Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22C-3-2018.pdf
PDF · 104.37 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: 1/ J.. B. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom A. - W., K. XXXX/XX, 2/ J.. P. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom A. A., N. W. XXXXX/X, v konaní žalobcovia zastúpení: advokátskou kanceláriou JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, Žiar nad Hronom, proti žalovaným: 1/ Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. N. S., Š. XXX/XX, 2/ Š.C. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom F. Ž. XXX, 3/ M. W.Á., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, 4/ T. W.Á., N.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XX, 5/ M. F., N.. XX.XX.XXXX, bytom Ž., K. XXX/XX, 6/ Q.N. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, 7/ D. H., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 8/ W. F., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX, 9/ V. B., N.. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, Na M. XXX XX, Č. T., 10/ Q. W., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. A., evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. Z.-K. XX/X vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2.
II. P r i k a z u j e do podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. A., evidovanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, parc. č. E-KN XX/X vyznačenú ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2 v nasledovných podieloch: Žalobkyňa 1/ v podiele 1 Žalobca 2/ v podiele 1.
III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vyplatiť: Žalovanej 1/ sumu 81,15 eur, žalovaným 2/ - 9/ spoločne a nerozdielne sumu 86,10 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vyplatiť žalovanému 10/ sumu 16,55 eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu č. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v štátnej pokladnici.
V. Žiadna zo strán konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobcovia sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2018 proti žalovaným domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. A., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k parc. č. EKN XX/X vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2. Vyporiadať predmetné nehnuteľnosti žiadali tak, že ich súd prikáže do ich spoluvlastníctva a zároveň im uloží povinnosť vyplatiť primeranú finančnú náhradu žalovaným, a to zodpovedajúcu ich spoluvlastníckym podielom. O trovách konania žiadali rozhodnúť tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania
2. Žalobcovia použili nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. A., zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX, parc. č EKN XX/X vyznačená ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, a to žalobca 1/ v podieloch 49/640, 49/640 (pod B 1. a 8.), ktorým spoluvlastníckym podielom zodpovedá výmera 8,10 m2, a žalobca 2/ v podieloch 49/640, 49/640 (pod B.5, 7), ktorým spoluvlastníckym podielom zodpovedá výmera 8,10 m2. Ďalšími podielovými spoluvlastníkmi zapísanými na LV č XXXX sú:
- V. K., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 49/160 (pod B.2), ktorému spoluvlastníckemu podielu zodpovedá výmera 16,23 m2, V. K. zomrela XX.XX.XXXX, a jej právnou nástupkyňou je dcéra Otília Hromádková, žalovaná 1/;
- V. F., predtým W., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 52/160 (pod B 3), ktorému zodpovedá výmera 17,22 m2, ktorá mala z prvého manželstva dve deti: Š. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom F. Ž. XXX - žalovaný 2/ a Q. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. a jeho právnymi nástupcami sú: manželka M. W., predtým W., rod. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X - žalovaná 3/, a deti: T. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XX, M. F., T.. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., K. XXX/XX, Q.N. W., nar XX.XX XXXX, bytom M. XXX/X, D. H., rod. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX - žalovaní 4/ - 7/, z druhého manželstva mala dve deti: W. F., nar XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XX a V. B., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. T., žalovaní 8/ a 9/;
- Q.Á. W. (SPF) v podiele 5/80 (pod B.4), ktorému spoluvlastníckemu podielu zodpovedá výmera 3,31 m2, žalovaný v 10. rade.
Žalobcovia uviedli, že predmetný pozemok sa nachádza pod stavbou - hospodárskou budovou, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve a tvorí príslušenstvo k rodinnému domu s. č. XX, zapísaný na LV č. XXX. Majú záujem zrušiť spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tým spôsobom, že nehnuteľnosť prevezmú v celosti a žalovaným v 1/ až 10/ vyplatia finančnú náhradu vo výške 5,- eur/m2, ktorá je obvyklou cenou pri prevodoch nehnuteľností v danom mieste a v danom čase.
Žalobcovia záverom poukázali na to, že ako podieloví spoluvlastníci sú nebohé osoby, a preto nie je možné vec vyriešiť dohodou. Právni nástupcovia podielových spoluvlastníkov nemajú záujem prejednať uvedený spoluvlastnícky podiel z parc. č. EKN XX/X, keďže výmera zodpovedajúca spoluvlastníckym podielom, je veľmi malá a náklady na dedičské konanie by boli vyššie než hodnota nehnuteľnosti.
3. Žalobcovia predložili listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX, XXX, k.ú. Bzenica a grafické znázornenie predmetnej lokality. Z listinných dôkazov vyplývajú skutočnosti tvrdené žalobcami v podanej žalobe.
4. Žalovaný 2/ - 9/ písomným vyjadrením súhlasili s podanou žalobou. Zástupca žalovaného 10/ súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, namietol však výšku finančnej náhrady.
5. Žalovaná 1/ nesúhlasila s podanou žalobou a žiadala ju zamietnuť. Použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany:
Uviedla, že dnešný vlastnícky stav k predmetným nehnuteľnostiam nie je legitímny. Nezákonnosť sa začala za komunizmu a spôsobil ju svojím konaním právny predchodca žalobcov, neb. Štefan Hromádka. Uviedla, že k pôvodnej pkn. parcele č. 69 nebolo doposiaľ spoluvlastníctvo legitímne zrušené. Z tejto parcely boli geometrickým plánom G.P. 762-0044-74 vytvorené dve parcely a to EN 64/2 a EN 65/1, ktoré tiež nezodpovedali spoluvlastníckemu stavu. K náprave chýb, ktoré v minulosti vznikli nedošlo ani v rámci ROEP.
Podľa žalovanej 1/ žaloba nelegitímne opomína murovanú stavbu, nachádzajúcu sa na pôvodnej pkn. parc. č. 69 v pozemnoknižnej vložke č. 313.
Žalovaná 1/ podrobne popísala tvrdenú nelegitímnosť terajšieho zápisu na LV č. 1264, k.ú. Bzenica, a to historickým vývojom evidencie predmetnej lokality. Poukázala na to, že pre určenie terajšieho práv neho stavu je nevyhnutné vychádzať z pozemkovo knižného právneho stavu pred zavedením evidenčných listov. Následne za totality vykonané zmeny sú nelegitímne.
6. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedli, že žalobcovia nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti v dedičskom konaní o novoobjavenom majetku po Š. S., ktoré bolo vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 19D/58/2017 a po Q. M., ktoré bolo vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 25D/25/2017. Údaje zapísané v katastri nehnuteľností sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona), v dôsledku čoho žalobcovia majú za to, že všetky označené strany sú vecne legitimované a nie sú žiadne pochybnosti o ich vlastníckom práve. Súd v predmetnom konaní nemôže riešiť otázku vlastníctva jednotlivých podielov a musí vychádzať z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Žalobcovia ďalej pozkázali na to, že ROEP na základe ktorého bol vykonaný zápis na LV č. XXXX pre k,ú. A. nebol relevantným spôsobom spochybnený a žiadny podielový spoluvlastník nepodal určovaciu žalobu, ktorou by sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetu konania. Poukázali na to, že ich právni predchodcovia nikdy nemali pochybnosti o tom, že sú nehnuteľnosti majetkovoprávne vyporiadané a až po vyhotovení geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zistili, že skutkový stav nezodpovedá stavu zapísanému v katastri nehnuteľností, parc. č. EKN X-XX/X je nevyporiadaná a ako podieloví spoluvlastníci sú písaní pôvodní podieloví spoluvlastníci pzkn. parc. č. XX vedená v pozemkovej knihe v záp. č. 313 pre k.ú. A..
Žalobcovia zabezpečili kúpnu zmluvu spísanú do notárskej zápisnice N 33/77, Nz 30/77 dňa 28.01.1977, prílohou ktorej je i výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXXX/XX, z ktorých vyplýva, že kúpnou zmluvou ich právni predchodcovia Q. M., rod. S. a Š. S. nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý rovným dielom, parc. č. EN XX/X, parc. č. EN XX/XX, ktoré boli v zmysle grafiky umiestnené i v časti súčasnej parc č. EKN X-XX/X. Pri porovnaní geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX a geometrického plánu č. XXX-XXXXX/XX je zrejmé, že do parc. č. EN XX/X patrila i súčasná parc č. EKN X-XX/X.
Žalobcovia zdôraznili, že na základe kúpnej zmluvy N XX/XX, Nz XX/XX, práve V. K., T.. S., nar. XX.XX.XXXX (právna predchodkyňa žalovanej 1/) odpredala svoj spoluvlastnícky podiel 45/160 z pzkn parc. č. 69 Š. S. a Q. M., rod. S., ktorí nadobudli do podielového spoluvlastníctva parc. č. EN XX/ X, XX/XX. Kúpnej zmluve N. XX/XX, N. XX/XX predchádzala ešte kúpnopredajná dohoda, o čom bol spísaný zápis na Miestnom národnom výbore v Bzenici dňa 30.08.1976, z ktorého je zrejmé, že V. K. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, odpredáva svoj podiel v intraviláne z parc. č. XX/X, XX/XX Q. M., rod. S. a Š. S., kde je uvedená výmera pozemkov, ako i stavba - jedna komora. Nie je pravdou ako tvrdí žalovaná 1/, že na evidenčných listoch bolo svojvoľne menené vlastníctvo, bolo bežné že novovytvorené parcely sa prečíslovali a z dvoch právnych parciel sa vytvárala jedna parcela. V. K., T.. S., nar. XX.XX.XXXX, neboli protizákonne odňaté vlastnícke práva, pretože práve ona kúpnou zmluvou odpredala svoj spoluvlastnícky podiel k pozemkom ako i komoru postavenú na týchto pozemkoch. Neprichádza do úvahy, aby sa v súčasnosti vychádzalo zo stavu, ktorý bol písaný pôvodne v PK vl. č. 313 a predmetom konania by mala byť celá pzkn. parc. č. 69, bez zohľadnenia platného právneho úkonu vykonaného v roku 1977.
Majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov v roku 1977 uzavretím kúpnej zmluvy medzi predávajúcou V.T. K. a kupujúcimi Š. S. a Q. M., rod. S., bolo v súlade so zákonom a nie je možné v súčasnosti zrušovať podielové spoluvlastníctvo k pôvodnej pzkn parc. č. XX. Žalobcovia majú za to, že pôvodná spoluvlastníčka V. K. si bola vedomá toho, že svoj spoluvlastnícky podiel z pzkn parc. č. XX odpredala a od roku 1977 až do svojej smrti (r. 2001) nikdy vykonaný právny úkon nespochybnila.
Žalobcovia k vyjadreniu pripojili pozemno-knižnú mapu, kde je graficky znázornená pzkn parc. č. 69, ktorá svojim umiestnením zasahovala i do vedľajších pozemkov a z tejto parcely boli v minulosti vyčlenené pozemky i v prospech bezprostredných susedov - súčasní vlastníci parc. č. CKN XX/X, XX P. XX.
7. Žalobcovia predložili listinné dôkazy: notársku zápisnicu N33/77, Nz 30/77 v spojení so zápisnicou PK č. 313, 186 a geometrickým plánom č. 762-0044-74, pozemno-knižnú mapu; kúpnopredajnú dohodu z 30.08,1976, úplný výpis zápisnice 313,101 z pozemkovej knihy pre k. ú. Bzenica, uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom 19D 58/2017, uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom 25D 25/2017, rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom D179/87, rozhodnutie Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom D 896/87 a geometrický plán č. 47110899-103/2017.
8. Žalovaná 1/ k vyjadreniu žalobcov uviedla, že na pôvodných parcelách č. XX a XX/a/X došlo k nelegitímnym zmenám. V súčasnosti je z dvoch pôvodných pkn parciel vytvorených 15 nových parciel a ich výlučné vlastníctvo bolo vytvorené nezákonnými právnymi postupmi. Svojich nárokov sa domáhala v žiadosti o prejednanie novoobjaveného majetku po neb. Q. S., avšak v osvedčení o dedičstve sp. zn. 10C 442/2002 zbytková výmera 411 m2 na parc. č. 70/a/1 uvedená nebola. Taktiež požiadala pozemkový úrad v rámci ROEP o priznanie tejto nehnuteľnosti avšak úrad požadoval osvedčenie o dedičstve. Jej žiadosť o prejednanie tohto majetku bola Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 10D 485/2006 bola zamietnutá z dôvodu, že to patrí do kompetencie ROEP. Žalovaná 1/ podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil avšak Okresný súd Žiar nad Hronom doposiaľ vo veci nerozhodol. Žalovaná 1/ opäť spochybnila vlastnícke práva spoluvlastníkov parcely, ktorá je predmetom konania.
9. Žalobcovia pripojili listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu sp. zn. 10C/30/2012, kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 18.10.2016 a znalecký posudok č. 86/2018, ktoré majú preukazovať výšku finančnej náhrady za predmetnú nehnuteľnosť. Z rozsudku sp. zn. 10C/30/2012 vyplýva, že bola priznaná súdom finančná náhrada vo výške 3,32 eur za m2 . Z kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v danej lokalite vyplýva cena 5,- eur za m2 a zo znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností 3,52 eur za m2 .
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcami a zistil skutkový stav tak, ako ho popísali žalobcovia v podanej žalobe. 11. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní, ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojim autoritatívnym rozhodnutím.
13. Skutkové okolnosti súd považoval za nesporné. Žalovaná 1/ relevantným spôsobom nepoprela skutkové tvrdenia týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti. Súd mal teda za preukázané, že predmetný pozemok, ktorého zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva sa žalobcovia domáhajú, sa nachádza pod stavbou - hospodárskou budovou, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve a tvorí príslušenstvo k rodinnému domu s. č. XX, zapísaný na LV č. XXX. Žalovaná 1/ síce tvrdila, že terajší zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nesvedčí žalobcom a žalovaným, avšak svoje tvrdenia nepreukázala. Naopak, listinnými dôkazmi, ktoré predložili žalobcovia bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy N XX/
XX, Nz XX/XX, práva predchodkyňa žalovanej 1/ - V. K., rod. S., nar. XX.XX.XXXX odpredala svoj spoluvlastnícky podiel 45/160 z pzkn parc. č. XX právnym predchodcom žalobcov, a to Š. S. a Q. M., rod. S., ktorí nadobudli do podielového spoluvlastníctva parc. č. EN 64/1, 65/13. Kúpnej zmluve N. XX/XX, N. XX/XX predchádzala ešte kúpnopredajná dohoda, o čom bol spísaný zápis na Miestnom národnom výbore v Bzenici dňa 30.08.1976, z ktorého je zrejmé, že V. K. T.. S., nar. XX.XX.XXXX, odpredáva svoj podiel v intraviláne z parc. č. 64/1, 65/13 Q. M., rod. S. a Š. S., kde je uvedená výmera pozemkov, ako i stavba - jedna komora.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorých zrušenia a vyporiadania sa žalobcovia domáhajú. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaná 1/ nepreukázala, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti svedčí niekomu inému. Súd mal preto preukázanú aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu v spore, a to aj vykonaním dôkazov - dedičských spisov resp. rozhodnutí po zomrelých spoluvlastníkoch.
15. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci využili toto svoje právo a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadali, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. K dohode o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní medzi stranami nedošlo. Súd preto považoval žalobu za dôvodne podanú a zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému pozemku.
16. Pokiaľ ide o vyporiadanie takto zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nie je viazaný návrhom na vyporiadanie spoluvlastníctva. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, pri vyporiadaní prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov a skúma možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania, pričom poradie týchto spôsobov vyporiadania je pre súd záväzné. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
17. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov mal súd za preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľností - pozemku podľa výšky spoluvlastníckych podielov neprichádza v danom prípade do úvahy najmä s ohľadom na výmeru tohto pozemku (53 m2) a jeho účelné využitie (na pozemku stojí hospodárska budova patriaca žalobcom). Súd teda pristúpil k v poradí druhému možnému spôsobu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, a to k prikázaniu veci žalobcom za primeranú náhradu. Pri rozhodovaní súd prihliadol na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcov na predmetnom pozemku a tiež na jeho účelné využitie. Nehnuteľnosť je využívaná výlučne žalobcami, keďže majú na nej postavenú hospodársku budovu, ktorej sú podieloví spoluvlastníci a tvorí príslušenstvo k rodinnému domu s. č. 87. Žalovaní (okrem žalovanej 1/), s navrhnutým spôsobom vyporiadania súhlasili a preto prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcom je v danom prípade najvhodnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva. Súd zároveň rozhodol aj o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely.
18. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal z trhovej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti v danej lokalite, ktorú preukázali žalobcovia. Zástupca žalovaného 10/ nesúhlasil s navrhnutou výškou finančnej náhrady a žiadal vychádzať u vyššej ceny. Výšku náhrady 5 €/m2 súd považoval po vykonanom dokazovaní (oboznámením sa s kúpnou zmluvou, rozhodnutím súdu a znaleckým posudkom) za primeranú a rozhodol o povinnosti žalobcov spoločne a nerozdielne (t.j. solidárne, teda ak ktorýkoľvek zo žalobcov splní povinnosť zaplatiť žalovaným, v takom rozsahu zaniká povinnosť druhého žalobcu) vyplatiť žalovaným finančnú náhradu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov (v prípade právnych nástupcov zomretých vlastníkov solidárne, t.j. ak žalobcovia splnia dlh voči ktorémukoľvek z právnych nástupcov po zomrelých vlastníkoch, tým ich záväzok zaniká aj vo vzťahu k ostatným právnym nástupcom).
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade boli žalobcovia v konaní úspešní, patrila by im preto náhrada trov konania, avšak vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je realizované v záujme oboch strán sporu. Z tohto dôvodu súd s poukazom na § 257 Civilného sporového poriadku stranám náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.