Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-85-2021.pdf
PDF · 73.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/85/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného T. P., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.09.2021 pod sp. zn. 2T/33/2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.02.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný T. P. uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 15. januára 2020 v čase okolo 20:30 hod. v meste Galanta na presnejšie nezistenom mieste na Sídlisku Sever od nezistenej osoby si neoprávnene zadováži a následne pri sebe do 20:45 hod. dňa 15. januára 2020 neoprávnene prechovával 2 ks igelitové vrecká s tlakovým uzáverom s obsahom sušeného konope (marihuanu), ktorú dobrovoľne vydal pre účely trestného konania a na základe znaleckého posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Bratislava č. ČESPPZ- KEU-BAEXP-2020/1121 bolo zistené, že 1 kus igelitové vrecka s tlakovým uzáverom obsahuje sušené konope s hmotnosťou 798 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 10,5 % hmotnostných obsahujúce 84 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 3 bežným jednotlivým dávkam drogy a 1 kus igelitové vrecko s tlakovým uzáverom obsahuje sušené konope s hmotnosťou 824 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 16,5 % hmotnostných, obsahujúce 136 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 5 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisovo zaradený do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle citovaného zákona zaradený do I. skupiny psychotropných látok.
Z túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 171 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 72-73 spisu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný T. P., namietajúc ním výlučne výrok o uloženom treste odňatia slobody.
Prostredníctvom obhajcu poukazoval na to, že marihuanu mal iba pre vlastnú spotrebu, túto dobrovoľne vydal, ku skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval. Od jeho spáchania prešli takmer dva roky, po túto dobu marihuanu neužíva, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, stará sa o otca, ktorý je po operácii, pracuje brigádnicky. Na základe týchto skutočností preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a nariadil mu trest alternatívnou formou.
Okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa ani napriek výzve okresného súdu nevyjadril.
Konanie na odvolacom súde:
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu, a prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný a primeraný.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí poukazoval na písomné dôvody odvolania s tým, že od spáchania predmetného trestného činu vedie obžalovaný riadny život, má záujem podstúpiť liečenie ústavnou formou, má nepriaznivý zdravotný stav a aj vzhľadom k tomu, že súčasná legislatíva smeruje k zmierneniu trestov v oblasti drogovej trestnej činnosti, má za to, že v súčasnosti bude dostatočným aj podmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa už polepšil, chodí pracovať a má záujem viesť riadny život.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd zistil, že tento výrok je správny a zákonný.
Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a postoj obžalovaného k prejednávanej veci, ale tiež vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky, trestnú minulosť a účel trestu prichádzalo do úvahy uloženie výlučne trestu odňatia slobody pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ( § 36 písm. l) Tr. zák.), § 37 písm. m) Tr. zák.), § 38 ods.2 Tr. zák.) vo výmere 8-mich mesiacov, ktorý zároveň zohľadnil tak okolnosti spáchaného skutku, ako aj osobu obžalovaného. Takýto trest považuje aj odvolací súd za plne zodpovedajúci zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Tr. zák., ako i požiadavke nielen individuálnej, ale najmä generálnej prevencie.
Pokiaľ obžalovaný namieta zákonnosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody s poukazom na to, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny, tak odvolací súd ma opačný názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného (doposiaľ 4x súdne trestaného, v minulosti dokonca aj za drogovú trestnú činnosť podľa § 171 ods.1 Tr. zák., ktoré odsúdenie má však zahľadené), ako i fakt, že obžalovaný sa dopustil momentálne prejednávanej trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej doby po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na základe uznesenia OS Trnava zo dňa 17.12.2018 pod sp. zn. 9PP/150/2018 a tiež potom, čo mu bol trestným rozkazom OS Galanta, zo dňa 29.10.2017 pod sp. zn. 0T/240/2017 uložený nepodmienečný 6 mesačný trest za majetkovú trestnú činnosť, ktorý (trest) vykonal dňa 06.11.2018. Tieto skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru odvolacieho súdu len odzrkadľujú to, že výkon nepodmienečného trestu ani podmienečné prepustenie
z jeho výkonu, nemali na obžalovaného želaný vplyv a efekt v podobe nápravy a resocializácie a preto je nutné považovať uložený 8 mesačný nepodmienečný trest ( stanovený pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá predstavuje rozsah 0-5 rokov) za zákonný a primeraný.
V danej súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 odsek 1 písm. e/ Trestného poriadku môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania 8-mich mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v uvedenom rozsahu stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval uloženie trestu alternatívnou formou.
Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.
Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.