Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39Csp/171/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom Senatorska 18, 00-950 Warszawa, Poľská republika, mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bartšík Šváby s.r.o., IČO: 35 929 049, so sídlom Plynárenská 7/ A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 2.234,11 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.754,72 €, zmluvný úrok vo výške 479,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.754,72 € od 02.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.08.2018 žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu 1.754,72 € a zmluvný úrok vo výške 479,39 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.754,72 € od 02.06.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným dňa 06.11.2014 uzatvoril prostredníctvom internetového bankovníctva žalobcu zmluvu o poskytnutí úveru „mPôžička plus“, reg. č. Q na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na ľubovoľný účel vo výške 2.000 € na bežný účet žalovaného „mKonto“, vedený u žalobcu. K zmluve bol otvorený aj úverový účet, ktorý mal evidenčný charakter. Úver bol žalovanému poskytnutý na 84 mesiacov, ktorý mal byť splatený formou pravidelných mesačných splátok vo výške 33,10 € so splatnosťou splátky k 26. dňu kalendárneho mesiaca. Celková suma k úhrade, ktorú sa žalovaný zaviazal podľa zmluvy za poskytnutý úver žalobcovi zaplatiť bola vo výške 2.780,40 € a konečná splatnosť úveru bola v zmluve dojednaná dňa 26.11.2021. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 9,90% ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru dňom 26.03.2016, kedy neuhradil žalobcovi minimálnu splátku podľa zmluvy. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy bezúspešne, preto listom zo dňa 27.04.2016 vyhlásil okamžitú mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovanému bola zásielka doručená uložením na pošte. V dôsledku platného a účinného vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru uplatnil žalobca nárok na vrátenie dlžnej istiny a kapitalizovaných úrokov spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný čerpal prostriedky z úverového rámca vo výške 2.000 € jednorázovo dňa 06.11.2014. Za účelom splatenia úveru poukázal prostriedky v celkovej výške 479,39 €. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 2.301,01 € (2.780,40 €- 479,39 €) z toho istina 1.754,72 €, kapitalizovaný úrok 546,29 € (2.301,01 € - 1.754,72 €). Všetky záväzky žalovaného sa stali splatné a žalovaný stratil výhodu splátok.

Spolu s istinou žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny od 02.06.2016 do zaplatenia.

3. Na preukázanie skutkových tvrdení žalobca založil do spisu listinné dôkazy: výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd.Po, vl.č. 1503/B; žalobcom popísaný mechanizmus poskytovania úveru „mPôžička plus“; výpis z úverového účtu z 12.01.2018; Zmluvu o poskytnutí úveru mPôžička plus č. Q. zo 06.11.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami poskytovania úveru mPôžička plus; históriu operácií na účte; Výzvu na uhradenie dlžnej čiastky/ vyhlásenie okamžitej splatnosti z 27.04.2016.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami, poučením podľa § 292 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a výzvou podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril, doručená 02.11.2018. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.

5. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie v súlade s § 180 CSP, v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Opakovane sa na termín pojednávania nedostavil z dôvodu neočakávanej pracovnej úlohy, pre ktorú ho údajne zamestnávateľ neuvoľnil, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, na výzvu súdu sa k žalobe nevyjadril.

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutie úveru, uzatvorenej prostredníctvom internetového bankovníctva dňa 06.11.2014, poskytol na bežný účet žalovaného vedený v mBank spotrebiteľský úver na ľubovoľný účel v maximálnej výške 2.000 € na obdobie 84 mesiacov do konečnej splatnosti 26.11.2021, ktoré obdobie začalo plynúť pripísaním peňažných prostriedkov úveru na účet žalovaného, ktorých počet, výška a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bol stanovený v Harmonograme splátok, ktorý bol žalovanému doručený prostredníctvom Internet bankingu mBank a ktorý sa po vydaní stal neoddeliteľnou súčasťou, prílohou č. 2 zmluvy, záväzný pre dlžníka. Žalovaný bol povinný zabezpečiť dostatok prostriedkov na účte, zodpovedajúcich výške splátky úveru a úrokov vo výške a v termínoch podľa harmonogramu splátok. RPMN bola stanovená na 10,36% a celkové náklady spojené s úverom, na základe údajov platných ku dňu podpisu zmluvy predstavovali sumu 2.790,93 €. Priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver bola vo výške 16,81%. Úver bol úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzavretia zmluvy o úvere 9,90% ročne. Žalobca žalovanému poskytol úver formou prevodu peňažných prostriedkov na účet. Žalobca v § 3 zmluvy - „Poplatky“, uviedol poplatok za poskytnutie pôžičky 1,5% z poskytnutej sumy úveru a poplatok za odoslanie listovej upomienky za nedovolené prečerpanie, omeškanie splátky úverového produktu alebo nesplnenie zmluvných podmienok v sume 23,24 €. Úrokové sadzby za sumy v omeškaní (4.2 zmluvy) boli dohodnuté vo výške podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní so splácaním úveru a napriek urgenciám nedošlo k zaplateniu dlhu, písomne listom zo dňa 27.04.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky 108 €, (istina po lehote splatnosti 56,33 €, nezaplatené úroky 43,67 € a poplatky 8 €) v lehote 15 dní od doručenia výzvy a súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde k uhradeniu dlžnej pohľadávky, výzva predstavuje vyhlásenie mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný si doporučenú zásielku v odbernej lehote neprevzal, zásielka sa žalobcovi vrátila 16.05.2016 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Podľa výpisu z úverového účtu za obdobie od 06.11.2014 otvorenie účtu pripísaním 2.000 € na účet do 18.04.2017 „zmena údajov o otvorení“, žalovaný uhradil celkovo 479,39 €.

7. Prejednávaná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod a že sa z tohto dôvodu na vec vzťahujú aj ustanovenia o úveroch podľa Obchodného zákonníka a nakoľko žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba/ spotrebiteľ, ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObchZ) - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ - Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

10. Z obsahu a formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere možno uzavrieť, že ide o štandardnú, formulárovú zmluvu a neboli zistené prekážky na vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) - (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase podpisu žiadosti/zmluvy o poskytnutie pôžičky - (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru prostredníctvom Internet bankingu písomne. V zmluve je dohodnutá pohyblivá ročná úroková sadzba 9,90% v deň uzavretia zmluvy a na základe podmienok zmluvy právny predchodca žalobcu vypočítal RPMN vo výške 10,36%. RPMN bola žalobcom správne vypočítaná a zmluva obsahovala všetky povinné náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z..

14. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným platne písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, úročené pohyblivou úrokovou ročnou percentuálnou sadzbou, s uvedenou RPMN a priemernou RPMN. Žalovaný zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru nedodržal, prestal uhrádzať dohodnuté splátky, dostal sa do omeškania, preto veriteľ vyhlásil celú pohľadávku za okamžite splatnú. Dlžná suma úveru predstavovala sumu 2.301,01 € (2.780,40 € - 479,39 € uhradené žalovaným). Istina dlžnej sumy predstavovala sumu 1.754,72 € a nesplatené príslušenstvo (nesplatený kapitalizovaný zmluvný úrok predstavoval sumu 546,29 € (2.301,01 € - 1.754,72 €). Žalovaný stratil výhodu splátok a bol povinný celý úver spolu so splatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy zaplatiť. Súd sa s vyúčtovaním žalobcom uplatneného nároku stotožnil a preto žalobe v celom rozsahu ako dôvodne podanému vyhovel. Spolu s istinou súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú výšku a dôvodnosť uplatňovanej pohľadávky.

15. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)