Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/22/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: Q.. X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Q., Ul. X. Q. XXXX/XX, zast. Q. X., bytom G. Q., T. XXXX/XX, o zaplatenie 2.334,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júna 2018 č. k. 15Csp/334/2017-82 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 545,85 eura s 9,5% ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 545,85 eura od 02. 08. 2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie ohľadne žaloby vo zvyšku zastavil. Rozhodol, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 145 ods. 2 CSP, § 488, § 489 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá listina je datovaná 03. 08. 2010. V tejto listine je žalobca označený ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka. Žalovaná v tom čase mala trvale bydlisko V. XXX/XX, K.. Žalobca poskytol žalovanej úver 1.500, splatnosť úveru, počet splátok 36 a deň v mesiaci 24, mesačná splátka 85,15 eura, celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.065,40 eura. Žalobca písomným podaním zo dňa 13. 12. 2016 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 545,85 eura spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 545,85 eura od 02. 08. 2013 do zaplatenia. Na účet žalovanej bol poskytnutý úver 1.277,05 eura, z ktorého žalovaná zaplatila 731,20 eura. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že základ nároku a výška nároku medzi stranami sporu nebola sporná. Podľa názoru súdu žalobca preukázal základ a výšku nároku, súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Bral do úvahy aj procesnú pasivitu žalovanej. Žalovaná zostala v konaní nečinná. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa podanej žaloby. Podľa názoru súdu žalobca má nárok na úroky z omeškania, lebo nemá nárok na poplatok z omeškania. Ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, kde má veriteľ (žalobca) právo požadovať od dlžníka (žalovanej) popri plnení úroky z omeškania, lebo nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd určil výšku náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo veci aplikoval zásadu úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala splnomocnená zástupkyňa žalovanej v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že dátum pojednávania dňa 19. 12. 2018 je nesprávny, jej dcéra bola operovaná a z dôvodu zlého zdravotného stavu sa pojednávania dňa 19. 06. 2018 nezúčastnila, za čo sa ospravedlňuje. K výroku o trovám konania uviedla, že si myslí, že súd by nemal ísť v ústrety úžerníkom, ktorí sú schopní a bezočiví vymýšľať si to, čo im napadne, len aby prišli k veľkým peniazom. Dcéra je PN, a preto žiadala o zhovievavejšie posúdenie jednotlivých platieb a žiadala, aby žalovanú sumu mohla v jej mene splácať v splátkach 50 eur mesačne. Je na dôchodku a viac si dovoliť nemôže.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.334,20 eura a zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 4,775% ročne zo sumy 85,15 eura od 25. 09. 2010 do 26. 09. 2010, zo sumy 85,15 eura od 25. 10. 2010 do 27. 10. 2010, zo sumy 85,15 eura od 25. 11. 2010 do 16. 12. 2010, zo sumy 85,15 eura od 25. 12. 2010 do 10. 01. 2011, zo sumy 85,15 eura od 25. 25. 01. 2011 do 13. 02. 2011, zo sumy 85,15 eura od 25. 02. 2011 do 20. 03. 2011, zo sumy 85,15 eura od 25. 03. 2011 do 19. 04. 2011, zo sumy 85,15 eura od 25. 05. 2011 do 01. 11. 2011, zo sumy 55,15 eura od 02. 11. 2011 do 03. 04. 2012, zo sumy 35,15 eura od 04. 04. 2012 do 01. 08. 2013, zo sumy 85,15 eura od 25. 06. 2011 do 01. 08. 2013, zo sumy 85,15 eura od 25. 07. 2011 do 01. 08. 2013, zo sumy 85,15 eura od 25. 08. 2011 do 01. 08. 2013, zo sumy 2.043,60 eura od 19. 09. 2011 do 01. 08. 2013 tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.334,20 eura do zaplatenia a trovy konania. V priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti žalovanej sumy 1.788,35 eura a zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 4.775% ročne zo súm špecifikovaných v tomto podaní. Následne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 545,85 eura s 9,5% ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 545,85 eura od 02. 08. 2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie ohľadne žaloby vo zvyšku zastavil. Rozhodol, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania vo výške 100%. V dôsledku odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania len splatnosť priznanej sumy s príslušenstvom a výrok o trovách konania. Čo do výšky priznanej sumy odvolanie podané nebolo, preto je výška priznanej sumy už právoplatná.

5. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu titulom poskytnutého revolvingového úveru na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 03. 08. 2010 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.500 eur s tým, že ho mala splácať v 36 mesačných splátkach po 85,15 eura. Výška sumy priznanej súdom prvej inštancie je už právoplatná, predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie splatnosti žalovanej sumy.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

9. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

10. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť, splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

11. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 367 ods. 3 CSP).

12. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci a odvolania žalovanej dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd pri rozhodovaní o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1 písm. a) vychádzal z toho, že dôvody, pre ktoré žalovaná žiadala umožniť jej priznanú sumu s príslušenstvom splácať, žiadnym dôkazom nepreukázala, keď okrem tvrdenia v odvolaní k nemu žiadne dôkazy, preukazujúce jej finančnú situáciu, nepredložila. Okrem toho, nebolo možné vyhovieť ani žiadosti splnomocnenej zástupkyne žalovanej, aby ju súd zaviazal na splácanie priznanej sumy, pretože nie je stranou sporu a odvolací súd tak mohol rozhodovať len o tom, či povolí priznanú sumu splácať žalovanej a nie jej splnomocnenej zástupkyni. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).