Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1T/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému I. T., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2019 v Ružomberku, takto

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,

obžalovaného

I. T., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom D. XX, na slobode

oslobodzuje spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, ž e

ako konateľ spoločnosti VOMS, s. r. o. so sídlom D. 260, 013 04 D., IČO: 36372072 po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom a stavbe označenej ako Kiosk čerpacia stanica so súpisným číslom 8070 nachádzajúcej sa na pozemku parcelné č. XXXXX/X, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec O., katastrálne územie O., kedy v zmysle § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa voči nájomcovi predmetnej stavby spoločnosti Normbenz Slovakia s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 42 289 572, ktorá je na základe Zmluvy o nájme čerpacej stanice zo dňa 08.04.2014 nájomcom uvedenej nehnuteľnosti, tejto spoločnosti najmenej od dňa 20.09.2017, kedy sa preukázateľne dozvedel o nájomnom vzťahu, bráni v užívaní tejto nehnuteľnosti tým spôsobom, že uzamkol stáčaciu šachtu, čím znemožnil nájomcovi dodávať nové palivo, zdemontoval prestrešenie čerpacej stanice a všetky reklamné prvky so značkou Lukoil vrátane cenového totemu a výdajnej technológie, odstránil tovar nachádzajúci sa na predajnej ploche a približne od 02.11.2017 v predmetnej nehnuteľnosti sám prevádzkuje čerpaciu stanicu pod značkou VOMS,

t e d a , ž e

oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bránil,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona,

p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného Normbenz Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 42 289 572, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Obžalovaný I. T. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že v dobrej viere kupoval čerpaciu stanicu - firmu, v ktorej všetci zamestnanci boli zamestnaní vo firme, od ktorú čerpaciu stanicu kupoval. Táto firma s nikým nemala žiadnu zmluvu a až po vyplatení kúpnej ceny, na zaplatenie ktorej si zobral úver, začali za ním chodiť nejakí ľudia, ktorí od neho žiadali prenájom, avšak on kupoval čerpaciu stanicu bez akýchkoľvek záväzkov. Následne oslovil predávajúceho (spoločnosť Amero), avšak nikto mu neodpísal, nakoľko firma bola zrušená. Nevedel sa vyjadriť, či ho podviedli alebo nie, čerpacia stanica bola v zlom technickom stave; o.i. vyslovil názor, že ak tam bol aj nájom, tak to mohol kúpiť nájomca. On bol uistený v tom smere, že na čerpaciu stanicu sa neviažu žiadne ťarchy, a že je to čisté. V prípade, že by mal vedomosť o akomkoľvek nájomnom vzťahu, tak čerpaciu stanicu by nebol kúpil. Poprel, že by dal uzamknúť stáčaciu šachtu, naopak snažil sa skontaktovať s predávajúcim, aby si odtiaľ (z ČS) odniesol veci, ktoré ešte po dobu dvoch mesiacov po kúpe sa nachádzali v objekte čerpacej stanice, no zo strany predávajúceho sa mu už nikto neozval, preto veci spísal formou notárskej zápisnice a tieto sú uskladnené v objekte sídla spoločnosti. Výslovne uviedol, že nie je blázon, aby odtiaľ niekoho vyhadzoval, alebo mu tam zakazoval prístup, dôvodom oplotenia objektu čerpacej stanice bol havarijný stav prestrešenia a potreba jeho rekonštrukcie. Cenu za pohonné látky, ktoré na ČS zostali, je ochotný bezodkladne uhradiť predávajúcemu, prípadne inej osobe, ktorá k týmto pohonným hmotám preukáže vlastnícky vzťah. Neoprel stretnutie so zástupcami spoločnosti Normbenz, avšak k tomu uviedol, že on má denno- denne rokovania s rôznymi záujemcami o prenájom čerpacích staníc, prípadne autoumyvárok, ktoré sú súčasťou čerpacích staníc, avšak on svoje čerpacie stanice nikomu neprenajíma. Až následne mu nájomca zaslal nájomnú zmluvu, ktorá však bola neúplná a obsahovala iba prvú a poslednú stranu a teda nemal sa k čomu vyjadrovať.

Svedok P. K. pred súdom potvrdil, že spoločnosť Normbenz mala uzavretú so spoločnosťou Europetrol a predchádzajúcim majiteľom čerpacej stanice p. X. zmluvu o nájme, pričom on sa len sprostredkovane dozvedel, že obžalovaný ako vlastník odmietol pokračovať s prenájmom ČS. Potvrdil, že dostali oznámenie o zmene vlastníka, pár dní sa nič nedialo, následne im zamestnanci oznámili, že došlo k uzavretiu čerpacej šachty; napriek tomu predaj PHM, ako aj ďalšieho tovaru ešte prebiehal. Dňa 15.09. sa na miesto čerpacej stanice dostavil obžalovaný s tým, že sa im predstavil ako nový vlastník a vyzval ich na vypratanie čerpacej stanice, nakoľko bude uzamknutá. Nakoľko jeho pokyny zo strany zamestnávateľa boli iné, preto bola privolaná hliadka polície, následne sa strany premiestnili na OOPZ, kde zo strany polície bola vec uzavretá takým spôsobom, že ide o obchodnoprávny vzťah. Po návrate na čerpaciu stanicu teda pristúpili na výzvu obžalovaného, aby opustili priestory s tým, že čerpacia stanica bude uzavretá.

Svedok Ing. I. C. pred súdom vypovedal, že on osobne bol v kontakte s obžalovaným pri stretnutí dňa 15.09. Tomuto stretnutiu predchádzal telefonický rozhovor a takisto bol v kontakte s predchádzajúcim vlastníkom čerpacej stanice pánom Čechom. Spoločnosť Normbenz má vo vlastníctve 19 čerpacích staníc, z nich časť prevádzkuje formou prenájmu. S každým vlastníkom takejto čerpacej stanice sú v osobnom kontakte. Svedok uviedol, že účelom ich stretnutia 15.09.2017 bolo vyjasnenie ich budúceho postavenia ako nájomcu a prenajímateľa vo vzťahu k obžalovanému, kde oni mali naďalej záujem túto čerpaciu stanicu prevádzkovať za rovnakých podmienok, ako bolo v predchádzajúcej nájomnej zmluve, keď na ich postavení sa zmenila len osoba prenajímateľa. Výsledok rokovania nebol žiadny, nakoľko obžalovaný odmietol s nimi hovoriť a odmietol od nich prevziať nájomnú zmluvu s tým, že čerpacia stanica je jeho a môže si s ňou robiť, čo chce. Na pripomienku obžalovaného uviedol, že pôvodnú nájomnú zmluvu mali pripravenú na odovzdanie, no p. T. ju odmietol prevziať, následne mu vysvetlili, aké sú tam právne vzťahy, čo obžalovaný odmietol akceptovať. So spoločnosťou Amero mali uzavretú zmluvu o prevádzkovaní čerpacej stanice, inak vychádzali ešte z pôvodnej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá s právnym predchodcom spoločnosti Amero v roku 2014.

Svedok I. V., konateľ a zároveň vlastník vypovedal, že spoločnosť Amero vždy plne rešpektovala právne postavenie spoločnosti Normbenz ako nájomcu čerpacej stanice. Ku skutočnostiam, prečo sa táto skutočnosť neodrazila v znení kúpnej zmluvy, svedok uviedol, že zmluvu pripravovali právnici, rokovanie s obžalovaným vždy prebiehalo za prítomnosti advokátov, ktorí boli plne zodpovední za to, aby sa relevantné skutočnosti uviedli do zmluvy. Uviedol, že on nie je advokát, ani právnik, nemá právne vedomie v tom smere, ako má takáto zmluva vyzerať, a čo má zmluva všetko obsahovať. Uviedol, že právni zástupcovia oboch strán rokovali aj mimo neho, či už prostredníctvom emailov alebo telefonicky. V súčasnej dobe spoločnosť Amero nepodniká, on predal obchodný podiel. Či kupujúceho upovedomil o existencii nájomného vzťahu spoločnosti Amero k čerpacej stanici sa s odstupom času nevedel vyjadriť, zotrval na vyjadrení, že všetky veci predložil svojmu právnemu zástupcovi.

V rámci dokazovania súd prečítal svedeckú výpoveď G. T., oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zadovážené v spise, najmä s uznesením tunajšieho súdu 1Cb/59/2017 zo dňa 05.10.2017, s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/16/2018 zo dňa 25.01.2018, s kúpnou zmluvou, notárskou zápisnicou (čl. 78-89), so zoznamom odhadovaných škôd, inventúrnymi stavmi, so zmluvou o prevádzkovaní čerpacej stanice, ako aj o nájme čerpacej stanice, so zmluvou o predaji časti podniku, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi (zápisnica o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia, kolaudačným rozhodnutím, výpisy z Obchodného registra) a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 22.02.2019, sa síce stal, ale existujú tu iné skutočnosti vylučujúce protiprávnosť činu.

Z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 05.09.2017 medzi predávajúcim, a to spoločnosťou Amero, s.r.o., IČO: 43798896 a kupujúcim spoločnosťou VOMS, s.r.o., IČO: 36372072, o.i. vyplynulo, že obchodná spoločnosť Amero vyhlásila, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú uvedené v článku II citovanej kúpnej zmluvy. Jediná výhrada zo strany predávajúceho spočívala v tom, že všetky predávajúce nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú predmetom záložného práva zriadeného v prospech veriteľa, a to spoločnosti BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31357814. Z uvedenej kúpnej zmluvy nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala existenciu nájomnej (podnájomnej) zmluvy. Z notárskej zápisnice notára JUDr. Vladimíra Baluna so sídlom Ružomberok, č.k. N 149/2017, NZ 32870/2017, NCRIs 33585/2017 vyplynulo, že I. T. - obžalovaný ako štatutárny zástupca spoločnosti VOMS požiadal o spísanie priebehu deja v súvislosti s odovzdaním a prevzatím priestorov preukázaným skutkovým stavom veci nachádzajúce sa v priestoroch budovy čerpacej stanice, ktoré sú vo vlastníctve bývalého nájomcu - spoločnosti NORMBENZ Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35681039 po vykonaní inventúrneho stavu zo dňa 18.09.2017. Z citovanej notárskej zápisnice zo dňa 25.09.2017 o.i. vyplynulo, že poverená zástupkyňa vlastníka vyhlasuje, že z poverenia konateľa splnomocnenca bude bývalý nájomca vyzvaný o vypratanie inventára z predmetných priestorov, v opačnom prípade po stanovenom termíne budú všetky veci patriace vlastníctva nájomcu, nachádzajúce sa v priestoroch čerpacej stanice uložené do úschovy na predom určené miesto na náklady nájomcu. Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice boli aj listiny predložené poverenou zástupkyňou - účastníkov úkonu, ktoré boli v priebehu deja predložené. Týmito prílohami je inventúrny zápis.

Dňa 02.05.2017 medzi spoločnosťou Amero, s.r.o. a spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o., ďalej len prevádzkovateľ a strana bola uzavretá zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice. K tejto zmluve predchádzala zmluva o nájme čerpacej stanice, ktorá bola uzavretá medzi prenajímateľom spoločnosťou Europetrol, s.r.o., so sídlom Bratislava a nájomcom, spoločnosťou Lukoil Slovakia, s.r.o. dňa 08.04.2014. Podľa článkov VIII.1 citovanej zmluvy nájom bol dojednaný na dobu 10 rokov odo dňa prevzatia čerpacej stanice. Z rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti Amero, s.r.o. (čl. 183) zo dňa 13.09.2017 vyplynulo, že jediný spoločník schválil výpoveď zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice z 02.05.2017 s okamžitou účinnosťou, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava. Z citovaného rozhodnutia jediného spoločníka o.i. vyplynulo, že nový vlastník týchto nehnuteľností spoločnosť Amero, s.r.o. vyzval na vypratanie vyššie uvedených nehnuteľností s tým, že v nich mieni prevádzkovať vlastnú podnikateľskú činnosť, o čom bol nájomca priebežne telefonicky a elektronickou poštou informovaný. Spoločnosť VOMS, s.r.o. v odpoludňajších hodinách dňa 13.09.2017 pristúpila k vyprataniu nebytových priestorov tvoriacich súčasť vyššie uvedených nehnuteľností s tým, že spoločnosť Amero, s.r.o. vyzvala, aby tieto priestory opustila. Podľa znenia výpovede za daného stavu nie je objektívne možné bezproblémovo pokračovať v plnení zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice, preto valné zhromaždenie spoločnosti Amero, s.r.o. rozhodlo o ukončení zmluvnej spolupráce s nájomcom, ktorý zmluvný vzťah bol založený zmluvou o prevádzkovaní čerpacej stanice 02.05.2017. Vzhľadom k týmto skutkovým okolnostiam zakladajúcim iný závažný dôvod pre ukončenie zmluvy si nájomca dovolil oznámiť prenajímateľovi, že s okamžitou účinnosťou vypovedal zmluvu o prevádzkovaní čerpacej stanice z 02.05.2017, a to v zmysle článku XV. odsek 15.2 citovanej zmluvy.

Zo zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou Europetrol, s.r.o. a ako predávajúcim a kupujúcim Amero, s.r.o. zo dňa 29.05.2017 o.i. vyplynulo, že v časti II. bod C sa v tejto zmluve o predaji časti podniku výslovne uvádza ťarcha spočívajúca v nájomnej zmluve, ktorá bola uzavretá so spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o. Miesto nehnuteľnosti bolo fotograficky zdokumentované dňa 21.06.2018 (čl. 312-314).

Ako vyplynulo zo zápisnice o trestnom oznámení dňa 16.10.2017 podal zástupca spoločnosti Normbenz Slovakia, na ORPZ, OOPZ Ružomberok trestné oznámenie. Súčasťou tohto trestného oznámenia bolo aj uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Cb/59/2017, ktorým Okresný súd Ružomberok nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do práva žalobcu užívať nehnuteľnosti, a to pozemky zapísané na LV č. XXXXX, okres O., obec O., k.ú. O. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Trestné oznámenie bolo doplnené dňa 14.11.2017 a následne dňa 15.11.2017 poverený príslušník PZ začal trestné stíhanie vo veci a následne dňa 25.06.2018 vzniesol I.ovi Kubalovi obvinenie pre prečin podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona. Súčasťou trestného spisu je aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Cob/16/2018 zo dňa 25.01.2018. Týmto uznesením odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení o.i. uviedol, že jedným zo zásadných odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka miestnej nepríslušnosti. Z citovaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný uviedol, že žaloba žalobcu bola podaná na mieste nepríslušnom súde, pretože výlučná miestna príslušnosť podľa ustanovenia § 20 písm. a) CSP bola oproti predchádzajúcej právnej úprave v ustanovení § 88 písm. h) OSP zúžená len na konanie týkajúce sa vecných práv k nehnuteľnostiam. Miestne príslušným by tak mal byť Okresný súd Žilina. Krajský súd poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 510/2012-48, s ktorým sa odvolací súd plne stotožnil a konštatoval, že ak žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na mieste nepríslušnom súde, hoci miestna príslušnosť nevyplývala z § 20 CSP, pričom žalovaný v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, bolo potrebné napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť. Odvolací súd sa už potom nezaoberal ďalej ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné. Záverom odvolací súd skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalovaný uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Ružomberok v odvolaní proti napadnutému uzneseniu, je potrebné, aby súd prvej inštancie v konaní o tejto veci samej postupoval v zmysle § 41 a nasl. CSP.

Konečným dôsledkom rozhodnutia krajského súdu bola skutočnosť, že Okresný súd Ružomberok vec postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina. Podľa oznámenia Okresného súdu Žilina, ako aj z vyjadrenia strán vyplynulo, že konanie, ktoré sa týka vyslovenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, resp. trvanie nájomného vzťahu doposiaľ nebolo začaté.

Okresný súd Ružomberok v tejto veci v zásade nemal inú možnosť, než sa vysporiadať v zmysle platnej právnej úpravy s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, na druhej strane v zmysle zásady bdelým patrí právo, nič nebránilo spoločnosti NORMBENZ, aby sa so svojím nárokom obrátila na súd miestne príslušný a teda na Okresný súd Žilina spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

Súd v trestnom konaní nie je oprávnený, a to ani v rámci riešenia predbežnej otázky posudzovať platnosť alebo neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, prípadne či nájomný vzťah trvá alebo nie. Tým skôr, že žaloba v obchodnoprávnej veci smeruje voči terajšiemu vlastníkovi nehnuteľnosti, pričom výpoveď z nájmu bola daná bývalým vlastníkom.

V každom prípade, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti VOMS kupoval nehnuteľnosť, ktorá s výnimkou záložného práva, nebola zaťažená iným právom, či už v podobe nájomného vzťahu, prípadne iných práv, ktoré upravuje, či už Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník.

Obžalovaný T. na svoju obranu uviedol, že pokiaľ by o existencii akéhokoľvek nájomného vzťahu vedel, uvedenú čerpaciu stanicu by nebol kúpil, nakoľko on všetky čerpacie stanice, ktoré má vo svojom vlastníctve, prevádzkuje sám a „a priori“ odmieta akúkoľvek formu prenájmu. Hoci poprel, že by dal príkaz na vypratanie čerpacej stanice, prípadne že by dal príkaz na uzamknutie čerpacej šachty, z oznámenia spoločnosti Amero adresovanej spoločnosti Normbenz je zrejmé, že spoločnosť Amero obdržala výzvu na vypratanie predmetných nehnuteľností práve z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ aj obžalovaný dal pokyn na vypratanie predmetnej čerpacej stanice, táto výzva bola adresovaná predchádzajúcemu vlastníkovi. Pôvodný vlastník, spoločnosť Amero reagovala na uvedenú skutočnosť tým spôsobom, že spoločnosti Normbenz Slovakia s okamžitou platnosťou vypovedala nájomnú zmluvu. Obžalovaný ďalej postavil svoju obranu na tvrdení, že následne už so spoločnosťou Amero sa nemohol žiadnym spôsobom skontaktovať, a preto ani nedošlo k prevzatiu budovy, resp. vecí, ktoré sa v priestoroch čerpacej stanice nachádzali, napriek tomu urobil opatrenie formou spísania notárskej zápisnice, ktorému predchádzala inventúra a všetky veci, ktoré patrili pôvodnému vlastníkovi, uskladnil na jeho náklady vo svojich firemných priestoroch s tým, že ktorákoľvek osoba je oprávnená kedykoľvek tieto veci si prevziať po preukázaní vlastníckeho vzťahu.

Podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok obžalovaný najmenej od 20.09.2017, kedy sa mal preukázateľne dozvedieť o nájomnom vzťahu spoločnosti Normbenz Slovakia k predmetnej čerpacej stanice, tejto spoločnosti bránil v užívaní nehnuteľnosti spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby. Súd podotýka, že aktuálne čerpacia stanica je zrekonštruovaná, minimálne v skúšobnej prevádzke a je prevádzkovaná pod značkou VOMS. V tejto súvislosti (pri hodnotení zavinenia, pohnútky) nemožno obísť práve vyššie uvádzanú skutočnosť, ktorou je práve výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa 13.09.2017, ktorý urobil pôvodný vlastník - spoločnosť Amero, s.r.o. voči nájomcovi.

Prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru je úmyselným trestným činom a na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa vyžaduje naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, pričom bude stačiť aj úmysel eventuálny.

Zabránenie v užívaní nebytového priestoru treba považovať akékoľvek neoprávnené a podstatné rušenie výkonu užívacieho práva oprávnenej osoby. Oprávnenou osobou je predovšetkým vlastník nebytového priestoru, pokiaľ je zároveň užívateľom. Ďalej je oprávnenou osobou nájomca alebo podnájomník nebytového priestoru, ktorý je vec oprávnený užívať spôsobom ustanoveným v zmluve; ak nebolo dohodnuté inak, primerane povahe a určeniu veci.

Pri tomto úmyselnom trestnom čine je zavinenie dané, ak páchateľ:

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Zavinením sa rozumie psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriaci trestný čin, pričom tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách:

a) vedomostnej (intelektuálnej, tiež nazývanej zložka poznania),

b) vôľovej.

Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa úmysel rozlišuje na priamy (dolus directus) a nepriamy (dolus eventualys). Vedomostná zložka je v obidvoch prípadoch rovnaká. Vedomostná i vôľová zložka zavinenia sa musia vzťahovať na skutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu (skutočnosti zodpovedajúce znakom uvedeným v zákone). Musia tak zahrňovať nielen porušenie a ohrozenie záujmov chránených Trestným zákonom (objekt trestného činu), ale aj spôsob, akým bol trestný čin spáchaný, i ostatné náležitosti predpokladané príslušným ustanovením osobitnej časti (objektívna stránka trestného činu). Pokiaľ sa zavinenie na niektorú z týchto skutočností nevzťahuje, potom chýba subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť.

Základným predpokladom pre postup orgánov činných v trestnom konaní, ako aj pre súd je zistenie, že konkrétna osoba sa dopustila protiprávneho činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza, nutná obrana atď.).

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie, i jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné.

Z hľadiska obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná zodpovednosť. Znaky trestných činov uvedených v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto kvalifikovaných skutkov (predvídanie možnosti ich vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone. Súhrn podstatných znakov jednotlivých skutkových podstát trestných činov odráža konkrétny skutok určitej kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota, či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona

- nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsobom vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázka viny a trestu).

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti:

a) spôsob vykonania činu a jeho následky,

b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti),

c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Kritéria, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa týkajú konania a následku (t.j. objektívnej stránky) a miery zavinenia, prípadne pohnútky (t.j. subjektívnej stránky), sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritéria pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrnne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť určitého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.

Trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa§ 218 ods. 2 Trestného zákona je prečinom (sadzba až na jeden rok). V zásade sa predpokladá, že čin, ktorý vykazuje znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, je aj protiprávny. Pokiaľ však ide o prečiny, kde na vyvodenie trestnej zodpovednosti je tiež nevyhnutné, aby závažnosť tohto protiprávneho činu bola vyššia ako nepatrná. Ak nie je naplnený aj tento materiálny korektív, nepôjde o prečin, a preto vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi nie je možné.

V zásade platí, či už občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah mal vlastný právny rámec určený v ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ak konanie fyzickej osoby v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku, aplikujúc pri tom príslušné ustanovenia Trestného zákona, ktorých skutková podstata bola protiprávnym konaním obžalovaného naplnená.

Konajúci súd si je vedomý subsidiárneho postavenia trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré nastupuje ako ultima ratio (posledná a krajná možnosť) pri vzťahoch chránených inými právnymi odvetviami. Úlohou trestného práva je v tomto smere postihovať osoby, ktorých konaním (neoprávneným zásahom) je trestnou normou chránený záujem natoľko poškodený (ohrozený), že právne prostriedky iných právnych odvetví a ochranu tohto záujmu nepostačujú. Aj z tohto pohľadu je preto potrebné vždy skúmať nielen následok konania (spôsobenú škodu), ale aj intenzitu, charakter a pohnútku konania dotknutej osoby. Práve pravidlo ultima ratio možno uplatniť pri prečinoch prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona tak, ako to súd uviedol vyššie.

Podľa názoru súdu základ skutkového deja popísaného v obžalobe sa stal, avšak ide o obchodnoprávny vzťah medzi novým vlastníkom, v mene ktorého vystupuje obž. T., nájomcom a prenajímateľom - spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o.

Nebola preukázaná vedomosť obžalovaného o existencii nájomného vzťahu v čase uzatvárania kúpnej zmluvy; v okamihu, keď sa mal dozvedieť preukázateľne o nájomnom vzťahu, bol tento nájomný vzťah ukončený jednostrannou výpoveďou pôvodným vlastníkom. Minimálne v tomto rozsahu chýba u obžalovaného vedomostná zložka zavinenia. Zo situácie, keď nový vlastník vyzval pôvodného vlastníka na vypratanie a odovzdanie priestorov čerpacej stanice, vyplynulo následné konanie obžalovaného, ktorý urobil kroky smerujúce k nadobudnutiu vlastníckeho práva a možnosti vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.

Konanie pôvodného vlastníka, ako aj následné konanie obžalovaného ako majiteľa spoločnosti VOMS je však možné riešiť v inom konaní, a to či už formou podania žaloby o neplatnosť výpovede, resp. o určenie, že nájomný vzťah trvá.

S prihliadnutím na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona a zásadu ultima ratio súd potom obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.