Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-110-2019.pdf
PDF · 103.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Ľ. V., O.. XX.X.XXXX, bytom Š. X, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 852,14 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27.2.2018 č. k. 10Csp/395/2017-81 v spojení s opravným uznesením zo dňa 7.2.2019 č.k. 10Csp/395/2017-161
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 852,14 €, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žalobcovi priznal proti žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 852,14 € s úrokom vo výške 28 % z dlžnej sumy od 27.07.2017 až do zaplatenia, ako nesplneného záväzku zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19.8.2014 č. 1379347002j na podklade ktorej bol zriadený žalovanému osobný bankový účet č. F. (ďalej len „zmluva o spolupráci“) v spojení so zmluvou o povolenom prečerpaní účtu zo dňa 4.12.2014 Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný nesplnil povinnosť mať na účte dostatok finančných prostriedkov potrebných na realizáciu debetných operácií a na úhradu dohodnutých poplatkov, v dôsledku čoho vznikol na účte nepovolený debet - nepovolené prečerpanie, ktorý dlh žalovaný nevyrovnal. Z uvedeného dôvodu žalobca dňa 26.7.2017 uzatvoril účet žalovaného a debetný finančný zostatok vo výške žalovanej istiny previedol na tzv. vnútorný pohľadávkový účet, ktorú pohľadávku úročil úrokom z nepovoleného prečerpania účtu podľa znenia Všeobecných obchodných podmienok v spojení s Výveskou úrokových sadzieb v hodnote 28 % ročne.
3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov právne vec posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka (OZ), prihliadajúc na podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti dlhu podľa § 565 OZ, skúmajúc obsahové náležitosti zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.). Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o spolupráci zo dňa 19.8.2014 neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe úveru, podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, majú sa uviesť všetky tieto informácie o uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. Spochybnil tiež okamžitú splatnosť úveru na základe žiadosti žalobcu o splatenie úveru do 7 dní majúc za to, že ide o obchádzanie § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ stanovujúcich podmienky predčasného splatenia úveru. Uviedol, že zákonná úprava nevylučuje situáciu, aby žalobca mohol časť úverových podmienok uviesť aj vo Všeobecných obchodných podmienkach, no nesmie sa tak stať spôsobom zneužívajúcim situáciu v neprospech spotrebiteľa, keď mu v podstate zamlčuje povinnosť uhrádzať úroky z úveru v určitej stanovenej výške bez patričného vysvetlenia len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Poukázal na to, že zo zmluvy o spolupráci, zmluvy o povolenom prečerpaní účtu, Všeobecných obchodných podmienok ani zo Sadzobníka poplatkov nemožno zistiť, aby si strany dohodli úrok z nepovoleného prečerpania v hodnote 28 % ročne, preto priznal žalobcovi iba nárok na zaplatenie z účtu čerpaných a nevrátených finančných prostriedkov vo výške 852,12 € a žalobu v časti úrokov zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) tak, že žalobcovi, ktorý bol plne procesne úspešný v istine nároku priznal aj plnú náhradu trov konania.
4. Opravným uznesením zo dňa 7.2.2019 č. k. 10Csp/395/2017-161 súd prvej inštancie v súlade s § 224 CSP, opravil záhlavie odvolaním napadnutého rozsudku v časti vymedzenia predmetu konania, keď namiesto nesprávne vymedzenej výšky pohľadávky, ktorá bola predmetom sporu „1.990,90 € s príslušenstvom“, v súlade s obsahom spisu uviedol správny predmet konania „852,14 € s príslušenstvom“.
5. Proti zamietavému výroku rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú istinu 852,14 € spolu s úrokmi z úveru 28 % ročne z dlžnej sumy od 27.7.2017 až do zaplatenia.
6. Žalobca v odvolaní nesúhlasil s konštatovaním súdu, že zmluva neobsahuje povinnú náležitosť, ktorou je dohoda o úrokovej sadzbe, keď odkázal na čl. 1 zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, kde bola uvedená úroková sadzba 19,9% ročne. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že nebolo preukázané riadne ukončenie úverového vzťahu a dohodnutá odplata za využitie bankovej služby, išlo o neúplnú žalobu a súd prvej inštancie mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie alebo opravu podľa § 129 ods.1 CSP. Nárok na úroky z nepovoleného prečerpania odôvodňoval znením bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok, Sadzobníkom poplatkov, Výveskou úrokových sadzieb, z ktorých malo vyplývať, že nepovolené prečerpanie sa úročilo úrokovou sadzbou 28% ročne. Žalobca v tomto odkazoval na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42-15 HOME CREDIT Slovakia, a.s. proti M. V., X. zmysle ktorého Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená ako jediný dokument, a je prípustné, aby súčasťou písomnej úverovej zmluvy sa stali aj iné dokumenty tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ktoré sú vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník boli súčasťou zmlúv a sú pre klienta záväzné. Žalobca ďalej dôvodil, že podľa § 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec povoleného prečerpania, čomu korešponduje ustanovenie bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok v zmysle ktorého, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania je povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu. Výška úrokovej sadzby bola upravená na Výveske úrokových sadzieb.
7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.5.2019 o 13.10 hod. pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
10. Vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 852,14 € nebol odvolaním napadnutý, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.2, 3 CSP) a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.
11. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
14. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o povolenom prečerpaní na účte uzavretá dňa 4.12.2014 medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, z ktorej si žalobca mohol uplatňovať nárok na úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnuté. Základ nároku žalobcu spočíva v tvrdení o existencii nepovoleného prečerpania na účte vo výške uplatňovanej predmetnou žalobou 852,14 €, z ktorého žiada priznať debetné úroky v hodnote 28% ročne odkazujúc na znenie Všeobecných obchodných podmienok a následne na Sadzobník poplatkov a Vývesku úrokových sadzieb. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, Sadzobníku poplatkov a služieb, Výveske úrokových sadzieb nepredstavujú individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, ktorých obsah by žalovaný pred podpisom mohol ovplyvniť. Zmluva o spolupráci neobsahuje žiadne ustanovenia o úrokovej sadzbe. V zmluve o povolenom prečerpaní účtu absentujú akékoľvek údaje o podmienkach zmeny úrokovej sadzby, či o úrokoch pri nepovolenom prečerpaní v hodnote 28% ročne, a odkazuje iba všeobecne na neidentifikované ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobník, ktorý odkaz nemožno hodnotiť ako dohodu o obsahu spotrebiteľskej zmluvy, a ani v týchto dokumentoch sa nenachádzajú žiadne údaje o požadovanom úroku 28%. Je tak nepochybne správny záver súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dohodu o úrokoch žiadaných žalobou, a nie je naplnené ani kritérium písomného uzavretia zmluvy, keď absentuje písomný prejav vôle zmluvných strán o tom, že v prípade vzniku tzv. nepovoleného debetného zostatku sa tento bude úročiť úrokovou sadzbou 28% ročne. Sadzobník poplatkov a Výveska úrokových sadzieb nenahrádza dohodu zmluvných strán o obsahu podstatných náležitostí zmluvy, kam patrí aj dohoda o úrokoch, ale ide o jednostranný interný dokument žalobcu, do ktorého nemohol spotrebiteľ pri vzniku zmluvného vzťahu zasiahnuť. Všeobecné obchodné podmienky môžu upravovať technické náležitosti zmluvy, nesmú však v nich byť pre spotrebiteľa skryté významné informácie týkajúce sa obsahu jeho záväzkového vzťahu alebo sankcie spojené s porušením jeho povinností zo zmluvy.
16. Opodstatnená nie je ani obrana žalobcu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať na odstránenie vád podania. Povinnosť súdu postupovať podľa § 129 ods.1 CSP sa vzťahuje len na také podanie, ktoré má charakter podania neúplného, či nezrozumiteľného, o čo sa v danom prípade nejednalo. Základom sporu bola otázka preukázania nároku na úroky vo výške 28%. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu na preukázanie tohto nároku, pričom žalobca vo svojich vyjadreniach len zopakoval v žalobe uvedené tvrdenia, že táto dohoda je obsahom Všeobecných obchodných podmienok s odkazom na Sadzobník poplatkov a Vývesku úrokových sadzieb.
17. Vyjmúc fakt, že žalobca nepripol žiadny dôkaz o existencii „vývesky úrokových sadzieb“ s úrokovou sadzbou 28% pre tzv. nepovolené prečerpanie, k tvrdeniam žalobcu k tejto časti nároku odvolací súd dopĺňa :
18. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vo svojom ustanovení v § 9 vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere s náležitosťami tam vymedzenými bola písomná, s tým, že každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Medzi základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria tiež ustanovenia upravujúce úrokové sadzby úveru a úrokové sadzby pre prípad omeškania v (§ 9 ods. 2 písm. i/, o/ zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spolupráci a zmluvy o povolenom prečerpaní).
19. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej „Smernica“), ktorej inkorporáciu do vnútroštátneho práva predstavuje zákon o spotrebiteľských úveroch, zhodne upravuje v článku 10 ods. 2 písm. f, l ako základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, údaje o uplatňovaných úrokových sadzbách z úveru a sankcie a úroky pri oneskorených platbách.
20. Rozsudkom SDEÚ C-42/15 bolo konštatované, že na účely výkladu Smernice, zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. To súčasne nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti Smernice, a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. K tomu v bode 36., 37., 42., 43., tohto rozsudku sa uvádza, že v súlade s vymedzením v článku 3 písm. m/ Smernice, „trvalý nosič“ znamená akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uložiť informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý k nim umožňuje prístup pre budúce využitie počas obdobia zodpovedajúceho účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií. Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nakoľko v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice sa písomne alebo na inom trvalom nosiči musia zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, všetky tieto náležitosti sa musia povinne zahrnúť do takejto zmluvy.
21. Z vyššie uvedených ustanovení vnútroštátneho práva, Smernice a rozsudku SDEÚ C-42/15, možno vyvodiť záver, že pokiaľ vnútroštátne právo stanovilo požiadavku písomnosti spotrebiteľskej zmluvy s vymedzením náležitostí, ktoré majú byť predmetom jej obsahu, je forma písomnosti zachovaná za splnenia podmienok podľa § 40 OZ tj potvrdením podpisov oboch zmluvných strán vo vzťahu k náležitostiam tejto zmluvy uvedených v článku 10 ods. 2 Smernice. Dohoda o úroku z úveru predstavujúca jednu zo základných náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, preto musí byť obsahom takejto písomnej zmluvy. Existencia uvedenej dohody v konaní preukázaná nebola. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti vyplývajúcich mu zo Smernice a zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko z doložených listín nevyplýva, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom získal alebo mal možnosť získať vedomosť o úrokovej sadzbe 28% ročne, pričom web stránka sa na účely Smernice, vo všeobecnosti nepovažuje za iné trvanlivé médium resp. trvalý nosič.
22. V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne v napadnutom zamietavom výroku potvrdené. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý nárok bol v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznaný procesne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Procesne úspešnému žalovanému trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, z ktorých dôvodov súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).