Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Cb-129-2018.pdf
PDF · 102.82 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/129/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: ZTS Sabinov, a.s., so sídlom Hollého 27, 083 30 Sabinov, IČO: 00 590 797, právne zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti žalovanému: X. N. L., G.. X.X.XXXX, K. A. XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, X. T.. B. B., G.. XX.X.XXXX, K. I. XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, o zaplatenie 33 000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.6.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaplatiť mu 33 000 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur.
2. V podanej žalobe tvrdil, že dňa 29.5.2015, v tom čase zastúpený žalovaným v 2. rade ako podpredsedom predstavenstva, uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý nenávratný finančný príspevok vo výške 33 000 eur na financovanie aktivít žalobcu, spracovanie marketingových informácií o podnikateľskom prostredí a vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia zameraného na predaj výrobkov žalobcu v Ruskej federácii. Žalovaný v 1. rade však svoje zmluvné povinnosti nesplnil, preto je povinný poskytnutú sumu vrátiť a zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3 000 eur. Žalovaný v 2. rade je žalobcovi zodpovedný za škodu spôsobenú tým, že žalovanému v 1. rade poskytol v mene žalobcu nenávratný finančný príspevok.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, výpisy z účtov, výpis z obchodného registra žalobcu.
4. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou nesúhlasil, a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že o použití finančných prostriedkov žalobcu pravidelne informoval a predložil záverečnú správu. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil emailovú komunikáciu a záverečnú správu. Navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov M. C. Q. T.. O. Š.č
5. Žalovaný v 2. rade s podanou žalobou taktiež nesúhlasil, keďže svojím konaním nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu, nepostupoval v rozpore s § 196a Obchodného zákonníka a ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení označil výpis z obchodného registra žalobcu.
6. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 1.3.2019 a dňa 10.5.2019, vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov, výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom žalovaného v 2. rade. Predseda predstavenstva žalobcu sa na pojednávanie napriek predvolaniu nedostavil, jeho výsluch preto nebolo možné vykonať.
7. Návrhy na vykonanie dokazovanie výsluchom svedkov zo strany žalovaného v 1. rade súd zamietol, nakoľko skutkový stav bolo možné spoľahlivo zistiť aj z predložených listinných dôkazov, s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu. Z vykonaného dokazovania, v spojitosti s nespornými skutočnosťami súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 29.5.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ústnou formou. Za žalobcu konal žalovaný v 2. rade ako podpredseda predstavenstva a T.. W. A., členka predstavenstva. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku vo výške 33 000 eur žalovanému v 1. rade na účel financovania aktivít žalovaného v 1. rade v prospech žalobcu, a to spracovanie marketingových informácií o podnikateľskom prostredí a vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia žalobcu v Ruskej federácii, zameraného na predaj výrobkov žalobcu. Žalovaný bol povinný informovať žalobcu o výsledkoch svojej činnosti priebežne a spracovať záverečnú správu najneskôr ku dňu skončenia platnosti zmluvy, žalobca ako poskytovateľ príspevku nežiadal od žalovaného v 1. rade ako prijímateľa príspevku predloženie vyúčtovania. Žalobca zaslal žalovanému v 1. rade na jeho osobný účet dňa 29.5.2015 sumu 15 000 eur, dňa 4.6.2015 sumu 8 000 eur a dňa 11.6.2015 sumu 10 000 eur. 9. Výsledkom aktivít žalovaného v 1. rade mal byť predaj výrobkov žalobcu - prevodoviek na ruskom trhu. Na technickej dokumentácii týchto prevodoviek pracovali zamestnanci žalobcu. Na výrobu niektorých komponentov síce žalobca nemal dostatočné technické vybavenie, avšak dokázal ich zabezpečiť u iných výrobcov. Obchodné stretnutie bolo dohodnuté na deň 19.12.2017, žalobca sa však odmietol zúčastniť na tomto stretnutí.
10. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, spoločnosť navonok zastupuje predstavenstvo. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú aspoň dvaja členovia predstavenstva a to tak, že k písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti a funkcie podpisujúcich pripoja svoj podpis.
11. Písomné vyhotovenie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v časti podpisu poskytovateľa je podpísané len jedným členom predstavenstva a chýba písaný alebo tlačený názov spoločnosti, ako aj funkcia podpisujúceho.
12. Dňa 31.7.2015 zaslal žalovaný v 1. rade žalobcovi emailom na adresu žalovaného v 2. rade rozpočet ohľadom svojich aktivít, dňa 26.10.2015, 22.2.2016, 4.7.2016, 21.7.2016, 25.7.2016, 3.11.2016 a 27.11.2016 informoval žalovaný v 1. rade emailom žalovaného v 2. rade ako zástupcu žalobcu o svojich aktivitách, dňa 26.12.2016 žalovaný komunikoval ohľadom svojich aktivít s T.. O. Š.č, zamestnancom žalobcu. Dňa 13.3.2017 zaslal žalovaný v 1. rade žalobcovi na emailovú adresu zamestnancov žalobcu (M. C. Q. T.. O. Š.č) záverečnú správu o využití poskytnutého nenávratného finančného príspevku v rozsahu 15 strán formátu A4.
13. Výsledkom aktivít žalovaného v 1. rade, o ktorých informoval žalobcu prostredníctvom žalovaného v 2. rade bolo vykonanie prieskumu trhu a založenie obchodnej spoločnosti TD ZTS, v ktorej mal obchodný podiel vo výške 25% žalovaný v 1. rade, Q. Z. (občan Ruskej federácie) 50% a V. Z. (občan Ruskej federácie) 25%, žalobca o obchodný podiel záujem nemal. Zároveň zaobstaral žalobcovi príležitosť uzatvoriť zmluvu na výrobu a dodávku prevodoviek pre spoločnosť TransMashHolding.
14. Žalovaný v 1. rade pripravil pre žalobcu obchodnú príležitosť na dodávku prevodoviek pre prímestské električky, žalobca túto obchodnú príležitosť nevyužil, keďže v minulosti mal zlú skúsenosť s obchodovaním na ruskom trhu.
15. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd posúdil ako občianskoprávny, keďže žalovaný v 1. rade nie je podnikateľ a právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ako vzťah obchodnoprávny, keďže žalovaný v 2. rade bol v čase uzatvorenia zmluvy členom predstavenstva žalobcu.
16. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
17. Podľa § 261 odsek 6 písmeno a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
18. Podľa §191 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
19. Podľa §194 odsek 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
20. Podľa §194 odsek 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením § 59a, c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením § 196a, d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom, f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu.
21. Podľa §196a odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva, prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku.
22. Podľa §196a odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak sú osoby podľa odseku 1 oprávnené konať aj za iné osoby, použije sa ustanovenie odseku 1 primerane aj na plnenia tam uvedené v prospech tejto inej osoby. Súhlas dozornej rady sa nevyžaduje, ak ide o plnenie ovládajúcej osoby v prospech ovládanej osoby.
23. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 <http://merit.slv.cz/IV.US115/2003%22%20%5Ct%20%22_blank> z 3. júla 2003).
24. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa 3.7.2008 uvádza: „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“
25. Tým, že právny poriadok umožňuje zmluvným stranám upraviť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v Občianskom zákonníku, alebo v inom zákone, zákonodarca vytvára legislatívne prostredie na realizáciu zmluvnej autonómie. Nepomenovaná zmluva má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vynútiteľné. Keď pri zmluvných typoch pomenovaných zákonodarca upravuje, na ktorých bodoch sa musia strany zhodnúť, aby zmluva vznikla, pri nepomenovaných zmluvách táto vznikne až na základe dohody strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ale tých, ktoré nie sú pre zákonodarcu dôležité, ale pre zmluvné strany. Vyžaduje sa pre to zjavnosť o tom, či došlo k dohode o všetkých podstatných častiach zmluvy, alebo že o zostávajúcich častiach zmluvy sa uskutoční ďalšie rokovanie, alebo či zostávajúca časť zmluvy bude určená inak (napr. súdom alebo rozhodcom).
26. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka sa nepomenovaná zmluva považuje za platnú len za podmienky, že neodporuje obsahu a účelu Občianskeho zákonníka. Právny režim zákonom nepomenovaných zmlúv sa riadi tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy, ktoré sú ich obsahom alebo účelom najbližšie, t.j. nielen ustanoveniami Občianskeho zákonníka o konkrétnych typoch zmlúv. Pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné. Len za situácie, keď nie je medzi účastníkmi dohodnuté nič, použijú sa na záväzkový právny vzťah vzniknutý z nepomenovanej zmluvy analogicky tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom jemu najbližšie.
27. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný v 1. rade ústnou formou uzavreli zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom dostatočne vymedzili predmet svojich záväzkov a zmluva neodporuje obsahu a účelu Občianskeho zákonníka. Za žalobcu konal žalovaný v 2. rade, podpredseda predstavenstva a T.. W. A., členka predstavenstva, ktorá konkludentne vyjadrila súhlas so zmluvou tak, že žalovanému v 1. rade zaslala sumu nenávratného finančného príspevku na účet. Je nutné zdôrazniť, že žalovaný v 2. rade zmluvu podpísal a predložil na podpis a prevod finančných prostriedkov členke predstavenstva T.. W. A., ktorá finančné prostriedky na účet žalovaného v 1. rade skutočne zaslala spolu v troch platbách. V prípade, že mala akékoľvek pochybnosti o obsahu a účele zmluvy, mala možnosť tento prevod konzultovať s predsedom predstavenstva. Žalovaný v 1. rade tak nemal vedomosť o tom, že k podpisu zmluvy z jej strany nedošlo, preto súd uprednostnil interpretáciu ich právneho vzťahu tak, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ústnou formou. Žalovaný v 1. rade v čase podpisu zmluvy nebol členom predstavenstva, prokuristom, ani inou osobou oprávnenou konať za spoločnosť, ani osobou im blízkou, ani osobou konajúcou na ich účet. Žalovaný v 1. rade svoje povinnosti zo zmluvy splnil, spracoval marketingové informácie o podnikateľskom prostredí a vytvoril priaznivé podnikateľské prostredie zamerané na predaj výrobkov žalobcu v Ruskej federácii. Žalobcu o svojich aktivitách informoval prostredníctvom žalovaného v 2. rade a zamestnancov žalobcu a podal im o tom záverečnú správu.
28. Spôsob výkonu pôsobnosti členmi predstavenstva je zákonom vymedzený všeobecným pozitívnym spôsobom, vyjadreným v podobe príkazu konať s náležitou starostlivosťou. Náležitá starostlivosť pozostáva z dvoch základných (navzájom úzko súvisiacich) zložiek, a to z odbornej starostlivosti (požadovaná úroveň kompetentnosti a pozornosti pri výkone funkcie) a vernosti/ lojality k spoločnosti a všetkých jej akcionárov, premietnutie prvku tzv. fiduciárnej povinnosti pri výkone funkcie. Preukazovanie zachovávania lojálnosti voči spoločnosti, t.j. prihliadanie na záujmy spoločnosti a ich uprednostňovanie pred svojimi záujmami, záujmami niektorých akcionárov a záujmami tretích osôb počas vykonávania funkcie člena predstavenstva môže nadobudnúť rôzne stupne v dokazovaní, ale vždy s ohľadom na objektívnu stránku veci.
29. Právna úprava náležitej starostlivosti je striktná. Na rozdiel od všeobecnej obchodnoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá zo strany poškodeného vyžaduje dokázať porušenie zmluvnej, mimozmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť, je úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie člena predstavenstva rigoróznejšia. Z dikcie právnej normy uvedenej v § 194 odsek 7 Obchodného zákonníka implicitne vyplýva prezumpcia porušenia povinnosti členom predstavenstva konať s náležitou starostlivosťou tak v odbornej starostlivosti, ako aj lojality vo vzťahu k spoločnosti. V takomto prípade si spoločnosť uplatňuje nárok preukázaním škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti členmi predstavenstva, t.j. unesením dôkazného bremena o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti členmi predstavenstva, ale nie dôkazom o porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Člen predstavenstva musí preukazovať, t.j. uniesť dôkazné bremeno v spore o náhradu škody, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Odborná starostlivosť sa viaže k získaniu a použitiu všetkých informácií relevantných k rozhodovaniu v záležitosti, ktorá je príčinou vzniku škody. Dobrá viera je psychickou kategóriou, ktorú je nevyhnutné odlišovať od zavinenia. Aj napriek kompetentnému výkonu funkcie členov predstavenstva sa v praxi nemusí potvrdiť predpokladaná správnosť rozhodnutia predstavenstva. Uvedený princíp je vyjadrením podstaty podnikateľských subjektov (business-judgement-rule), ktoré pracujú s predvídateľným rizikom, a preto sa pri hodnotení skutočnosti, či člen predstavenstva postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou, neskúma výsledok, ale činnosť, teda zaobstaranie a vyhodnotenie všetkých relevantných informácií, vydanie, resp. participácia na vydaní rozhodnutia a jeho následné vykonanie v dobrej viere, že zvolený postup je v záujme spoločnosti.
30. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vyplynulo, že tento ako podpredseda predstavenstva ohľadom predmetu sporu vykonával svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, aj s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Zaobstaral si a pri rozhodovaní zohľadnil všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, keďže bolo v možnostiach a schopnostiach žalobcu dodávať jeho výrobky, konkrétne prevodovky na ruský trh. Pri predajnej cene 6 000 eur za jednu prevodovku je suma poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 33 000 eur reálne návratná už pri predaji prevodoviek v počte niekoľko kusov. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný porušil svoje povinnosti podpredsedu predstavenstva, a to aj s ohľadom na nesporné tvrdenie žalovaných, že žalobca nemal záujem vstúpiť do obchodnej spoločnosti založenej žalovaným v 1. rade a obchodné príležitosti dohodnuté žalovaným v 1. rade nevyužil. Navyše predmetná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku nepodlieha schváleniu dozornej rady v zmysle ustanovenia 196a odsek 1 v spojení s § 194 odsek 6 Obchodného zákonníka. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola uzatvorená dňa 29.5.2015, žalobca s ňou preukázateľne vyslovil nesúhlas až v podanej žalobe dňa 8.6.2018.
31. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k presvedčeniu, že žaloba žalobcu voči žalovanému v 1. rade, ako aj voči žalovanému v 2. rade je nedôvodná, preto ju zamietol.
32. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku a nakoľko bola žaloba žalobcu zamietnutá, v spore boli plne úspešní žalovaní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
35. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 10. mája 2019