Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Ps-44-2020.pdf
PDF · 95.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14Ps/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX I.I. N., zast. procesným opatrovníkom: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, XXX XX I. N., na návrh navrhovateľa: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX I.I. N., v konaní o obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a ustanovenie opatrovníka, takto
rozhodol:
I. O b m e d z u j e s a U. H., nar. X.X.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že táto nie je spôsobilá:
§ ohlasovať a meniť miesto svojho trvalého a prechodného pobytu,
§ rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
§ konať a vystupovať vo vzťahu k orgánom verejnej a štátnej moci,
§ preberať úradné zásielky od orgánov verejnej a štátnej moci,
§ využívať vodičské oprávnenie a oprávnenie na držania a nosenie zbrane v prípade, ak je ich držiteľom,
§ kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR, do orgánov samosprávneho kraja, do orgánov miestnej samosprávy,
§ uzatvárať manželstvo,
§ vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vrátane finančnej hotovosti a nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony, dvojstranné príp. viacstranné právne úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých až po zložité transakcie, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie,
§ preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iný príjem.
II. U s t a n o v u j e s a Q. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX I. N. za opatrovníka U. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX I. N., ktorý je oprávnený a povinný v rozsahu obmedzenia opatrovanca zastupovať v bežných veciach, spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu. Na nakladanie s majetkom nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdom.
III. Ustanovený opatrovník je p o v i n n ý najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. Po ukončení opatrovania je opatrovník povinný podať záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podal dňa 29.12.2020 na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd obmedzil U. H.Ú., nar. XX.XX.XXXX na spôsobilosti na právne úkony a ustanovil jej za opatrovníka navrhovateľa.
2. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že menovaná od detstva trpí ťažkým zdravotným postihnutím, jej diagnóza je mentálna retardácia, stredne ťažká, v pásme imbecility. Taktiež má veľmi slabú verbálnu komunikáciu. Menovaná nie je schopná vykonať administratívne záležitosti, či narábať s financiami, je celoživotne odkázaná na pomoc blízkych, ktorú jej až do svojej smrti poskytovali rodičia. Navrhovateľ sa o sestru stará, bývajú v spoločnej domácnosti.
3. Spolu s návrhom doručil navrhovateľ súdu lekársku správu MUDr. K. A. preukazujúcu zdravotný stav menovanej.
4. Uznesením sp. zn.: 14Ps/44/2020-26 zo dňa 12.02.2021 súd ustanovil menovanej procesného opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie pokusom o výsluch osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, navrhovateľa, súdneho znalca, ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s vypracovaným znaleckým posudkom a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:
6. Súd na pojednávaní dňa 15.03.2021 sa pokúsil vypočuť osobu, o spôsobilosti ktorej sa koná, pričom táto na otázky súdu nereagovala, mlčala a preto súd upustil od jej ďalšieho výsluchu.
7. Súd na pojednávaní tiež vypočul navrhovateľa, ktorý uviedol:
„Ja sa teraz starám o sestru a bývame spolu v jednom dome. Čítať písať viem a trestaný som bol už dávno. Súhlasím s výkonom funkcie za opatrovníka. Sestra chodí ku psychiatrovi každých 5-6 rokov. Doktorom je muž, ale meno si nepamätám. Tiež chodíme do Levoče na psychiatriu. Sestra bola aj hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Levoči asi 10 rokov dozadu. Sestra ani nerozpráva.“
8. Ustanovený procesný opatrovník vyslovil s návrhom svoj súhlas.
9. Súd uznesením sp. zn.: 14Ps/44/2020-35 zo dňa 25.03.2021 ustanovil súdneho znalca na účely vykonania znaleckého dokazovania a následného vypracovania znaleckého posudku.
10. Zo znaleckého posudku č. 78/2021 súdneho znalca MUDr. Ladislava Lauka, znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Psychiatria, mal súd preukázané, že menovaná trpí mentálnou retardáciou, stredného stupňa (imbecilita podľa staršieho názvoslovia). Mentálna zaostalosť sa u nej vyvinula pravdepodobne na základe perinatálneho (pri pôrode) poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Nevyvinula sa jej dostatočne reč, nebola zaškolená, ostala celoživotne závislá na opatere príbuzných. U menovanej ide o stav trvalý, vzhľadom na vek možno u nej predpokladať nastupujúce involučné a organické zmeny centrálnej nervovej sústavy. Nie je možné u nej reálne očakávať, že by nadobudla schopnosti potrebné pre samostatnú existenciu. Znalec v závere podaného posudku tiež určil okruh bežných životných situácií a úkonov, ktoré menovaná nie je schopná zvládnuť, resp. vykonávať.
11. Na pojednávaní dňa 07.02.2022 súd vypočul ustanoveného súdneho znalca, ktorý uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku tak ako bol odovzdaný v písomnej forme. V rámci svojej výpovede znalec uviedol tieto skutočnosti:
„Menovanú som vyšetril osobne. Zistil som u nej, že ide o stredne ťažkú mentálnu zaostalosť tzv. imbecilitu. Mentálna zaostalosť vznikla u nej poškodením pri pôrode. Po celý čas je navyknutá na opateru zo strany iných, nemá vyvinutú ani reč. Jej stav je potrebné chápať ako trvalý. Ide o obmedzenie vo viacerých oblastiach ako uvádzam vo svojom znaleckom posudku. Na daných záveroch trvám.“
12. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
13. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
14. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
16. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.
17. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
18. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
19. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.
20. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
21. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
22. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
23. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
24. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
25. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
26. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
27. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
28. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
29. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto súdnom konaní trpí mentálnou retardáciou, stredného stupňa (imbecilita podľa staršieho názvoslovia). Mentálna zaostalosť sa u nej vyvinula pravdepodobne na základe perinatálneho (pri pôrode) poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Nevyvinula sa jej dostatočne reč, nebola zaškolená, ostala celoživotne závislá na opatere príbuzných. U menovanej ide o stav trvalý, vzhľadom na vek možno u nej predpokladať nastupujúce involučné a organické zmeny centrálnej nervovej sústavy. Nie je možné u nej reálne očakávať, že by nadobudla schopnosti potrebné pre samostatnú existenciu.
30. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že táto osoba, v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.
31. Na základe uvedeného preto dospel súd k záveru, že tento zdravotný stav odôvodňuje obmedzenie menovanej v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo výroku tohto rozsudku.
32. Súd ustanovil menovanej za opatrovníka navrhovateľku, ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, pričom iná vhodná osoba, predovšetkým z radov príbuzných na výkon uvedenej funkcie nebola súdom zistená. Súčasne súd vymedzil rozsah, v ktorom bude opatrovník menovanú zastupovať, ako aj uložil povinnosť podávať súdu pravidelné správy o výkone funkcie.
33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
35. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania účastníkov konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
37. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.
38. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
39. V predmetnej veci podal návrh na obmedzenie U. H., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľ - Q. H., nar. XX.XX.XXXX. Zo záverov znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Ladislava Lauka, vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu, vyplynulo, že menovaná trpí mentálnou retardáciou, stredného stupňa (imbecilita podľa staršieho názvoslovia). Ide o stav trvalý. Tento zdravotný stav menovanej podľa uvedených záverov odôvodňuje ju obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie popísaných v znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom nebol zjavne bezdôvodný a teda tento nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaný nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnemu znalcovi. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.