Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/54/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: B. I., nar. X.X.XXXX, bytom I. - C. O., Q. XXX/XX, právne zastúpený: Mgr. Petra Lendvayová, AK JUDr. Ján Boškovič, Odborárske námestie 4, 811 07 Bratislava proti žalovaným: v X.rade M. S., a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO:31 575 951, v 2.rade LICITOR group, a.s., Sládkovičova 6, Žilina, IČO:36 421 561 a v 3.rade SKITUS Automotive, s.r.o., Okoličná na Ostrove 437, IČO:44 269 544, právne zastúpený: JUDr. Peter Kubik, advokát, AK Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9 v konaní o neplatnosť dražby, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaní v 1. až 3.rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dražba, ktorá dražba sa konala 3.7.2017 a boli na nej vydražené nehnuteľností zapísané na LV č. 456 pre k.ú. Nová Stráž, a to parcela č. 1710/484 zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parcela č. 1710/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2 a rodinný dom so súp. č. 470 (ďalej i predmetné nehnuteľnosti) postavený na parcele 1710/484, je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že bola vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom na ich kúpu a rekonštrukciu uzatvorila úverovú zmluvu so žalovaným v 1.rade. Zároveň na predmetné nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo žalovaný v 2.rade zaslal dňa 25.5.2017 oznámenie, že dňa 3.7.2017 bude dražba predmetných nehnuteľností a dražba bola tohto dňa vykonaná a osvedčená notárskou zápisnicou N142/2017.

2. V žalobe napádala porušenie ustanovení o dobrovoľnej dražbe, pričom napádala ustanovenie § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, kedy podľa žalobkyne mal byť vypracovaný znalecký posudok 17/2017 na hodnotu 55 200 €, voči ktorému podala sťažnosť, na základe ktorej vznikol ďalší znalecký 40/2017 voči ktorému taktiež podala sťažnosť, na ktorú ale žalovaný v 2.rade nereagoval, zároveň namietala výšku ceny predmetných nehnuteľností, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Ďalej namietala miesto a čas konania dražby, pretože táto sa mala konať vo Zvolene a to v čase o 9:30, čo je podľa žalobkyne veľmi ďaleko od miesta nehnuteľnosti, keďže je to vzdialené asi 250 km. Ďalej namietala, že licitátor, ktorý viedol dražbu, nie je zamestnancom dražobníka.

3. Žalovaný v 1.rade sa k žalobe vyjadril tak, že stále je vlastníkom pohľadávky. Podľa jeho názoru dražobná zmluva má všetky náležitosti tak, ako ich predpokladá zákon, pričom nie je zákonná povinnosť túto zmluvu doručiť dlžníkovi, ktorý mal počas celého konania možnosť nazrieť do dražobného spisu. Ohľadne priebehu dražby poukázal na vyjadrenia žalovaného v 2.rade, ktorý dražbu vykonával. Ďalej uviedol, že za znalecký posudok zodpovedá priamo znalec, ktorý ho vypracúva v súlade so zákonom 382/2004 Z.z. a teda ani prípadné nevyhotovenie v súlade so zákonom nemôže spôsobiť neplatnosť dražby, keďže súd môže určiť dražbu za neplatnú iba vtedy, ak boli porušené ustanovenia zákona 527/2002 Z.z alebo bola neplatná záložná zmluva.

4. Žalovaný v 2.rade sa vyjadril k žalobe, že záložný veriteľ postupoval v súlade so zákonom. Uviedol, že oprávnenie dražobníka a znalca vyplýva z ustanovenia § 3 a § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom žalobca bol vyzvaný v súlade so zákonom na umožnenie ohliadky nehnuteľností. K namietaným znaleckým posudkom uviedol, že dražobník nie je aprobovaný na to, aby ustálil cenu alebo aby hodnotil správnosť znaleckého posudku vypracovaného znalcom, ktorý ohodnotil nehnuteľnosť, z ktorej ceny potom dražobník pri dražbe vychádza. Teda porušenie povinnosti znalca podľa zákona 382/2004 Z.z. nie je porušením povinností dražobníka podľa zákona 527/2002 Z.z.. Uviedol, že znalecký posudok nikdy neustanovuje presnú cenu, ale iba cenu určenú odhadom. V súvislosti so vznesenými námietkami voči posudkom poukázal na ustanovenie § 12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách podľa ktorého sa ustanovuje postup v prípade, ak bolo vyhotovených viac znaleckých posudkov, pričom podľa žalovaného v 2.rade zákon nepripúšťa možnosť opakovane a donekonečna vznášať námietky proti posudkom.

Žalovaný v 2.rade uviedol, že si splnil všetky povinnosti podľa § 17, že doručoval každému všetko čo doručiť mal, pričom predloženie alebo zaslanie dražobnej zmluvy mu zo zákona nevyplýva. Podľa žalovaného v 2.rade boli vykonané i obhliadky nehnuteľností, čo vyplýva z fotodokumentácie miesta. Ohľadne miesta konania dražby uviedol, že dražba musí byť prípustná pre každého a nie len pre osoby žijúce v blízkosti dražených nehnuteľností, pričom bral na zreteľ i zásadu hospodárnosti a miesto konania dražby vybral z dôvodu, že na daný deň bolo plánovaných viac dražieb, pričom je názoru, že mesto Zvolen nie je od miesta dražby vzdialené na toľko, aby sa zamedzilo účelu dražby, keďže cesta z miesta nehnuteľnosti do miesta dražby trvá asi 1,5 a samotný vydražiteľ bol z obce, ktorá sa nachádza neďaleko draženej nehnuteľnosti., a teda vzdialenosť ho neodradila od draženia.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a spisu dražobníka.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa jedná o spotrebiteľskú dražbu, keď na dražbe na základe spotrebiteľskej zmluvy bol dražený majetok spotrebiteľa. Namietala, že nebolo preukázané, že dražbu vykonával licitátor v pozícii zamestnanca dražobnej spoločnosti, pretože táto osoba je prokuristom dražobníka, teda žalovaného v 2.rade., ďalej namietal formálne nedostatky znaleckého posudku. Poukázal opätovne i na nie dobrú voľbu miesta konania dražby.

Žalovaný v 1.rade uviedol, že zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, že žalovaný v 1.rade mal právo zosplatniť úver, keďže sa nehradili splátky pravidelne, pričom žalovaný v 1.rade jej poskytol primeranú lehotu na urovnanie dlhu a na odpredaj nehnuteľnosti.

Žalovaný v 2.rade uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázala tvrdenia, na ktoré poukázala. Uviedol, že licitátor bol v pracovnom pomere u žalovaného v 2.rade, k znaleckým posudkom sa vyjadril, že všetky boli žalobkyni doručené, čo preukázal doručenkami a namietané formálne nedostatky odmietol, keď poukázal na záver a znaleckú doložku, z ktorej je zrejmé, ktorý znalec posudok vypracoval. V súvislosti s miestom kde sa konala dražba poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IÚS 257/2016 a rozhodnutie KS NR 7Co/1016/2016.

7. Z listu vlastníctva č. 456 pre k.ú. Komárno, katastr. územie Nová Stráž vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností parc. č. 1710/484 zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, parcela č. 1710/13 zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2 a rodinný dom so súp. č. 470 je žalobkyňa. V časti C listu vlastníctva je zapísané záložné právo V 365/14 z 19.2.2014 v prospech Prima banka Slovenksa, a.s., zmluva č. 0000000000101767 na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom a taktiež je tu zapísané exekučné záložné právo exekútora JUDr. Anetty Demešovej, ExÚ Vráble v prospech Prima banka Slovensko, a.s..

Z notárskej zápisnice N 142/2017 spísanej notárom JUDr. Andreou Barancovou, PhD. dňa 3.7.2017 je zrejmé, že sa v Penzióne Q vo Zvolene konala dobrovoľná dražba, prvé kolo, v ktorej bol dražobníkom spoločnosť LICITOR group, a.s. a licitátorom bol JUDr. Tomáš Šuflák. Po otvorení dražby dražili dve prítomné osoby, z ktorých žalovaný v 3.rade vydražil predmetnú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 456 pre k.ú Komárno, Nová Stráž. Cena predmetu dražby bola určená na základe znaleckého posudku zo dňa 24.3.2017 a ohodnotená sumou vo výške 58 100 €, pričom najnižšie podanie bolo vo výške 53 200 € a výška minimálneho prihodenia bola 500 €. Kvalifikované podanie urobil účastník s dražobným číslom 1 na sumu 52 300 €, následne nikto neurobil vyššie podanie. Licitátor udelil príklep účastníkovi s dražobným číslom 1. Vydražiteľom sa stala spoločnosť SKITUS Automotive, s.r.o. Súčasťou zápisnice je i poučenie podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách o tom, že osoba, ktorá bola dotknutá na právach môže požiadať súd aby určil neplatnosť dražby.

Oznámením o dražbe zo dňa 25.5.2017 žalovaný v 2.rade ako dražobník oznámil, že na základe návrhu žalovaného v 1.rade ako záložného veriteľa sa uskutoční dobrovoľná dražba a to dňa 3.7.2017 v Penzióne Q vo Zvolene so začiatkom o 9:30 hod. Uviedol všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku zo dňa 24.3.2017, ktorý vypracoval Ing. Oto Pisoň, ktorý určil cenu nehnuteľnosti sumou 58 100 € a najnižšie podanie bolo stanovené vo výške 52 300 €. Oznámil dražobnú zábezpeku vo výške 5 000 €. Termín ohliadky nehnuteľnosti bol určený na deň 14.6.2017 a 28.6.2017, pričom stretnutie záujemcov sa malo uskutočniť pred nehnuteľnosťou. Oznámenie o dražbe doručil žalovaný v 2.rade mestskému úradu Komárno, ktorý požiadal o jeho zverejnenie na úradnej tabuli, ktoré oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli od 2.6.2017 do 4.7.2017, ďalej ho doručoval JUDr. Demešovej, žalovanému v 1.rade ako oprávnenému, daňovému úradu Komárno, Mestskému úradu Komárno, Okresný úrad odbor katastrálny a žalobkyni ako dlžníčke. Zároveň urobil oznámenie o konaní dražby v regionálnej tlači Komárňansko. Oznámenie o dražbe zároveň žalovaný v 2.rade dal zverejniť i v centrálnom notárskom registri, kde bol zverejnený dňa 30.5.2017 pod NCRdr 2865/2017. Oznámenie bolo zverejnené i v obchodnom vestníku 105/2017.

Dňa 3.2.2014 žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1.rade ako veriteľom úverovú zmluvu 0000000000101767 (Hypotéku), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 96 900 € za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti s dobou splácania 26 rokov. Zároveň bola podpísaná i záložná zmluva, na základe ktorej sa spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., stala záložným veriteľom, a predmetom zálohu sa stali nehnuteľnosti zapísané na LV č. 456 pre k.ú. Nová Stráž. V zmysle čl. 4.5 zmluvy bol záložný veriteľ oprávnený poveriť realizáciou predaja nehnuteľností tretiu osobu.

Dňa 9.11.2015 spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s., ako navrhovateľ a LICITOR group, a.s., ako Dražobník uzatvorili zmluvu o vykonaní dražby č. 104/2015, na základe ktorej navrhovateľ navrhol vykonať dražbu nehnuteľností zapísaných na LV 456 pre K.ú. Nová Stráž. Dôvod dražby bol, že dlžník nesplatil svoju pohľadávku riadne a včas a navrhovateľ pristúpil k realizácii záložného práva. Výška pohľadávky ku dňu 6.11.2015 bola určená sumou 95 586,04 €, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy 0000000000101767 zo dňa 3.2.2014. Ako titul vzniku záložného práva je označená zmluva o zriadení záložného práva 0000000000101767. Súčasťou zmluvy je prehlásenie o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhovateľ navrhuje výkon záložného práva.

Znaleckým posudkom 121/2015 zo dňa 4.12.2015 znalca Ing. Andrea Tatárová bola cena draženej nehnuteľnosti 48 400 €, posudok bol vypracovaný na návrh žalovaného v 2.rade.

Znaleckým posudkom 17/2017 zo dňa 3.2.2017 znalca Ing. Andrea Tatárová bola cena draženej nehnuteľnosti 55 200 €, posudok bol vypracovaný na návrh žalovaného v 2.rade. Posudok žalobkyňa prevzala dňa 9.2.2017. Prípisom zo dňa 9.2.2017 žalobkyňa napadla znalecký posudok námietkami a žiadala vyhotoviť nový znalecký posudok. Žalovaný v 2.rade prípisom zo dňa 14.2.2017 odpovedal žalobkyni na podané námietky, pričom žiadal o poskytnutie súčinnosti pri obhliadke nehnuteľnosti za účelom jej posúdenia.

Na základe opätovnej objednávky zo dňa 14.2.2017 žalovaný v 2.rade objednal u znalca Ing. Ota Pisoňa vyhotovenie znaleckého posudku na predávané nehnuteľnosti. Zároveň vyzval žalobkyňu na súčinnosť pri ohliadke nehnuteľnosti. Žalobkyňa výzvu prevzala dňa 15.2.2017 spolu s vyjadrením k námietkam.

Znaleckým posudkom 40/2017 zo dňa 24.3.2017 znalca Ing. Ota Pisoňa bola cena draženej nehnuteľnosti 58 100 €, posudok bol vypracovaný na návrh žalovaného v 2.rade. Posudok žalobkyňa prevzala dňa 5.4.2017 a následne dňa 11.4.2017 podala námietky voči tomuto znaleckému posudku.

Súdny exekútor JUDr. Anetta Demešová, ExÚ Vráble prihlásil do dražby pohľadávku oprávneného spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., ktorú vymáha v konaní EX 1149/17

Žalovaný v 2.rade označil dražené nehnuteľnosti priamo na mieste nápisom dražba.

Podľa prezenčnej listiny osôb prítomných na dražbe, boli na dražbe prítomný dvaja záujemcovia o dražbu a to Skitus Automotive, s.r.o., s poradovým číslom 1, ktorá zložila dražobnú zábezpeku 5000 € a MH Trans BB s poradovým číslom 12.

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 22.10.2010 je Mgr. Tomáš Šuflák zamestnancom žalovaného v 2.rade. Podľa pracovnej zmluvy vykonáva v pracovnom pomere prácu na pozícii licitátor na úseku dražobného oddelenia zodpovedného za organizáciu a prípravu dražieb.

8. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 3 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách Predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách Licitátorom môže byť len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony, je zdravotne spôsobilá na výkon tejto funkcie a je oprávnená konať v mene a na účet dražobníka úkony na dražbe. Licitátor je zamestnancom dražobníka.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

Podľa § 11 ods.4, ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť umiestnenie takéhoto označenia.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

Podľa § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.

Podľa § 12 ods. 4, ods. 5, ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

Podľa § 16 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podľa § 151j ods. 1 občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak

9. Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade so zákonom číslo 527/2002 Z. z.. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli, a teda nielen mohli byť, dotknuté práva osoby, ktorá podala návrh na určenie neplatnosti dražby. Súd potom určí neplatnosť dražby v prípade, ak porušenie ustanovení tohto zákona bolo takej povahy, že to malo preukázateľný vplyv na vydraženie predmetu dražby, a to tak, pokiaľ ide o splnenie predpokladov stanovených zákonom pre vykonanie dražby, ako aj pokiaľ ide o cenu dosiahnutú vydražením. Pri extenzívnom výklade porušenia ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách môže byť dôvodom pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi.

Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Takáto výnimka v preskúmavanej veci tvrdená nebola. Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta.

10. V danom prípade sa súd musel v prvom rade zaoberať otázkou ,či žalobca podal žalobu v trojmesačnej prekluzívnej lehote, keď súd konštatuje že žaloba bola podaná včas, keď dražba sa konala 3.7.2017 a žaloba bola na súd podaná dňa 24.7.2017, teda v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Súd taktiež konštatuje, že žaloba bola podaná voči všetkým osobám, ktoré predpokladá ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom na strane žalovaných vzniká nútené spoločenstvo.

11. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovanie preukázané, že žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným v 1.rade zmluvu o hypotekárnom úvere a rovnako tak zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej sa stal žalovaný v 1.rade záložným veriteľom a mohol svoju pohľadávku, ktorú mal voči dlžníkovi (žalobkyni) uspokojiť predajom zálohu. Vznik záložného práva bol zapísaný v katastri nehnuteľností a vyplýva z časti C predmetného listu vlastníctva. Podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bol záložný veriteľ, teda žalovaný v 1.rade oprávnený poveriť predajom nehnuteľnosti iný subjekt (záložná zmluva). Súd uvedenú zmluvu hodnotí ako platnú.

Zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá dva prípady, kedy je možné podať žalobu o určenie neplatnosti dražby. Prvý prípad je vtedy, ak sa spochybňuje záložná zmluva, pričom súd uvádza, že počas celého konania nebola spochybnená platnosť záložnej zmluvy, prípadne táto nebola nijak inak spochybnená, súd teda konštatuje, že prvý predpoklad na podanie žaloby naplnený nebol, keďže záložná zmluva spochybnená nebola, a okrem toho súd konštatuje, že ani nie je dôvod zmluvu z nejakej príčiny zneplatňovať, pretože súd hodnotí zmluvu ako platnú.

Druhým predpokladom, kedy osoba môže podať žalobu o určenie neplatnosti dražby je vtedy, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň žalobu musí podať osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. K danému súd udáva nasledovné: Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dražobník, teda žalovaný v 2.rade vykonával dražbu riadne, v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, pričom súd nevzhliadol, že boli porušené práva osoby, ktorá podala žalobu o určenie neplatnosti dražby. Súd nevzhliadol porušenia ustanovení zákona a to ustanovení týkajúcich sa začiatku dražby, teda ustanovení, ktoré sa dotýkajú náležitostí dražobnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dražobná zmluva, ktorú uzatváral žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade mala všetky náležitosti podľa zákona, záložný veriteľ urobil vyhlásenie v zmysle § 7 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách a toto vyhlásenie je súčasťou zmluvy. Záložný veriteľ bol v zmysle § 151j občianskeho zákonníka oprávnený k začatiu výkonu záložného práva, pretože mal voči žalobcovi pohľadávku, ktorá nebola riadne a včas splnená, o čom svedčí vyhlásenie strán sporu ako i prebiehajúce konanie 8Csp/269/2017, ktorého predmetom je pohľadávka z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade. Záložný veriteľ teda zákonne pristúpil k výkonu záložného práva a výkonom poveril inú osobu, t.j. žalovaného v 2.rade a spolu s ním uzatvorili zmluvu o vykonaní dražby, ktorú súd hodnotí ako platnú, pretože má všetky náležitosti, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje. Potom žalovaný v 2.rade vydal oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby, ktoré malo náležitosti podľa § 17 zákona o dobrovoľných dražbách a doručoval ho všetkým osobám, ktorým bolo potrebné, ako aj zverejnil toto oznámenie v notárskom registri, ako aj na príslušnom mestskom úrade a v regionálnej tlači.

K osobe licitátora súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že tento je zamestnancom dražobníka, a teda spĺňa náležitosti podľa § 9 zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovaný dôkaz vyžiadaním si výpisu zo sociálnej poisťovne, či za licitátora ako zamestnanca sú vykonávané riadne odvody súd uvádza, že tento nevykonal jednak z dôvodu sudcovskej koncentrácie, pretože návrh na vykonanie dôkazu bol daný na poslednom pojednávaní a muselo by sa pojednávanie odročiť, čo by hospodárne nebolo, a žalobca mal tento dôkaz označiť na začiatku konania, čo však neučinil, a navyše súd nevzhliadol ani dôvod pre vyžiadanie takýchto listinných dôkazov, keď jednoznačne z pracovnej zmluvy predloženej žalovaným v 2.rade vyplýva, že Mgr. Tomáš Šuflák vykonáva v pracovnom pomere prácu na pozícii licitátor na úseku dražobného oddelenia zodpovedného za organizáciu a prípravu dražieb.

Žalovaný v 2.rade postupoval správne i pri vyhotovovaní znaleckých posudkov, pretože v zmysle § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách znalecký posudok nemôže byť starší ako 6 mesiacov. Teda ak mal dražobník iba znalecký posudok z roku 2015 (121/2015) bolo nepochybné, že v roku 2017 (rok keď sa konala dražba) musel dať vypracovať nový znalecký posudok. Tento znalecký posudok, t.j. 17/2017 doručoval žalobcovi, ktorý ho napadol námietkami, keď takýto postup umožňuje ustanovenie § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách a to v lehote 10 dní od jeho doručenia, čo žalobca aj vykonal, a žalovaný v 2.rade mu v súlade so zákonom odpovedal na námietky a dal vyhotoviť nový znalecký posudok 40/2017, ktorý stanovil vyššiu cenu, a preto z tejto ceny dražobník správne vychádzal pri dražbe (§12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách). Súd sa v danom stotožňuje s vyjadrením žalovaného v 2.rade, že zákon umožňuje podať námietku iba proti prvému znaleckému posudku, a potom sa vyhotoví druhý posudok, a ktorý posudok určí vyššiu cenu, tak ten sa v zmysle § 12 ods. 6 použije na stanovenie ceny nehnuteľnosti, teda zákon nepripúšťa podávanie námietok voči každému posudku. S poukazom na znalecké posudky, súd udáva, že podľa notárskej zápisnice o priebehu dražby je uvedené, že cena 58 100 € bola stanovená posudkom 17/2017 a z toho sa vychádzalo pri dražbe, tak súd je názoru, že sa jedná iba o pisársku chybu v zápisnici, pretože správne mal byť uvedený posudok 40/2017, ktorý túto cenu určil a súd je názoru, že takýto nedostatok, omyl v písaní, nemôže mať za následok neplatnosť dražby. K namietanej výške ceny nehnuteľnosti súd uvádza, že táto nespôsobuje neplatnosť dražby, keď cena bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec, ktorý spĺňa predpoklady na výkon znaleckej činnosti podľa zákona, a teda tento zodpovedá za ohodnotenie, a jeho prípadné pochybenie nie je možné zosobniť v neplatnosť dražby, keď dražobník nie je osobou oprávnenou kontrolovať a hodnotiť správnosť posudku. A navyše ak žalobkyňa tvrdí, že cena je nižšia ako skutočná, tak toto ohodnotenie je spôsobené i jej nesúčinnosťou, keď nevpustila znalca na ohliadku nehnuteľnosti, pričom znalec následne vypracoval posudok s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách.

Žalovaný v 2.rade teda na dražbu určil správny posudok, teda ten, ktorý určil vyššiu cenu a z tejto ceny určil správne výšku najnižšieho podania, ktoré bolo určené v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.

K miestu konania dražby a času súd uvádza, že miesto konania dražby ako i dražba sama bola verejne prístupná, pretože sa konala v kongresovej sále hotela (fotodokumentácia v spise dražobníka), ktorá svojou veľkosťou spĺňa predpoklady pre verejnosť, teda zmestí sa do nej dostatočný počet osôb. Ďalej súd uvádza, že dražby sa zúčastnili dve osoby, pričom jedna osoba bola z blízkeho okolia nehnuteľnosti a druhá osoba bola zo vzdialenosti cca 50 km od miesta konania dražby, teda nie je pravdou tá skutočnosť, že do miesta konania dražby, teda do mesta Zvolen, by sa záujemca z okolia Komárna dostať nevedel, o čom svedčí i tá skutočnosť, že nehnuteľnosť vydražila osoba z okolia Komárna, teda okolia miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Dokonca i druhý dražobník nebol priamo z mesta Zvolen, a teda je nepochybné, že ak niekto dražiť chcel, vedel prísť i väčšiu vzdialenosť. A je nepochybné, že čas konania dražby bol určený taktiež v poriadku, keď dražba sa konala v pracovnú dobu, pretože ju vykonával licitátor, ktorý je zamestnancom žalovaného v 2.rade, a tento konal v pracovnej dobe, čo je úplne prirodzené a normálne, a je teda normálne, že dražba sa konala v dopoludňajších hodinách a nie v hodinách kedy ľudia nie sú v práci. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že ak by sa dražba konala v neskorších hodinách prípadne v inom meste, bolo by viac záujemcov o draženie nehnuteľnosti, a preto sa z jeho tvrdeniami nie je možné stotožniť.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v 2.rade ako dražobník postupoval presne v zmysle ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a teda pre tento dôvod dražbu nie je možné vyhlásiť za neplatnú.

Okrem toho žalobca mal preukázať v konaní i to, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bol dotknutý na svojich právach, ktorá podmienka musí byť kumulatívne splnená pre vyhlásenie neplatnosti dražby z dôvodu, že ustanovenia zákona boli porušené. V konaní však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ako mal byť dotknutý na svojich právach, dokonca ani žiadnym spôsobom v celom konaní túto skutočnosť netvrdil, a preto súd nemohol konštatovať a vysloviť neplatnosť dražby. Žalobca teda nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na jeho právach. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, súd žalobu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 a žalovaným, ktorý boli v konaní úspešní súd priznal nárok na náhradu trov konania. Úspech žalovaných spočíval v tom, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.