Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/271/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: C. T., bytom U. Y., E. H. XXXX, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Krížna 47, proti žalovanému: R.. K.. L. F., bytom U. Y. W. F., L. XXX/XX, zast. JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o zaplatenie 5.617,74 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 25. apríla 2018 sp. zn. 14C/92/2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.6.2018

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 25. apríla 2018 č.k. 14C 92/2012-215 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. júna 2018 č.k. 14 C/92/2012-246 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.617,74 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 21.7.2012 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 25. apríla 2018 č.k. 14C/92/2012-215 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 5.617,74 € s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 26.6. 2011 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že ako povinný v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené nedôvodne, si žalovaný ako exekútor vyčíslil predbežné trovy exekúcie v sume 5.617,74 €, tieto mu žalobca poukázal na jeho účet, pričom po zastavení exekúcie mu žalovaný odmietol tieto trovy vrátiť napriek tomu, že rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie súdnemu exekútorovi náhrada trov konania nebola priznaná. Rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 22.3.2006 bolo žalobcovi ako povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 1402/05-34 zo dňa 16.2.2006, v ktorom ho žalovaný ako súdny exekútor upovedomil, že dňa 28.9.2005 začal exekučné konanie v prospech oprávneného (L. T.) na vymoženie pohľadávky vo výške 583.333,- Sk (19.363,11 €) a zároveň si vyčíslil predbežné trovy exekúcie sumou 169.500,- Sk (5.626,37 €). Žalobca dňa 24.3.2006 podal námietky proti exekúcii, ako aj proti predbežným trovám exekúcie a namietal, že vymáhaná pohľadávka voči nemu neexistuje, keďže zanikla splnením dňa 1.6.2005. V tento deň žalobca na základe pokynov svojej matky M. T. založil v jej prospech 3 účty, a to rastový termínovaný účet s vkladom 300.000,- Sk (9.958,18 €), bežný účet s vkladom 400.000,- Sk (13.277,57 €) a účet VÚB senior s vkladom 47.000,- Sk (1.560,11 €). Zároveň svojej matke vyplatil finančnú hotovosť v sume 3.319,39 €. Uvedeným peňažným plnením žalobca splatil svoju časť náhradovej pohľadávky voči M. T. z osvedčenia o dedičstve po E. T. zo dňa 7.9.2005 sp. zn. D/169/03-21, Dnot/17/03, ktoré vydal JUDr. Dezider Ravluk, notár so

sídlom v Bratislave. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 5.9.2006 č.k. 37Er/2944/2005-64, Ex/1402/2005 rozhodol o zamietnutí námietok žalobcu ako povinného proti exekúcii, ako aj proti predbežným trovám exekúcie. V dôsledku zamietnutia námietok proti exekúcii i predbežným trovám žalovaný ako súdny exekútor vydal dňa 29.9.2006 exekučný príkaz pod sp. zn. Ex/1402/2005 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Aj v tomto exekučnom príkaze žalovaný vyčíslil trovy exekúcie sumou 169.500,- Sk (5.626,37 €). Žalobca požiadal žalovaného o splátkový kalendár listom zo dňa 9.10.2006 a zároveň dňa 10.10.2006 vložil na účet žalovaného prvú splátku vo výške 350.000,- Sk (11.617,87 €). Zároveň žalobca podal na Okresnom súde Bratislava V žalobu o vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 7.9.2005, uzavretej medzi M. T. a L. T. (oprávneným v exekučnom konaní - poznámka odvolacieho súdu), v zmysle ktorej M. T. darovala svoju náhradovú pohľadávku vyplývajúcu z osvedčenia o dedičstve L. T.. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 9C/339/2006. V súvislosti s týmto konaním žalobca požiadal o odklad exekúcie vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 37Er/2944/2005 do právoplatného skončenia konania o neplatnosť darovacej zmluvy a Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 6.12.2006 č.k. 37Er/2944/2005-119 rozhodol o povolení odkladu vyššie uvedenej exekúcie do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, vedenom pod sp. zn. 9C/339/2006. Krajský súd v Bratislave však uznesením sp. zn. 15CoE/172/2008 zo dňa 29.4.2009 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, ktorým bol povolený odklad exekúcie a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 9C/339/2006 - 256 zo dňa 13.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2010, bola určená neplatnosť darovacej zmluvy, uzavretej medzi M. T. E. L. T., predmetom ktorej bolo darovanie pohľadávky vo výške 19.363,11 €. Následne oprávnený L. T. navrhol exekúciu zastaviť a táto bola zastavená uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/2944/2005-156 zo dňa 1.2.2011. Týmto uznesením súdnemu exekútorovi nebolo priznané právo na náhradu trov exekúcie s odôvodnením, že súdny exekútor nežiadal priznať náhradu trov exekúcie. V tomto uznesení už ako súdny exekútor bol uvedený JUDr. Ján Borovský vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňom 31.8.2009 prestal byť exekútorom a jeho agendu prevzal JUDr. Ján Borovský. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/2944/2005-193 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 16CoE/76/2012-207 zo dňa 10.12.2003 žalobcovi ako povinnému nebola priznaná náhrada trov vyššie uvedeného exekučného konania s odôvodnením, že so L. T. ako oprávneným uzavreli dohodu o urovnaní dňa 24.11.2010, v zmysle ktorej bodu 2.3.2. sa povinný (žalobca v tomto konaní) zaviazal, že si voči oprávnenému (L. T.) nebude uplatňovať trovy exekučného konania. Žalovaný si dňa 7.11.2006 potom, ako bola uhradená prvá splátka vymáhanej pohľadávky žalobcom vo výške 350.000,-Sk (11.617,87 €), vyčíslil svoje trovy (trovy exekúcie) sumou 169.240,-Sk (5.617,74 €). Tieto trovy pozostávali z odmeny podľa § 5 vyhl. vo výške 120.880,-Sk (4.012,48 €), z odmeny podľa § 6 vyhl. vo výške 6.000,-Sk (199,16 €), z DPH vo výške 24.107,-Sk (800,21 €), z hotových výdavkov, pozostávajúcich z poštovného vo výške 2.211,-Sk (73,39 €), z faktúrovanej sumy bankou 5.998,-Sk (199,10 €), z nákladov na ubytovanie 1.395,-Sk (46,31 €), z cestovných nákladov 8.299,-Sk (275,48 €), z poplatkov za telefón 120,-Sk (3,98 €) a z poplatkov za internet 230,-Sk (7,63 €). Po zastavení exekúcie žalobcovi neboli vrátené trovy exekúcie žalovaným, ani jeho nástupcom JUDr. Jánom Borovským, resp. jeho nástupkyňou JUDr. Lenkou Borovskou.

3. Právne posudzoval vec podľa ustanovení §§ 2, 33, 196, 197, 200, 201, 202 Exekučného poriadku a ust. § 4 ods. 1 a § 14 vyhlášky 288/1995 Z.z. Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 26.5.2017, č.k. 6 Co 263/2016-198, vec právne posúdil podľa § 33 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017 ako nárok uplatnený z titulu zodpovednosti žalovaného ako súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti. Vychádzal pritom z tvrdenia žalobcu, že žalovaný si ponechal trovy exekúcie, hoci táto bola zastavená a súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu trov exekúcie, a to z hľadiska, či týmto konaním exekútora došlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti a či teda bol splnený prvý z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, ako aj ďalšie predpoklady, t.j. existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Konštatoval, že trovy exekúcie sú upravené v ust. § 196 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z.. Zo zákona vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pričom súdny exekútor ich vymáha už v priebehu exekúcie niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky. Exekútor vyčísli trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie, v ktorom určí výšku predbežných trov exekúcie. Ak počas vykonávania exekúcie súdnemu exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Povinný môže proti nesprávne vyčísleným trovám exekúcie podať námietky proti trovám exekúcie, o ktorých rozhodne súd. Trovy exekúcie upravuje vyhl. MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Táto zahŕňa jednak všeobecnú

úpravu odmeny súdneho exekútora, vymáhanú v rámci trov exekúcie v priebehu exekúcie, ako aj úpravu odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie, ktorá sa uhrádza v rámci trov exekúcie pri zastavení exekúcie. Ust. § 4 a nasl. cit. vyhl. sa vzťahujú na odmenu, ktorú súdny exekútor vymáha v rámci trov exekúcie spolu s pohľadávkou oprávneného. V prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie, postupuje súdny exekútor pri ich vyčíslení podľa ust. § 14 a nasl. cit. vyhlášky. Tieto trovy sa uhrádzajú po zastavení exekúcie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie a súčasne aj o trovách exekúcie, ide o trovy exekúcie pri zastavení exekúcie. Pri zastavení exekúcie súd rozhoduje o tom, či, kto a v akej výške bude po zastavení exekúcie uhrádzať trovy exekúcie. Nerozhoduje teda spätne o výške už prípadne vymožených trov exekúcie, a teda z výroku pri zastavení exekúcie, že súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva, nie je možné uzavrieť tak, ako to uvádza žalobca, že súdny exekútor by mu mal vymožené trovy exekúcie vrátiť. Žalobca nepreukázal, že žalovaný ako súdny exekútor mu spôsobil škodu pri výkone exekučnej činnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je na žalobcovi. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie splnenia podmienok zodpovednosti za škodu, vrátane výšky škody. Žalovaný nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu, ako exekútor musel vymáhať pohľadávku a postupoval v súlade so zákonom a ako súdnemu exekútorovi mu vznikol nárok na odmenu, resp. trovy exekúcie. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

4. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 5.617,74 € s 9,25% úrokom z omeškania od 26.6.2011 až do zaplatenia a nahradiť mu 100% trov celého konania. Nesúhlasil so záverom súdu, v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie súd nerozhoduje spätne o výške už prípadne vymožených trov exekúcie, a teda z výroku pri zastavení exekúcie, že súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva, nie je možné dospieť k záveru, že by súdny exekútor mal vymožené trovy exekúcie vrátiť. Poukázal na to, že proti predbežným trovám exekúcie podal námietky, ktoré však boli zamietnuté uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37 Er 2944/2005-64 zo dňa 5.9.2006. V odôvodnení tohto uznesenia súd uviedol : „Treba poznamenať, že výška trov exekúcie uvedená v upovedomení o začatí exekúcie, je len predbežným vyčíslením týchto trov, ktoré bude súdny exekútor presne špecifikovať až pri ukončení exekučného konania a súd rozhodne o trovách exekúcie tak, aby priznanie trov súdnemu exekútorovi bolo v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Pri rozhodnutí vo veci samej bude mať povinný možnosť podať odvolanie proti trovám exekúcie do troch dní odo dňa doručenia“. S poukazom na tieto závery namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil. Vyššie uvedené závery Okresného súdu Bratislava IV sú v zjavnom rozpore s právnymi názormi súdu prvej inštancie, čo má za následok oslabenie právnej istoty žalobcu. Zdôraznil, že žalobca v exekučnom konaní uhradil prvú splátku dňa 10.10.2006 vo výške 11.617,84 €, pričom išlo o prvú splátku istiny, čo vyplýva z predloženej listiny „Splátkový kalendár“ zo dňa 9.10.2006. Týmto dôkazom sa konajúci súd vôbec nezaoberal. Žalovaný si svojvoľne ponechal celé vyčíslené predbežné trovy momentom prvej splátky, ktorým postupom sa súd vôbec nezaoberal. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný neuspokojil najprv istinu, ale svojvoľne si ponechal celé predbežné trovy exekúcie. Namietal ďalej záver súdu, v zmysle ktorého žalovaný nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu, keď ako exekútor musel vymáhať pohľadávku a postupoval v súlade so zákonom a ako súdnemu exekútorovi mu vznikol nárok na odmenu, resp. trovy. Trval na tom, že ním uplatnený nárok je titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorý právne vyhodnotil uplatnený nárok titulom zodpovednosti žalovaného za škodu a vzhľadom na skutočnosť, že konajúci súd nevykonal žiadne dokazovanie z pohľadu nároku na náhradu škody, žalobca poukázal na skutočnosti, ktoré vyplývajú z ním predložených dôkazov a má preto za to, že uniesol dôkazné bremeno aj v prípade náhrady škody podľa ust. § 33 Exekučného poriadku. Uviedol, že vyčíslil škodu, t.j. sumu, ktorá mu ušla z jeho majetkovej sféry, už v samotnej žalobe a žalovaný predmetnú sumu prijal a túto skutočnosť nerozporoval. Porušenie právnej povinnosti žalovaného tvrdil s poukazom na uznesenie o zastavení exekúcie č.k. 37 Er 2944/2005-156 zo dňa 1.2.2011 Okresného súdu Bratislava IV, v ktorom súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Toto porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou (sumou žalobného nároku). Vytýkal súdu, že v odôvodnení bez ďalšieho konštatoval, že výška škody nebola preukázaná, pričom nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru. Z tohto dôvodu považoval rozsudok za nepreskúmateľný. Zopakoval, že dňa

10.10.2006 vložil na účet žalovaného ako súdneho exekútora sumu 11.617,87 €, zodpovedajúcu prvej splátke vymáhanej pohľadávky žalovaným. Následne dňa 7.11.2006 žalovaný vyhotovil vyúčtovanie označené ako „Exekučné konanie Ex 1402/05“, podľa ktorého si ponechal trovy súdneho exekútora v sume 5.617,74 € (169.240,00 Sk). Túto sumu si žalovaný ponechal údajne ako odmenu za výkon súdno- exekútorskej činnosti, t.j. ako odplatu za jeho (ním vykonanú) podnikateľskú činnosť napriek tomu, že exekúcia bola neskôr zastavená a náhrada súdnemu exekútorovi nebola priznaná. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhol rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa 3.7.2018 (č.l. 249 spisu), nevyjadril.

7. Opravným uznesením zo dňa 19.júna 2018 č.k. 14C/92/2012-246 súd opravil dátum vydania rozsudku, ktorý bol nesprávne uvedený dňom 28.marca 2018, na deň 25.apríla 2018, kedy bol rozsudok vyhlásený.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/ f/ a h/ , zopakoval dokazovanie oboznámení obsahu nasledujúcich listinných dôkazov (§ 204 : Osvedčenie o dedičstve sp.zn. D 169/03-21 zo dňa 13.8.2003 (č.l. 12 - 17 spisu), Darovacia zmluva zo dňa 7.9.2005 (č.l. 18 - 19), Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. Ex 1402/05-34 zo dňa 16.2.2006 (č.l. 20), Potvrdenia o vkladoch hotovosti na 3 účty vedené vo VÚB zo dňa 1.6.2004 (č.l. 21 - 23), Námietky proti exekúcii a trovám exekučného konania zo dňa 24.3.2006 (č.l. 24 - 25), Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/2944/2005

- 64 zo dňa 5.9.2006, ktorým boli zamietnuté námietky proti exekúcii i proti predbežným trovám exekúcie (č.l. 26 - 27), Exekučný príkaz sp.zn. Ex 1402/05-96 zo dňa 29.9.2006 (č.l. 28), Žiadosť o splátkový kalendár zo dňa 9.10.2006 (č.l. 29), Potvrdenie o vklade zo dňa 10.10.2006 (č.l. 30), Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/2944/2005-119 zo dňa 6.12.2006 o povolení odkladu exekúcie (č.l. 31), Uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 15CoE/172/2008-143 zo dňa 29.4.2009 o zrušení uznesenia o povolení odkladu exekúcie (č.l. 32), Rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 9C/339/2006-256 zo dňa 13.4.2010 o určení neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 7.9.2005 (č.l. 33 - 36), listina „Exekučné konanie Ex 1402/05“ zo dňa 7.11.2006 (č.l. 37), Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/2944/2005-156 zo dňa 1.2.2011 o zastavení exekúcie a nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi a nepriznaní náhrady trov konania povinnému (č.l. 96-97), Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 16CoE/19/2011-181 zo dňa 21.7.2011 o zrušení uznesenia v časti nepriznania trov konania povinnému (č.l. 98 - 99), Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 37Er/2944/2005-193 zo dňa 10.5.2012 o nepriznaní trov exekučného konania povinnému (č.l. 100 - 101) a potvrdzujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 16CoE/76/2012-207 zo dňa 10.12.2013 (č.l. 102 - 103), dekréty o určení nástupcu súdneho exekútora (č.l. 106 - 107) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, ku ktorým odvolací súd uvádza následovné:

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,

ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

14. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, lebo súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu o nepreukázaní výšky škody a vec nesprávne právne posúdil.

17. Z dokazovania zopakovaného na odvolacom pojednávaní vyplynuli skutkové zistenia tak, ako sú uvedené v ods. 2 tohto odôvodnenia, na ktoré odvolací súd odkazuje a na tomto mieste ich znovu neopakuje.

18. Z oboznámených listinných dôkazov nepochybne vyplynul záver, že exekúcia vedená proti žalobcovi bola zastavená a súdnemu exekútorovi trovy exekúcie súdom neboli priznané, ako aj záver, že žalobca titulom prvej splátky vymáhanej pohľadávky na základe exekučného príkazu vložil na účet žalovaného sumu 350.000,-Sk (11.617,87 €), z ktorej žalobcovi po zastavení exekúcie nebola vrátená žiadna čiastka žalovaným, ani jeho náhradníkmi.

19. Na základe skutkového stavu zisteného po zopakovaní dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že žalovaný nezodpovedá za škodu žalobcovi, lebo žalovanému vznikol nárok na trovy exekúcie v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, hoci exekúcia bola následne zastavená (ods. 28, 29 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

20. Súd v prejednávanom spore aplikoval síce ustanovenia správnych právnych predpisov (§ 2, § 33 Exekučného poriadku, §§ 196 až 202 Exekučného poriadku, § 4 a § 14 vyhlášky 288/1995 Z.z.), ale tieto nesprávne interpretoval, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne nesprávne.

21. Podstatným z hľadiska rozhodnutia v prejednávanom spore je vyriešenie otázky, či žalovanému (ako súdnemu exekútorovi) vznikol nárok na trovy exekúcie v rozsahu vyčíslených predbežných trov exekúcie v zmysle špecifikácie zo dňa 7.11.2006 (č.l. 37) v sume 169.240,-Sk, t.j. 5.617,74 €, teda či mu vznikol nárok na odmenu podľa § 5 a § 6 vyhlášky 288/1995 Z.z., na DPH z tejto odmeny a na hotové výdavky, aj keď exekúcia bola následne zastavená a súd v rozhodnutí o zastavení exekúcie súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

22. Podľa ust. § 33 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

23. Zodpovednosť exekútora za škodu je upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú protiprávne konania exekútora pri výkone exekučnej činnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a týmto protiprávnym konaním, resp. opomenutím, pričom protiprávnosť tohto konania musí vyplývať z porušenia zákonom stanovenej povinnosti (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/81/2001). Pre vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených podmienok, pričom predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Súdny exekútor sa nemôže zbaviť zodpovednosti, t. j. neexistuje žiadny liberačný dôvod, ktorý by vylúčil jeho zodpovednosť, ak sú splnené podmienky jej vzniku.

24. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011 (v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie - dňa 1.2.2011) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 197 ods. 1 cit. Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

25. Podľa ust. § 200 cit. Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (ods. 1). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (ods. 2).

26. Podľa ust. § 201 ods. 1 cit. Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak to nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie a predbežne vyčísli ich výšku.

27. Podľa ust. § 203 cit. Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

28. Podľa ust. § 27a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (do 1.4.2017) v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

29. Podľa ust. § 2 písm. a) vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti: 1. pri exekúcii na peňažné plnenie a 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie.

30. Podľa ust. § 3 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

31. Podľa ust. § 4 cit. vyhl. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

32. Podľa § 14 cit. vyhl., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (ods. 1). Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 200,- Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhodnotiť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (ods. 2). Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk (ods. 3).

33. Z vyššie cit. ustanovení vyplýva, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, vrátane DPH, ktorých výšku určuje vyhl. č. 288/1995 Z.z., pričom náklady v zásade uhrádza povinný. Exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Predbežné trovy určuje exekútor v upovedomení o začatí exekúcie.

34. Odmena exekútora je odlišná podľa toho, či sa poskytuje za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie alebo pri exekúcii na nepeňažné plnenie.

35. Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je v zmysle § 4 ods. 1 vyššie cit. vyhlášky výška vymáhanej pohľadávky (v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008), ak nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až § 16).

36. V prípade zastavenia exekúcie je odmena upravená v § 14 až § 16 vyhl. č. 288/1995 Z.z., a teda ide o „iné ustanovenie“, ktoré vylučuje určenie odmeny podľa § 4 v spojení s § 5 cit. vyhlášky (20 % z vymáhanej pohľadávky). V prípade zastavenia exekúcie sa odmena exekútora vypočítavala v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie v prejednávanej veci podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 15 a o odmene a náhrade hotových výdavkov i náhrade za stratu času exekútora (trovy exekúcie) rozhodoval súd (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku).

37. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie sa odmena podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z. priznávala za všetky úkony exekučnej činnosti od jej začatia až do zastavenia, a to paušálnou sumou (3,32 €) za úkony uvedené v § 15 cit. vyhlášky a za ostatné úkony podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (6,64 € za hodinu).

38. Súdnemu exekútorovi patrili trovy pri zastavení exekúcie len v tej výške, ako mu boli priznané exekučným súdom, ktorý rozhodoval v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z.z. a ktorého rozhodnutie malo konštitutívnu povahu (iba na základe tohto rozhodnutia vzniklo exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie), a to bez ohľadu na to, v akej výške boli ním vyčíslené a povinným uhradené predbežné trovy exekúcie.

39. V prejednávanom spore došlo k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu a trovy súdnemu exekútorovi neboli priznané. Žalovanému teda nevznikol nárok na odmenu podľa § 5 a § 6 cit. vyhlášky, vrátane DPH, ani nárok na náhradu hotových výdavkov. Zároveň mu súd nepriznal ani nárok na odmenu podľa § 14, § 15 cit. vyhlášky.

40. Ak si napriek tomuto právoplatnému rozhodnutiu súdu žalovaný ponechal už vymožené trovy exekúcie (5.617,74 €) a odmietol ich vrátiť žalobcovi, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom a vyhl. č. 288/1995 Z.z. Prijal totiž odmenu a ostatné trovy, ktoré mu nepatrili, lebo mu neboli priznané, čím spôsobil žalobcovi škodu, keďže došlo k zmenšeniu jeho majetku o túto sumu.

41. Postup exekútora v rozpore so zákonom je nesprávnym úradným postupom, nepochybne je porušením jeho zákonných povinností, vyplývajúcich mu z Exekučného poriadku a keďže v príčinnej súvislosti s porušením týchto povinností vznikla žalobcovi škoda, boli splnené všetky zákonné predpoklady v zmysle ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.4.2017 pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, vzniknutú žalobcovi.

42. Pokiaľ ide o výšku škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená a ktorú súd prvej inštancie nemal za preukázanú, odvolací súd po zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi uvedenými vyššie dospel k záveru, že žalobca preukázal aj výšku spôsobenej škody.

43. Potvrdením o pokladničnej operácii zo dňa 10.10.2006 (č.l. 30) žalobca preukázal vklad v hotovosti na účet žalovaného v sume 350.000,- Sk (11.617,87 €) titulom prvej splátky k exekúcii sp.zn. Ex 1402/2005 (list - žiadosť o splátkový kalendár na č.l. 29), pričom trovy exekúcie v zmysle špecifikácie zo dňa 7.11.2006, vyhotovenej žalovaným ako exekútorom po prijatí vyššie uvedenej splátky, predstavovali 169.240,- Sk, t.j. 5.617,74 €.

44. Z listinných dôkazov nepochybne vyplynulo, že exekúcia bola od počiatku vedená na neexistujúcu (už zaniknutú) pohľadávku, a teda bola nedôvodná.

45. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by po jej zastavení vrátil žalobcovi akúkoľvek čiastku zo sumy 11.617,87 €. Z tejto si žalobca v tomto konaní uplatnil (iba) sumu 5.617,74 €, zodpovedajúcu vyčísleným trovách exekúcie s tým, že v prevyšujúcej časti bola suma poukázaná oprávnenému (bratovi L. T.) a jej vrátenie v tomto konaní nežiada.

46. V zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie nemohol žalobca preukázať, že mu žalovaný nevyplatil túto sumu.

47. Bolo na žalovanom, aby preukázal, ako naložil s touto sumou. Tvrdil totiž, že oprávnenému poukázal 8.004,12 € (ešte v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie - odvolanie zo dňa 31.10.2014) a na účte mu zostalo iba 3.613,75 €, avšak do skončenia dokazovania žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenie, že titulom trov exekúcie si ponechal „iba“ sumu 3.613,75 € nepredložil, ani neoznačil a nepreukázal tak svoju obranu.

48. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, podstatným je, že žalovaný prijal sumu 11.617,87 € titulom exekúcie, ktorá nebola vykonávaná dôvodne a následne bola zastavená a bez právneho významu je skutočnosť, akým spôsobom s touto sumou naložil. Keďže si žalobca uplatňuje v tomto konaní iba sumu 5.617,74 €, súd rozhodoval o náhrade škody iba v tomto rozsahu, súc viazaný žalobným návrhom.

49. Pokiaľ žalovaný počas súdneho konania vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, odvolací súd posudzoval jej dôvodnosť z hľadiska ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (ods. 1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ods. 2). O použití tohto zákonného ustanovenia strany sporu upovedomil na pojednávaní dňa 7.5.2019 a umožnil im sa k použitiu tohto ustanovenia vyjadriť v zmysle ust. § 382 CSP.

50. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení uviedla, že tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba začala plynúť až dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť darovacej zmluvy ako exekučného titulu, t.j. dňom 10.6.2010. Dovtedy bola exekúcia vedená v súlade so zákonom a až momentom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení exekučného titulu sa žalovaný dozvedel, že trovy exekúcie zaplatil nedôvodne, a teda že mu mohla vzniknúť škoda. Subjektívna premlčacia doba tak uplynula dňom 10.6.2012 a objektívna doba dňa 10.6.2013, pričom žaloba bola podaná dňa 8.6.2012, a teda nejde o uplatnenie premlčaného nároku.

51.Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení uviedla, že trvá na vznesenej námietke premlčania tak, ako bola špecifikovaná počas súdneho konania na súde prvej inštancie, teda trvá na tom, že trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť od 7.11.2006, kedy bolo vyhotovené vyúčtovanie trov a uplynula 7.11.2009 a dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 10.6.2010, teda od právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti darovacej zmluvy a uplynula dňa 10.6.2012. Žalobou uplatnený nárok je teda premlčaný. Objektívnu premlčaciu dobu nie je možné prekročiť ani v prípade, že by boli splnené ešte podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby.

52. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 9C/339/2006-256 zo dňa 13.4.2010 bola určená neplatnosť darovacej zmluvy medzi M. T. E. L. T. (oprávneným v exekučnom konaní) o darovaní náhradovej pohľadávky vo výške 19.363,11 €. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2010 a až týmto momentom sa definitívne vyriešila otázka nezákonnosti vedenej exekúcie na pohľadávku z tejto darovacej zmluvy v spojení s osvedčením

o dedičstve, a teda aj nezákonnosti plnenia prijatého žalovaným od žalobcu titulom neexistujúcej pohľadávky (11.617,87 €). Až týmto momentom došlo ku vzniku škody, pretože dovtedy bola exekúcia vedená na základe súdom vydaného poverenia. Až určenie neplatnosti zmluvy a z toho vyplývajúca neexistencia pohľadávky je udalosťou, z ktorej žalobcovi vznikla škoda. Od tohto momentu začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula 10.6.2013. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka však začala plynúť až dňom právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava IV o zastavení exekúcie a nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi č.k. 37 Er 2944/2005 - 156 zo dňa 1.2.2011, lebo až v tomto momente sa žalobca dozvedel o rozsahu škody - o tom, že súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nepatria. Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 8.6.2012, túto podal včas v rámci subjektívnej i objektívnej premlčacej doby, z ktorého dôvodu žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.

53. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.617,74 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne odo dňa 21.7.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej zamietavej časti potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

54. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013.

55. Keďže v prípade náhrady škody čas plnenia nie je ustanovený právnym predpisom, nebol dohodnutý a ani určený v rozhodnutí, bol žalovaný povinný plniť náhradu škody žalobcovi prvý deň potom, čo ho o plnenie požiadal.

56. Žalobca v konaní nepreukázal výzvu na plnenie pred podaním žaloby, a preto za prvú výzvu na plnenie možno považovať až doručenie žaloby žalovanému dňa 19.7.2012. Na základe tejto žaloby mal žalovaný plniť nasledujúci deň, t.j. dňa 20.7.2012 a do omeškania sa teda dostal dňom 21.7.2012, od ktorého dňa žalobcovi patrí aj úrok z omeškania vo výške 8,75 %, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania predstavovala 0,75 % a výška úrokov z omeškania k tomuto dňu bola v zmysle § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. určená tak, že je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

57. Pokiaľ sa žalobca teda domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25 % od 26.6.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti oproti odvolacím súdom priznanému úroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vecne správne, preto ho v tejto časti odvolací súd potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

58. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bol žalobca v konaní úspešný takmer v celom rozsahu (neúspešný bol iba v nepatrnej časti príslušenstva), preto má nárok proti neúspešnému žalovanému na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i odvolacieho konania) v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súdny úradník v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, aplikujúc ustanovenie § 251 CSP.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).