Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: H., zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Habrmanom, Tajovského 12, Nové Zámky a manžela: H. zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava a advokátom JUDr. Branislavom Mikulayom, Radlinského 2, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: P. a H., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov H. a H. uzavreté dňa XX.X.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a . Maloleté deti A. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 300,-€ mesačne a na výživu maloletého H. výživným vo výške 250,-€ mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s výnimkou letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin. Ďalej je matka o p r á v n e n á stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

- každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 20.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 16.8. do 20.00 hod.

- každý párny rok od piatku, ktorý predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 16.00 hod. do nasledujúceho piatka do 16.00 hod.,

- každý nepárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 10.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,

- každý párny rok od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod.,

- každý nepárny rok od 2.1. od 10.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod. a od 25.12. od 12.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

Matka maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska otca a otec je povinný maloleté deti na styk riadne pripraviť. Manželka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 186,85 € na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Manžel je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 186,84 € na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Upravuje sa učtáreň Okresného súdu Bratislava IV, aby previedla preddavok manželky na trovy znaleckého dokazovania vo výške 700,- €, vedený pod pol. reg. D14-81/2018 na účet náhrady správnych nákladov, po právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 22.3.2017 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo spočiatku harmonické a prvé nezhody sa začali prejavovať v roku 2011, kedy sa presťahovali do spoločného rodinného domu, v ktorom žijú aj manželovi rodičia a sestra. Ďalším vážnym problémom v manželstve bolo podľa nej to, že manžel sa v domácnosti prakticky nezdržiaval, keďže od rána do večera bol v práci a celá starostlivosť o dve malé deti bola na nej. Pokúšali sa svoje problémy riešiť v roku 2016, čo sa nepodarilo a ich manželstvo sa stalo iba formálnym zväzkom. Odcudzenie v manželstve dosiahlo taký stupeň, že už ďalej nechce za žiadnych okolností zotrvať v manželstve. Jej city k manželovi ochladli. Maloleté deti na čas po rozvode navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že o úprave styku otca s deťmi sa budú vedieť rodičia dohodnúť. Vyživovaciu povinnosť otca navrhla vo výške 600,-€ mesačne na maloletú P. a 550,-€ mesačne na maloletého H. z dôvodu, že podľa jej vedomostí má manžel príjem vo výške 3.000,-€ mesačne netto. Neskôr upravila návrh v časti výživného a žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletej P. vo výške 300,-€ mesačne a na výživu maloletého H. vo výške 250,-€ mesačne. Zmenu tejto časti návrhu odôvodnila tým, že sa zmenili náklady maloletých detí, keďže deti prestali navštevovať súkromné zariadenie. Zároveň navrhla, aby maloleté deti v bežných veciach zastupovali obaja rodičia. Zmenila návrh aj v časti úpravy styku v súvislosti s mediačnými konaniami, v rámci ktorých sa rodičia dohodli na režime stretávania sa otca s maloletými deťmi v nepárnom týždni od stredy od 15.00 hod. do piatku do 8.00 hod. a v párnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 18.30 hod. a od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom o takomto režime je ochotná dohodnúť sa aj na čas po rozvode manželstva. Ďalej navrhla upraviť styk otca s deťmi počas Vianočných sviatkov, resp. zimných prázdnin, jarných, Veľkonočných a letných prázdnin. Končený návrh matky týkajúci sa úpravy styku otca s maloletými deťmi bol taký, že sa styk otca s deťmi neupraví vôbec, alebo v rozsahu maximálne jednej hodiny v týždni za prítomnosti matky a psychológa v domácom prostredí, prípadne na neutrálnej pôde. Dôvodom tejto zmeny návrhu je tá skutočnosť, že aktuálne deti odmietajú stretnutie s otcom a majú z otca strach.

2. Manžel spočiatku s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil a vôbec nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v návrhu. Manželstvo považoval za funkčné a mal za to, že súčasné problémy alebo nedostatky nie sú také, aby sa nedali vyriešiť. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že je pripravený urobiť všetko, čo bude v jeho silách, aby k rozvodu manželstva neprišlo a urobí všetko pre zlepšenie spolužitia, s ohľadom na manželkine predstavy. Tiež poukázal na to, že dcéru čaká nástup do 1.triedy základnej školy, čo je zásadná životná zmena pre dieťa, ktoré potrebuje podporu zo strany oboch rodičov a nie ich rozvod. V prípade, ak by súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva a že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si nemôže plniť svoj účel, navrhol, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na to, že režim striedavej osobnej starostlivosti považuje za optimálny vzhľadom na stabilitu prostredia, v ktorom budú maloleté deti žiť a ako najvhodnejší režim striedania uviedol striedanie v týždennom intervale. V prípade, že súd nezistí dôvody na rozvod manželstva, navrhol celý návrh manželky zamietnuť. V priebehu konania uviedol, že zmenil názor ohľadom samotného rozvodu a v súčasnosti s rozvodom manželstva súhlasí. V žiadnom prípade však nesúhlasil s návrhom matky, ktorý sa týkal starostlivosti o maloleté deti. Ak by ostal jeho kontakt s deťmi neobmedzený tak ako navrhuje matka, tak by deti už nikdy nevidel. Za úplne stresujúce pre deti a aj pre neho samotného považuje návrh matky o úprave styku s deťmi za jej prítomnosti. Mal za to, že deti majú právo na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a matka neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by existovalo nejaké násilie z jeho strany a už vôbec nie vo vzťahu k deťom. Navrhol teda maloleté deti zveriť na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a ak by toto nebolo akceptované, tak navrhol obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Poukázal pri tom na to, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí č.k. 11CoP/387/2018-100 zo dňa 6.9.2018 rozhodol, že matka je povinná odovzdať maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, čo neurobila. V prípade zverenia detí do striedavej starostlivosti je ochotný na deti prispievať sumou po 100,-€ mesačne.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o príjme účastníkov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/176/2017, 25P/208/2017, 25P/55/2018, 13P/137/2018, 13P/138/2018, 13P/139/2018, 13P/172/2018, vykonal znalecké dokazovanie, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a zistil, že obaja účastníci sú R.tátni občania, R. národnosti a u oboch sa jedná o J. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX v L.. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti: P. a H.. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/176/2017-21 zo dňa 28.8.2017, súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu manželstva. Zároveň súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch na čas do rozvodu manželstva. Krajský súd v Bratislave č.k. 11CoP/511/2017-60 zo dňa 1.12.2017 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým predbežne obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súčasne upravil predbežne styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod., každý týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod. a dňa 26.12.2017 v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté deti na stretnutia riadne pripraviť. Vo zvyšku bolo uznesenie súd prvej inštancie potvrdené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.9.2017 vo výroku o zamietnutí návrhu matky a o trovách konania a dňa 13.12.2017 vo zvyšnej časti v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/511/2017-60 zo dňa 1.12.2017. 5. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/138/2018-64 zo dňa 2.8.2018 súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal dočasne zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP/387/2018-100 zo dňa 6.9.2018 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že matka je povinná obe maloleté deti odovzdať do osobnej starostlivosti otca. Zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi a zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/176/2017-21 zo dňa 28.8.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/511/2017-60 zo dňa 1.12.2017. 6. Manželka vo výpovedi dňa 11.4.2018 uviedla, že príčinou rozvratu manželstva bolo podľa nej dlhodobé nereagovanie manžela na jej potreby ako aj na potreby detí. Celé roky v manželstve hrali divadielko, ona bola ponižovaná, urážaná, bez prejavu náklonnosti a s neustálym bojom o všetko. Manžel začal prejavovať záujem až vtedy, keď dostal papiere od súdu, pričom dovtedy nebol ani manželom ani otcom. Často krát ho prosila, že už nevydrží takto žiť a aby začali chodiť do manželskej poradne, kam sa dostali minimálne po ďalšom polroku ich nefunkčného manželstva. Manželov psychoteror voči nej sa stupňoval, nadával jej dokonca aj pred deťmi a 31.7.2017 sa odohral incident, kedy ju manžel fyzicky napadol, bola privolaná aj polícia a odvtedy nežijú v spoločnej domácnosti, keďže s deťmi odišla. Najskôr bývala s deťmi u svojej tety, neskôr u rodičov a potom si našla podnájom. Incident bol políciu uzavretý ako priestupok a vtedy mala ľahký otras mozgu. Od tohto obdobia začali mať deti nočné mory, začali sa pocikávať a pokakávať a dcéra mala dokonca úplné muky zo stretávania sa s otcom. Syn bol ešte malý a teda sa cez to nejakým spôsobom preniesol, otca sa nebál a v podstate sa s ním stretával. Spolupracovala s psychologičkou na psychike detí, pretože dcéra P.plne odmietala kontakt s otcom. Postupne za pomoci psychologičky sa dopracovali k určitému režimu stretávania sa s otcom. Aktuálne sa deti s otcom stretávajú v režime 2 až 3 dni a bola toho názoru, že je to postačujúce a vyhovujúce. Vôbec neriešila s psychologičkou striedavú starostlivosť, riešili iba to, či by mohla dcéra u otca prespať. Po trištvrte roku sa deti stabilizovali, prestali sa pocikávať a pokakávať a ako tak sa s otcom začali stretávať. V rámci mediácie si dohodli režim stretávania v nepárnom týždni od stredy poobedia do piatka rána, pričom otec deti vyzdvihol a aj doniesol do zariadenia. V párnom týždni boli deti s otcom v stredu po škole do 18.30 hod. a počas víkendu, kedy si ich brával od soboty od 10.00 hod. s tým, že boli u neho do nedele do 18.00 hod. Pre deti to bolo síce náročnejšie, ale na režim sa adaptovali a teraz sú zastabilizované, pričom sa snaží, aby s otcom udržiavali kontakt. Myslí si, že otec nevie zabezpečiť potreby takýchto malých detí a to aj po citovej stránke. Dcéra P. už navštevuje 1.triedu ZŠ a v rámci tejto školy je aj materská škola, kam chodí syn H.. Ďalej uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asi 1.100,-€ mesačne netto a keďže otec neplatil riadne výživné, začala robiť nadčasy a má príjem asi 1.300,-€ mesačne. Tiež dodala, že je podľa nej úplne nevyhovujúci režim styku počas Vianočných sviatkov tak ako to navrhuje manžel, pretože oni sú kresťanská rodina, naproti tomu manželova rodina sú väčšinou ateisti a Vianočné sviatky trávia ako veľkú párty. Nevie, ako by si deti zvykali na nový režim styku, ktorý navrhuje manžel. Napokon dodala, že podľa nej, manžel úmyselne klesá s platom len preto, aby mal nižšie výživné. V čase, keď sa odsťahovala, on zmenil prácu s omnoho nižším príjmom. Na pojednávaní dňa 28.1.2019 uviedla, že sa v júli 2018 presťahovala s deťmi do X.. Tomuto predchádzalo to, že na základe mediačnej dohody jej mal otec priniesť deti dňa 23.6.2018, avšak odmietol jej ich vydať, preto privolaná policajná hliadka a aj sama mediátorka volali otcovi, aby deti vrátil, čo napokon urobil. Po tomto incidente na druhý deň podala trestné oznámenie na otca. Okrem tohto incidentu jej v júni 2018 aj končil podnájom a teda si povedala, že nemôže zotrvať v L. a oznámila manželovi, že koncom júna 2018 sa sťahuje aj s deťmi do X. Rozhodla sa presťahovať s deťmi aj bez súhlasu otca, pretože sa s ním nedalo dohodnúť. Od septembra 2018 začala dcéra chodiť do školy v X. a spočiatku chodil do materskej školy aj syn H., ale kvôli zdravotným dôvodom momentálne nechodí. Od ich odsťahovania sa do X. t.j. od júla 2018 sa otec s deťmi stretával 2 krát do týždňa a chodil väčšinou v stredu a v sobotu na 3 až 4 hodiny, pričom jej rodičia, u ktorých momentálne bývajú, umožňovali návštevy otca v ich byte. Takéto stretávanie otca s deťmi trvalo do 17.10.2018, kedy sa odohral ďalší incident a to taký, že manžel napadol ju aj jej otca. Stalo sa to tak, že manžel prišiel pre deti ako zvyčajne, pričom ho volala do bytu, ale on ísť nechcel a teda pred panelákom mali výmenu názorov, pretože manžel chcel deti zobrať von, avšak oni boli po chorobe. Chcela teda zavrieť dvere, na to manžel vopchal nohu do dverí a začal kričať. Vrátila sa do bytu, deťom povedala, že otec si stretnutie s nimi rozmyslel, avšak syn H. mu chcel ešte niečo povedať cez balkón. Medzitým však už manžel zavolal políciu tvrdiac, že mu nedala deti na stretnutie a teda ho opäť zavolala do bytu. Po odchode policajtov sa situácia vyhrotila, keďže jej otec chcel manžela vyhodiť z bytu, on však nechcel odísť, začali sa vytláčať, držal sa zárubne a už lietali aj rany tak, že ona mala zboxovanú sánku a jej otec modriny. Toto všetko videli aj deti a opäť boli pocikané a pokakané. Vtedy išla do nemocnice, bola 16 dní práceneschopná a mala opuch tváre. Po tom incidente sa už deti s otcom nechceli stretávať, pričom po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktoré bolo v septembri 2018 a podľa ktorého si otec prišiel deti prevziať, deti odmietli s ním odísť, hoci ona ich pripravila. Takto si otec prišiel prevziať deti viackrát a po útoku zo 17.10.2018 s ním už deti nechceli ísť a odvtedy v podstate s ním samé ani neboli, lebo odmietajú s ním kontakt. Dodala tiež, že od januára 2019 je zamestnaná v nemocnici v I.. Na pojednávaní dňa 10.5.2019 uviedla, že naozaj mala dlhodobú snahu odblokovať nejakým spôsobom strach detí z otca. Terapia u pôvodnej psychologičky nikam neviedla a teda našli novú psychologičku v X., ktorú aktuálne spolu s deťmi navštevuje, pričom už bol u nej aj manžel. V súčasnosti skutočne nevie zabezpečiť bezpečné prostredie pre deti u otca, resp. v jeho prítomnosti, pretože ona sama sa ho bojí a nemôže ho teda ani pozvať do bytu, kde v súčasnosti bývajú. Je potrebné nájsť prostredie, v ktorom budú deti v bezpečí. Deti sa stretli s otcom u psychologičky G. a nevedeli o tom, že tam bude aj otec, keďže psychologička ju takto inštruovala. Syn H. nemá problém hrať sa s otcom, keď sa cíti bezpečne, avšak bojí sa s ním ostať sám. Dcéra P. sa pri stretnutí s otcom u psychologičky cítila veľmi neisto a už o 5 minút prišla za ňou s plačom. Psychologička jej povedala, že dá vyjadrenie k veci až potom, ako prebehnú ďalšie stretnutia detí s otcom. Deti majú svoj domov v X. a jediný, kto to nechce akceptovať je ich otec. Zatiaľ deti nesúhlasili ani s telefonickými rozhovormi s otcom a psychologička ju inštruovala, že nemá deti do ničoho nútiť. Je treba počkať, ako a kedy sa dôvera detí k otcovi navráti. Zatiaľ neuvažovala ani o takej možnosti, že by sa deti s otcom stretli niekde v parku alebo v cukrárni a to z toho dôvodu, že sama bola vystavená útoku zo strany otca na verejnosti. Po útoku, ktorý sa odohral v októbri 2018 v byte jej rodičov, resp. aj predtým, bolo potrebné deťom o situácii v rodine povedať, čiže s deťmi sa čiastočne o situácii rozpráva a v súčasnosti už deti pomaly na nepríjemné situácie zabúdajú. K výpovedi dodala, že dcéra P. v tomto školskom roku už navštevuje 2.triedu základnej školy, učí sa veľmi dobre, v rámci školy chodí na dramatický krúžok a cez víkendy na kone a obe deti chodia v utorok a vo štvrtok na tanečnú, pričom H. má cez víkendy aj gymnastiku. Naďalej býva spolu s deťmi v 3-izbovom byte svojich rodičov, ale už sa pozerá aj po nehnuteľnosti v X., keďže sa do L. určite neplánuje vrátiť, nakoľko aj práca, ktorú momentálne vykonáva v X. je menej náročná ako v L. a nemusí do L. dochádzať. Bývanie v malom meste považuje za výhodnejšie, všetko je po ruke a má to svoje čaro. Aj P. bola do školského kolektívu prijatá lepšie ako v L.. H. zdravotný stav sa zlepšil a je mu odporučený už návrat do kolektívu a teda v najbližšom čase začne opäť navštevovať materskú školu. 7. Manžel vo výpovedi dňa 11.4.2018 uviedol, že návrh na rozvod manželstva ho prekvapil, keďže každé manželstvo má nejaké problémy, avšak tie ich nepokladal za tak vážne, aby to bolo potrebné riešiť rozvodom. Väčšinu času vnímal manželstvo ako harmonické. Absolútne nie je pravdou tvrdenie manželky, že by nereflektoval na jej potreby alebo na potreby detí, naopak, všetok svoj čas venoval rodine, všetky peniaze boli spoločné a keď manželka začala pracovať, on začal voziť deti do škôlky, staral sa o ne a to aj v čase, keď manželka išla napr. do posilňovne. Manželka však problémy pociťovala ako vážne a teda sa snažil situáciu riešiť, dokonca navštívili aj manželskú poradňu. Potvrdil, že dňa 31.7.2017 sa odohral incident, avšak tento sa stal úplne inak, ako ho popisuje manželka. Stal sa tak, že manželka zavolala do ich domácnosti svojich rodičov s tým, aby ho „strážili, či ju netýra“. Napriek tomu ostal pokojný, hral sa so synom, ale manželka začala odrazu odnášať veci do auta a chcela zobrať aj deti, pričom mu 3-ročného syna vytrhla z rúk. Potom prišla polícia a teda umožnil manželke odísť. Podotkol, že nikdy v živote manželku fyzicky nenapadol a nikdy ju nevyhadzoval z bytu. Akonáhle manželka s deťmi odišli, chcel situáciu riešiť, najmä žiadal manželku, aby mu umožnila normálny kontakt s deťmi. Počas augusta 2017 mu dovolila byť s deťmi iba za jej prítomnosti a za prítomnosti ďalších členov jej rodiny na nejakom ihrisku, čo pokladal za úplne ponižujúce, ale nechcel, aby konflikt eskaloval a teda to vydržal. Chcel dosiahnuť normálny kontakt s deťmi, preto aj vyhľadal mediátorku a sociálnu pracovníčku. Koncom augusta 2017 boli dohodnutí s manželkou, že bude môcť byť s deťmi 3 hodiny sám, avšak dcéra P. prišla na stretnutie so svokrou a tvrdila, že s ním nikam ísť nechce. Syn H. sa ale kontaktu s ním dožadoval. Neskôr manželka dcéru od neho úplne odizolovala, dokonca 3 mesiace sa s ňou vôbec nevidel. Napriek tomu všetky psychologické správy konštatujú, že deti majú k nemu pozitívny vzťah a ak by sa predtým o ne nestaral intenzívne, nemali by k nemu vybudovaný takýto vzťah. Syn sa intenzívne dožadoval kontaktu s ním, ale keďže mu bol odopieraný zo strany manželky, prejavilo sa to aj na synovom psychickom stave, ktorý sa zhoršil až tak, že sa začal pokakávať. Keďže matka neumožnila synovi kontakt s ním, nerešpektovala synove potreby. Spočiatku navštevovali s deťmi psychologičku, ktorá ale dala pozitívnu správu o jeho vzťahu s deťmi, preto manželka vyhlásila, že táto psychologička je nekompetentná a začali navštevovať inú. Až koncom novembra 2017 alebo začiatkom decembra 2017 sa mu podarilo realizovať nejaký kontakt s deťmi a synov stav sa od tohto obdobia zlepšil. V polovici decembra ale prišlo neodkladné opatrenie o úprave jeho styku s deťmi a manželka všetky dovtedy dohodnuté aktivity zrušila tvrdiac, že sa bude riadiť iba neodkladným opatrením. Pripustil však, že vďaka neodkladnému opatreniu sa jeho vzťah s dcérou zlepšil, pretože dovtedy s ňou vôbec nebol. Dodal, že deti sa ho vôbec neboja, naopak, majú ho radi a podľa neho je dôležité, aby boli v kontakte s oboma rodičmi. Bol rád, že z manželkinej strany došlo k určitej zmene pohľadu na vec v súvislosti s jeho stykom s deťmi, pretože pred pár mesiacmi nesúhlasila so žiadnym kontaktom. Vidí, že mediácia má určitý zmysel, avšak nejedná sa o nič stabilné, ale oceňuje čiastočnú zmenu pohľadu manželky, ktorá od polovice marca 2018 umožňuje deťom prespať u neho, čo dovtedy vôbec neumožňovala. Je presvedčený, že bude pre deti najlepšie, aby boli zverené do striedavej starostlivosti, keďže budú mať možnosť tráviť čas s oboma rodičmi, pričom podotkol, že to vôbec nerobí kvôli peniazom, keďže aj v prípade striedavej starostlivosti bude na deti prispievať po 100,-€ mesačne, hoci manželka zarába viac. Na pojednávaní dňa 28.1.2019 uviedol, že manželka mu začiatkom júna 2018 oznámila, že sa chce s deťmi odsťahovať do X.. pričom v tom čase realizovali striedavú starostlivosť v týždenných intervaloch. Tento typ starostlivosti si dohodli v rámci mediácie a realizovali ho od 21.4.2018 do 7.6.2018. Nesúhlasil s odsťahovaním manželky a prosil ju, aby počkala aspoň do rozhodnutia súdu s tým, že ak má nejaké finančné problémy, navrhol jej majetkové vyporiadanie aj pred rozvodom manželstva. Dňa 23.6.2018 sa odohral ďalší konflikt, pričom podotkol, že už predtým bola manželka rozhodnutá presťahovať sa. V ten deň mu ešte umožnila kontakt s deťmi, avšak zrazu večer mu volala, že sa rozhodla a aby jej okamžite deti vrátil, hoci mali spať u neho a mali byť spolu až do 24.6.2018. Deti prosili matku, aby mohli u neho zostať, ale ona trvala na okamžitom vrátení. Priviedol teda deti o 20.00 hod. pred manželkin byt, avšak ona medzičasom už podala na neho trestné oznámenie, o čom ho informovali policajti na dispečingu. Manželka sa teda s deťmi presťahovala na začiatku júla 2018 do X. a od 7.7.2018 mu umožňovala kontakt s deťmi len v X. a to striktne podľa neodkladného opatrenia, ktoré v tom čase platilo a to v stredu na 3 hodiny a v sobotu na 4 hodiny. Takéto stretávanie bolo úplne nedostatočné a samé deti matku prosili, aby mohli s ním ostať dlhšie. Tento režim stretávania trval do 22.9.2018, pričom manželka mu neumožnila ani počas leta zobrať deti niekam na dovolenku aj napriek tomu, že ona celé leto pracovala. V septembri 2018 bolo nariadené nové neodkladné opatrenie Krajským súdom o tom, že má matka deti odovzdať do jeho starostlivosti a chcel sa teda s matkou nejako dohodnúť. Navrhol, aby dokončili týždeň tak ako bol začatý s tým, že od 22.9.2018 nabehnú na situáciu podľa neodkladného opatrenia a teda že on prevezme deti s tým, že by P. chodila opäť do pôvodnej školy v L.. O tomto neodkladnom opatrení sa dozvedel 14.9.2018 a hneď o pár dní už bolo na deťoch vidno, že ich matka presviedča o tom, že ak pôjdu do L. s otcom, ju už v živote neuvidia. Dňa 22.9.2018 deti vôbec neboli pripravené na to, že pre ne príde a matka nielenže nerešpektuje neodkladné opatrenie o odovzdaní detí, ale aj úmyselne robí všetko pre to, aby mu zabránila v akomkoľvek kontakte s deťmi. Od 13.10.2018 mu úplne prestala umožňovať stretávanie s deťmi a keď prišiel 17.10.2018 znova pre deti, odmietala rešpektovať rozhodnutie súdu a deti mu dať, naopak, vysmievala sa a zavolala políciu. Manželka pred policajtmi súhlasila s tým, aby vošiel do bytu jej rodičov, kde spolu s deťmi aj ona býva, ale akonáhle policajti odišli, začali ho manželkini rodičia vyhadzovať z bytu a nadávať mu. Snažil sa nereagovať a nenechať sa vyprovokovať, ale manželkin otec sa spolu s manželkou na neho vrhli, začali ho vytláčať z bytu a teda vznikla potýčka. Potom ešte žiadal manželku, aby mohol byť aspoň chvíľu s deťmi, aby ich uistil, že sa nič vážne nestalo, ale neumožnila mu to. Odvtedy deti videl iba pár krát, pričom stretnutie s deťmi konzultoval aj so školskou psychologičku v škole, ktorú P. navštevuje, ktorá mu však odporúčala, že nie je vhodné, aby P. navštevoval v škole. Následne matka P. odhlásila z družiny aj z obedov a H. odhlásila zo škôlky, čiže už vôbec nemal žiadnu možnosť s deťmi sa stretnúť. Neumožnila mu ani stretnutie počas Vianoc, pričom darčeky im odovzdával medzi dverami bytu a s deťmi sa rozprával iba spod zamrežovaného balkóna. Na ďalšom pojednávaní dňa 10.5.2019 zdôraznil, že deti sa ho nikdy nebáli a ani sa ho neboja. Po pol roku mal opäť možnosť stretnúť sa s deťmi u psychologičky a ani H. ani P. sa ho nebáli. Bohužiaľ sú však deti v súčasnosti v takom prostredí, ktoré je veľmi nepriateľky naladené proti nemu. Syn dokonca u psychologičky povedal, že by rád išiel s ním do L.. Matka sa však u psychologičky vyjadrovala tak, že nesúhlasí s tým, aby sa on s deťmi vôbec stretával a v takomto duchu hovorila aj pred deťmi, pričom dodala ale, že nech sa samé deti rozhodnú. Manželka teda jednoducho deti od neho odizolovala a túto situáciu považuje za veľmi zaťažujúcu pre deti. Nech už súd rozhodne akokoľvek, podľa neho deti potrebujú to, aby sa o ne starali obaja rodičia. Snaží sa nájsť v tejto situácii nejaké riešenie, ale zo strany manželky nevidí žiaden záujem. K výpovedi dodal, že naďalej býva v 3- izbovom byte, kde predtým bývali ako rodina a kde mali deti svoju izbu a žili tam celý svoj život až dovtedy, kým ich matka neodsťahovala. Byt sa nachádza vo veľkom rodinnom dome, kde sú 3 bytové jednotky, pričom v ďalšom byte bývajú jeho rodičia a v treťom jeho sestra s deťmi. Manželka už bola v byte asi 7 krát zobrať veci detí a aj svoje, čiže veľká časť vecí tam už nie je. K svojim príjmom uviedol, že pracuje pre občianske združenie, kde má príjem 850,-€ mesačne netto a okrem toho má aj zriadenú živnosť, pričom máva aj občasné príjmy na základe licenčnej zmluvy a v letnom semestri vyučuje na matematicko-fyzikálnej fakulte. Od januára do apríla 2019 mal zo všetkých svojich aktivít príjem 1.470,- € priemerne mesačne brutto. 8. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých H. a zo záverov znaleckého posudku podaného dňa 20.8.2018 ako aj z výpovedí znalca uskutočnených na pojednávaní dňa 28.1.2019 a 12.4.2019 vyplýva, že maloletý Matej bol v priebehu psychologického vyšetrenia v stabilizovanom psychickom stave bez viditeľných nápaditostí v celkových prejavoch komunikácie správania. Maloletá P. bola, podľa výsledkov psychologického vyšetrenia, v subkompenzovanom psychickom stave, pri neutrálnych témach bola v kontakte adekvátna, kooperujúca a pokojná, pri konfrontácii s komplikovanou problematikou rodičovskej starostlivosti boli u nej prítomné viditeľné prejavy subjektívnej neistoty, zvýšeného napätia ako aj nerozhodnosti s naznačenou depresívnou symptomatikou. Podľa zistených výsledkov súdneho znalca majú obe maloleté deti primárne vytvorenú k obom rodičom pozitívnu a stabilnú citovo a emočne sýtenú vzťahovú väzbu. Sekundárne v dôsledku rozpadu bazálnej rodiny došlo parciálne u maloletej P. k identifikovaniu sa s matkou a jej preferencií v porovnaní s otcom, zatiaľ čo maloletý H. naďalej rovnako preferuje oboch rodičov. Obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície potrebné pre zabezpečenie výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Obe deti spontánne počas vyšetrenia vyhľadávali aj fyzickú blízkosť otca, nielen matky. Obaja rodičia majú aj rodičovské kompetencie potrebné na zabezpečenie osobnej starostlivosti a výchovy o deti a obaja sa dokážu postarať o zdravý psychosociálny vývin maloletých detí. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania došlo z pohľadu maloletých detí k zbytočnej rivalizácii rodičov po ich rozchode a po rozpade bazálnej rodiny, čo skomplikovalo proces vyrovnávania sa maloletých detí so zmenenou rodinnou situáciou. U žiadneho z rodičov znalec nezistil agresívne sklony, alebo tendencie, ktoré by ho z psychologického hľadiska diskvalifikovali z realizácie rodičovskej starostlivosti. Ani jeden z rodičov svojim správaním a výchovným štýlom neohrozujú zdravý psychický vývin detí a ani integritu detí. Z pohľadu znalca sa javí problematickým neprimerané angažovanie maloletej Hany do rodičovského konfliktu vrátane devalvácie osobnostných charakteristík a rodičovských kompetencií otca zo strany matky. Problematickým sa javí aj prílišné emočné ovplyvňovanie maloletej matkou ako aj rozhodnutie matky presťahovať sa z L.. V súčasnej špecifickej záťažovej životnej situácii je matka v porovnaní s otcom schopná akceptovať význam role druhého rodičia len v limitovanej miere a v rovnakej miere je schopná akceptovať rozvoj vzťahu maloletých detí k otcovi. Táto skutočnosť sa v správaní matky prejavuje dlhodobejšie prílišným prenášaním nevysporiadanej manželskej problematiky do rodičovských kompetencií, robením jednostranných rozhodnutí v dôležitých otázkach výchovy detí, ako aj v presadzovaní príliš reštriktívneho stretávania sa maloletých detí s otcom, čo sa negatívne podpísalo jednak na psychickej stabilite detí aj na postoji detí k otcovi, ktorý u maloletej Hany kolísal a u maloletého H. sa paradoxne prehĺbil. Matka ako dočasný rezidenčný rodič nepreukázala dostatočný cit pre potreby maloletých detí a to zabezpečiť pre ne v tak citlivom a záťažovom období maximálne možné rovnomerné a stabilné stretávanie sa s otcom. Tento nedostatočný cit matky potvrdzoval aj jej zámer prezentovaný v rámci psychologického vyšetrenia presťahovať sa z Bratislavy do Nových Zámkov na úkor potrieb maloletých detí. Takýto postoj matky ako referenčnej osoby má z psychologického hľadiska priamy dopad na postoj maloletých detí k rodičom. Maloletá P. je v starostlivosti matky na jednej strane vo zvýšenej miere vystavená negatívnemu hodnoteniu otca a na druhej strane je príliš zaťažovaná negatívnymi momentmi v prežívaní matky, čo ju vedie k identifikovaniu sa s matkou a k negatívnejšiemu hodnoteniu otca. Maloletá P. má pozitívny postoj k matke a rozporuplný postoj, s prevažujúcim pozitívnym zameraním, vo vzťahu k otcovi, ktorý je primárne kvalitný. Maloletá má teda vo vzťahu k obom rodičom vytvorenú silnú a emočne sýtenú vzťahovú väzbu, ale pod vplyvom rozpadu rodiny sa vo väčšej miere identifikuje s matkou s prítomným negatívnym hodnotením otca, čo indikuje podozrenie z citového vydierania maloletej zo strany matky, resp. rodinných príslušníkov v jej domácnosti. Maloletá P. nemá vytvorený dostatočný priestor na prejavenie vlastných postojov a emócií k obom rodičom, pretože vo vzťahu k matke má pocit, že si musí vyberať medzi rodičmi, aby nestratila jej náklonnosť a vyhranením sa voči otcovi, aby dokázala matke svoju lásku. Obaja rodičia majú potrebné schopnosti pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, spĺňajú psychologické kritériá potrebné pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti, ku ktorej sú obaja motivovaní. Z psychologického hľadiska nie je problematickou kapacita matky rešpektovať rodičovskú rolu otca, ale motivácia matky k akceptácii realizácie rovnocennej osobnej starostlivosti. Motiváciou matky k rešpektovaniu plnohodnotnej rodičovskej úlohy otca by mal byť práve najlepší záujem maloletých detí a plánované rozhodnutie matky presťahovať sa z L. do X. ktoré avizovala v rámci znaleckého dokazovania, bolo práve v rozpore s najlepším záujmom detí. Po psychologickom vyšetrení a po podrobnom oboznámení sa s psychologickými nálezmi znalec odporučil ako najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie tak, aby bola v najlepšom záujme maloletých detí, zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s preberaním a odovzdávaním detí v školských zariadeniach z dôvodu, aby sa minimalizovali stretnutia rodičov a s tým spojené riziko konfliktov v prítomnosti maloletých detí. Je potrebné, aby obaja rodičia urobili ústretové kroky a je nevyhnutné, aby matka efektívnejšie motivovala maloletú P. k správaniu, ktoré je pre ňu objektívne psychologicky najvyhovujúcejšie a aby matka nerobila rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so záujmom maloletých detí. Presťahovanie detí v období rozvodovej adaptácie predstavuje pre deti ďalšiu zmenu a s ňou spojenú záťaž ako aj zníženie priestoru pre stretávanie sa detí s otcom v ich prirodzenom prostredí. Vo výpovedi súdny znalec doplnil, že pri znaleckom vyšetrení sa dozvedel, že sa matka plánuje odsťahovať spolu s deťmi z L., pričom tento krok sa mu už v čase vypracovávania znaleckého posudku nejavil ako vhodný a nejavilo sa mu toto rozhodnutie matky ako rozhodnutie v záujme detí. Matka teda, podľa názoru znalca, neurobila rozhodnutie o odsťahovaní sa s deťmi v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Rozhodnutie matky zmeniť trvalé bydlisko detí sledovalo cieľ matky na oslabenie kontaktu detí s otcom a znemožnenie zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti z dôvodu vzdialenosti bydlísk rodičov. Potvrdilo sa konštatovanie znalca, že matka v menšej miere rešpektuje rolu druhého rodiča a u maloletej P. boli v rámci vyšetrenia prítomné také vyjadrenia, ktoré poukazovali na to, že maloletá je zo strany matky vystavená konfliktu lojality, to znamená, že dieťa vnútorne prežíva obavu z pozitívneho hodnotenia druhého rodiča. Ďalej znalec uviedol, že matka sa nemusí cítiť byť ohrozená, pretože v rámci vyšetrenia nespozoroval a nezistil u otca žiadne prejavy agresivity, skôr úzkostnú depresívnu symptomatiku a teda otec nie je typ človeka, ktorý by nedokázal regulovať svoje impulzy, práve naopak, vzhľadom k situácii, v ktorej sa nachádza, ovláda sa veľmi dobre. Otec celú situáciu prežíval senzitívne, nebol s tým vnútorne stotožnený a aj samotný rozvod bol pre neho zaťažujúci, avšak ovládanie napätia a úzkosti bolo u otca zachované. Práve otec v tejto situácii, ktorá sa v rodine vyskytla a ktorá eskalovala, preukázal zvýšenú mieru sebaovládania. Otec kooperoval pri vyšetrení, na rozdiel od matky bol viac motivovaný k vyšetreniu a matka bola práve ten typ, ktorá v konfliktných situáciách bola presadzujúcejšia, pričom v rámci vyšetrenia zaznamenal viac konfliktných situácií s matkou. Matku pred vypracovaním znaleckého posudku nepoznal a teda nebol voči nej zaujatý, pričom ak by bol, tak by odmietol vypracovanie znaleckého posudku, čo sa nestalo. V rámci výpovede na súde sa znalec dozvedel o skutočnosti, že matka napriek rozhodnutiu súdu o odovzdaní detí otcovi, deti neodovzdala a ak by sa mal s odstupom času opätovne vyjadrovať k profilu rodičov, musel by byť k rodičovským kompetenciám matky omnoho kritickejší. Doplnil, že matka mu v rámci vyšetrenia hovorila o tom, že otec na ňu naliehal v tom, aby znížila svoje výdavky súvisiace s prenájmom a teda ho poslúchal a výdavky znížila takým spôsobom, že sa presťahovala k rodičom do X. pričom takéto konanie matky by bolo možné nazvať až cynickým. Reakcia matky na závery znaleckého posudku ako aj na rozhodnutia súdov opäť potvrdzujú závery znalca uvedené v znaleckom posudku. Nie je problémom agresivita u otca, ktorá sa nejakým spôsobom podsúva, ale naopak, majetnícky postoj matky vo vzťahu k deťom. Strach ani u jedného z detí vo vzťahu k rodičom nezaznamenal. Je vysoko pravdepodobné, že maloletá Hana je negatívnym spôsobom ovplyvňovaná práve matkou. Svoju výpoveď súdny znalec doplnil tým, že ak by sa vložil do situácie, v ktorej sa ocitli maloleté deti, tak majú deti iba dve možnosti. Buď zostanú v starostlivosti matky s výrazným negatívnym ovplyvňovaním vo vzťahu k otcovi, čo už je teraz viditeľné, keď sa pol roka s otcom vôbec nestretávajú a teda deti stratia otca vo svojom živote. Druhou možnosťou je, aby orgány zaoberajúce sa rodinnou situáciou konali v záujme maloletých detí tak, aby vyvinuli tlak na matku, a teda aby boli deti zverené tomu rodičovi, ktorý dokáže viac rešpektovať rolu druhého rodiča a zabezpečiť stretávanie sa detí s druhým rodičom. 9. Kolízny opatrovník sa stotožnil s vyjadrením súdneho znalca, z ktorého vyplýva, že rodičia by mali jednoznačne zabezpečiť kontakt s druhým rodičom. Konanie matky, ktorá napriek súdnemu rozhodnutiu má naďalej deti vo svojej starostlivosti mimo L., považoval za protiprávne konanie. Mal za to, že matka neakceptuje rolu otca vo výchove detí, od júla 2018 neumožňuje kontakt otca s deťmi, čo nie je v záujme maloletých detí. Poukázal však na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch z 26.11.2018, kde boli deti vypočuté a jednoznačne sa vyjadrili, že chcú ostať v starostlivosti matky. Pre prípad rozvodu manželstva rodičov odporučil súdu akceptovať názor maloletých detí, pričom poukázal aj na závery znaleckého dokazovania. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu. 10. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV mal za to, že nech bude rozhodnutie súdu akékoľvek, bude veľmi ťažko dodržiavané. Je v záujme rodičov, aby našli spôsob, ako spolu komunikovať ohľadom maloletých detí, pretože takýto negativistický postoj sa skôr či neskôr vráti. Ak sa deti pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že chcú ostať v starostlivosti matky, odporučil zohľadniť ich názor a maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, aby bolo zabezpečené právo otca na stretávanie sa s deťmi, pričom konkrétny rozsah styku ponechal na úvahe súdu. V časti výživného odporučil vyhovieť návrhu matky. 11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 26.11.2018 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie pomerov v domácnosti matky, ktorá aktuálne spolu s maloletými deťmi býva v 3- izobovm byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov. Matka spolu s deťmi býva v X. od 1.7.2019. Bytové pomery u matky sú pre maloleté deti vyhovujúce. Maloletá P. počas pohovoru uviedla, že teraz bývajú v X. spolu s maminkou, bratom, dedkom a babkou a je to super. Zvykla si v X. rýchlo, lebo v škole má dobrých kamarátov a dobrú pani učiteľku. Navštevuje 2.ročník základnej školy a v škole chodí na dramatický krúžok. Do družiny už nechodí, aby ocino nechodil za ňou, lebo jej hovoril čudné veci. Myslí si, že ju chce ocko zobrať k nemu domov, ale ona chce bývať u maminky. V škole už nechodí ani na obedy a doma jej bude babka dávať viac jedla. Do školy ju vodí dedko alebo mamin brat ujo H., ktorý ju aj vyzdvihuje zo školy, alebo maminka. Po škole sa učí s maminou, ale keď nestíha, tak sa učí s babkou. Keď je šťastná, tak to povie babke, dedkovi a potom maminke, keď príde domov z práce, nikomu inému to nechce povedať. S bratom H. vychádza dobre. S ocinom sa stretávala tak, že chodil k nim do bytu do X. a mamina mu nezakazovala, aby chodil do školy. Keď bol naposledy ocino za nimi, tak zavolal policajtov, aby si ich zobral. S ocinom sa nechce stretávať, lebo dva krát zbil maminu. Maloletá opísala matku tak, že je milá a nič im nezakazuje. Otca opísala tak, že chodí do roboty, domov chodil neskoro večer a potom večer ich pobláznil a nevedeli zaspať. Teraz je ocino milý. Na záver maloletá uviedla, že by si želala, aby mohla bývať u maminky a aby sa všetko zlé už skončilo. Vyjadrila sa, že nechce vôbec bývať u ocina. Maloletý H. potvrdil, že bývajú so sestrou a mamou u babky a dedka a uviedol, že sa má dobre. Teraz do škôlky nechodí, aby ho ocino nezobral. Spontánne uviedol, že ocino maminku bil. Ak by ho ocino zobral, tak by mu potom nedovolil ísť k mamine na návštevu. Teraz je doma s babkou a dedkom, rád pozerá rozprávky, doma sa hrá so sestrou a keď príde maminka z práce, tak ju privíta a hrajú sa. Matku opísal tak, že je dobrá a má ju rád, otca opísal tak, že je zlý a bije maminku. Maminka mu povedala, že ocinko by mu nedovolil byť s maminou. Chcel by byť u maminky a s ocinom sa stretávať a aby tam bola aj P.. 12. Zo záverečnej mediačnej správy vypracovanej ku dňu 19.10.2018 mediátorom J. vyplýva, že vec ohľadom styku otca s maloletými deťmi A. bola mediátorovi doručená 17.7.2018 z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. V rámci mediácie bolo 6 sedení s rodičmi, resp. aj s deťmi. Počas mediačných sedení matka neustále tvrdila a poukazovala na jej snahu o zabezpečení styku otca s deťmi a nebránení styku ako aj na snahu o dodržiavanie styku v zmysle neodkladného opatrenia a to aj nad rámec stanoveného rozsahu. Otec počas mediácie tieto tvrdenia matky odmietol a poukázal na presný opak tvrdiac, že odkedy matka deti presťahovala k svojim rodičom do X., on deti nevída už skoro vôbec. Tvrdenia otca sa ukázali ako pravdivé, pričom matka sa na spoločnom stretnutí začala vyjadrovať v tom smere, že ona deti nedá, že otec s nimi nevie komunikovať a ona vie, čo je pre deti dobré a vhodné, že otec ich tyranizuje a že samotné deti nemajú záujem s otcom sa stretnúť. Potvrdila pritom, že sa otec môže s deťmi stretávať len maximálne dve hodiny. Na poslednom mediačnom stretnutí dňa 5.10.2018 (po súdnom rozhodnutí, ktorým bolo rozhodnuté, že matka je povinná deti odovzdať do osobnej starostlivosti otca) otec preukázal snahu o spoločné riešenie tejto situácie a ponúkol matke možnosti riešenia bývania v L., o zabezpečení bývania v L., ktoré bude hradiť on, ako aj vyporiadanie spoluvlastníctva manželov. Matka prisľúbila, že o tejto ponuke pouvažuje a na ďalšom spoločnom stretnutí oznámi, ako sa rozhodla. Dohodnuté spoločné sedenie, ktoré malo byť 12.10.2018 sa ale neuskutočnilo, nakoľko matka dohodnutý termín zrušila z dôvodu, že maloletá má ovčie kiahne a že ďalšie stretnutie sa môže realizovať až o dva týždne. Tvrdenia matky o ovčích kiahňach sa javí byť nepravdivé a to z toho dôvodu, že 17.10.2018 otec kontaktoval mediátora, ktorému oznámil, že deti boli v ten deň v škole a v škôlke a bol ich navštíviť v byte starých rodičov. počas tejto návštevy sa odohral incident, ku ktorému bola privolaná aj polícia. Dňa 18.10.2018 mediátor kontaktoval matku so zámerom dohodnúť sa na novom termíne, pričom sa dozvedel, že maloletá už chorá nie je. Matka pri tom mediátorovi opísala incident z predchádzajúceho dňa a ukončila rozhovor s tým, že už nemá záujem o mediáciu. V závere správy mediátor poznamenal, že počas celého mediačného sedenia bola matka voči dohode o styku otca s maloletými deťmi apatická, bolo cítiť nechuť a nezáujem dohodnúť sa, ako aj jej pasívny prístup k akémukoľvek návrhu. Matka nepreukazovala dostatočný cit pre potreby maloletých detí zabezpečiť rovnomerné a pravidelné stretávanie sa s otcom. Je možné jednoznačne konštatovať, že maloleté deti sú nástrojom matky pre jej nenávistný vzťah k otcovi. 13. Z listinných dôkazov preukazujúcich príjmy rodičov vyplýva, že manželka je riadne zamestnaná a v období od 1.6.2018 mala priznanú mzdu vo výške 2.494,-€ mesačne brutto. Od januára 2019 zmenila zamestnanie a v období od januára do apríla 2019 dosiahla príjem 2.505,33 € priemerne mesačne netto. 14. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že manžel je tiež riadne zamestnaný a v období od mája do decembra 2018 dosahoval príjem 1.025,02 € priemerne mesačne netto. Zároveň uviedol, že pracuje aj na základe živnosti ako aj na základe licenčnej zmluvy, pričom zo všetkých činností dosiahol v období od januára do apríla 2019 príjem 1.470,-€ mesačne brutto. 15. V školskom 2018/2019 maloletá P. navštevuje 2.triedu základnej školy a maloletý H. aktuálne predškolské zariadenie nenavštevuje. 16. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 17. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 18. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 19. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd považuje rozdielnosť pováh manželov, čo viedlo k ich odcudzeniu. 21. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, nebola medzi účastníkmi zhoda, nakoľko manželka žiadala maloleté deti zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a manžel žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s tým, že ak by to nebolo možné, tak žiadal obe maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Pre objektívne posúdenie veci a pre zistenie skutočného stavu ako aj najlepšieho záujmu maloletých detí, súd nariadil vykonanie znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti a dokážu efektívne výchovne na ne vplývať. Obaja rodičia dokážu vytvoriť maloletým deťom vhodné výchovné prostredie na zabezpečenie všetkých ich potrieb aj napriek tomu, že matka reaguje na aktuálnu rodinnú situáciu devalvovaním rodičovských kompetencií otca, čo sa výrazným spôsobom prejavuje aj na samotných maloletých deťoch. V konaní bolo preukázané a to jednak znaleckým posudkom ako aj ďalšími dôkazmi, najmä správami z mediačného procesu, ako aj ďalšími psychologickými správami, že matka je v konfliktných situáciách presadzujúcejšia a jej majetnícky postoj k deťom výrazným spôsobom narúša aj psychiku maloletých detí, nakoľko u maloletej P. sa prejavuje konflikt lojality, keďže matka na ňu v prílišnej miere prenáša negatívne postoje a emócie v rámci spracovania manželského resp. rodičovského konfliktu. Konanie matky, ktoré sa vyvíjalo postupne, však vykazuje všetky znaky toho, že matka systematicky pripravovala potrebné zázemie na to, aby definitívne znemožnila akýkoľvek kontakt otca s maloletými deťmi. Po rozchode rodičov spočiatku umožňovala stretnutia maloletých detí s otcom a neskôr aj realizovali striedavú starostlivosť, avšak s takýmto modelom zabezpečovania rodičovskej starostlivosti matka vyjadrovala nespokojnosť a začala podnikať všetky kroky k trvalému odlúčeniu maloletých detí od otca. Svoje konanie dovŕšila tým, že bez súhlasu otca presťahovala maloleté deti mimo L. do mesta vzdialeného viac ako 100 kilometrov od prirodzeného a pôvodného bydliska detí. Následne obmedzila kontakt otca s deťmi na minimum a po nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bolo rozhodnuté, že má odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, zintenzívnila svoju snahu o elimináciu akéhokoľvek ich vzájomného vzťahu a styk s deťmi otcovi takmer vôbec neumožňovala. Matka nielenže nerešpektovala rozhodnutie súdu a rodičovské práva otca, nerešpektovala ani záujmy maloletých detí, ba naopak, konala proti záujmom vlastných detí. Súd nemohol v žiadnom prípade takéto konanie matky ospravedlniť, pretože základným princípom úvahy súdu pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov na čas po rozvode je sledovanie najlepšieho záujmu maloletých detí. Ide o najvyšší princíp, ktorým sa súd pri rozhodovaní spravuje. Žiaden rodič by nemal svojim jednostranným a zaujatým konaním ísť proti záujmom svojich maloletých detí. Preto je povinnosťou súdu v tomto smere zasiahnuť a vykonať nápravu tak, aby maloletá P. a H. mali možnosť vyvíjať sa a rásť v prostredí, ktoré im zachová rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Matka v takejto zložitej situácii akou nesporne pre deti je rozpad rodiny, mala byť deťom nápomocná a mala celú túto stresujúcu situáciu riešiť v záujme detí, čo neurobila. Naopak, deti manipulovala, podsúvala im nepravdivé vyjadrenia a tvrdenia, čím skresľovala obraz otca pred samotnými deťmi. Otec naproti tomu prejavil maximálnu dávku tolerancie a trpezlivosti a aj napriek konaniu matky bol neustále prístupný zmierlivému riešeniu veci tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletých detí. Schopnosti otca zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti bola jednoznačne preukázaná a tvrdenia matky o agresivite otca sa žiadnym spôsobom nepreukázali. Podľa psychologického vyšetrenia a znaleckého dokazovania má otec rovnako ako matka dostatočné osobnostné dispozície a rodičovské kompetencie potrebné na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti, výchovu detí a tak ako matka sa dokáže postarať o zdravý psychosociálny vývin maloletých detí. Navyše otec je v porovnaní s matkou viac schopný akceptovať význam role druhého rodiča, rozvíjať vzťah maloletých detí s matkou a zabezpečiť aj pravidelné stretávanie sa matky s deťmi. Súd preto obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom vzal do úvahy aj právo maloletých detí na zachovanie rovnocenného vzťahu k rodičom, právo detí na výchovu a starostlivosť poskytovanú zo strany oboch rodičov ako aj právo detí na udržanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi. Okrem osobnostných predpokladov má otec aj materiálne predpoklady na zabezpečovanie všetkých potrieb maloletých detí a je k osobnej starostlivosti motivovaný. Zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v tomto prípade už neprichádzalo do úvahy, keďže matka svojvoľným a radikálnym rozhodnutím zmenila bydlisko detí a vzdialenosť ich bydliska od bydliska otca reálne bráni realizácii striedavej starostlivosti, ktorá by podľa výsledkov znaleckého dokazovania rovnako odzrkadľovala potreby detí. Súd pri rozhodovaní nemohol zohľadniť ani názor maloletých detí vyslovený v pohovore s kolíznym opatrovníkom v novembri 2018, nakoľko je toho názoru, že maloleté deti vo veku P. a H. nie sú ešte schopné so všetkými dôsledkami rozhodnúť o svojom ďalšom živote, navyše dlhší čas žijú v prostredí, ktoré je mimoriadne negatívne naladené proti osobe otca a samé nie sú schopné takýto nezdravý vplyv vyhodnotiť. K námietke matky a jej výhradám k znaleckému dokazovaniu a k osobe znalca súd poznamenáva, že znalecký posudok P. je vypracovaný vysoko profesionálne a kvalifikovane, znalec riadne zodpovedal otázky súdu ako aj následné otázky účastníkov na pojednávaní, tiež vyvrátil tvrdenie matky o jeho zaujatosti a pri formulovaní svojich záverov vychádzal jednak z vlastného psychologického vyšetrenia ako aj z početných psychologických správ tvoriacich obsah spisu. Závery znaleckého dokazovania súd hodnotí ako kvalifikované a v súlade s kritériami a požiadavkami kladenými na znalecké dokazovanie. Reakciu matky na závery znaleckého dokazovania súd hodnotí ako jej subjektívny prejav nesúhlasu. Matkou predložené odborné vyjadrenie Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r.o. a psychologické posúdenie znaleckého posudku vypracované J. súd nemohol akceptovať ako dôkaz, keďže nebolo žiadnym spôsobom ozrejmené ani len to, kto je osoba J., aké sú jeho odborné znalosti, prípadne pracovné zaradenie a akou činnosťou sa zaoberá spomenutý „Ústav“, čiže relevancia takýchto listín nie je zrejmá. Záverom súd konštatuje, že je najvyšší čas, aby matka prehodnotila svoj negatívny postoj k otcovi maloletých detí, aby si uvedomila nevyhnutnú a dôležitú úlohu otca v živote ich spoločných detí, aby prestala konať proti ich záujmom a aby sa podrobila autorite akou je súd a konala v najlepšom záujme maloletých detí. Súd je toho názoru, že maloleté deti majú právo vyrastať v pokojnom prostredí bez takých konfliktov rodičov, ktoré vyvolali u nich psychické napätie vyúsťujúce až do pocikávania a pokakávania. Deti by nemali byť ohrozované konaním svojich rodičov, v tomto prípade konkrétne matky, ktorá ich manipuluje, citovo vydiera a znevažuje ich vlastného otca, čo by mohlo poškodiť psychiku detí nenávratne.

22. Čo sa týka úpravy styku matky s maloletými deťmi, súd upravil styk v takom rozsahu, ktorý korešponduje so záujmom detí a je z hľadiska ich veku primeraný, pričom zároveň korešponduje so skutočnosťou, že matka býva v X. a pred súdom vyhlásila, že sa do L. vrátiť nemieni. Rovnocenným spôsobom súd rozdelil medzi rodičov trávenie prázdninového a sviatočného obdobia spolu s maloletými deťmi a v bežnom roku styk s matkou upravil na každý párny kalendárny týždeň počas celého víkendu. 23. V rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva súd rozhodol aj o zastupovaní maloletých detí tak, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, nakoľko v tomto smere nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby toto právo prináležalo iba jednému z rodičov. 24. Vyživovaciu povinnosť matky súd určil vo výške 300,-€ mesačne na maloletú P. a 250,-€ mesačne na maloletého H., vychádzajúc jednak z veku maloletých detí ako aj z príjmov oboch rodičov, pričom súd zároveň zohľadnil odôvodnené výdavky detí, ktoré vyčíslila matka spolu so svojim pôvodným návrhom. Súd má za to, že určené výživné je primerané a zodpovedá všetkým kritériám rozhodným pre jeho určenie. 25. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v prvom rade prihliadol na to, že znalecké dokazovanie sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, čo je nesporová časť konania a k tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov ohľadom výkonu starostlivosti o maloleté deti. Vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany a vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov maloletých detí ako aj v záujme samotných maloletých detí. Z tohto dôvodu má súd za to, že obaja rodičia maloletých detí majú rovnaký podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným dielom medzi oboch rodičov. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania, nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. K tomuto záveru súd dospel s prihliadnutím na to, že obaja účastníci sú riadne zamestnaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na rovnaký podiel účastníkov - rodičov maloletých detí na vzniknutých trovách štátu, súd rozhodol tak, že každého zaviazal na povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 186,85 €, resp. 186,84 € na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy 1.630,27 € za vyhotovenie znaleckého posudku a zo súm 79,68 € a 63,74 € za účasť znalca na pojednávaniach a za prípravu na pojednávania, čo je spolu 1.773,69 €. Otec zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 700,-€ a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov (1.073,69 €), keďže matka preddavok zložila až dodatočne a nemohol byť použitý na úhradu znaleckého posudku. Preto súd upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava IV, aby dodatočne zložený preddavok matky na trovy znaleckého dokazovania previedla na účet náhrady správnych nákladov. 27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).