Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-72-2019.pdf
PDF · 86.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/72/2019
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa matky: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. a otca: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/ XX, T., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd zveril maloleté dieťa C. G., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že „otec bude oprávnený sa s maloletým stretávať výlučne za prítomnosti matky kedykoľvek sa na tom s navrhovateľkou dohodnú“. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že sa s otcom maloletého bližšie spoznala v lete 2014 a od októbra 2014 spolu začali viesť intímny vzťah, následkom čoho v máji 2015 otehotnela a 25.01.2016 sa jej narodil syn C.. Otec sa o dieťa nikdy nezaujímal a syna videl až 23.09.2018 na základe iniciatívy z jej strany. Napriek tomu otec neprejavil záujem o spoznanie a starostlivosť o dieťa. Keďže otcovstvo dieťaťa nebolo určené, podala na súd návrh na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Konanie je vedené pod sp. zn. 5Pc/37/2018. Otec prejavil záujem o dieťa dňa 21.01.2019, t. j. po doručení mu návrhu na vyjadrenie. Následne sa otec s dieťaťom niekoľkokrát stretli v jej prítomnosti. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov dňa 08.04.2019. Dňa 14.04.2019 sa matka s maloletým spolu s otcom zúčastnili na Edukačnom festivale pre deti Vševedko v T., pričom matka s dieťaťom u otca prespali do 15.04.2019. Otec o dieťa neprejavoval dostatočný záujem a nezaujímal sa o jeho potreby. Vzťahy medzi rodičmi boli následne napäté. Po návrate domov mal maloletý bolesti hlavy ako následok stresu. Maloletý nemá k otcovi vytvorený vzťah. Otec od posledného stretnutia neprejavil záujem o akýkoľvek ďalší kontakt so synom. Posledná komunikácia medzi rodičmi bola dňa 17.04.2019, kedy matka informovala otca o zdravotnom stave syna a poslala mu fotku maloletého, na čo otec nereagoval. Napriek tomu, že styk otca so synom je jeho právom a nie povinnosťou, matka verí, že otec prehodnotí svoj postoj a bude pre maloletého plnohodnotným otcom. Čo sa týka styku, matka chce, aby maloletý spoznal svojho otca, a preto nežiada styk nijako časovo obmedziť. Vzhľadom na vek maloletého, ako aj to, že nemá k otcovi vybudovaný vzťah, pričom otec sa nevie postarať o tak malé dieťa, žiada, aby stretnutia prebiehali v jej prítomnosti. Z dôvodu, že navrhovateľka potrebuje maloletého prihlásiť do materskej školy a na prihláške, ktorá sa podáva v máji 2019, je potrebné uviesť, komu je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má matka za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v ňou navrhovanom znení. Na preukázanie tvrdení matka predložila kópiu e-mailovej komunikácie medzi rodičmi, rodný list maloletého, lekársku správu maloletého a prihlášku do materskej školy.
2. Na Okresnom súde Topoľčany je pod sp. zn. 5Pc/37/2018 vedené konanie o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý podala matka proti otcovi maloletého z dôvodu, že v čase podania návrhu otcovstvo k maloletému nebolo určené. Vo veci je nariadené pojednávanie na 29.05.2019.
3. Z rodného listu vystaveného dňa XX.XX.XXXX matričným úradom E. Q. vyplýva, že maloletý C. G. sa narodil dňa XX.XX.XXXX matke E. G., nar. XX.XX.XXXX a otcovi L. R., nar. XX.XX.XXXX.
4. Podľa § 2 ods. 1 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku), ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
13. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
14. Podľa § 367 ods. 2 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
15. Podľa § 35 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
16. Podľa § 28 ods. 2 a 3 ZoR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
17. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 306/2008 Z.z. o materskej škole, dieťa sa do materskej školy prijíma na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu, ktorú predloží riaditeľovi spolu s potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zákonný zástupca predloží aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Rozhodnutie o odklade plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa predloží zákonný zástupca riaditeľovi materskej školy spravidla do 15. apríla. Rozhodnutie o dodatočnom odklade plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa predloží zákonný zástupca spolu so žiadosťou o prijatie dieťaťa do materskej školy aj s potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa od všeobecného lekára pre deti a dorast. Dieťa po dovŕšení dvoch rokov veku môže byť prijaté do materskej školy, ak sú vytvorené vhodné materiálne, personálne a iné potrebné podmienky.
18. Podľa § 1 písm. g/ zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon ustanovuje (o. i.) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia").
19. Podľa § 144 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z., zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
20. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
21. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Práve v konaniach zahájiteľných i bez návrhu treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení, keď v konaní o neodkladnom opatrení je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 10CoP/34/2013-387 zo dňa 9. júla 2013).
22. Matka odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia tým, že otec napriek uznaniu otcovstva neprejavuje záujem o maloleté dieťa a od posledného stretnutia neprejavil záujem o akýkoľvek ďalší kontakt so synom, pričom verí, že otec prehodnotí svoj postoj. Matka odôvodňuje podanie návrhu aj tým, že potrebuje syna prihlásiť do materskej školy.
23. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Maloletý C. v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o neho stará a zabezpečuje jeho potreby. Starostlivosť matky o maloleté dieťa otcom narúšaná nie je (opak preukázaný nebol) a aj matka v návrhu uviedla, že otec maloletého o dieťa neprejavuje záujem. Ak matka odôvodňuje podanie návrhu aj tým, že potrebuje syna prihlásiť do materskej školy, na tento účel slúži konanie v zmysle § 35 ZoR. Matka však nepreukázala, že by otec s prihlásením do materskej školy nesúhlasil, resp. že škola odmietla vykonať takýto zápis pre nesúhlas druhého rodiča so zápisom. Konanie v zmysle § 35 ZoR pripadá do úvahy vtedy, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, pričom v prejednávanej veci nesúhlas otca preukázaný nebol a návrh v zmysle § 35 ZoR (o udelenie súhlasu namiesto otca) matka ani nepodala.
24. V prípade návrhu matky na úpravu styku neodkladným opatrením, súd má za to, že ňou navrhovaná úprava styku je nevykonateľná, pretože neobsahuje presné časové intervaly, kedy by sa mal styk realizovať. Podľa vyjadrení matky sa otec styku s dieťaťom ani nedomáha, o dieťa neprejavuje záujem a matka ho naposledy kontaktovala dňa 17.04.2019, na čo on vôbec nereagoval. Súd preto nevzhliadol žiadne dôvody, ktoré by za takejto situácie opodstatňovali úpravu styku neodkladným opatrením.
25. Čo sa týka návrhu matky na rozhodnutie neodkladným opatrením aj o otázke zastupovania a správy majetku, jej návrh ani v tejto časti nebol dôvodný, keďže súd nezistil naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v otázke zastupovania správy majetku. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 28 ods. 2 a 3 ZoR, v zmysle ktorých rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (čo nie je daný prípad).
26. Na základe nateraz zisteného skutkového stavu preto súd nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu upraviť pomery maloletého dieťaťa (zverením do osobnej starostlivosti jednému z rodičov za súčasnej úpravy styku a otázky zastupovania a správy majetku). Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
27. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 CMP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).
28. Nakoľko v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné hovoriť o úspechu navrhovateľa v konaní a zároveň takéto uznesenie súd nedoručuje iným účastníkom konania, mal súd za to, že v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 2 CMP, keď zákon takúto situáciu nerieši, nie je zmysluplné a účelné rozhodovať o nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).