Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19Pu/16/2018

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci umiestneného: W. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, L. T., hospitalizovaného v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická klinika Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, pracovisko Rastislavova 43, 041 90 Košice, zast.: JUDr. Stanislava Majerová, advokátka so sídlom Kpt. Nálepku 1200/15, Košice, v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení takto

rozhodol:

I. Vyslovuje, že prevzatie W. L., nar. XX.X.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, bolo prípustné.

II. Konanie o prípustnosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení zastavuje.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn. 19Pu/16/2018 zo dňa 12.9.2018 začal súd, v súlade s ust. § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného v zdravotníckom zariadení bez návrhu, a to na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prevzatí umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu.

2. Uznesením č.k. 19Pu/16/2018-17 zo dňa 12.9.2018 súd vyslovil, že prevzatie W. L., nar. XX.X.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia - G. kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, bolo prípustné. Zároveň súd uložil zdravotníckemu zariadeniu povinnosť bezodkladne súdu oznámiť prepustenie, prípadne premiestnenie umiestneného.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený a žiadal, aby súd odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a rozhodol, že jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné a uložil zdravotníckemu zariadeniu bezodkladne po oznámení rozhodnutia prepustiť ho a priznať mu náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. XCo/XX/XXXX-XX zo dňa 15.10.2018 o odvolaní umiestneného rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie nezistil dôsledne všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie a nevykonal náležite dokazovanie ohľadom intenzity a spôsobu ohrozenia seba a okolia umiestneným. Konajúci súd sa uspokojil len s tvrdením ošetrujúcej lekárky, ktorá všeobecne konštatovala, že prevzatie a hospitalizácia umiestneného bola nevyhnutná, pretože bol nebezpečný pre seba aj okolie bez toho, aby súd skúmal a riadne zistil, akým spôsobom umiestnený ohrozoval seba aj okolie na živote a zdraví, akého konania sa týmto dopustil a akú intenzitu malo jeho konanie. Rovnako odvolací súd uviedol, že súd nevykonal dokazovanie, za akých okolností bol umiestnený prevzatý rýchlou zdravotnou službou za asistencie polície. Poukázal na to, že z predložených lekárskych správ, ako aj prepúšťacej správy, ktorú si odvolací súd vyžiadal, vyplýva, že umiestený bol v čase prevzatia orientovaný správne, dokázal popísať, čo sa v ten deň stalo a čo robil počas dňa a že podozrenie na ohrozenie násilím nebolo zistené. M. súd poukázal na vyslovenie názoru Z. súdu SR, že obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody, ale iba vtedy, ak spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, že chorý ohrozil seba alebo okolie takým spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a lekára. Ohrozenie musí byť aktuálne a bezprostredné a len takýto stav nebezpečenstva vyvolaný duševnu chorobou je dôvodom na zadržanie pacienta / I.ÚS 79/1993/. Z uvedeného je nesporné, že pri rozhodovaní je nevyhnutné vždy vykonať dokazovanie ohľadom intenzity a charakteru ohrozenia seba aj okolia umiestneným. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci vykonať dôsledné dokazovanie v uvedenom smere, prípadne aj v širšom rozsahu, najmä zistiť, z akých okolností došlo k zásahu a prevzatiu umiesteného rýchlou zdravotnou starostlivosťou za asistencie polície, či v tom čase umiestený ohrozoval bezprostredne seba aj svoje okolie, akej intenzity a charakteru bolo jeho ohrozenie, prípadne nebezpečné konanie, v čom spočívalo a to, či príčinou konania, ktorým ohrozoval seba a okolie, bol jeho zlý zdravotný stav. X. za týmto účelom zistiť, na základe akých skutočností dospela ošetrujúca lekárka k záveru, že umiestený bol v čase prijatia nebezpečný pre seba aj okolie a akú intenzitu malo jeho popisované agresívne správanie. Na základe takto zistených skutočností vyhodnotiť, či ohrozenie malo taký charakter a intenzitu, ktoré by odôvodňovalo prevzatie umiesteného do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu.

X. Podľa ust. § 258 ods.1,2 umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného. 6. Podľa ust. § 259 umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí. 7. Podľa ust. § 260 ods. 1,2,3 súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 8. Podľa ust. § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 9. Podľa ust. § 262 ods. 1,2,3, CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do XX hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. XX. Podľa ust. § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. 11. Podľa ust. § 264 CMP, zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 12. Súd doplnil dokazovanie na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a zistil nasledujúce skutočnosti:

13. Záchranná služba Košice, Rastislavova 43 Košice, ktorá bola privolaná v deň prijatia umiesteného do zariadenia na základe výzvy súdu k priebehu a dôvodoch zásahu dňa XX.XX.XXXX uviedla, že posádka X. služby T. /stanica RLP/ u umiesteného zasahovala na výzvu Krajského operačného strediska Košice dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. K. hlásenia bola porucha psychiky - agresívny pacient. Po príchode na miesto udalosti /Q. XX/XX, L. T./ nachádzajú menovaného pacienta. G. RLP zistila okolnosti situácie a v popise ochorenia sa nachádza údaj „XX ročný pacient s bifázickou poruchou, t.č. pravdepodobne v manickej fáze. K. XX.X. sa vyhrážal manželke a nevlastnému synovi fyzickým násilím. K. XX.X.XXXX aj manželku fyzicky napadol, v dokumentácii od ošetrujúceho psychiatra je odporúčanie na hospitalizáciu na psychiatrickej klinike. M. anamnéza: mániodepresívna porucha, agresivita. G. údajov od manželky lieky neužíva. G. odmieta akékoľvek vyšetrenia a ošetrenia posádkou O.. G. v čase o XX:XX posádka O. odovzdala v FNsP L. Pasteura, Rastislavova 43 na psychiatrickej klinike. Preberajúci lekár K.. C.. W. K., G... G. zásahu O. asistovala hliadka PZ SR. Podľa vyjadrenia operačného strediska bola hliadka polície vyslaná na adresu súbežne s posádkou RLP na základe informácii od nahlasovateľa.

14. Dňa XX.X.XXXX bola správa Záchrannej služby Košice doplnená o písomné vyjadrenie zasahujúceho lekára posádky O. - C.. M. C., ktorý vo vyjadrení uviedol, že podobné zásahy nemáva často, preto mu niektoré momenty utkveli v pamäti celkom presne a iné menej jasne. Vo vyjadrení popísal udalosti zásahu, ako si ich pamätá. A., že žena, ktorá sa predstavila, ako manželka p. L. mu po príchode na príjazdovú cestu ukázala zdravotnú dokumentáciu, aj z psychiatrickej ambulancie a záznam z ošetrenia po napadnutí manželom. Po príchode policajnej hliadky prešli k domu, kde im otvoril p. L., bol podráždený, ale nie fyzicky agresívny, obviňoval manželku, že mu skryla kľúče od ateliéru a žiadal, nech mu ich dá. D. aj s prevozom na psychiatrickú kliniku, bol nervózny, hľadal kľúče, vyslovil niekoľko vulgarizmov, po upozornení, aby bol slušný, sa upokojil. V sanitke spolupracoval, rozprávali sa o jeho práci a odovzdanie na kliniku prebehlo štandardne, nebránil sa, prevzal ho doc. K.. C. pocit, že ho pozná.

15. Na základe výzvy súdu prednosta Psychiatrickej kliniky UNLP Košice, Rastislavova 43, K.. C.. W. K., G.., doručil súdu dňa X.X.XXXX písomné stanovisko, v ktorom definoval a vysvetlil diagnózu „ C. syndróm“, s ktorou bol menovaný prijatý na psychiatrickú kliniku. C. stav je charakterizovaný chorobne veselou náladou/bujará veselosť, sklon k veselým afektom, utlmené vyššie zábrany, odbrzdené správanie/, zrýchleným psychomotorickým tempom/zrýchlená gestika a mimika, zvýšená podnikavosť bez účelnosti, nekľud, agitovanosť/a zrýchleným myslením/chorý rozmýšľa tak rýchlo, že nedokáže myšlienky vysloviť/. Zo sociálneho hľadiska je pri manickom syndróme problémom aj to, že pacienti si môžu sociálne, ekonomicky alebo aj spoločensky ublížiť. V stanovisku uviedol na jednotlivé typy ublíženia si aj príklady prípadov, ktoré sa stali, pričom uviedol, že mnohé môžu mať pre pacienta aj právne dôsledky. K umiestnenému uviedol, že ho prijal bez jeho súhlasu, pretože v manickom stave hrozilo, že si sociálne a ekonomicky ublíži pod vplyvom duševnej choroby, napr. že na základe svojho správania v duševnej poruche bude prepustený zo zamestnania. V čase prijatia bol umiestnený v manickom stave a podľa objektívnych údajov doprovodu mal poruchy správania, ktoré spočívali okrem iného v tom, že nebol schopný vykonávať svoju prácu, nebol schopný učiť, neprimeraným spôsobom komunikoval so študentmi, nebol schopný žiadnu aktivitu ukončiť, kolegovia chceli jeho správanie oznámiť riaditeľovi školy. C. oblasťou života je osobný život. A. mu uviedol, že sa chce rozviesť. A. rozhodnutie je samozrejme osobnou záležitosťou každého človeka, ale psychiatria by mala zabezpečiť aspoň to, aby sa človek o takejto vážnej súkromnej veci nerozhodoval pod vplyvom duševnej poruchy. C. si umiestnený svojím správaním mohol ublížiť aj sociálne tým, že začal vulgárne rozprávať a nadávať, čo nie je jeho bežnou normou/ uvedené označené ako koprolália/. V zime mu osobne pán L. telefonoval a pýtal sa ho, ako by mohol zrušiť podania v danej veci, pretože citoval: „teraz som už iný, teraz už na tú vec pozerám inak.“

XX. Z prepúšťacej správy umiestneného zo dňa XX.X.XXXX, ktorú súd nemal v čase rozhodovania pri prijatí umiestneného na kliniku k dispozícii, vyplýva, že umiestnený je ambulantne psychiatricky liečený u C.. C. pre depresívnu poruchu. Na kliniku bol prijatý pre neprimerané správanie, zrýchlené psychomotorické tempo, mánickú symptomatiku. J. prijatý ako akútny stav za účelom pozorovania, diferencovania diagnózy a nastavenia liečby. S hospitalizáciou nesúhlasil. G. prijatí dominovala nekritičnosť, intrapsychické napätie, iritabilita, rezonantná nálada, hostilita. Po vykonaní potrebných vyšetrení bol stav umiestneného liečbou upravený a umiestnený spolupracoval. I. stav bol uzavretý ako manická epizóda u emočne nestabilnej poruchy osobnosti a bol prepustený do ambulantnej starostlivosti.

XX. Vychádzajúc z uvedeného považuje súd aj po doplnení dokazovania za preukázané, že zdravotný stav umiesteného vyžadoval jeho prevzatie do zdravotníckeho zariadenia aj napriek jeho nesúhlasu, pretože bol nebezpečný pre svoje okolie, kedy sa manželke aj nevlastnému synovi vyhrážal fyzickým násilím a zároveň ohrozoval sám sebe neprimeraným správaním v stave manickej symptomatiky a zrýchlenom psychomotorickom tempe. T. nebezpečenstvo spočívalo v hroziacej ujme, ktorú si bol schopný privodiť v manickom stave v oblasti sociálnej aj ekonomickej. V čase prijatia bol umiestnený v manickom stave a podľa objektívnych údajov doprovodu mal poruchy správania, ktoré spočívali okrem iného v tom, že nebol schopný vykonávať svoju prácu, nebol schopný učiť, neprimeraným spôsobom komunikoval so študentmi, nebol schopný žiadnu aktivitu ukončiť, v oblasti osobného života sa chcel rozviesť, pričom nebolo zrejmé, či jeho vyjadrenie nie je len výsledkom duševnej poruchy. V sociálnej oblasti hrozila bezprostredná ujma v dôsledku korpolálie. E. na správanie a konanie pod vplyvom psychickej poruchy bol umiestnený v riziku ohrozenia vlastného zdravia a predstavoval aj možné nebezpečenstvo pre okolie. G. lekár vyhodnotil jeho stav ako akútny a hospitalizáciu nutnú z dôvodu potreby diferencovania diagnózy a následného liečenia jeho duševného stavu. K uvedenému záveru dospel súd na základe dokazovaním zistených skutočnosti preukazujúcich správanie a konanie umiestneného, ktoré prijatiu na psychiatrickom oddelení predchádzalo. S. forma liečby pre umiestneného nebola v čase prevzatia postačujúca, nakoľko umiestnený bol bez pocitu morbidity a liečbu by nedodržiaval. G. s odkazom na ust. Q. súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

XX. Písomným podaním, doručeným súdu dňa X.XX.XXXX Psychiatrická klinika UNLP Košice oznámila, že umiestnený bol dňa XX.X.XXXX prepustený do ambulantnej starostlivosti.

XX. Podľa ust. § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.

20. Vzhľadom k skutočnosti, že došlo k prepusteniu umiestneného do ambulantnej starostlivosti, odpadol dôvod pre pokračovanie súdneho konania o oprávnenosti držania umiestneného v zdravotníckom zariadení podľa cit. ust. § 265 CMP. Z uvedeného dôvodu súd konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.

V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitosti uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).