Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-174-2016.pdf
PDF · 151.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/174/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Alenou Mihalčinovou v spore žalobcov: 1. J. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, X., 2. H.. H. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, X., obaja zastúpení: H.. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., advokát, so sídlom Tichá 45, Bratislava, IČO: 47 514 442, proti žalovanému: G. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. B. XXX, F., zastúpený: E.. Ján Polák, advokát, so sídlom Miletičova 64, Bratislava, IČO: 31 817 432, za účasti intervenienta: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Laurinská 3, Bratislava, IČO: 36 861 545, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovia v 1. a v 2. rade m a j ú voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením.
IV. R. G. L., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. E. XXXX/X, A. pri X. sa nárok na náhradu svedočného n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. B. žalobou došlou na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu XX XXX eur a žalobcovi v 2. rade sumu XX XXX eur a to titulom ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, zároveň si uplatnili trovy konania.
2. B. v odôvodnení žaloby uviedli, že rozsudkom S. súdu X. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný vinným, že po požití alkoholických nápojov, v rozpore s ust. § 4 ods. X písm. c) zákona č. X/XXXX Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, dňa XX.XX.XXXX v dopoludňajších hodinách, v čase okolo XX.XX hodine, v okrese X., na ceste A.. triedy č. XXXXXX, v smere na obec E. viedol osobné motorové vozidlo zn. M. I., ev. č. NR XXX FG, pričom v rozpore s ust. § 16 ods. X a ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. do pravotočivej zákruty, asi XXX metrov pred obcou E., vchádzal rýchlosťou XXX až XXX km/h, neumožňujúcej mu bezpečný prejazd zákrutou, a preto počas prejazdu danou zákrutou, v rozpore s ust. § 9 ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. prešlo ním vedené vozidlo v dôsledku šmyku do protismerného jazdného pruhu, kde viedla B. R. osobné motorové vozidlo zn. O. O., ev. č. NR XXX DN, rýchlosťou XX km/h až XX km/h, a v ktorom ako spolujazdec na prednom sedadle vedľa vodičky sedela J. R., a tak motorové vozidlo M. I. narazilo do osobného motorového vozidla O. O., následkom čoho B. R. utrpela mnohopočetné zranenia, okrem iného rozsiahlu zlomeninu spodiny lebečnej so zakrvácaním pod mäkký obal s následným opuchom mozgu, ktorej na mieste nehody podľahla, a J. R. utrpela pomliaždenie v oblasti hrudnej kosti a pomliaždenie na vonkajšej strane ľavej stehnovej kosti s krvnou podliatinou s priemernou dobou liečenia a práceneschopnosti do sedem dní, pričom dychovou skúškou vykonanou na mieste dopravnej nehody v čase o XX.XX hodine dňa XX.XX.XXXX bola v dychu žalovaného zistená prítomnosť alkoholu v dychu X,XX mg/l, teda žalovaný ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. X písm. a) a ods. 4) V. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) V. zákona. B. R. bola matkou žalobcov v 1. a v 2. rade. H. nebohou a jej deťmi existovali silné sociálne, morálne, kultúrne a citové putá vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života aj z toho dôvodu, že nebohá bola jediným žijúcim rodičom žalobcov. B. tvorili s nebohou plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej tragickej smrti nebohej, spôsobnej žalovaným pod vplyvom alkoholu, prežívajú žalobcovia pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili i možnosť viesť s ňou sukromný život odo dňa jej smrti. V. stratu prekonávajú s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. X., po smrti otca žalobcov bola jedinou osobou stmeľujúcou rodinu a vytvárajúcou zdravé citové väzby medzi súrodencami. J. konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii týchto medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov, a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život. B. sa zo vzniknutej situácie spamätávali a stále spamätávajú veľmi ťažko. X. sa stále vyrovnať s tým, že vplyvom cudzieho zavinenia, v okamihu, prišli o svoju milovanú matku, navyše nebohá zomrela pred očami žalobkyne, ktorá po smrti matky prvé dni, mesiace plakala bez akejkoľvek príčiny. Po tragickej autonehode sú žalobcovia smutní, skľúčení, frustrovaní, ťažko hľadajú vnútorný pokoj. Y. sa svojim kamarátom a viacej sa do seba uzatvárajú. F. spomienka na nebohú vyvoláva v žalobcoch beznádej niečo zmeniť, ochromí ich na niekoľko dní a nevedia sa na nič sústrediť. Po ekonomickej stránke smrť nebohej negatívne ovplyvnila aj finančnú situáciu rodiny, najmä finančnú situáciu žalobkyne, pretože v čase tragickej nehody študovala na vysokej škole. R. v rodine zhoršil aj ten fakt, že smrť matky bola neočakávaná a nepredvídateľná udalosť. X. nezomrela v dôsledku dlhotrvajúcej nevyliečiteľnej choroby, na ktorej odchod sa mohli žalobcovia pripraviť, ale zomrela náhle. V. náhla smrť nebohej sa stala veľmi negatívnym zásahom do osobnostných práv žalobcov, keďže bola absolútne neočakávaná a vzhľadom na okolnosti prípadu aj zbytočná. Je teda prirodzené, že sa s jej smrťou aj napriek časovému obdobiu, ktoré od tragickej udalosti uplynulo, nedokážu žalobcovia zmieriť. V dôsledku smrti blízkej osoby - matky pri dopravnej nehode došlo k nenávratnej deštrukcii interpersonálynch väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného práva žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv a do práva na rodinný život a súkromie. I. najbližšej osoby žalobcov došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu súkromia podľa § 11 S. zákonníka, do emocionálnej sféry žalobcov, pričom ujma, ktorá im bola týmto zásahom spôsobená je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá a bude ich sprevádzať celý život. Y. trauma je zo životov žalobcov prakticky neodstrániteľná. J. na ochranu osobnosti žalobcov bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajteková ujma žalobcov. To vyplýva aj z okolností prípadu a vysokej intenzity protiprávneho konania žalovaného. B. majú za to, že konanie žalovaného ako vodiča motorového vozidla, ktorým zapríčinil smrteľnú dopravnú nehodu, na následky ktorej zomrela matka žalobcov, navyše pod vplyvom alkoholu, bezpochyby je takýmto zásahom na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku, za primeranú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, zodpovedajúcu strate matky, ktorá je nenahraditeľnou a v živote žalobcov nepostrádateľnou, a s ktorou sa budú vysporadúvať po celý život, považujú žalobcovia pre žalobkyňu v 1. rade sumu XX XXX eur a pre žalobcu v 2. rade sumu XX XXX eur.
3. R. vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, právnych zástupcov strán sporu, právneho zástupcu intervenienta a svedkov a listinami: žaloba zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok S. súdu X. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spis S. súdu X. sp. zn. XT/XX/XXXX, oznámenie intervenienta o vstupe do konania zo dňa XX.XX.XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. B. v 1. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že matka ich takto náhle opustila, pretože žalovaný pod vplyvom alkoholu spôsobil nehodu. A. vtedy do X. na lekársku prehliadku, dodnes ich toto všetko bolí, boli si blízki, matka bola veľmi obľúbená, sceľovala celú rodinu, mali ju radi aj jej priatelia, pracovala ako učiteľka na ZŠ na M. ulici. S. tragicky zahynul ešte v roku XXXX, spáchal samovraždu. X. tomu, že boli rodičia rozvedení, tak ešte žili v spoločnej domácnosti. Po smrti otca neboli schopní splácať hypotéku, preto sa dom v rodinnej zástavbe predal a žalobkyňa išla bývať k priateľovi do E., matka bývala v garsónke, ktorá patrí babke a tá bývala v inom byte, bolo to dočasné, pretože plánovali bývať a chceli si postaviť dom na Y. ulici. S. stavby sa aj začalo riešiť a dodnes sa s príslušným pánom súdia. B. bola v čase nehody v druhom ročníku vysokej školy, v súčasnosti už končí štúdium. X. tomu čo sa stalo, ďalej študovala, pomáhal jej priateľ a jeho rodina, u ktorých býva doteraz. S matkou si boli blízke, pretože chodili na nákupy, na dovolenky, do kina. O. im pomáhal brat, ktorý študoval v L., ale už končil a rysovala sa mu práca a keď prišiel na R., tak nakúpil. B. po nehode neužívala lieky, ale navštevovala psychológa po dobu X mesiacov s tým, že k nemu chodila X-krát za týždeň. Je im to veľmi ľúto, žalovaný sa im dodnes ani prostredníctvom svojej manželky neospravedlnil. V rámci trestného konania im bola priznaná náhrada škody, nebolo to doteraz vyplatené, bola to suma približne X XXX eur. Na zahraničné dovolenky veľakrát neboli, teda nebolo to každý rok, na poslednej zahraničnej dovolenke boli asi dva roky pred nehodou na F., žalobkyňa, matka a strýko. F. boli malí, chodili do aquaparkov a na kúpaliská, keď boli starší, už to tak nebolo, pretože žalobkyňa mala priateľa, ale on chodil k nim a spoločne s nimi bola aj matka, teda sa nezatvárali, boli napr. v altánku a spoločne sa rozprávali, o všetkom jej hovorila. Na dovolenky nechodili skôr z finančných dôvodov a nie preto, že by nechceli spoločne niekam ísť. Y. víkendov trávili s matkou, aj keď boli u priateľa. V., že matka bola učiteľka, tak mala voľno cez prázdniny, veľa času trávili v záhrade, išlo o obdobie, keď ešte bývali v radovej zástavbe. V čase, keď spolu nemohli bývať, keď matka bola v garsónke, tak si volávali každý druhý deň, po škole ona aj matka sa stretli, išli spolu na kávu, niekedy to bolo každý deň, bývalo to teda viackrát do týždňa. S. bývali po predaji domu, ktorý sa predal v decembri až do apríla, keď bola nehoda. A. autom z E., kde bývala u priateľa. Na kávu chodili ony dve, prípadne aj matkin brat, teda so strýkom, s ktorým si boli veľmi blízki. B. študuje na N. F. filozofa v X. stredoeurópske štúdiá a matka jej v tomto vedela pomôcť. Y. v rámci odboru literatúru a umenie, matka jej vedela pomôcť, pretože sa tiež zaujímala o umenie.
5. B. v 2. rade na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že tiež môže potvrdiť, že to bola pre nich veľká rana a ťažké obdobie. S. zomrel tiež tragicky, podnikal, nedarilo sa mu. On v čase nehody už bol zamestnaný, pretože ukončil štúdium v júni XXXX a býval s priateľkou v podnájme v J.. G. do X. X až X- krát za mesiac, vždy bol vo svojej izbe, v dome, v ktorom bývali v radovej zástavbe. Po smrti otca neboli schopní splácať hypotéku, preto sa matka rozhodla pre predaj domu s tým, že sa v krátkej dobe postaví montovaný dom a budú tam so sestrou bývať, k čomu však nedošlo a v súčasnosti keďže už je na R. a býva v L., keď príde do X. a chce navštíviť sestru, tak nemá vlastné bývanie, musí prespať u babky v jednej izbe, pretože sestra býva s priateľom u jeho rodičov a rysuje sa, že bude mať vlastné bývanie. On v poslednom období už nechodil na dovolenky s matkou, pretože mal priateľku, ale chodila sestra s matkou, ktorú mali radi aj ich priatelia, nemala problém zúčastniť sa s nimi a ich priateľmi opekačky. On nenavštevoval po nehode žiadneho psychológa, ani lieky neužíval, ale bolo to pre neho tiež ťažké obdobie a vrátiť sa naspäť do J.. S matkou mal veľmi dobrý dokonca až kamarátsky vzťah, pričom s otcom to bol bežný až chladný vzťah.
6. J. zástupca žalovaného na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nie je sporné, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu, nakoľko v trestnom konaní bol uznaný právoplatné vinným a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. S. toho trestu mu súd uložil aj trest doživotného zákazu činnosti viezť motorové vozidlo. J. jeho informácií a osobnej skúsenosti sa žalovaný v trestnom konaní ospravedlnil, prejavil ľútosť, nesúhlasí preto s tvrdením žalobkyne, že by sa žalovaný do dnešného dňa neospravedlnil. B. si je svojej zodpovednosti plne vedomý a to čo sa stalo úprimne ľutuje a je si plne vedomý aj toho, že jeho ľútosť nemôže vrátiť život a nemôže ani zmeniť bolesť, ktorá vznikla pozostalým po smrti ich matky. Má za to, že žalobcovia uplatňujú svoj nárok dôvodne, avšak pokiaľ ide o výšku, ktorú zatiaľ nepoznajú sú toho názoru, že je potrebné vykonať dokazovanie tak, aby súd zistil, aké boli pomery v rodine žalobcov, aký bol ich vzťah k matke, ako hlboko a vážne zasiahla smrť ich matky ich rodinné väzby a aký to malo vplyv na ich psychický stav.
7. J. zo dňa XX.XX.XXXX D. J., a. s. oznámila svoj vstup do konania ako intervenienta, a to na základe oznámenia právneho zástupcu žalovaného, v ktorom ich vyzval na vstup do konania ako intervenienta na strane žalovaného, a to z dôvodu, že žalovaný je poistený v D. J., a.s. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný. N. č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol, že vstup intervenienta je prípustný.
8. R. E. F. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že s nebohou pani R. sa poznali skoro XX rokov, spoznali sa v práci. G. si rozumeli, boli kamarátky a kolegyne. R. sa aj ako rodiny. Y. bol blízky a dobrý. J. celú rodinu ako slušných ľudí, starali sa o deti, v práci boli zodpovední. X. žiadne problémy. V. si sadli, každý deň boli v práci, stretávali sa aj mimo práce. K. sa o deťoch. H. podobné problémy, ktoré spolu riešili. V. ich vlastne spoznala. J. R. bola žena "do koča aj do voza", bola dobrá kuchárka, vedela sa starať o domácnosť, vedela pripraviť domácnosť, aby sa všetci dobre cítili, aby bola rodina spokojná. L. sa o deťoch, keď išli do školy, akú školu si majú vybrať, aby deti boli spokojné. K. sa medzi gymnáziom, dcéra tam nechcela, zvolili hotelovú školu, lebo tam chodila aj jej dcéra. J. veci, ktoré mali spoločné, do ničoho deti netlačila. C. matka svoje deti usmerňovala a radila im. J. všetkých veciach, ktoré zažívali deti bola pri nich ako správna mama. J. ide o rodinný život pani R., resp. kto sa staral o rodinu a zabezpečoval potreby rodiny, celkovú starostlivosť o rodinu, uviedla, že manžel veľa pracoval, ona bola učiteľka, mala prázdniny, zabezpečovala starostlivosť o deti, spoločné dovolenky, výlety, ona sa im venovala a vozila ich. M. na kúpalisko, vypĺňala deťom čas, vymýšľala im program, chodili spolu na nákupu, vozila ich na aute aj do školy. Aj ich deti spoločne trávili čas, vymýšľala program, aby sa deti nenudili, varila im. J. sa o všetko okolo nich. S. bola tá, čo mala čas sa im viac venovať. Y. boli deti slušne vychované, tak ako rodičia boli slušní ľudia, tak ich vychovávali aj oni. V., že prišli o matku, prišli o posledného rodiča. G. boli polosiroty, nemajú žiadnu najbližšiu rodinu. R. vníma rozdiel medzi rodinným a súkromným životom po smrti pani R. a pred ako obrovský. S. bola kamarátka, mali blízky vzťah, je to päť rokov. X. je jedného dňa, kedy na ňu nemyslí. Je to stále rovnaké, či to je päť rokov alebo koľko. H. to byť pre deti stokrát horšie ako pre ňu. Y. keď sme sa osamostatnili nám rodičia pomáhali, im nemá kto pomáhať. H. by im pomáhala, starala sa pri štarte do života. R. by sa o vnúčatá, tešila by sa z nich. G. matka chýba, nevedia si predstaviť aké to bude, keď sa napríklad bude vydávať dcéra, že matka tam nebude. J. ide o vzťah matky k deťom a navzájom, tam neboli zlé vzťahy. Y. ich tak, aby boli samostatní. Y. bol veľmi blízky, vedeli, že môžu za ňou prísť a opýtať sa, poradiť sa. Y. bol dôverný a dobrý, deti nemali žiadne problémy, vedela to s nimi. B. v spoločnej domácnosti aj v dospelosti. Y. vedela o ich vzťahoch. R. syn študoval v L., chodil domov, keď mohol. G. žila s matkou v domácnosti, boli každý deň v kontakte, boli spolu. B. a nebohá žili v spoločnej domácnosti, bola u nich, videla tam dcéru a jej priateľa. J. ide o konkrétny príklad vzájomnej interakcie a aktivít žalobcov s nebohou, svedkyňa uviedla, že boli niekde pri mori, videla fotky, nepamätá sa, kde to bolo. L. spolu niekde na chate na R., na bicykloch, športy, chodili na kúpalisko. Y. v letných mesiacoch, keďže mala prázdniny. R. H. žil a pracoval v J., teraz už býva a pracuje v L.. G. skončila vysokú školu, je na materskej, má dvojičky, žije so svojim priateľom. Sú v kontakte, nehovorí, že často, ale zvyknú si zavolať a dobre sa porozprávať, čo je nového. B. ju informovala, že čaká dvojičky, keď sa narodili, dala jej vedieť. F. sa stala nehoda, žalobca študoval v L. na H. univerzite nejaké IT, vždy ho to zaujímalo, aj pracuje v takej oblasti. Na otázku ako často sa stretávali s nebohou a jej rodinou mimo práce uviedla, že s celými rodinami sa často nestretávali, skôr sporadicky. Aj keď potrebovala kúpiť auto, nebohá povedala, že má známeho v autobazáre a pomohla jej. S. dve sa stretávali pravidelnejšie, boli kamarátky, boli spolu na kávu a koncert. V. si často. F. bol častý. B. ju domov, keď sa nasťahovali, chcela jej to ukázať. H. normálny priateľský kontakt a tak prišla do styku s deťmi.
9. R. G. L. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že je partnerom žalobkyne v 1. rade. X. poznal päť rokov. H. povedať, že mali vynikajúci vzťah. X. dobu býval u nich, bývali spolu. L. to priateľská, dobrosrdečná osoba, vynikajúca osoba. L. učiteľka na základnej škole. O. ju viezol domov z práce, deti ju zbožňovali. Y., že bola obľúbená medzi deťmi, aj v kolektíve učiteľov. V súkromnom živote často navštevovala priateľov, aj ju navštevovali, aj keď životná situácia nebola často priaznivá. H. prekonať veľkú stratu a dané okolnosti boli ťažké, bola samoživiteľka rodiny. S dcérou mala vzťah kamarátsky, ako najlepšie kamarátky. X. typický rodič, kedy sa deti boja povedať veci. L. kamarátska, brala veci s porozumením. Po nehode sa všetko zmenilo úplne od základu, keďže stratili deti poslednú najbližšiu osobu vo svojom živote. F. boli pred tým problémy a museli sa sťahovať, nemali to jednoduché. F. sa stalo toto nešťastie išlo to do veľmi nepríjemných okolností. G. nemali vlastný domov. G. bývala u jeho rodičov, v podstate u cudzích ľudí, kde sa musela nasťahovať. F. stratili mamu a otca a mala cez dvadsať rokov, zanechalo to silnú stopu a je to ťažké preniesť sa cez to. X. bolo, keď sa nehoda stala, vinník neposkytol prvú pomoc a čakala na pomoc, či sa nezastaví niekto cudzí a pomôže. X. o tom vedomosť, že by sa bol vinník ospravedlnil. So žalobkyňou sa poznajú vyše jedenásť rokov. F. mali vlastný spoločný dom, žalobkyňa sa stále zdržiavala tam. F. im zomrel otec, svedok sa viac zdržiaval u žalobkyni, u jeho rodičov boli menej. B. sa definitívne presťahovala začiatkom roka XXXX. J. ide o spoločné aktivity medzi žalobcami a pani R., chodievali ako bežná rodina raz do roka na dovolenku. V roku XXXX nevie povedať, kde boli spoločne na dovolenke. H. aj iné klasické aktivity- posedenie s priateľmi, grilovačky. F. nevie povedať.
XX. J. zástupca žalobcov na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že má za to, že postoj žalovaného sa nezmenil, neprejavil ľútosť, nedostavil sa ani raz na pojednávanie, aby sa ospravedlnil. J. ide o právny základ žaloby, resp. právny titul poukazujú na rozsudok S. súdu X. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Je nesporné, že došlo k tejto udalosti, pričom treba v úvode zvýrazniť, že vodič bol zjavne pod vplyvom alkoholu, viacnásobne porušil dôležité povinnosti a rovnako po samotnej udalosti neposkytol žiadnu pomoc, ani nemal snahu pomôcť. J. trestného konania neprejavil žiadnu ľútosť, ani priamo ani cez obhajcu. K samotnej ľútosti sa vyjadril čisto formálne na hlavom pojednávaní. X. B. R. bola matkou žalobcov. Je nepochybne preukázané, že medzi nebohou a žalobcami existovali silné sociálne, morálne a kultúrne putá, ktoré boli vytvorené v rámci súkromného a rodinného života, aj z dôvodu, že nebohá bola jediným žijúcim rodičom. B. s nebohou tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z nečakanej tragickej smrti nebohej spôsobenej žalovaným pod vplyvom alkoholu prežívajú žalobcovia nie len pocity úzkosti, smútku a šoku, ale stratili aj možnosť viesť s ňou súkromný život odo dňa jej smrti. V. stratu prekonávajú s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. V. ako bolo uvedené nebohá po smrti otca žalobcov bola jedinou osobou stmeľujúcou rodinu a vytvárajúcou puto medzi súrodencami. J. konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, teda práva na súkromie a rodinný život. B. sa zo vzniknutej situácie spamätávali a stále spamätávajú veľmi ťažko. X. sa vyrovnať s tým, že vplyvom cudzieho zavinenia v okamihu prišli o milovanú matku, navyše nebohá zomrela pred očami žalobkyne v 1. rade, ktorá po smrti matky, prvé dni a mesiace plakala bez akejkoľvek príčiny. Po tragickej udalosti sú žalobcovia smutní, frustrovaní, ťažko hľadajú vnútorný pokoj. Y. sa svojim kamarátom a viac sa do seba uzatvárajú. F. spomienka na nebohú vyvoláva beznádej niečo zmeniť, ochromí ich na niekoľko dní a nevedia sa na nič sústrediť. N. znásobuje samotný postoj žalovaného, ktorý síce na záver trestného konania vyjadril ľútosť, ale išlo výlučne o účelovú prejavenú ľútosť, čoho jasným dôkazom je aj postoj žalovaného vo vzťahu k odsudzujúcemu rozsudku, keď do dnešného dňa neuhradil sumu, o ktorej rozhodol súd v rozsudku. J. ide o právoplatný rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia. To, že v skutočnosti žalovaný neprejavil žiadnu ľútosť preukazuje aj jeho správanie a postoj aj v tomto konaní, pretože tak ako bolo uvedené ani raz sa nedostavil na predvolanie. B. spôsobom sa ani len neospravedlnil, čo v očiach žalobcov len znásobuje neadekvátny postoj žalovaného k danej veci. Po ekonomickej stránke smrť nebohej negatívne ovplyvnila finančnú situáciu rodiny a to najmä žalobkyne v 1. rade, pretože v čase udalosti študovala na vysokej škole. R. v rodine žalobcov zhoršil fakt, že smrť matky bola neočakávaná a nepredvídateľná udalosť. X. nezomrela v dôsledku nevyliečiteľnej choroby, na ktorej odchod sa mohli žalobcovia pripraviť, ale zomrela náhle vinou žalovaného a to pod vplyvom alkoholu. V. smrť sa stala negatívnym zásahom do osobnostných práv žalobcov, keďže bola absolútne neočakávaná a vzhľadom na okolnosti prípadu aj zbytočná. Je prirodzené, že sa s jej smrťou aj napriek časovému obdobiu, ktoré od udalosti uplynulo, nedokážu žalobcovia zmieriť. S ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, postoj žalovaného, intenzitu zásahu a čas trvania nepriaznivého následku za primeranú výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch, zodpovedajúcu strate matky, ktorá je nenahraditeľnou a v živote žalobcov nepostrádateľnou, s ktorou sa budú vyrovnávať po celý život, požadujú pre žalobkyňu v 1. rade XX XXX eur a pre žalobcu v 2. rade sumu XX XXX eur. Na základe uvedeného navrhujú, aby súd vydal rozsudok podľa petitu. N. si trovy konania.
XX. J. zástupca žalovaného na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nie je pravdou, že by sa žalovaný neospravedlnil. V trestnom konaní prejavil ľútosť. J. konania bol vo výkone trestu odňatia slobody a preto je pochopiteľné, že sa nezúčastňoval pojednávaní. J. ide o dokazovanie vykonané v súdnom konaní z tohto vyplýva, že právny základ nároku žalobcov sa javí ako daný. B. právny základ nerozporoval a nerozporuje. V. prejavená v trestnom konaní bola úprimná. J. ide o opatrenia na náhradu škody, ktorú spôsobil v konaní, urobil poznámku vo vzťahu k poisťovni, ktorá zabezpečila poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V., ktorý dostal v trestnom konaní sa vykonal a pokiaľ ide o jeho neúčasť v tomto konaní, tak ako uviedol bola spôsobená tým, že vykonával trest. V. k postoju žalovaného k uplatneniu nároku. J. ide o výšku je potrebné si uvedomiť, že predmetom konania je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do práva na ochranu osobnosti v užšom zmysle do práva na súkromie rodiny, lebo v tomto prípade ju tvorili žalobcovia a ich zosnulá matka. J. posudzovaní nároku musí súd vziať do úvahy určité zásady, ktoré je potrebné aplikovať v prípadoch vo všeobecnej rovine, pričom jednou z takýto zásad je zásada subsidiarity, ktorej podstata spočíva v tom, že iba ak by sa iné zadosťučinenie nejavilo ako dôvodné, prichádza do úvahy aj tzv. relutárna náhrada. Je nesporné, že satisfakcia v prospech žalobcov bola poskytnutá samotným trestom, ktorý súd uložil žalovanému a to nie len trest odňatia slobody nepodmienečne, ale aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá doživotne. B. názor, že súd pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy bude musieť zohľadniť túto skutočnosť. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v čase udalosti viedli autonómny život dospelých ľudí, pričom kontakt a styk s matkou bol viac menej sporadický. V. skutočnosť sama o sebe samozrejme neznamená, že vzťahy v rodine neboli intenzívne, alebo že by úmrtie matky nepredstavovalo zásah do práv ochrany súkromia. Je to okolnosť, ktorú opätovne bude musieť súd vyhodnotiť pri určení výšky náhrady majetkovej ujmy. B. názor, že nárok vo výške, ktorú uplatňujú žalobcovia nebol v súdnom konaní preukázaný. V. vo všeobecnej rovine o tom, že žalobcovia dnes zasiahnutí tragickou udalosťou nedokážu nadväzovať priateľstvá alebo sú izolovaní zo spoločenského života, tak ako to naznačujú žalobcovia, vyvracajú výpovede svedkov na dnešnom pojednávaní. B. vedie rodinný život, má deti a vzťah s mužom. J. ide o žalobcu je zamestnaný a vedie normálny život. B. názor, že z pohľadu súdnej praxe v podobných prípadoch ako aj s ohľadom na dokazovanie sa javí ako primeraná náhrada u každého zo žalobcov suma v rozpätí X XXX - X XXX eur. V konečnom dôsledku žalovaný ponecháva toto rozhodnutie na úvahu súdu, avšak trvá na tom, aby súd zohľadnil skutočnosti, na ktoré v záverečnej veci poukázal. C. prostriedok procesnej obrany uvádza, že namieta tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že vznikol nárok na nemajetkovú ujmu na XX XXX eur na každého zo žalobcov a ako vlastné tvrdenie uvádza skutočnosti, na ktoré poukázal v úvode záverečnej reči.
XX. J. zástupca intervenienta na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zotrvávajú na ich stanovisku a vyjadrení adresovanom súdu, v ktorom odmietajú ich pasívnu vecnú legitimáciu. B. na svojom stanovisku, že zo zákona č. XXX/XXXX Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhrada tejto nemajetkovej ujmy nespadá do vecného rozsahu poistného krytia z titulu povinného zmluvného poistenia. M. poukázať na to, čo bolo uvedené zo strany právneho zástupcu žalovaného v tej súvislosti, že k náhrade nemajetkovej ujmy žalobcov už došlo aj prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody žalovaného a tiež poukazujú a pridržiavajú sa tvrdení o neprimeranej výške nemajetkovej ujmy, ktorá bola rozporovaná zo strany právneho zástupcu žalovaného. J. tiež na skutočnosť, že intervenient už žalobcom ako poškodeným vyplatil z titulu povinného zmluvného poistenia sumu X XXX,XX eur ako náhradu nákladov spojených s pohrebom, čím si intervenient splnil svoje povinnosti vyplývajúce z predpisov a podieľal sa na likvidácii poistnej udalosti vyplývajúcej z tragickej udalosti. V dôsledku čoho majú za to, že náhrada škody, ktorá bola spôsobená žalobcom, bola v plnom rozsahu poistného krytia vyplývajúceho zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, nahradená.
XX. K. S. súdu X. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný uznaný vinným, že po požití alkoholických nápojov, v rozpore s ust. § 4 ods. X písm. c) zákona č. X/XXXX Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, dňa XX.XX.XXXX v dopoludňajších hodinách, v čase okolo XX.XX hodine, v okrese X., na ceste A.. triedy č. XXXXXX, v smere na obec E. viedol osobné motorové vozidlo zn. M. I., ev. č. NR XXX FG, pričom v rozpore s ust. § X6 ods. 1 a ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. do pravotočivej zákruty, asi XXX metrov pred obcou E., vchádzal rýchlosťou XXX až XXX km/h, neumožňujúcej mu bezpečný prejazd zákrutou, a preto počas prejazdu danou zákrutou, v rozpore s ust. § 9 ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. prešlo ním vedené vozidlo v dôsledku šmyku do protismerného jazdného pruhu, kde viedla B. R. osobné motorové vozidlo zn. O. O., ev. č. NR XXX DN, rýchlosťou XX km/h až XX km/h, a v ktorom ako spolujazdec na prednom sedadle vedľa vodičky sedela J. R., a tak motorové vozidlo M. I. narazilo do osobného motorového vozidla O. O., následkom čoho B. R. utrpela mnohopočetné zranenia, okrem iného rozsiahlu zlomeninu spodiny lebečnej so zakrvácaním pod mäkký obal s následným opuchom mozgu, ktorej na mieste nehody podľahla, a J. R. utrpela pomliaždenie v oblasti hrudnej kosti a pomliaždenie na vonkajšej strane ľavej stehnovej kosti s krvnou podliatinou s priemernou dobou liečenia a práceneschopnosti do sedem dní, pričom dychovou skúškou vykonanou na mieste dopravnej nehody v čase o XX.XX hodine dňa XX.XX.XXXX bola v dychu žalovaného zistená prítomnosť alkoholu v dychu X,XX mg/l, teda žalovaný ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. X písm. a) a ods. 4) V. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) V. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na štyri roky nepodmienenčne s tým, že bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. B. mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v premávke na pozemných komunikáciách na doživotie. R. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným N. zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške XXX,XX eur a J.
R., nar. XX.XX. XXXX a H. R., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške X XXX,XX eur. N. rozsudkom boli Y. zdravotná poisťovňa s nárokom na náhradu škody a J. R., nar. XX.XX. XXXX a H. R., nar. XX.XX.XXXX so zvyškom ich nárokov na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
XX. J. čl. XX ods. X I. R. republiky, každý má právo na život. V. život je hodný ochrany už pred narodením.
XX. J. § 11 S. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
XX. J. § X3 ods. 1 S. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
XX. J. § 13 ods. X S. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
XX. J. § 1X ods. 3 S. zákonníka, výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
XX. J. § 420 ods. X S. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
XX. J. § 3 ods. X S. zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
XX. Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až XX S. zákonníka patrí právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života). R. súkromného života je nepochybne tiež rodinný život zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi. J. rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie ďalších osôb. R. jedného z členov rodiny dochádza k narušeniu existujúcich interpersonálnych väzieb, kedy pri určitej intenzite a istých kvalitách týchto väzieb vzniká neodčiniteľná ujma, ktorá postihuje pozostalých členov rodiny a náhrada tejto nemajetkovej ujmy v peniazoch je potom primeraným prostriedkom nápravy následkov takéhoto neoprávneného zásahu. S. zákonník v § 13 ods. X umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu. J. na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká predovšetkým vtedy, keď morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo na vyváženie nestačí. J. vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon, príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.
XX. Z vykonaného dokazovania a použitím citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. B. preukázateľne ako vodič motorového vozidla zavinil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, dňa XX.XX.XXXX dopravnú nehodu a tým spôsobil smrť B. R., príbuznej žalobcov. B. týmto svojim konaním zasiahol do osobnostných práv zomrelej, konkrétne do jej práva na život. V. svojim konaním žalovaný zároveň zasiahol do osobnostných práv príbuzných po zomrelej B. R., a to konkrétne do ich práva na rodinný a súkromný život a spôsobil im citovú ujmu, čo je aspektom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa domáhajú. R. mal za to, že poskytnutie len morálnej ujmy je nepostačujúce vzhľadom na závažnejší zásah do osobnostných práv. N. vyjadrujú ich zdôvodnenia, že smrťou ich blízkej osoby (matky) stratili pomoc a podporu, ktorú im táto osoba poskytovala. X. bola posledným žijúcim rodičom žalobcov potom, čo ich otec tragicky zahynul v roku XXXX, ktorá tak sceľovala rodinu a vytvárala a udržiavala väzby medzi súrodencami. B. stratili človeka, ktorý sa im plnohodnotne venoval, s ktorým trávili čas, na ktorého sa mohli obrátiť o potrebnú pomoc. R. milujúcu matku a toho času nemajú viac možnosť byť so zosnulou, riešiť s ňou zásadné rozhodnutia v živote, spoliehať sa na ňu v rozhodovaní, usmerňovaní v spoločnom rodinnom živote, ísť so zosnulou na dovolenku, výlet, absolvovať kultúrne alebo spoločenské podujatia, tráviť s ňou čas, čím sú žalobcovia ochudobnení v ich ďalšom rodinnom, súkromnom a citovom živote.
XX. Y. na vyššie uvedené bol daný právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v ich osobnostnej sfére v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného, ktorý spôsobil smrť ich blízkej. R. poukazuje aj na tú skutočnosť, že samotný žalovaný v priebehu konania nerozporoval právny základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že právny základ nároku sa javí ako daný.
XX. J. určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú stanovené dve kritéria, z ktorých musí súd vychádzať - a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za akých došlo k neoprávnenému zásahu. N. výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa preto v zmysle § 1X ods. 3 S. zákonníka stáva predmetom voľného uváženia súdu. R. pritom musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. J. ide o samotnú podstatu priznania náhrady nemajetkovej ujmy, tak ide o primeranú náhradu nemajtkovej ujmy, nie o úplnú, keď zásah do súkromného a rodinného života žalobcov sa objektívne ani vyčísliť nedá. C. nejde o cenu života, ako to býva často prezentované. A. o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť primeraná okolnostiam prípadu a slúži iba na zmiernenie ujmy, ktorú žalobcovia (deti zomrelej) utrpeli. Z objektívneho hľadiska nemôže byť úplnou náhradou a zároveň nemôže slúžiť ani ako nástroj pomsty voči osobe, ktorá do osobnosti žalobcov zasiahla, nemôže slúžiť ani ako nástroj na obohatenie sa, ani ako nástroj na ekonomickú likvidáciu.
XX. V právnom poriadku R. republiky žiadny právny predpis jednoznačne neupravuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy poskytovanú v takýchto prípadoch a žiadna finančná čiastka nemôže poškodeným (pozostalým) odčiniť stratu najbližšej osoby. R. pri rozhodovaní o výške nárokov preto vzal do úvahy okrem vyššie uvedených skutočností a konkrétnych okolnosti života žalobcov aj okolnosti, ktoré mohli byť v týchto veciach akýmsi ukazovateľom toho, aká výška nemajetkovej ujmy má byť v tejto veci poskytnutá.
XX. R. pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadol na okolnosti nehody, ktoré vyplývajú z trestného konania, a to opilosť a vysoké prekročenie rýchlosti, z ktorých predpokladov taktiež vychádzal pri určení priznanej sumy. B. v 1. rade navyše bola prítomná pri dopravnej nehode a sama utrpela ľahšie zranenia.
XX. J. zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že pri posudzovaní nároku musí súd vziať do úvahy určité zásady, ktoré je potrebné aplikovať v prípadoch vo všeobecnej rovine, pričom jednou z takýto zásad je zásada subsidiarity, ktorej podstata spočíva v tom, že iba ak by sa iné zadosťučinenie nejavilo ako dôvodné, prichádza do úvahy aj tzv. relutárna náhrada. J. jeho názoru je nesporné, že satisfakcia v prospech žalobcov bola poskytnutá samotným trestom, ktorý súd uložil žalovanému a to nie len trest odňatia slobody nepodmienečne, ale aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá doživotne. B. názor, že súd pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy bude musieť zohľadniť túto skutočnosť. R. sa zaoberal aj touto obranou žalovaného, pričom dospel k názoru, že v danom prípade s prihliadnutím na okolnosti dopravnej nehody popísané vyššie a na intenzitu zásahu do osobnostných práv žalobcov satisfakcia v prospech žalobcov poskytnutá samotným trestom (trest odňatia slobody a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá doživotne), nie je dostačujúca a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je primeraným prostriedkom nápravy následkov takéhoto neoprávneného zásahu zo strany žalovaného.
XX. R. zobral do úvahy aj postoj žalovaného počas súdneho konania, keď sa žalovaný ani na jedno súdne pojednávanie nedostavil. J. zástupca žalovaného síce argumentoval tým, že v priebehu tohto súdneho konania bol žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, avšak súd mal za preukázané, že v čase posledného pojednávania sa už žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody nenachádzal, na pojednávanie bol riadne predvolaný, predvolanie si preukázateľne prevzal, avšak na pojednávanie sa napriek uvedenému nedostavil. B. sa nevyjadril ani k písomne zaslanej žalobe, pričom v rámci svojej procesnej obrany ani nepreukázal svoje majetkové, zárobkové a sociálne pomery, ktoré by mu prípadne neumožňovali uhradiť žalobcami požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy.
XX. Na strane žalobcov súd skúmal intenzitu ich vzťahu k zomrelej, vek zomrelej a pozostalých, otázku hmotnej závislosti pozostalého k zomrelej osobe prípadne poskytnutie inej satisfakcie. J. výšku náhrady nemajetkovej ujmy je kľúčová kvalita vzájomného vzťahu žalobcov k zosnulej osobe. R. dospel k záveru, že tragickou udalosťou sú rovnako postihnutí obaja žalobcovia ako deti zomrelej, nakoľko nie je možné ustáliť, že by stratu jediného žijúceho rodiča pociťoval jeden zo žalobcov viac ako ten druhý. S. žalobcovia boli plnoletými deťmi zomrelej, i keď v čase smrti bola žalobkyňa v 1. rade viac hmotne závislá od zomrelej, nakoľko študovala na vysokej škole, pričom žalobca v 2. rade už bol zárobkovo činný. R. intenzitu vzájomného vzťahu medzi zomrelou a žalobcami ako jej deťmi mal súd preukázanú nielen z výpovedí samotných žalobcov, ale aj z výpovedí svedkov a to blízkej priateľky a kolegyne zomrelej E. F. a G. L., ktorý je druhom žalobkyne v 1. rade. R. E. F. vo svojej výpovedi uviedla, že nebohá bola tá, ktorá deti usmerňovala, radila im, zabezpečovala starostlivosť o domácnosť, keďže otec bol pracovne viac vyťažený. X. sa tak deťom plnohodnotne venovala, vypĺňala im čas a deti s ňou mali veľmi intenzívny až kamarátky vzťah. H. by im pomáhala, starala sa pri štarte do života. R. by sa o vnúčatá, tešila by sa z nich. G. matka chýba, nevedia si predstaviť aké to bude, keď sa napríklad bude vydávať dcéra, že matka tam nebude. J. ide o vzťah matky k deťom a navzájom, vzťah bol veľmi blízky, vedeli, že môžu za ňou prísť a opýtať sa, poradiť sa. R. syn študoval v L., chodil domov, keď mohol. G. žila s matkou v domácnosti, boli každý deň v kontakte, boli spolu. R. G. L. uviedol, že nebohú poznal päť rokov a môže povedať, že so žalobkyňou v 1. rade mali vynikajúci vzťah. X. dobu býval u nich, bývali spolu. S dcérou mala vzťah kamarátsky, ako najlepšie kamarátky. X. typický rodič, kedy sa deti boja povedať veci. L. kamarátska, brala veci s porozumením. Po nehode sa všetko zmenilo úplne od základu, keďže deti stratili poslednú najbližšiu osobu vo svojom živote. F. boli pred tým problémy, museli sa sťahovať, nemali to jednoduché. F. sa stalo toto nešťastie, išlo to do veľmi nepríjemných okolností. G. nemali vlastný domov. G. bývala u jeho rodičov, v podstate u cudzích ľudí, kde sa musela nasťahovať. F. stratili mamu a otca a mala cez dvadsať rokov, zanechalo to silnú stopu a je to ťažké preniesť sa cez to. X. bolo, keď sa nehoda stala, vinník neposkytol prvú pomoc a čakala na pomoc, či sa nezastaví niekto cudzí a pomôže. F. mali vlastný spoločný dom, žalobkyňa sa stále zdržiavala tam. F. im zomrel otec, svedok sa viac zdržiaval u žalobkyne, u jeho rodičov boli menej. J. ide o spoločné aktivity medzi žalobcami a pani R., chodievali ako bežná rodina raz do roka na dovolenku. H. aj iné klasické aktivity- posedenie s priateľmi, grilovačky.
XX. R. sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného a v konaní to ani nebolo preukázané, že by žalobcovia viedli v čase dopravnej nehody autonómny život a kontakt s matkou bol len sporadický. Z výpovedí žalobcov vyplynulo, že žalobcovia nežili v čase smrti s ich matkou v spoločnej domácnosti, nakoľko žalobca v 2. rade už bol pracovne činný a žil spolu s priateľkou v podnájme v J. a žalobkyňa v 1. rade bola nútená sa presťahovať k rodičom svojho priateľa, nakoľko po smrti otca nezvládali platiť hypotéku za dom, ktorý museli predať, následne matka išla bývať sama do garsónky, avšak bolo to len dočasné, nakoľko mali v pláne kúpiť montovaný rodinný dom a bývať v ňom spoločne. B. v 1. rade uviedla, že napriek tomu, že nežili s matkou v čase smrti v spoločnej domácnosti, stretávali sa viackrát do týždňa, niekedy to bolo každý deň, v telefonickom kontakte boli každý druhý deň a žalobca v 2. rade napriek tomu, že žil v J., domov chodil X až X-krát za mesiac. V spoločnej domácnosti nebývali asi od decembra do apríla, kedy došlo k nehode. B. v 1. rade v čase nehody študovala na N. F. filozofa v X. stredoeurópske štúdiá a matka jej v tomto vedela pomôcť, študovala v rámci odboru literatúru a umenie, matka jej vedela pomôcť, pretože sa tiež zaujímala o umenie. Z výpovedí žalobcov ako aj svedkov vyplynulo, že žalobcovia mali s ich matkou veľmi dobrý a intenzívny vzťah, ktorý bol aj na kamarátskej úrovni. J. medzi nimi bolo o to silnejšie, že zomrelá bola ich jediným žijúcim rodičom, bola to ona, ktorá v čase ich spoločného života zabezpečovala chod domácnosti, nakoľko pracovala ako učiteľka na základnej škole a v lete mala prázdniny, a mohla sa tak deťom plnohodnotne venovať. B. vo svojich výpovediach uviedli, že stratu matky znášali veľmi ťažko, bola to pre nich veľká rana, dodnes ich to bolí. B. musela po nehode vyhľadať pomoc psychológa, ktorého navštevovala asi dva mesiace.
XX. J. poriadok R. republiky nepozná, resp. doteraz nešpecifikoval druhy či stupne závažnosti ujmy a nepriradil k nim konkrétnu paušálnu sumu predstavujúcu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. R. preto pri určení konkrétnej výšky náhrady vychádzal z daných všeobecných zákonných kritérií s ohľadom na vlastné skúsenosti, ako i doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov v R. republike.
XX. X. neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov v 1. a v 2. rade sú nezvratné, žalobcovia ťažko znášajú stratu matky ako jediného žijúceho rodiča, ktorí sa so stratou matky nevyrovnajú po celý zvyšok života, takže akákoľvek peňažná čiastka nie je vôbec spôsobilá celkom zmierniť ich útrapy zo smrti matky, ktoré budú stále pretrvávať, keďže puto medzi rodičom a dieťaťom je putom natoľko silným, že ho za žiadnych okolností nemožno celkom pretrhnúť, na stratu matky zabudnúť a vyrovnať sa s ňou. X. takýchto vzťahov potom najmä v prípade, ak k nemu dôjde nečakane v dôsledku neočakávanej tragickej udalosti vyvolá nielen zásah do telesnej integrity jedinca priamo zasiahnutého takouto udalosťou, ale aj do integrity jeho blízkych osôb.
XX. R. na základe vyššie uvedených skutočností a s prihliadnutím na zavinenie žalovaného priznal každému zo žalobcov za spôsobenú ujmu zadosťučinenie v peňažnej forme, ktoré ustálil vo výške XX XXX eur, t. j. vo výške, ktorú požadovali žalobcovia v žalobe, pričom túto výšku náhrady nemajetkovej ujmy považoval za primeranú.
XX. Je nepochybné, že ľudský život je neoceniteľný, pretože každý jeden človek je jedinečný a je zrejmé aj súdu, že strata, ktorú žalobcovia pociťujú zostane navždy nenahradená. R., ktorú súd žalobcom priznal je len o zmiernení nemajetkovej ujmy, ktorú v dôsledku tejto straty utrpeli.
XX. J. § 255 M., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. J. § X62 ods. X M., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. J. § 262 ods. 2 M., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. B. úspechu vo veci (§ 255 M.) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. R. v danom prípade priznal žalobcom celú výšku uplatneného nároku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu ani v prípade, ak by mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. J. rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcov bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. B. v predmetnej veci by bolo nevyhnutné považovať za plne procesne úspešných, keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku, aj v prípade, ak by im nebola priznaná požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu (rozsudkom F. súdu v V. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).
XX. Na základe uvedeného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcom plnú náhradu trov celého konania a to voči neúspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného.
XX. R. G. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Ul. E. XXXX/X, A. pri X. si na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 258 ods. X M. uplatnil nárok na svedočné s tým, že vyčíslenie svedočného predloží v lehote XX dní. Svedkovi lehota na vyčíslenie uplynula dňa 23.04.2019 a keďže vyčíslenie nepredložil, súd mu preto nárok na náhradu svedočného nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.