Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-987-2013.pdf
PDF · 71.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/987/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného Mesto Partizánske, Partizánske, Námestie SNP 212/4, IČO: 00 310 905 zastúpeného JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Lučenec, Haličská cesta 3200, IČO: 37998528 proti povinnému C. Č., T.. XX.X.XXXX, naposledy bytom C., N. Y. XXXX/XX, zomr. XX.X.XXXX, o vymoženie sumy 20,49 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi, so sídlom Bratislava, Priemyselná 6, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 € do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom z 22.7.2013, doručeným súdnemu exekútorovi 24.7.2013, domáha vykonania exekúcie proti povinnému za účelom vymoženia sumy 20,49 € na podklade právoplatného a exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 12.8.2013 súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi.
2. Súdny exekútor doručil dňa 25.7.2018 súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie p po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdny exekútor si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 €. Trovy exekúcie špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 € a DPH vo výške 6,64 €.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP") v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a uznesenia tunajšieho súdu č. k. 2D/15/2017-36 z 28.4.2017, právoplatného 9.6.2017, dospel súd k záveru, že je dôvod exekúciu zastaviť podľa § 58 ods. 1 v spojení § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom do 31.3.2017, pretože povinný zomrel 26.1.2017 ako nemajetný. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal majetok.
7. Povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov smrťou povinného nezanikajú, ale podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017 prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nimi nadobudnutého dedičstva. Povinný však nezanechal majetok, a preto muselo byť dedičské konanie v zmysle § 187 ods. 1 CMP zastavené. Dedičia poručiteľa teda okamihom jeho smrti žiadne dedičstvo nenadobudli a preto ani nevstúpili do žiadnych jeho povinností.
8. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
10. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. O výške trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len "vyhláška").
13. Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
14. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa vyššie citovaných ustanovení a priznal súdnemu exekútorovi:
1/ minimálnu zákonnú odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 € a
2/ DPH podľa § 196 EP 20 % zo základu /odmena + náhrady/ 33,19 € = 6,64 €.
15. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu len v minimálnej zákonnej výške vrátane DPH, súd mu ju priznal bez potreby ďalšieho skúmania počtu úkonov exekučnej činnosti a účelnosti ich vykonania.
16. S poukazom na § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 39,83 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej zo základných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd preto dospel k záveru, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje. Je preto potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 primerane postupovať podľa § 256 ods. 1 CSP a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie), resp. podľa § 257 CSP , podľa ktorého výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov exekúcie celkom alebo sčasti neprizná.
18. O náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného preto súd rozhodol s poukazom na § 257 CSP. Vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavenia ani oprávnený ani povinný nezavinil zastavenie exekúcie. Vzhľadom na stratu procesnej subjektivity povinného súd rozhodoval len o trovách exekúcie oprávneného. Rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže nie je subjekt, proti ktorému by mu bolo možné náhradu trov exekúcie priznať.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP).