Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-17-2021.pdf
PDF · 122.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúsnka 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Z. G. S., J.. XX. XX. XXXX, G. K. XX, XXX XX G. G., zastúpená JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 9 630,33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 859,16 Eur z a s t a v u j e .
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej „právny predchodca žalobcu“) z titulu zlúčenia, sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 02. 2021 pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 9.630,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 07. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 28. 12. 2017 zmluvu o pôžičke č. 7191457, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 12.697,14 Eur (schválená výška pôžičky). Mala ju splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 202,80 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 24.336 Eur. Do podania žaloby na súd uhradila 4.529,10 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, právny predchodca žalobcu ju listom zo dňa 26. 05. 2018 - predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok s dodatočnou lehotou na plnenie viac než 30 dní s upozornením na možnosť úver zosplatniť, ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu úver dňa 19. 07. 2018 zosplatnil v súlade s bodom 9.2 zmluvných podmienok, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 21. 07. 2018 „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval 9630,33 Eur ako súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu (6 x 202,80 Eur = 1216,80 Eur), sumy po zosplatnení (12.510,96 Eur), nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (431,67 Eur) mínus prijaté úhrady 4529,10 Eur.
2. Uznesením č. k. 13Csp/17/2021 - 103 zo dňa 11. 11. 2021 súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, na ktorú bola počas konania žalovaná pohľadávka postúpená.
3. Žalovaná neuznáva žalobcom uplatnený nárok. V písomných vyjadreniach poukázala na to, že žalobca v žalobnom návrhu neuviedol akým spôsobom bola overená bonita klienta - žalovanej. Tvrdí, že pôvodný veriteľ nepostupoval pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou, keď nezískal/ nepreveril hodnoverne informácie o výdavkoch žalovanej, jej úverové zaťaženie v žiadnom bankovom alebo nebankovom úverovom registri. Na Okresnom súde Skalica prebieha niekoľko súdnych konaní, v ktorých sa veritelia domáhajú od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy. Pokiaľ by žalobca preveroval úverové zaťaženie žalovanej, k poskytnutiu úveru by vôbec nedošlo, teda pri skúmaní bonity hrubo porušil § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový a veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, preto predžalobnú upomienku aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorého doručenie do dispozičnej sféry žalovanej pred doručením žalobného návrhu nepreukázal, treba považovať za neplatné právne úkony v dôsledku čoho žalobca nepreukázal ani existenciu výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň, keďže v čase postúpenia pohľadávky ešte nenastala konečná splatnosť úveru, došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto zmluva o postúpení pohľadávky je neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ a žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca tiež nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz o oprávnenosti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (MP3) vo výške 431,67 Eur. Žalovaná zároveň s posledným písomným vyjadrením predložila výpis z účtu preukazujúci úhrady v danej veci počas súdneho konania. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby súd konanie v časti vykonaných úhrad zastavil, žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodnú a priznal jej právo na náhradu trov konania.
4. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 859,16 Eur vzhľadom na úhrady žalovanej po podaní žaloby na súd spolu v tejto výške (6x 143,19 Eur dňa 02.09.2021, 22.09.2021, 09.11.2021, 24. 11. 2021, 21.12.2021, 01. 02. 2022). Trval na zaplatení sumy 8 771,17 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené, súd konanie v časti o zaplatenie 859,16 Eur zastavil v súlade s § 145 ods. 2 CSP.
5. Žalobca vo vzťahu ku skúmaniu bonity žalovanej poukázal na to, že občiansky preukaz je nebol odcudzený, pričom podpisom zmluvy vyhlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná z titulu zamestnanca preukázala výšku svojho mesačného príjmu a jej mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovanou uvádzané hodnoty javí ako primeraná.
6. Vo vzťahu k nákladom spojeným s vymáhaním pohľadávky žalobca uviedol, že tieto sú súčasťou pohľadávky podľa čl. 3 štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, s ktorými žalovaná v zmluve svojim podpisom súhlasila. Žalobca trvá na zaplatení sumy 431,67 Eur ako príslušenstva pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ, pričom sa jedná o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, ktorých výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovanou po dátume zosplatnenia pohľadávky.
7. Pokiaľ ide o zosplatnenie úveru, žalobca tvrdí, že dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady a to existenciu dohody o zosplatnení dlhu, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie 90- dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovanej, ktorá sa mohla o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby.
8. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v súlade s § 180 CSP. Vykonal dokazovania oboznámením sa s predloženými dôkazmi a to zmluva o poskytovaní služieb, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21. 12. 2017, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácie o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, predžalobná upomienka s fotokópiou doručenky, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľad splátok a úhrad, projekt rozdelenia zlúčením
- notárska zápisnica N 3283/2017 zo dňa 11. 12. 2017, zmluva o postúpení pohľadávok s prílohou, súhlas so vstupom do konania, výpis z účtu žalovanej od 01. 06. 2021 do 31. 01. 2022, ďalej písomnými vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli a zistil tento skutkový stav:
9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že bola uzatvorená medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako klientom. V zmluve sú osobné údaje žalovanej v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo OP, trvalé bydlisko, číslo na mobil. Na základe zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 12 697,14 Eur na splatenie jej iných záväzkov voči CFH alebo VÚB, a.s. za nasledovných podmienok: výška mesačnej splátky 202,80 Eur,
počet splátok 120, prvá splatná dňa 20.01.2018, ďalšie 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti 20.12.2027, celkové náklady spotrebiteľa 11638,86 Eur, celková čiastka 24336,- Eur, RPMN 15,90 %, fixná ročná úroková sadzba 15,90 %, priemerná hodnota RPMN 8,80 %, najvyššia prípustná výška odplaty 17,46 %. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy uzatvorením tejto zmluvy klient vyhlasuje, že všetky vyššie uvedené údaje týkajúce sa klienta sú úplné, pravdivé a berie na vedomie, že spoločnosť je oprávnená si overiť tieto údaje za účelom posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zistenia ďalších informácií, ktoré bude považovať v súvislosti so schválením tejto zmluvy za nevyhnutné. Podľa čl. V bodu 9.2 zmluvy spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
10. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná pôžičku riadne nesplácala, riadne zaplatila iba prvé dve splátky splatné 20. 01., 20.02.2018. Spolu do 31.12.2020 zaplatila 4529,10 Eur započítaných na istinu, úroky. Podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, žalovaná ešte uhradila počas konania 859,16 Eur, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť. Súd z výpisu účtu žalovanej (č.l. 116) zistil, že žalovaná okrem žalobcom uvádzaných úhrad zaplatila počas konania ešte 109,91 Eur dňa 17. 06. 2021 a 90,28 Eur dňa 21.07.2021.
11. V dôsledku omeškania žalovanej so splácaním ju právny predchodca žalobcu vyzval listom zo dňa 26. 05. 2018 na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 608,40 Eur s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 3/2018 do 05. 07. 2018. Žalovaná prevzala predmetnú zásielku dňa 09.06.2018. Podľa tvrdenia žalobcu, nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 19. 07. 2018 úver zosplatnil, ktorú skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa 21. 07. 2018 bez predloženia dokladu o jeho doručení žalovanej.
12. Z údajov v obchodnom registri vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) bol dňa 01. 01. 2018 z obchodného registra vymazaný. Jedná sa o dobrovoľný výmaz - spoločnosť zanikla rozdelením, pričom právnym nástupcom podľa projektu rozdelenia sa v tomto konaní stala Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 Následne počas konania VÚB, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanej na EOS KSI Slovensko, s.r.o., čo vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 08. 2021 vrátane jej prílohy.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2018 eriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
17. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2018 veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
18. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2018 vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016>, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016>, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016>, ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016>, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=25.08.2016> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=30.11.2017>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
21. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z. na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a)čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c)výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
22. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
27. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
31. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru (§ 1 ods. 2 tohto zákona). Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaná ako spotrebiteľ - fyzická osoba, keď nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Jedná sa teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. OZ. Taktiež nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 12 697,14 Eur, ktorá ho nesplácala riadne a včas v súlade so zmluvou.
32. Sporným v konaní zostalo: a) či došlo k účinnému predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ, b) či pôvodný veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovanej v čase uzatvorenia zmluvy, c) nárok žalobcu na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, d) aktívna vecná legitimácia žalobcu (§ 17 zákona č. 129/2010 Z.z., § 92 ods. 8 zákona o bankách).
33. Ad a) Hoci žalobca tvrdil zosplatnenie úveru k 19. 07. 2018 a možnosť predčasného zosplatnenia bola v zmysle § 565 OZ dohodnutá v čl. V bode 9.2 zmluvy, súd nemal preukázané účinné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva, že pre účinné zosplatnenie sa vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Hoci právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú listom zo dňa 26. 05. 2018, doručeným jej dňa 04. 06. 2018, k úhrade nedoplatku na splátkach s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia, nepreukázal, že by žalovanej doručil predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21. 07. 2018, pričom účinky tohto úkonu nastávajú až doručením (§ 45 ods. 1 OZ). Následkom nesplnenia podmienok určených v § 53 ods. 9 OZ je neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že oznámenie bolo žalovanej doručené najneskôr s podanou žalobou, uvedené tvrdenie podľa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/27/2019 zo dňa 23. 05. 2019 v obdobnej veci nie je správne, nakoľko „právo veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej budúcej splátky. Znamená to, že pokiaľ by žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky splatnej ku dnu 20. 04. 2015, v prípade upozornenia veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ a uplynutia 3 mesiacov od splatnosti tejto splátky, t.j. ku dňu 20. 07. 2015, mohol veriteľ uplatniť právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr ku dňu 20. 08. 2015. Pokiaľ toto právo nevyužije, nemôže dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru z dôvodu omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20. 04. 2015.“..“V zmysle zaužívanej judikatúry ako aj právnej teórie je možné v určitých prípadoch doručeniu žaloby v rámci súdneho konania ako procesného úkonu priznať aj hmotnoprávne účinky. Súd prvej inštancie sa snažil s doručením opisu žaloby a príloh žalovanej ku dňu 30.7.2018 spojiť účinky oznámenia o zosplatnení úveru spätne ku dňu 26. 08. 2015. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, ak by mal byť záver súdu prvej inštancie správny a mali by sa priznať tomuto úkonu účinky oznámenia o predčasnom zosplatnení, potom by muselo predchádzať tomuto úkonu splnenie všetkých povinností podľa § 53 ods. 9 OZ, t.j. upozornenie na omeškanie konkrétnej splátky, uplynutie lehoty 3 mesiacov a upozornenie na realizáciu tohto práva. Z obsahu spisu takéto úkony žalobcu a jeho právneho predchodcu pred dátumom 30.7.2018 nevyplývajú. Nie je preto možné konštatovať splnenie podmienok na zosplatnenie úveru doručením žaloby a opisu príloh žalovanej z dôvodu absencie predpokladov podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s druhou vetou § 565 OZ.“ V konaní bol opis žaloby a príloh žalovanej doručený dňa 26.05.2021 a žalobca sa snažil spojiť účinky oznámenia o zosplatnení úveru spätne ku dňu 19. 07. 2018 bez absencie predpokladov podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 vety druhej OZ pred dátumom doručenia žaloby žalovanej.
34. Ad b) Súd z predložených listín nemal preukázané splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. skúmanie schopnosti splácať úver dlžníkom s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho veriteľ nie je oprávnený žiadať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z.). V zmluve nie je údaj o rodinnom stave, príjme a výdavkoch žalovanej. Zo zmluvy nevyplýva, že by k nej žalovaná nejaké doklady predkladala a ani žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad, podľa ktorého sa skúmala bonita žalovanej (príjmy a výdavky). Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18. decembra 2014 (CA Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkausovej a spol.) článok 8 smernice 2008/48 ukladá veriteľovi povinnosť overiť úverovú bonitu spotrebiteľa, opierajúc sa o dostatočné informácie a neobmedzujúc sa iba na vyjadrenia spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené. Poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úvero schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Súd potom dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovanej splácať úver, preto nemohol žiadať predčasné zosplatnenie úveru podľa § 11 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. a ak sa tak stalo, takýto úkon veriteľa je pre rozpor so zákonom absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ.
35. Ad c) Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 431,67 Eur, v tejto časti žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na čl. 3 Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorého „V prípade ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky, a to maximálne vo výške 14 %
z vymoženej sumy + DPH.“ Hoci žalobca v písomnom vyjadrení tvrdil, že sa jedná o „náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, pričom ich výške je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných žalovaným po dátume zosplatnenia pohľadávky“, netvrdil a nepreukázal skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky, ani vymoženú sumu, z ktorej výšky sa odvíja následný výpočet uplatnených nákladov ako percentuálneho podielu z vymoženej sumy.
36. Ad d) Súd ďalej skúmal otázku aktívnej vecnej legitimácie. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 08. 2021 počas konania. V tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti súd pre úplnosť uvádza, že hoci pohľadávka uplatnená žalobou pôvodne vznikla zo zmluvy uzatvorenej medzi nebankovým subjektom (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovanou, v čase jej uplatňovania na súde už bola pohľadávkou banky, preto VÚB, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanej len za splnenia zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách (rovnako napr. Krajský súd Trenčín rozsudok sp.zn. 19Csp/28/2020 zo dňa 28. 10. 2020 v obdobnej veci).
37. Zákon č. 129/2010 Z. z. upravuje podmienky postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v § 17 ods. 1, pričom jednou z podmienok je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. taká pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Súd už vyššie skonštatoval, že nemal preukázané účinné zosplatnenie úveru v zmysle s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky (11.08.2021) nebol splatný celý úver (nedošlo k platnému zosplatneniu a konečná splatnosť úveru bola v zmluve určená na 20.12.2027), v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má, banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoCsp/23/2020 zo dňa 06. 08. 2020, rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/36/2019 z 03. 12. 2019). Rovnako napr. Krajský súd Prešov v rozsudku sp. zn. 7Co/37/2019 z 24. 06. 2019 konštatuje: „Za takejto situácie právny predchodca žalobcu ani nemohol platne postúpiť na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní, nakoľko v čase jej postúpenia išlo o pohľadávku, ktorá splatnou nebola v dôsledku jej neplatného zosplatnenia“.
38. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorými sú preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškania dlhšie ako 90 dní (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24. apríla 2018). Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28. marca 2018, podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie tejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). V tomto prípade nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by bola žalovanej pred postúpením pohľadávky zaslaná výzva na splatenie splatného dlhu a napriek tomu zostala v omeškaní s platením dlhu tak, ako to má na mysli § 92 ods. 8 zákona o bankách (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/3/2021 z 17.03.2021), keď obe výzvy v spise (predžalobná upomienka z č.l. 15, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z č.l. 16) realizoval ešte pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., hoci nebol oprávnený úver predčasne zosplatniť (§ 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z.), preto tieto právne úkony sú pre rozpor so zákonom neplatné (§ 39 OZ).
39. Z uvedených dôvodov súd považoval postúpenie pohľadávky za neplatné podľa § 39 OZ a žalobcu nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v spore, preto žalobu vo zvyšnej časti (o zaplatenie 8.771,17 Eur s prísl.) zamietol.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 CSP a contrario tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Súd skúmal procesnú zodpovednosť strán za čiastočné zastavenie konania. Súd
konštatuje, že žaloba ako taká bola z vyššie uvedených dôvodov nedôvodná, keď pôvodný žalobca si uplatnil nárok z celého úveru, hoci pôvodný veriteľ nebol oprávnený od žalovanej jeho jednorazové splatenie vyžadovať v zmysle § 11 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z., čoho si pôvodný žalobca vzhľadom na množstvo obdobných sporov musel byť vedomý. Ak žalovaná za danej situácie plnila počas konania, v dôsledku čoho žalobca zobral žalobu čiastočne späť, uvedené nemožno považovať za procesné zavinenie žalovanej na čiastočnom zastavení konania, nakoľko pokiaľ by k čiastočnému späťvzatiu nedošlo, súd by žalobu zamietol v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.