak, aby boli z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Povinnosť na úhradu nákladov, ak oprava smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a ide o náklady potrebné na uvedenie poškodených vecí do pôvodného , nie je možné prenášať na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Je potrebné prihliadať k tej skutočnosti, že poškodenému tzv. „zhodnotenie“ poškodenej veci opravou bolo vnútené protiprávnym konaním škodcu, ktorého zodpovednosť je poistená u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti sa potom žalobca ako poškodený dostal do situácie, že hoci (na rozdiel od vinníka) postupoval v súlade s právom (neporušil v tomto prípade žiadne právne predpisy), bol nútený vynaložiť zo svojho značné peňažné čiastky na to, aby dráhové vozidlá mohol vôbec používať rovnako ako pred škodovou udalosťou. Ak oprava poškodených dráhových vozidiel smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom v konaní nebol tvrdený opak, nie je podľa súdu spravodlivé, aby bol žalobca ako poškodený nútený doplácať na sprevádzkovanie poškodených dráhových vozidiel významnú peňažnú sumu. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, keď žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že by žalobca na opravu poškodených dráhových vozidiel použil také nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti dráhových vozidiel, resp. že by nové diely s opravou poškodených dráhových vozidiel nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere
- nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení skôr uvedených a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodených dráhových vozidiel, aby sa tieto dostali do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
25. Pokiaľ ide o znalecký posudok a ním stanovenú výšku skutočnej škody vo výške 7708,82 eur (motorový voz 810.555-3) a vo výške 1989,68 eur (prípojné vozidlo 011.402-5) postup znaleckého ústavu, ktorým dospel tento k deklarovaným záverom, považuje súd za nepreskúmateľný. Aby mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmie sa znalec obmedziť vo svojom posudku výlučne na podanie odborného záveru, keďže súd musí mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k záverom uvedeným v posudku. Označený znalecký posudok však uvedené kritériá nespĺňa. Z obsahu znaleckého posudku okrem vzorca pre výpočet výšky škody nie je možné dospieť k žiadnym zisteniam, ktoré by ozrejmili súdu úvahu znaleckého ústavu, ktorými dospel k ním deklarovanej výške škody na dráhových vozidlách. Znalecký posudok neobsahuje, pokiaľ ide o stanovenie výšky škody, odkaz na žiadny všeobecne záväzný právny predpis ani internú normu, z ktorej by vychádzala úvaha o podklade a postupe znalca pri určení výšky škody ako súčtu nákladov na opravu a všeobecnej hodnoty dráhového vozidla pred jeho poškodením, od ktorých sa odpočítava všeobecná hodnota dráhového vozidla po oprave a všeobecná hodnota zvyškov. Takéto stanovenie výšky škody by naviac bolo v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov, vrátane ústavného súdu, ktorými je definovaná výška skutočnej škody. Naviac má súd za to, že záver o výške škody je otázkou právnou, posúdenie ktorej prislúcha súdu, a ktorá otázka je tak vylúčená z odborného posúdenia. To pravda nevylučuje, aby v prípade, že odpoveď na otázku o výške škody závisí aj od posúdenia iných ako právnych otázok, ktoré potrebujú odborné znalosti, bolo ohľadom týchto otázok nariadené znalecké dokazovanie.
26. Sumarizáciou vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v uplatnenej výške 6738,66 eur je dôvodný, keď žalovaný preukázal vznik a výšku skutočnej škody spôsobenej mu dopravnou nehodou na jeho dráhových vozidlách.
27. Vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom v konaní nebolo sporným, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
28. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo žalobou uplatnenej sumy od 11.06.2009 do zaplatenia. Žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania sporoval poukazom na § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 9% ročne od 11.06.2009 až do zaplatenia a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. podľa, ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania, t.j ku dňu 11.06.2009 predstavovala 1% ročne. Ak žalovaný dôvodil tou skutočnosťou, že podľa § 11 ods. 7 z.č. 381/2001 Z.z. je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania len ak nesplnil povinnosť stanovenú mu v § 11 ods. 5 vtedy platného z.č. 381/2001 Z.z., teda povinnosť ukončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia v lehote troch mesiacov, tu súd uvádza, že žalovaný zaregistroval škodovú udalosť dňa 18.04.2008 a trojmesačná lehota uplynula teda 18.07.2008. Žalovaný však ukončil šetrenie poistnej udalosti až dňa 22.01.2009 a v tento deň po prvýkrát oznamoval listom žalobcovi výšku čiastkového poistného plnenia. Pokiaľ žalovaný dôvodil tým, že mu žalobca nedoručil časové normy, aby posúdil, či vykonaný objem prác realizovaných v súvislosti s opravou dráhových vozidiel je primeraný k rozsahu poškodení dráhových vozidiel, tu súd poukazuje na skutočnosť, že takáto povinnosť žalobcovi zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala. Z uvedeného potom dovodzuje, porušenie povinnosti žalovaného stanovenej mu v § 11 ods. 5 písm. a) z.č. 381/2001 Z.z., ktoré porušenie má za následok v zmysle § 11 ods. 7 z.č. 381/2001 Z.z. vznik nároku poškodeného - žalobcu na úroky z omeškania.
29. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému.
30. Konajúci súd uznesením č.k. 29Cb/26/2010-129 zo dňa 06.11.2017 priznal Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 2288,64 eur. Vzhľadom na to, že štátu vznikli v konaní trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov, súd rozhodol, že štát má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% v súlade s § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, teda podľa úspechu strán v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.