Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-24-2018.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXA, G. o zaplatenie 349,61 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 163,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5,05 % ročne zo sumy 51,58 eur od 10.01.2015 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 56,99 eur od 10.02.2015 do zaplatenia
- 5,05 % ročne zo sumy 25,98 eur od 10.03.2015 do zaplatenia
- 5,00% ročne zo sumy 28,85 eur od 10.04.2015 do zaplatenia
a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 09.04.2018, sa žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 349,61- eur s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35763469 Bratislava, (ďalej len ako postupca“) uzavreli zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, špecifikovaných v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Žalovaný však cenu za poskytnuté služby neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil Slovak Telecom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca si zo zostatku postúpených faktúr uplatnil úhradu vyúčtovaných položiek nasledovne: VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 51,58 eur so splatnosťou 09.01.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 56,99 eur so splatnosťou 09.02.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 25,98 eur so splatnosťou 09.03.2015, VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 28,85 eur so splatnosťou 09.04.2015 VS faktúry XXXXXXXXXX na sumu 186,21 so splatnosťou 09.09.2015, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu za náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti, vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy.
2. Žalobca spolu so žalobou predložil dôkazy - zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.11.2014, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.11.2014, Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., vyššie uvedené faktúry a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy.
4. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu bola pohľadávka žalobcu v sume 349,61 eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu a teda nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p., oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 10.05.2019, č. dverí 8, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. V zmysle § 116 ods.2 C.s.p., súd zverejnil žalobu na úradnej tabuli súdu od 19.02.2019 do 11.03.2019, nakoľko sa žalovanému nepodarilo písomností doručiť na adresu uvedenú v REGOB a zdržiaval sa na neznámom mieste.
7. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2017, dodatkom k zmluve o postúpení pohľadávky a prílohami, zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX a dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXXXX zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
8. Spoločnosť ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili v písomnej forme zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.11.2014 (ďalej len „zmluva“) na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a záväzok žalovaného za poskytnuté služby uhradiť spoločnosti cenu zodpovedajúcu mesačnému poplatku za zúčtovacie obdobie a cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v čase, keď bola služba žalovaným využitá.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
13. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“) tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.
15. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu, dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
18. Podľa § 52 ods. 1 OZ; spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ; ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 53 ods.1 OZ; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53a ods. 1 OZ; ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
22. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že medzi spoločnosťou a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb v písomnej forme podľa § 488, 489 ods. 1 a 491 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pripojení, na ktorej úpravu sa okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka použil aj osobitný predpis a to zákon č. 351/2011 Z.z.. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb, keďže poskytovateľ vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v návrhu označený žalobca je aktívne legitimovaný, keďže došlo k postúpeniu pohľadávky.
23. Ďalej mal súd za preukázané že žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil faktúry, ktorými bol zaviazaný platiť za využívanie služieb spoločnosti, ako aj na úhradu zmluvnej pokuty. Čo sa týka úhrady sumy 163,40 eur, vyplývajúcich z faktúr č. 7411909621, č.7500752647,č.7501784585 a č. 7502815559, mal túto súd za preukázanú a odôvodnenú, keďže ide o úhradu za poskytnuté služby za ktoré sa žalovaný zaviazal spoločnosti zaplatiť vyfakturované platby. O nároku vyplývajúcemu z faktúry č. 7507663702 na sumu 186,21 eur, t.j. zmluvnej pokuty súd vychádzal z nasledujúceho: Procesnému súdu je známe, že obdobné dojednania o zmluvnej pokute v zmluvách uzatváraných medzi mobilnými operátormi a ich klientmi už boli súdmi opakovane určované za neprijateľnú podmienku, a teda sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ) a dodávateľ služby je povinný zdržať sa v budúcnosti ich používania v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ust. § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
24. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."
25. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).
26. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods.1 OZ procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
27. S poukazom na uvedené skutočnosti dojednania o zmluvnej pokute predstavujú neprimerané zvýhodnenie poskytovateľa služieb na úkor žalovaného, nakoľko takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovaného (a aj ostatných spotrebiteľov) na jej zaplatenie v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované operátorom a riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mal povinnosť taktiež zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. V tomto smere dodávateľ služby vôbec nerozlišuje medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V obidvoch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Ďalším aspektom, ktorý je nutné brať do úvahy, je existencia hrubého nepomeru vzájomných plnení zmluvných strán a ich vzájomných práv a povinností. Už len samotná existencia hrubého nepomeru, bez ohľadu na pohnútky účastníkov zmluvného vzťahu, objektívne sama o sebe spôsobuje rozpor s dobrými mravmi (§ 3OZ).
28. Keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, súd v tejto časti žalobu zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, žalovaný mal vo veci úspech len čiastočný 6,54 % čo pokladá súd za zanedbateľný a keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Celkový úspech žalovaného súd vypočítal tak, že od úspechu žalovaného vo výške 53,27% odčítal úspech žalobcu ktorý predstavoval 46,73%.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.