Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-113-2021.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/113/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. februára 2022 prejednal odvolanie obžalovaného
Ing. P. R.,
nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom E. - U. XXX, okres Považská Bystrica, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/98/2020 zo dňa 29.09.2021 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok o uloženej povinnosti, ktorá je súčasťou podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému Ing. P. R. pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa a popri nezmenenom výroku o podmienečnom treste odňatia slobody s probačným dohľadom ukladá podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu, a to v skúšobnej dobe na parcelách č. KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a KN-E č. XXX a XXX v katastrálnom území Prosné, okres Považská Bystrica v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov naložiť s odpadom na týchto parcelách tak, aby došlo v súlade s objektívnymi možnosťami k uvedeniu životného prostredia do predošlého stavu (§ 124 ods. 3 Tr. zák.).
Výrok o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostáva týmto zrušením nezmenený.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Ing. P. R. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., pretože v období od presne nezisteného času roku 2013 až do mesiaca jún 2019 bez súhlasu príslušných štátnych orgánov dal ústne pokyny nestotožneným osobám, aby naviezli a uložili 66,5 ton betónu a 2836,8 ton zmiešaného odpadu zo stavieb a demolácii, teda celkovo 2903,3 ton odpadu, na parcely č. KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X a KN-E č. XXX a XXX v katastrálnom území U., okres Považská Bystrica, ktoré miesto na tento účel nebolo určené, pričom náklady na odstránenie tohto odpadu predstavujú 190.523,22 Eur, čím porušil § 12 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 13 písm. a), b), d) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
Bol za to odsúdený podľa § 302 ods. 4 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l) a 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 3 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 4 roky.
Súčasne mu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola uložená aj povinnosť v priebehu skúšobnej doby naložiť s odpadom v množstve 2903,3 ton nachádzajúcim sa na parcelách č. KN-C 803/1, 803/3, 803/4, 913/1, 913/7 a KN-E č. 582 a 745 v katastrálnom území U., okres Považská Bystrica, v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a o tomto predložiť relevantné listinné dôkazy.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Považská Bystrica, odborom starostlivosti o životné prostredie, s nárokom na náhradu škody vo výške 190.523,22 Eur odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie čo do výroku o treste. V jeho písomných dôvodoch prostredníctvom obhajkyne uviedol, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste, ktoré opakovane namietal, a to najmä pokiaľ ide skutočnosť, že v súčasnosti už nemusí množstvo odpadu zodpovedať objemu 2903,3 ton v zmysle znaleckého posudku Ing. T. Y. č. 19/2019, a teda nebude môcť splniť z objektívnych dôvodov uloženú povinnosť v rámci podmienečného odsúdenia. Navyše odpad sa nachádza aj na pozemkoch KN-C 803/1 a KN-C 913/1, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, sú neoplotené, verejne prístupné, v blízkosti koryta vodného toku Marikovka, ktoré sa vplyvom poveternostných podmienok a zvýšenej hladiny vodného toku neustále mení, t.j. časť odpadu môže byť časom odplavená, poprípade tam môže v priebehu času navoziť ďalší odpad tretia osoba. Pre účely odstránenia tohto rozporu navrhoval aj doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, a to kontrolného znaleckého dokazovania a výsluchov geodeta Ing. L. P. a zástupcu správcu vodného toku Marikovka, čo však súd prvého stupňa odmietol napriek tomu, že existujú reálne pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať, resp. vykonať ďalšie dôkazy, aby bola naplnená základná zásada trestného konania, resp. zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a na podklade takto zisteného skutkového stavu aby mu bol uložený trest v súlade so zákonom. Namietal napokon aj správnosť znaleckých záverov Ing. T. Y. (č. 19/2019) a aj Ing. L. P. (č. 10/2019), a to aj na základe technickej správy geodeta Ing. U. C., ktorú si dal vypracovať a ktorý dospel k záveru, že objem navezeného odpadu v súčasnosti nezodpovedá množstvu, ktoré mu je kladené za vinu, keďže v súčasnosti sa jedná o 1619 m3 odpadu, čo predstavuje rozdiel 745 m3. Záverom uviedol, že namieta správnosť výroku o treste, keďže trest by mal byť v každom prípade primeraný a najmä zohľadňujúci individuálne okolnosti toho - ktorého prípadu, aby bol schopný naplniť primárny účel trestu, čo ale v danom prípade absentuje. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby vec podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj poškodená Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Považská Bystrica, odborom starostlivosti o životné prostredie. Uviedla, že sa prikláňa k znaleckému posudku Ing. T. Y..
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní: · obžalovaný navrhol doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania k znaleckému posudku Ing. T. Y., ktorý odôvodnil tým, že tento jeho návrh smeruje čo do výroku o uloženej povinnosti v napadnutom rozsudku a v ďalšom poukázal na písomné dôvody svojho odvolania; v konečnom návrhu žiadal, aby bolo o jeho odvolaní rozhodnuté tak, ako navrhol v písomných dôvodoch odvolania, · prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry nemala návrhy na doplnenie dokazovania a k návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania sa nevyjadrila a ponechala na úvahe odvolacieho súdu, ako o tomto návrhu rozhodne; v konečnom návrhu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutého výroku rozsudku (o treste) a aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa trpí vadou v zmysle § 321 ods. 1
písm. d) Tr. por. a z tohto dôvodu je preto odvolanie obžalovaného dôvodné. Odvolací súd tiež zistil, že nové rozhodnutie vo veci bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku inak správne zistený, a preto v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám týmto rozsudkom.
*** K procesnému postupu ***
K vytýkaným procesným chybám v odvolaní obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Nie je vôbec porušením práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces, ak súd na hlavnom pojednávaní nevykoná všetky ním navrhované dôkazy.
Aj odvolací súd sa stotožnil s postupom a rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý pre nadbytočnosť nevyhovel návrhom obžalovaného na doplnenie dokazovania vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania na nové zatriedenie odpadu a nové určenie jeho objemu a tiež výsluchmi geodeta Ing. L. P. a zástupcu správcu vodného toku Marikovka, pričom odmietnutie týchto návrhov obžalovaného súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku aj riadne odôvodnil.
Nielen preto, ale aj z dôvodov uvedených nižšie (konkrétne v piatom odseku časti „K napadnutému výroku o treste“) odvolací súd na verejnom zasadnutí zamietol jeho totožný návrh na doplnenie dokazovania vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania na nové zatriedenie odpadu a nové určenie jeho objemu.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd už sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
*** K výroku o vine ***
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
*** K napadnutému výroku o treste ***
Podstatou odvolania obžalovaného bola v podstate neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody čo do uloženej povinnosti, ktorá bola súčasťou probačného dohľadu.
Odvolací súd konštatuje, že súdom prvého stupňa uložená povinnosť vychádza síce z právoplatného výroku o vine, pričom súhlasí aj s názorom súdu prvého stupňa, že je nutné od obžalovaného najmä vzhľadom na rozsah činu „požadovať“ pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody, aby sa aktívne pričinil o odstránenie negatívnych dôsledkov ním spáchanej trestnej činnosti (o čo sa doposiaľ nepokúsil ani čiastočne) a aby tak bol naplnený účel trestu aj voči ostatným členom spoločnosti a bolo tak vyjadrené dostatočne napokon jeho morálne odsúdenie spoločnosťou, avšak na druhej strane tiež citlivo posudzoval odvolacie námietky obžalovaného a vyhodnotil ich ako dôvodné.
Trestnú činnosť obžalovaný páchal až do mesiaca jún 2019, pričom od vypracovania znaleckých posudkov až do súčasnosti už ubehol pomerne dlhý čas. Nie je preto skutočne vylúčené, že počas tohto obdobia na verejne prístupných a neoplotených parcelách č. KN-C 803/1, 803/3, 803/4, 913/1, 913/7 a KN-E č. 582 a 745 v katastrálnom území Prosné mohla navoziť ďalší odpad iná osoba ako obžalovaný, resp. že koryto vodného toku Marikovka (ako to vyplýva aj z fotodokumentácie predloženej obžalovaným) sa vplyvom poveternostných podmienok a zvýšenej hladiny mohlo zmeniť a tak časť odpadu navezená na základe ústnych pokynov obžalovaného mohla byť už odplavená, prípadne iný odpad mohol byť naopak na tieto parcely naplavený.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že uloženie povinnosti obžalovanému počas skúšobnej doby naložiť s konkrétnym množstvom odpadu (2903,3 ton) nachádzajúcim sa na týchto parcelách (v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov a o tomto predložiť relevantné listinné dôkazy) sa v aktuálnom čase nejaví ako správne a ani spravodlivé z pohľadu zásad ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.), najmä potom ustanovenia § 34 ods. 2 Tr. zák. („Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.“), v zmysle ktorého sa výmerou trestu rozumie nielen určenie trestu v rámci trestnej sadzby, ale aj určenie rôznych spôsobov, foriem alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdom (napr. určenie konkrétnej povinnosti), pretože nemusí už vychádzať z objektívneho stavu a množstva odpadu uloženého na vyššie uvedených parcelách, ktoré tam boli navezené na základe ústnych pokynov obžalovaného, na základe čoho by obžalovaný možno ani nemohol bez svojho zavinenia preukázať splnením tejto súdom prvého stupňa uloženej povinnosti, že výkon trestu odňatia slobody u neho nie je nevyhnutný - § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
Zároveň mal odvolací súd za to, že ani nové znalecké dokazovanie, resp. zistenie aktuálneho stavu a množstva odpadu uloženého na vyššie uvedených parcelách by nemuselo byť objektívne z dôvodu uplynutia ďalšieho času od vypracovania tohto nového znaleckého posudku až do právoplatného uloženia tejto povinnosti so zapracovaním „iného konkrétneho“ a znalecky špecifikovaného množstva odpadu na týchto parcelách.
Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o uloženej povinnosti, ktorá bola súčasťou podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám obžalovanému pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa a popri nezmenenom výroku o podmienečnom treste odňatia slobody s probačným dohľadom uložil podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. „mierne pozmenenú“ povinnosť, ktorá bude súčasťou probačného dohľadu, a to v skúšobnej dobe na parcelách č. KN-C 803/1, 803/3, 803/4, 913/1, 913/7 a KN-E č. 582 a 745 v katastrálnom území Prosné, okres Považská Bystrica v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov naložiť s odpadom na týchto parcelách tak, aby došlo v súlade s objektívnymi možnosťami k uvedeniu životného prostredia do predošlého stavu.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že pri trestných činoch proti životnému prostrediu zákonodarca dal do popredia oprávnený záujem spoločnosti na „uvedení životného prostredia do predošlého stavu“ - § 124 ods. 3 Tr. zák. Výrok o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostal týmto zrušením nezmenený.
Inak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku v otázke uloženého podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, v ktorých výrokoch týkajúcich sa tohto uloženého trestu súd prvého stupňa použil správne zákonné ustanovenia, pričom obžalovaný tieto výroky odvolaním ani nenapádal. Rovnako odvolaním nenapádal odvolaním ani výrok o náhrade škody.
Súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, v spojení s uložením vyššie uvedenej „mierne pozmenenej“ povinnosti, považoval odvolací súd za primeraný, zákonný, spravodlivý a schopný splniť svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., pretože dostatočne zohľadňuje najmä spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného, jeho osobu, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Pokiaľ ide o výkon takto uloženého trestu, odvolací súd v tomto smere považuje za vhodné, aby probačný a mediačný úradník vykonával konkrétne kontrolu splnenia uloženej povinnosti v súčinnosti so „zástupcom poškodeného“ v tomto konaní - Okresným úradom Považská Bystrica, odborom starostlivosti o životné prostredie z pohľadu posúdenia, či došlo k jej splneniu v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov (§ 418 Tr. por.).
Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že vo výroku o podmienečnom treste odňatia slobody s probačným dohľadom malo byť správne uvedené aj ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (v tomto výroku použité ustanovenie § 51 ods. 1 Tr. zák. totiž priamo odkazuje na ustanovenie § 49 ods. 1 Tr. zák.: „Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 ...“), keď v odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že na základe uvedených skutočností mal súd za to, že na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti bude postačujúce uložiť obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky, a teda na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, avšak odvolací súd nebol toho názoru, že len pre tento nedostatok je nevyhnutné zrušiť aj tento výrok napadnutého rozsudku.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd rozhodol o odvolaní obžalovaného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.