Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/47/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 05. 2019 samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom v trestnej veci proti V.. K. K. O. I.. za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. takto

rozhodol:

Podľa § 226 písm. c/ Tr. por. č. 141/1961 Zb. súd o s l o b o d z u j e obžalovaného K. K., R.. XX. XX. XXXX C. N., T. D. I., A. XXX/XX, T.. Č.. I., R. XX/XX a V. X.. O. I., R.. XX. XX. XXXX C. W., T. D. H., Q.R. X spod obžaloby okresného prokurátora zo dňa 21. 2. 2005 sp. zn. 1Pv 7/04 pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 10. 11. 1999 v areáli Chemlonu, a. s. v Humennom počas výstavby haly zvlákňovania porušili predpisy týkajúce sa zdravia a života ich zamestnancov o bezpečnosti práce zbierky č. 330/1996 - § 8, § 4, § 6 vyhlášky č. 374/1990 v tom smere, že nezabezpečili pracovisko, na ktorom vykonávali pracovné činnosti zamestnanci firmy J. I., s r. o. a to tým, že X.. O. I. ako vedúci stavebnej činnosti X., s r. o. H. a K. K. ako majiteľ firmy J. s r. o. I., nedostatočne zabezpečili technologický postup stavebných prác, ktorého súčasťou mali byť aj organizačné a technické opatrenia na zaistenie bezpečnosti pracovníkov, ktorý technologický postup nebol k dispozícii na stavbe, čo bolo v rozpore s § 4 ods. 2, 3 písm. f/ Vyhlášky č. 374/1990 Zb. a § 40 ods. 1, 3 Vyhlášky č. 374/1990 Zb., pričom K. K. nezabezpečil poučenie C. K. po jeho preložení z dielne na stavbu s ohrozeniami vyskytujúcimi sa na uvedenej stavbe, čo bolo v rozpore s § 8 ods. 3 zák. č. 330/196 Z. z., v dôsledku čoho pri vykonávaní prác cez nezabezpečený otvor v kovovej pororoštovej podlahe došlo k pádu C.W. K. z výšky 14 metrov, v dôsledku čoho tento utrpel smrteľné poranenia hlavy, na následky čoho zomrel, lebo nebolo dokázané, že tento skutok spáchali obžalovaní.

odôvodnenie:

Táto vec bola opakovane prejednávaná Okresným súdom Humenné, boli doplnené dokazovania v zmysle záverov odvolacích súdov, odvolacieho konania, boli dopočutí obžalovaní, svedkovia, znalci, ako aj listinné dôkazy a to jednak osobným výsluchom, doplneným znaleckým dokazovaním, prípadne svedecké výpovede a listinné dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Obidvaja obžalovaní na všetkých hlavným pojednávaniach boli prítomní, kde boli vykonané dôkazy, dávali súhlas k čítaniu dôkazov a výpovedí, ktoré boli podstatné, takýto istý súhlas dával aj prokurátor. Boli oboznámené listinné dôkazy, zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciou k nej a to v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.2.2015. V tomto uznesení Krajský súd v Prešove namietal, že prvostupňový sudca nedostatočne oboznámil s následkom trestného činu, keďže nebol vykonaný dôkaz znaleckým posudkom z odboru súdneho lekárstva. V tomto smere bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.6.2017 vypočutý znalec odboru súdneho lekárstva MUDr. Miroslav Szabo, ktorý popísal jednak v znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi, aké poranenia utrpel nebohý C. K., ktoré boli nezlučiteľné so životom. Zároveň bol dopočutý aj na tom, či na samotnom následku, smrteľnom, neodčiniteľnom následku nemala vplyv nejaká iná choroba, ktorá predchádzala pádu. K tomu uviedol, že pokiaľ sa týka charakteru ochorenia, či už diabetes insipidus, ktoré on vie zo zdravotnej dokumentácie, tento stav sa z pitvy zistiť nedal, iné vedľajšie poranenia, príznaky zdravotného charakteru, ktoré mali vplyv na následok. Konštatoval ďalej znalec, že C. K. sa od detstva liečil na diabetes insipidus, je to ochorenie žľazy s vnútorným vylučovaním - podmozgovej žľazy, čo môže byť v dvoch formách, mozgová a obličková. To, čo uviedli v znalcom posudku, že nebohý bol chorý na diabetes insipidus, jeho denný režim si vyžadoval konzumáciu tekutín, liekov a v priebehu dňa vylučuje veľké množstvo až 20 litrov moču, kedy dochádza ku dehydratácii a ku šoku. Chorému počas práce musí byť zaručený prísun pitnej vody, nie je pre neho vhodná práca v horúcom prostredí a má používať pravidelne lieky Adiuretin. Za akých okolností bol na pracovisku poškodený, k tomu sa znalec vyjadriť nevedel. Ďalej znalec konštatoval, že neboli u neho zistené stopy, ktoré by nasvedčovali tomu, aby došlo k zásahu druhej osoby. Poškodený padol s prilbou, zrejme ju nemal upnutú, lebo bola nájdená niekoľko metrov, asi 10 m od poškodeného. V tomto bode o mechanizmu úrazu dominantnou plochou, kde došlo k poraneniam lebky a mozgu o podlahu, kde dopadol, kde aj došlo k uvedeným trieštivým zlomeniam lebečnej klenby, spojené s poškodením mozgu a zlomenine ľavej stehennej kosti. Ďalej znalec dodal, že bližšie podrobnosti k tomu, ako sa správa pacient pri takomto ochorení, ktorým trpel, tzn. diabetes insipidus, môže dať podrobnejšie znalec a špecialista z odboru endokrinológie. Z toho dôvodu, po dopočutí obvodnej lekárky MUDr. Márie Vatahovej na hlavnom pojednávaní dňa 11.8.2017, bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva a farmácie MUDr. Zdenko Salmáš. Z výpovede MUDr. Márie Vatahovej ošetrujúcej lekárky nebohého, ktorá dala doporučenie k tomu, aby pacient mohol vykonávať prácu v spomínanej firme uviedla nasledovné. Menovaný, čiže nebohý, prišiel z detskej ambulancie, bol jej pacientom s potvrdenou diagnózou diabetes insipidus, je to ochorenie, ktoré spôsobuje nerovnomerné zásobovanie vodou. Menovaný mal pravidelne predpisovaný Adiuretin kvapky, ktoré si kvapkal do nosa, nič špeciálne nemal dodržiavať, len užívanie kvapiek. Príjem tekutín, nemal žiaden vplyv na to ochorenie. Požiadal o súhlas na vykonávanie práce obrábač kovov, pri ktorej práci podľa jej vedomia nemal obmedzenia, aby nemohol vykonávať so svojím ochorením. Ona nemala vedomosť o tom, že by mohol pracovať vo výškach, lebo zamestnávateľ si vždy pýta potvrdenie, na takéto práce. Lekárka nemá vedomosť o tom, aby poškodený za ňou došiel s požiadavkou, že ide pracovať na iné pracovisko a zdravotnú dokumentáciu nebohého už nemá a keďže sa jednalo o mladého človeka, ktorý zdravotné ťažkosti nemal, dala mu doporučenie na výkon práce. V nadväznosti nato, bol dopočutý na hlavnom pojednávaní znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia endokrinológie MUDr. Zdenko Salmáš, ktorý vo veci vypracoval písomný znalecký posudok a k tomu podal vyjadrenie písomne na hlavnom pojednávaní. Po oboznámení sa s výpoveďou ošetrujúcej lekárky MUDr. Márie Vatahovej, ktorej bola výpoveď prečítaná podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku z čísla listu 28, z predchádzajúceho hlavného pojednávania, znalec uviedol. Postup ošetrujúcej lekárky nebol správny, lebo obvodný lekár nemôže písať lieky, ktoré naordinuje bez súhlasu endokrinológa a určovať, či to má brať ráno, alebo večer, alebo v iný deň, vzhľadom na jeho ochorenie. Znalec dodal, že ošetrujúca lekárka nemala dať súhlas ani na prácu obrábač kovov, ani na prácu vo výškach nebohému. Taktiež ošetrujúca lekárka nemala dať súhlas, ani na prácu v strojárskej výrobe. V nadväznosti nato, znalec udal, že nebohý poškodený, že u neho nebolo zistené požitie alkoholu alebo iných návykových látok pri znaleckom dokazovaní, pri patológii. U ľudí takejto diagnózy hrozí dehydratácia, mal väčší výdaj ako príjem tekutín, klesol u neho krvný tlak a tak príčinou pádu mohol byť pokles tlaku a strata orientácie. Bola daná otázka znalcovi, akým spôsobom mohli obidvaja obžalovaní zapríčiniť v tomto smere pádu poškodeného a následnej smrti, nato znalec odpovedal, tomu sa dalo zabrániť v počiatočnom štádiu správou od obvodného lekára tzn., že na tomto pracovisku nebohý nemal, čo robiť. V takomto odbore to nemôže lekár odsúhlasiť.

Po takto doplnenom dokazovaní v zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove medzi následkom, ktorý bol spôsobený zo strany poškodeného a oponentným konaním, ktoré má na mysli prokurátor u obidvoch obžalovaných, nemá súvis a prvotný súvis je tu medzi opomenutím ošetrujúcej lekárky a spomínaným následkom, lebo v prípade, ak by ošetrujúca lekárka nedala takýto súhlas na prácu pre nebohého, na to miesto by sa nedostavil a k následku nemuselo dôjsť.

Na naplnenie pojmových znakov trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona je treba, aby bola splnená jednak materiálna ale aj formálna stránka trestného činu. Je to nedbanlivostný trestný čin, ktorý je spáchaný, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákona porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo bez primeraných dôvodov sa spolieha, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Po preskúmaní zavinenia u oboch páchateľov nestačí podľa názoru súdu samozistenie, že obaja obžalovaní vedeli, že svojím konaním môžu spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom, ale treba zisťovať všetky skutočnosti, z ktorých by bolo možné spoľahlivo vyvodiť záver, že bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného trestným zákonom nespôsobia. K posúdeniu primeranosti ich dôvodov treba posúdiť, či obžalovaní mohli svojím konaním zabrániť tomu, aby poškodený, ktorý bol poučený o bezpečnosti pri práci, ktorý už predtým pracoval na podobných staveniskách, ako aj ostatní pracovníci, ktorí na tomto pracovisku pracovali a boli uzrozumení o tom, že môžu sa pohybovať iba po vyhradenom priestore, ktorý bol oddelený zábradlím vo výške 90 cm, ktoré pozostávalo z kovových lešeňových trubiek a ktoré oddeľovalo priestor, po ktorom bolo možné bezpečne chodiť od priestoru, ktorý tvoril stavenisko a kde, keď prešiel jednotlivý zamestnanec, tak bral na seba určité riziko pri montáži.

Okresný súd pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že nedbanlivostné konanie obidvoch obžalovaných, ktorý im kladie za vinu okresný prokurátor s poukazom na závery rozhodnutia Inšpektorátu bezpečnosti pri práci, o ktoré sa celá obžaloba opierala, nie sú v priamej súvislosti so spôsobeným následkom a obaja obžalovaní sa tak dôvodne spoliehali na to, že najmä pracovníci J. s r. o. ktorí boli poučení o pravidlách bezpečnosti pri práci, budú bezpečne pracovať na spomínanom pracovisku. Pri zhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k z jednoznačnému záveru, ako už rozhodol predtým, že konanie obžalovaných nenaplnilo pojmové znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224/1, 2 Tr. zák. č. 140/61 Zb., lebo medzi ich konaním, ktoré udáva prokurátor, že je opomenuté konanie a následkom nebola zistená príčinná súvislosť, nakoľko obaja obžalovaní si splnili svoju povinnosť všetkých svojich podriadených a iných pracovníkov pracujúcich na tomto úseku poučili o bezpečnosti pri práci, pracovisko od voľne pohybujúceho sa priestoru, kde sa pohybovali ostatní pracovníci odčlenili zábranou a predtým ich poučili o bezpečnosti pri práci. A nie možné v danom prípade od obidvoch obžalovaných vyžadovať vyplývajúcich z ich pracovnej náplne, aby počas celej montáže v areáli P., a. s. H. bezprostredne stáli pri každom jednom podriadenom pracovníkovi, prípadne krátko pred ich prácou ich usmerňovali pri vykonaní ich prác o tom, ako sa majú pohybovať, kde si majú dávať pozor, ako majú byť oblečení, lebo v určitých priestoroch sa nachádza odpor, ktorý treba obchádzať a z tohto dôvodu súd po zhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že obžalovaní svojím konaním nenaplnili pojmové znaky žalovaného trestného činu, a preto ich v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodil. Na druhej strane súd poukazuje na to, že od spáchania skutku už uplynulo 10 rokov a aj akýkoľvek uložený trest v prípade uznania viny by v konkrétnom prípade u obidvoch obžalovaných nesplnil nielen špeciálnu ale ani generálnu prevenciu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 8 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.